Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Nebudem sa, nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým paragrafovým zmenám, ktoré v tomto, v tejto novele máme. Je treba povedať, že zákon 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je prakticky naším novým zákonom o kontrole vozidiel na staniciach technickej kontroly a emisnej kontroly a prax ukazuje, že je v ňom treba urobiť veľa zmien.
Nedávne, nedávne udalosti, čo, to, čo sa teda deje na staniciach technickej kontroly, ukázali, že je v ňom mnoho nedostatkov predovšetkým práve v tom, ako sa narušila plynulosť kontrol a ako sa natiahli čakacie doby na staniciach technických kontrol z niekoľkých dní, týždňov na niekoľko mesiacov. Určite ste zachytili v médiách, že v niektorých okresoch a mestách sa čaká aj tri aj, aj viac mesiacov na, na, na to, aby ste sa dostali na radu, a toto je spôsobené viacerými faktormi. Môžme sa škriepiť, či to je, či to je robenie videozáznamu, či to je, či to sú zmeny v zákone, čo sa týka napríklad emisnej kontroly zavedenia nových postupov, teda metodiky, ktorú, ktorou sa musia riadiť stanice technickej kontroly, či sú to predpisy ohľadom stojiska, na ktorom v rámci emisnej kontroly musí vozidlo byť a nesmie sa pohnúť až do ukončenia kontroly. Ale aj čo sa týka požiadaviek na technikov v staniciach technických kontrol.
Sme za to, aby kontroly boli vykonávané, aby sme na cestách nemali autá, ktoré nespĺňajú emisné alebo technické podmienky, aby naozaj sa nestalo, že z dôvodu technickej závady na vozidle, ktoré prešlo kontrolou, sa nedajbože stane nejaká havária. Takisto nechceme mať autá, ktoré vypúšťajú do ovzdušia škodlivé látky, ale verím, že existujú opatrenia, ako zlepšiť a zjednodušiť život staniciam technickej kontroly, aby sa mohlo, mohol skrátiť čas, ktorý motorista so svojím autom na stanici technickej kontroly strávi.
V dôvodovej správe ja som videl, a pán minister to nespomenul, že, že jednou z malých zmien, ktoré tam sú, je, že, že na stanici technickej kontroly už nemusia byť dvaja technici, neviem, či ste to spomínali, myslím, že teraz nie, ale viete, že to tam je a stačí jeden, ale zároveň v tejto novele sa opäť niektoré, niektoré podmienky sprísňujú, a, a keďže tento zákon, keď som si to prezeral a naozaj chce to hĺbkovú, hĺbkovú analýzu, obsahuje 174 zmien, ktoré ideme teraz schvaľovať a posudzovať, tak som sa rozhodol, že usporiadam komisiu ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti a budeme a pozvem na ňu aj zástupcov, samozrejme, ministerstva dopravy, zástupcov technických služieb, technických kontrol, emisných kontrol a zástupcov prevádzkovateľov staníc technickej a emisnej kontroly, aby sme bod po bode si vypočuli, s akými problémami sa títo ľudia boria, čo, čo by mohlo byť v zákone zmenené. Pretože naozaj na tých technikov sú kladené také nároky, ktoré možno v praxi ani k nim nepríde. Či to sú napríklad požiadavky na, na vodičské oprávnenie na vozidlá, ktoré v tej stanici technickej kontroly ani nekontrolujú napríklad, je tam toho veľa a nechcem sa teraz podrobne venovať, to by sme museli v rokovacom poriadku mať časový priestor napríklad dve hodiny a práve na toto je tá, tá komisia.
A teda chcem zároveň týmto aj, aj požiadať ministra, aby pripravil sa, že teda pozvánku, samozrejme, pošleme z výboru a 8. alebo 10. októbra by sme chceli takúto komisiu zorganizovať. Ja som už o tomto informoval zástupcov asociácií technických kontrol, žeby sme také niečo chceli zorganizovať, a keď bude tento zákon v druhom čítaní, tak už budeme mať závery z rokovania tejto komisie.
Ukázalo sa aj v minulosti, že takéto technické zákony je dobre prerokovať na takejto pôde, či to bol zákon o liberalizácii taxislužieb napríklad, odkiaľ veľa, veľa podnetov sa prenieslo nakoniec do zákona a dnes sme aj na základe toho, že sme otvorili túto tému, prakticky z krajín V4 jediní, ktorí takéto niečo urobili. A napríklad aj zákon, tu kolega si pamätá, keď sme riešili malé letiská, že naozaj diskusia na tejto odbornej úrovni prináša ovocie, a teším sa, že sa stretneme potom tam so zástupcami ministerstva, teda 8. alebo 10. október.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán kolega Marosz, vy hovoríte, že, že štát by mal sa pripraviť a pripravovať infraštruktúru. Veď nech to robí, len nech neprikazuje zo zákona, a Európska únia takú možnosť dáva, nech neprikazuje zo zákona toto dávať podnikateľom za povinnosť. Každý podnikateľ vie, a toto sa týka aj tých bytov, že keď, keď my zo zákona predpíšeme toto, ako sa to asi prejaví? Potom budeme sa pozerať, prečo asi sa tak zvyšujú ceny bytov? No preto, lebo zákon prikázal, že teraz toto musí byť dotiahnuté ku každému garážovému miestu. Čiže dávajme možnosť, v poriadku, ale nedávajme povinnosť. A to som hovoril. Štát nech robí po svojej linke podporu, nech robí infraštruktúru tam, kde to je opodstatnené, tam, kde to posúdi cez hodnotu za peniaze a tak ďalej a tak ďalej, aby sme sa vyvarovali toho, tých, tých rôznych komických obrázkov kreslených kdekade tade, čo vidíme, že z okien panelákov visia káble a tak ďalej, to, to, samozrejme, nikto nechcel. Ale ak štát to chce robiť, nech to robí, ale nech to neprikazuje, keď nemusí. Európska únia to nežiada.
A naopak, tí podnikatelia, ktorí to chcú robiť, tak to už robia dnes. Majú, sú reštaurácie napríklad, ktorí, ktorí to robia preto, lebo chcú prilákať hostí a nemajú ani toľko parkovacích miest, ktoré, ktoré sa dáva ako podmienka, že to majú robiť. Čiže nechajme toto na nich, nech sa odlišujú medzi inými a nech si vzájomne konkurujú práve tým, že oni ponúkajú nabíjacie miesto, ale nedávajme im to za povinnosť. To je to, čo som tu vravel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Na úvod by som povedal možno také, také tri základné dôvody, prečo chcem vystúpiť k tomuto zákonu, a potom to rozvediem do podrobností.
Po prvé si myslím, že zákon o energetickej hospodárnosti budov by podľa mňa mal byť v gescii ministerstva hospodárstva a nie ministerstva dopravy. Samozrejme, pán minister možno súhlasí, možno nesúhlasí, ale myslím si, že tieto veci by mali, mali prejsť na iné ministerstvo a ministerstvo dopravy by malo sa zaoberať budovaním cestnej, železničnej infraštruktúry, leteckej a tak ďalej a tak ďalej, ale to bolo len na okraj.
Zákon č. 555/2005 ideme meniť na základe usmernenia Európskej únie. Do zákona prichádza nový § 8a a tomu paragrafu sa chcem venovať.
Tak ako pán minister v úvode naznačil, zavádza sa nová povinnosť, aby objekty nebytové, ale aj bytové v budúcnosti boli vybavené nabíjacími stanicami, prípadne tam, kde nie nabíjacími, tak v prípade bytových domov je to infraštruktúra, ktorá v budúcnosti umožní dobudovať nabíjací bod pre elektromobily.
Tu treba povedať hneď v úvode, že môj názor je taký, že ešte nemáme celkom, celkom potvrdené, či práve elektromobilita je tá, tá jediná možná a najlepšia cesta, ako znížiť uhlíkové emisie. Máme ďaleko viac takých možností, ako zlepšiť životné prostredie, ale zároveň vnímame v jednom zákone za druhým, ako sa podporuje len elektromobilita na úkor povedzme inej podpory, vodík, plyn, LPG, CNG a tak ďalej a tak ďalej.
Ale dobre, máme tu tento zákon a aké ja mám k nemu výhrady. Pán minister uviedol, že sa jedná o transpozíciu európskej smernice, a ja poviem presne, v čom, v čom sa nám ide meniť zákon č. 555/2005.
Zavádza povinnosť, aby v nových nebytových budovách alebo vo veľkých významných nebytových budovách obnovovaných v prípade, že je tam viac jak 10 parkovacích miest, aby takéto budovy mali najmenej jednu nabíjaciu stanicu na elektrické vozidlá. Zároveň aby v týchto nebytových objektoch boli dotiahnuté rozvody pre elektrické káble na najmenej každé piate parkovacie miesto. A toto pre nebytové priestory má platiť pre nové stavby po 10. marci 2021. Zároveň v inej časti zákona sa hovorí, že to bude musieť platiť pre všetky stavby od roku 2025.
Takže my dnes rokujeme o tom, že dáme povinnosť vybaviť nebytové objekty nabíjacími stanicami namiesto toho, aby sme nechali toto na rozhodnutí podnikateľských subjektov, aby tak povedzme toto použili ako konkurenčnú výhodu, aby si lákali povedzme shoping centrá alebo iné veľké komplexy svojich zákazníkov tým, že my máme nabíjacie stanice, náš konkurent ich nemá.
A poviem, prečo hovorím o tom, že by to nemalo byť povinnosťou, a to je to, čo ovplyvňuje názor ľudí na Európsku úniu. V smernici, na ktorú sa tento náš návrh zákona odkazuje, smernica 844/2018, okrem toho, že obsahuje tieto články, aby si jednotlivé členské krajiny pripravili legislatívu na to, čo tu teraz v tom zákone máme, tak v tejto istej smernici je aj článok, a ja tú smernicu tu mám, čl. 8 ods. 4, kde je napísané: „Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky“, tie, čo som pred chvíľkou čítal v odseku 2 a 3 tejto smernice, „pre malé a stredné podniky vymedzené v hlave 1 prílohy odporúčania Komisie 2003/361.“
Čo sú to tie malé a stredné podniky podľa smernice Európskej únie? Tak to sú podniky do 250 zamestnancov alebo do 50 mil. ročného obratu. Teda Európska únia nám hovorí, že môžme, môžme nezaťažiť malé a stredné podniky touto povinnosťou. V návrhu zákona, ktorý pán minister nám sem doniesol, ale takáto možnosť nie je. A to je to, čo chcem skritizovať, že chceme opäť byť pápežskejší ako pápež. A toto tu je zdrojom názorov obyvateľov, občanov Slovenskej republiky potom na Európsku úniu. Lebo máme tu všeobecný názor, Európa nám diktuje, Európa nám to nadiktovala a to nadiktovala. A ja by som rád, pán minister, chcel odpoveď na to, prečo, prečo touto povinnosťou zaťažujete tie podnikateľské subjekty a nedali ste do zákona takú výnimku, ktorú nám umožňuje Európska únia?
Potom mám ešte jednu malú pripomienku, možno dôležitú, možno nie, ale niekedy aj výklad zákona je, je, je alfou a omegou, ako sa bude uplatňovať v praxi. V smernici Európskej únie sa hovorí, čo sa týka napríklad tých bytových objektov, že musí byť dotiahnuté, dotiahnutá infraštruktúra, v našom zákone píšeme, „vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble“, v európskej smernici sa hovorí, „potrubia pre umiestnenie elektrických vedení“. Ja viem, že to je maličká možno nuansa, áno, áno, tak jak hovorí pán minister, máme na to rovnaký názor, to znamená chránička, trubka, do ktorej keď sa niekto rozhodne dať si, dať si tam dobíjanie, zásuvku napríklad na tom svojom garážovom mieste, okej, ale, ale môže v praxi sa stať, že úrady, ktoré to budú posudzovať, budú chcieť, aby tam bolo dotiahnuté elektrické vedenie.
Nie je to tak a bol by som rád, keby sa to v zákone v rámci ďalších rokovaní upravilo, aby tam bolo jednoznačne povedané, že to je potrubie alebo predpríprava pre budúce inštalovanie elektrických káblov.
Takže, ako hovorím, dve výhrady, budem rád, pán minister, keď na ne zareagujete, to je po prvé, že tam nemáme možnosť pre malé a stredné podniky, aby tejto povinnosti boli zbavení, a ďalšia, čo sa týka tohto, tohto pojmu.
To je všetko, čo som chcel, myslím, že, predpokladám aspoň, že v rámci, ak to prejde - čo asi prejde, že? - do druhého čítania, budeme o tomto rokovať, ak ministerstvo nezapracuje alebo iní poslanci do, v rámci druhého čítania pozmeňovák, ktorý by umožnil takúto možnosť alebo takúto povinnosť tam nedať pre malé a stredné podniky, tak, tak my taký pozmeňovák tam dáme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec Sopko. Teda ďakujem aj za ochotu podporiť náš pozmeňujúci návrh, však myslím, že z predchádzajúcej diskusie to vyplynulo, že tento návrh novely tlačového zákona vidia poslanecké kluby SaS a OĽANO veľmi, veľmi podobne. A ja teda súhlasím, že je dôležité rozumieť písanému aj hovorenému slovu, lebo inakšie sa stane, že niekedy to vyznie úplne inak, ako je to možno aj myslené, čo je problém aj v takej bežnej medziľudskej komunikácii, ale teda keď sa to stane v zákone, tak je to oveľa vážnejší, vážnejší problém a má to oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky. Je možné, že aj niektoré z tých bodov, ktoré som kritizoval, na ktoré som poukázal a ktoré navrhujeme vypustiť, možno neboli myslené tak, ako vyzneli alebo ako by sa premietli do znenia zákona, ale teda obávam sa, že podstata toho zákona, teda obnoviť právo na odpoveď pre politikov, obnoviť finančné sankcie za jeho neuverejnenie a hlavný problém, že obnoviť právo na odpoveď aj vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, teda umožniť, umožniť, aby sa reagovalo aj na pravdivé, úplné a neskreslené tvrdenia, to nie je nejaké nedorozumenie, to je zámer. Zámer, aby politici mali bič na médiá a aby mohli reagovať aj na pravdivé, úplné a neskreslené informácie.

Vážený pán zostávajúci predkladateľ, dovoľte, aby som odprezentoval pozmeňujúci návrh, a teda som si uvedomil, že ono to tak bude to hlasovanie potom tak trochu súboj europoslancov, lebo spolu s pánom poslancom Jarjabkom to predkladá pán poslanec Číž, ktorý už nie je poslancom, lebo sa stal europoslancom. A ja by som to chcel uviesť a potom predložiť pozmeňujúci návrh s pani poslankyňou Kaščákovou, ktorý podpísal ešte aj Eugen Jurzyca, ktorý sa tiež stal europoslancom, ale bol vtedy ešte poslancom Národnej rady, keďže sme ten návrh pripravili ešte v júni, keď bol poslancom, tak ho podpísal. Ale nebojte sa, máme tam 19 podpisov, čiže máme tam 18 podpisov aktuálnych poslancov Národnej rady.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v prvom čítaní na výboroch aj teda vo verejných diskusiách a tie, tá naša kritika, ktorú tu už nebudem v detailoch opakovať, sa premietla do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá 18 poslancov Národnej rady a je pod tým podpísaný aj bývalý poslanec, ktorý vtedy bol poslancom a už je europoslancom.
Ten náš návrh má štyri body. Nepôjdem v poradí, ako sú, ako sú uvedené, pôjdem, myslím, v poradí, ako ich vnímame ako dôležité. Najdôležitejší je ten, ten druhý bod. V tom druhom bode navrhujeme zachovať právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, pretože si myslíme, že nie je žiadny dôvod, aby sa právo na odpoveď uplatňovalo aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, úplné a neskreslené. Pretože je úlohou médií práve takéto informácie prinášať. Keď médium prinesie informácie, skutkové tvrdenie, ktoré je pravdivé, úplné a neskreslené, nie je predsa dôvod ho za to sankcionovať, napr. povinnosťou uverejniť odpoveď, len preto, že sa to niekomu, napr. pánu poslancovi, nebude páčiť.
Podľa súčasného znenia zákona si dotknutá osoba môže vybrať, či uplatní právo na odpoveď alebo právo na opravu, ktoré sa týka zverejnenia nepravdivých informácií, a podľa návrhu by dotknutá osoba mohla požadovať uverejnenie odpovede aj opravy zároveň. Teda by mohla na zverejnenú informáciu reagovať na dvojnásobnom priestore, než bol priestor, na ktorom bola zverejnená predmetná informácia. Možnosť reagovať na tú istú informáciu formou odpovede aj opravy je podľa nášho názoru neopodstatnená, a preto ju tiež navrhujeme vypustiť.
V poradí tretí, ale z hľadiska významu podľa môjho názoru druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu je, aby sa nezavádzalo právo odpovede pre politikov. Podľa súčasného znenia zákona nemôžu právo na odpoveď využiť verejný funkcionár, predseda a podpredseda politickej strany, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. A táto úprava vychádza z presvedčenia, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Aj podľa súčasného znenia zákona majú politici právo reagovať na nepravdivé informácie, ktoré sú o nich zverejnené, a to formou práva na opravu. A právo na odpoveď môžu aj politici uplatňovať vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim informáciám, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie.
Predložený návrh zákona predpokladá, že by aj politici mohli uplatňovať právo na odpoveď v plnom rozsahu. Politici sú pritom povinní zniesť nielen oveľa širšiu mieru kritiky voči svojim osobám ako bežní ľudia, ale majú v porovnaní s bežnými ľuďmi aj oveľa väčšie možnosti na kritiku reagovať, napríklad formou tlačových besied, vystúpení v médiách, tlačových správ a podobne.
Tretí okruh vecí, ktorý chceme upraviť, je, aby sa nezavádzalo právo na odpoveď voči vlastným vyjadreniam. Podľa súčasného znenia zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní zverejniť odpoveď, ak odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah. Predložený návrh zákona navrhuje túto formuláciu pozmeniť tak, že ide o odpoveď smerujúcu proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede.
V praxi by to znamenalo, že by dotknuté osoby, napríklad aj politici, mali možnosť žiadať o uverejnenie odpovede aj voči vlastným vyjadreniam, ak by ich vopred preukázateľne neautorizovali. Ak by politik niečo povedal na tlačovej besede alebo v odpovedi na otázku médiám, napísal v tlačovej správe alebo na sociálnej sieti, ale nedal by médiu explicitný súhlas na zverejnenie svojho vyjadrenia, mohol by sa dožadovať uverejnenia odpovede na vlastné vyjadrenie a to aj bez toho, aby sa pri spracovaní jeho vyjadrenia akokoľvek zmenil alebo skreslil jeho pôvodný obsah. Takáto úprava by bola absurdná, napriek tomu je obsiahnutá v návrhu zákona alebo vyplýva z toho, čo je v návrhu zákona, preto navrhujeme vypustiť túto úpravu a nechať v tomto smere pôvodné znenie.
V poradí štvrtý bod z hľadiska dôležitosti a prvý z hľadiska toho, ako to ide podľa paragrafov, je návrh nezavádzať finančné náhrady za neuverejnenie odpovede. Podľa súčasného znenia zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia úpravu, opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala súd.
Predložený návrh dopĺňa do zákona ustanovenie, podľa ktorého, ak vydavateľ periodickej tlače neuverejní opravu odpovede a tak ďalej vôbec alebo nedodrží niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba o ich uverejnenie, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Považujeme za neprimerané takýmto spôsobom finančne sankcionovať médiá za neuverejnenie odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia.
Navrhované ustanovenie je navyše problematické aj z hľadiska svojej formy. Kým súčasné znenie zákona vo vzťahu k uverejneniu opravy odpovede predpokladá, že súd o ňom rozhodne, právo na primeranú finančnú náhradu za neuverejnenie opravy odpovede by malo byť priamo zo zákona a bolo by ho podľa toho, ako je to napísané, pri takejto formulácii možné uplatniť aj v prípade, že by žiadosť o opravu alebo odpoveď boli neopodstatnené. A obávame sa, že by sa to mohlo stať nástrojom na finančné šikanovanie médií.
Náš návrh má teda štyri body. Nepopierame, že je to taký kuchací návrh, že sa snažíme vykuchať skoro celý obsah toho návrhu zákona, lebo skoro celý obsah návrhu zákona považujeme za zlý. Rozdelili sme ho ale na štyri body a o každom, o každom z tých štyroch bodov žiadame hlasovať samostatne. Dávam teda aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi navrhovateľovi.
A kým by som teda pristúpil k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak si dovolím upozorniť, že ten bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka toho, aby sa zachovalo právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým a neúplným, pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam a vypúšťajú sa v ňom body 2 a 4, je v podstate identický s tým návrhom, ktorý predpokladám, že v ústnej rozprave predloží pán poslanec Štefan Vavrek, ktorý tiež navrhuje vypustiť body 2 a 4. Takže z hľadiska možno nejakého šetrenia času ani nie je potrebné, aby to predkladal. Stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, lebo je to úplne identické s tým, čo navrhuje, navrhuje on. A teda predpokladám, že keď niekto súhlasí s tým, aby sa vypustili body 2 a 4, tak to podporí ako jeden zo samostatne vyňatých bodov na hlasovanie v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu a nebude robiť to, že bude hlasovať proti vypusteniu bodov 2 a 4, aby vzápätí, o minútu hlasoval za vypustenie bodov 2 a 4, akurát že to predložil niekto iný, ale z hľadiska obsahu je to identické.
Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrhov poslancov Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1290.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 6.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
4. V čl. I bode 5 v § 8 ods. 6 písmeno b) znie:
"b) odpoveď' smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah,".
Sú to štyri body a o každom jednotlivom bode žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Môj príspevok bude v podobnom duchu ako v prípade môjho predchodcu. Ja som si tiež všimol, pán kolega Farkašovský, že vy jemne manipulujete to, čo sa stalo, a to, čo bolo povedané, tak, aby to vyhovovalo tomu výsledku, ktorý chcete dosiahnuť. Myslím, že ste najprv hovorili o tom, že novinári majú mať právo položiť provokatívnu otázku, tak to bolo definované, a potom ste to odrazu posunuli do roviny, že sloboda prejavu, sloboda novinárskeho prejavu je klásť provokatívne otázky. Nie, sloboda je mať to právo, ak tá situácia tomu vyhovuje. A je mi jasné, že vy ako člen korupčnej koalície ste proti tomu, aby sa takéto otázky kládli, ale, a tu, samozrejme, všetci protestujú, ale je to, samozrejme, tak. Vám to, samozrejme, vadí a my vieme, prečo vám to vadí. Detaily sa dozvieme za šesť mesiacov.

Ospravedlňujem sa, ale sedím na novom mieste, keďže mne nefunguje hlasovacie zariadenie a ešte som si celkom nezvykol, v ktorom, v ktorej tej časti som zaradený.
Čiže naozaj už iba stručne k tomuto zákonu. Toto, čo aj pán poslanec Mojš predniesol, to je vlastne posunutie tej účinnosti. Samozrejme, posunutie účinnosti je legitímnym, nemám problém aj tento pozmeňovací návrh podporiť, ale súčasne by som chcel poprosiť aj o tú podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým sa vyhodí toto diskriminačné pravidlo.
A ešte by som iba chcel povedať teda to, čo som nedokončil, čo sa dnes vlastne deje. Máme tu tú tarifu za prevádzku systému, ktorou naozaj dnes my všetci sa musíme skladať po 26 eur na tie rôzne opatrenia, politické zásahy. Politické zásahy, za ktoré odmietli politici prevziať zodpovednosť. Toto sa dialo najmä za vlád Roberta Fica. On vtedy tvrdil, že tie ceny energií sú stabilné, ale reálne boli stabilne vysoké, pretože tá komunita, tá elektrina na tom trhu klesala a on to iba dorovnával rôznymi takýmito opatreniami. No a, pochopiteľne, dnes tieto sú zakotvené v rôznych zákonoch alebo vo vládnych nariadeniach a toto sa nám iba veľmi ťažko odstraňuje. Ony budú niektoré z nich postupne vypadávať a z tých 26 eur sa stane, dobre, možnože nie nula, ale nejaká nízka suma niekedy okolo roku ´26 až ´28, ale my musíme už konať dnes, dnes, pretože dnes už tie podniky sú tým dotknuté. A sú riešenia.
Toto riešenie, ktoré my ideme dnes prijať, to znamená, že dať nejaké úľavy, dobre, je aj v súlade s usmernením, len máme jednu dieru, ktorou nám do lode nateká voda. A my iba hĺbime druhú dieru, ktorou očakávame, že tá voda vytečie, ale ona nevytečie, ona bude opätovne natekať.
To isté kompenzácie. My máme dnes 40 miliónov eur na kompenzácie pre energeticky náročné podniky, ktoré si vydobylo ministerstvo hospodárstva. Ale výška 40 miliónov je určených pre 200 podnikov. VSŽ-ka samotná si žiada 10 miliónov z toho. Čiže ostáva pre tých zvyšných stodeväťdesiatdeväť 30 miliónov eur. Opäť iba nejaké opatrenie. Prečo nezavedieme naozaj systémové riešenia?
My sme tu v minulosti predkladali balík zákonov, ktorým sme chceli urobiť takéto systémové riešenie, aby neboli potrebné takéto rôzne ďalšie diery do tej lode, či už zrušenie dotovania elektriny, výroby z domáceho uhlia, zavedenie viaczdrojového financovania pre obnoviteľné zdroje a kombinovanú výrobu elektriny a tepla, otvorenú reguláciu. Toto všetko by nám vedelo zabezpečiť úľavu 32 eur z každej jednej MWh, nie 26 alebo 24 alebo na koľko oni majú dnes nárok, ale 32.
Samozrejme, toto sa nemôže udiať z roka na rok, pretože niektoré tie veci neurobíme v plnej miere, niektoré z tých vecí nie je možné obmedziť okamžite, ale proste postupne. Minimálne to nastaviť a proste stanoviť ten cieľ, kedy tých 32 eur bude dosiahnutých a že naozaj tá trajektória bude klesajúca. A nie že my dnes budeme dávať nejaké úľavy a vďaka týmto úľavám sa budú musieť všetci ostatní na tieto úľavy skladať. Čiže to je tá diera, ktorá, ktorou nám opätovne nateká tá voda do tej lode. Toto je naozaj veľmi, veľmi nebezpečné.
Tieto, tieto návrhy zákonov predložíme ešte do zimy, tak ja verím, že pokiaľ, pokiaľ teda neprejde toto diskriminačné pravidlo, čo dúfam, že neprejde, tak potom prejdú tieto zákony a naozaj tie energeticky náročné podniky a nielen ony, ale všetci budú z takto transparentnej a systémovej regulácie následne profitovať, Keď sme to prepočítavali, tak tá priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ročne by vďaka tomu vedela ušetriť až 80 eur každý rok. Takže ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým zosúladíme tento návrh zákona s usmernením Európskej komisie a nikto nám nikdy nebude nejakým spôsobom siahať na akúkoľvek alebo teda na udelenú štátnu pomoc v tejto oblasti životného prostredia a energetiky.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Koľko mám vlastne teraz času? (Reakcia z pléna.) No, lebo ja už som predtým rozprával. Dobre, však ja to nebudem naťahovať ani zdržovať, veľa z toho, čo som chcel povedať, už bolo koniec koncov povedané a mám pripravený aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Takže naozaj iba veľmi, veľmi stručne, o čom sa pri tomto zákone bavíme a čo sú moje hlavné výhrady.
Takže ide v prípade, ktorý ja tu napádam, o úľavu z platenia tarify za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému, ako isto všetci viete, lebo som to tu už ikskrát spomínal, čo to je, a popisoval, ako sa všetci na to skladáme v tých cenách elektriny. A nielen my ako spotrebitelia, ale aj všetci podnikatelia, je súčasťou tej koncovej ceny elektriny, v tejto tarife sa skladáme na dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Jej súčasná výška je približne 26 eur na MW/h. Týmto sú zaťažené teda všetky ceny elektriny, všetky účty, všetky faktúry, ktoré tu nejakým spôsobom sú vystavované, pričom Európska komisia ale umožňuje energeticky náročným podnikom poskytnúť úľavu na úrovni teda jednotlivých štátov. Toto je absolútne v poriadku. Využívajú to naozaj prakticky všetky štáty, aby tie vybrané energeticky náročné podniky boli konkurencieschopné so svojimi konkurentami najmä v tom zahraničí.
Dokonca Európska komisia kvôli tomuto pripravila usmernenie o štátnej pomoci, kde definovala, za akých podmienok je možné takúto úľavu poskytnúť. Tou, tým základným kritériom bola a je energetická náročnosť. Zoberie sa energetická náročnosť jednotlivých podnikov, urobí sa zoznam, príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten povie, potiaľto ešte máme na úľavy, potiaľto nie, urobí sa hrubá čiara. Celé toto usmernenie, podľa ktorého je následne takáto štátna pomoc posudzovaná ako oprávnená alebo neoprávnená, je založená aj na princípe nediskriminačnom, to znamená, nikoho nemôžte na základe nejakých iných pravidiel, ktoré si vymyslíte, diskriminovať.
Dnes tu máme novelu zákona, kde v bode 2 predkladateľ pán Kondrót vyberá hrozienka z koláča, a teda zavádza takéto jedno diskriminačné pravidlo, kedy hovorí, že takáto úľava, na takúto úľavu by mali nárok iba podniky, ktoré sú pripojené do štátnej prenosovej sústavy (SEPS). Jedným z argumentov v minulosti bolo aj to, že veď sme to tu mali aj v minulosti. Áno, mali sme to tu aj v minulosti, ale my sme tu nemali dovtedy toto usmernenie, resp. to usmernenie bolo, ale v tom usmernení je jasne napísané, že k 1. 1. 2019 štáty musia svoju legislatívu alebo ani nieže legislatívu, ale všetky tieto úľavy, ktoré poskytujú, uspôsobiť práve, práve tomuto usmerneniu.
Keďže hovorím o tom, že tu dochádza alebo môže na základe tohto zákona dôjsť k nejakej diskriminácii, no tak na základe tejto diskriminácie by tam napríklad ostali tie tri najsilnejšie podniky, ktoré by tam boli tak či tak, vypadli by iní a posúvalo by sa to jedine v prípade, že by napríklad rozhodol regulačný úrad o tom, práve Duslo Šaľa. Ale Duslo Šaľa tam nemôže takisto spadnúť, pretože dnes nespĺňajú podmienku energetickej náročnosti, ktorá je stanovená vyhláškou ÚRSO 100 percent. Takže pokiaľ sa táto nebude aplikovať, tak ani vďaka tomuto zákonu nebude do toho zaradené to Duslo, takže to potiaľto, potiaľto v poriadku. Ale my nemôžme tuná naozaj vytvárať jej priestor, na základe ktorého by akákoľvek štátna pomoc mohla byť spochybnená, pretože naozaj energetickú náročnosť vieme meniť kedykoľvek.
Keď sa bavíme o tom, že koľko by asi toto Duslo na základe takéhoto pravidla dostalo, pokiaľ by sa zmenila v budúcnosti aj tá vyhláška, bavili by sme sa o 7 miliónoch eurách na rok. Toto sú peniaze, ktoré sa následne rozpočítavajú všetkým ostatným spotrebiteľom, pretože tá úľava to nie je, že jednoducho štát dá, ale opäť je to politický zásah, kedy politici niečo zavádzajú, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a rozpočítavajú to na nás všetkých.
Ja som v tej predošlej rozprave upozornil aj na prepojenia pána Kondróta s pánom Babišom, ktoré pán Kondrót potom aj mi vyvrátil, vravel, že naozaj tento zákon nebol robený na tú objednávku, neskôr sa aj pre Denník N vyjadril, že jemu to bolo posunuté z ministerstva hospodárstva, ale vypracovali to odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Touto cestou sa teda chcem pánovi Kondrótovi ospravedlniť, pokiaľ som naozaj nesprávne to uviedol a naozaj nemám, nemám ja priame dôkazy, že je do toho zamočený pán Babiš alebo pán, alebo Duslo, ale na druhej strane chcem sa mu aj veľmi pekne poďakovať za to, že poukázal na takéto praktiky na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Pretože zákon hovorí veľmi jasne, zákon o regulácii, v § 5 ods. 10, že pokiaľ predseda úradu počas svojej pôsobnosti nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov alebo verejnej moci a od ďalších osôb, tak vláda je povinná ho od-vo-lať. A naozaj, bolo by naivné tvrdiť, že takéto diskriminačné pravidlo chcel pán Jahnátek zaviesť iba tak. A tak isto veľmi dobre vedel aj o tom, aj o tom existujúcom usmernení, podľa ktorého sa posudzuje tá štátna pomoc, pretože som naňho upozorňoval už v marci, keď prvýkrát prišiel so svojou vyhláškou.
Z tohto dôvodu narušenia alebo porušenia tohto zákona som v lete vyzval vládu pána Petra Pellegriniho, aby odvolala predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jahnátka. Zatiaľ, priznám sa, neviem alebo nezachytil som, že by o tom vláda rokovala, takže budem sa informovať, v akom sme štádiu, pretože onedlho sa budú schvaľovať jednotlivé cenové rozhodnutia pre dodávateľov energií a pokiaľ pán Jahnátek sa rozhodol už dnes takýmto spôsobom škodiť tým spotrebiteľom, tak nechcem si predstaviť, čo sa môže stať práve v prípade tých cenových rozhodnutí.
Vráťme sa ale teda veľmi rýchlo k tomu zákonu. Ako som upozornil, v tom uvedenom znení je v rozpore s tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Z tohto dôvodu chcem podať tento pozmeňujúci návrh, prečítam teraz odôvodnenie, potom ešte poviem pár slov a potom prečítam samotný návrh, čiže až potom požiadam o to zastavenie tej časomiery.
Takže ako som už predtým hovoril, problematika poskytovania osobitnej úľavy z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov je v Európskej únii regulovaná prostredníctvom nástrojov tzv. soft law, v tomto prípade tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, konkrétne sa bavíme o kapitole 3.7, ktorá obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie je predpokladom schválenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou. To znamená, ak my dnes prijmeme takýto zákon alebo zajtra, neviem, kedy sa o tom bude rokovať, a podľa tohto bude udelená nejaká štátna pomoc aj pre tie podniky, ktoré sú na to oprávnené, vždy to bude musieť ísť na tú Európsku komisiu, ktorá to bude posudzovať podľa tohto usmernenia.
Uvedené pravidlá umožňujú poskytovanie zľavy pre podniky najviac zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, ktorých elektroenergetická náročnosť dosahuje aspoň 20 %, a to až do výšky 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku. V tomto prípade o hrubej pridanej hodnote je, hodnote, to je v princípe rozdiel medzi tržbami a výnosmi podniku na jednej strane a nákladmi a daňami podniku bez nákladu na zamestnancov na strane druhej. Podmienkou je, aby táto pomoc bola nastavená transparentne a nediskriminačne. To jest, aby sa týkala všetkých oprávnených podnikov, ktoré sú vzhľadom na konkurenčnú nevýhodu nadmerne zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, pričom ani mechanizmus kompenzácie uvedený v § 6a zákona 309/2009, to je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, nepostačuje na zmiernenie tejto záťaže.
Podmienka limitujúca poskytnutie pomoci iba podnikom priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využívania maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025 je v rozpore s touto nediskriminačnou podmienkou uvedenou v tom usmernení. To je ten bod, ktorý napádam. Súčasne by podmienky podľa čl. I bod 2, to už hovorím o konkrétnom zákone, zahrnuli do schémy o štátnej pomoci podniky, ktoré nespĺňajú kľúčové podmienky v definovanom usmernení, a teda by takto udelená štátna pomoc bola napadnuteľná a sankcionovateľná zo strany Európskej komisie. Z uvedených dôvodov je nutné čl. I bod 2 návrhu zákona vypustiť a pri udeľovaní štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky postupovať podľa platného zákona o regulácii.
A teraz sa dostanem k tomu, že či tie podniky vlastne majú na toto nárok. Áno, tie, ktoré budú spĺňať tie podmienky usmernenia, pretože naozaj ony sú dnes nekonkurencieschopné. My tu dnes robíme jednu dieru, alebo urobili sme jednu dieru, kde sme zadotovali výrobu elektriny, výrobu elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorou nám neúmerne sa zvýšili ceny elektriny. Toto bolo zavádzané za vlády Roberta Fica, no a... (Zaznievanie zvukového signálu.) Už končím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
...teraz začať čítať ten pozmeňujúci návrh. (Reakcia z pléna.) Mal, pán poslanec mal čas ešte z minula, on nedokončil svoje vystúpenie. (Reakcia z pléna.) Áno.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, ja sa môžem prihlásiť ešte do ústnej, ale teraz teda prečítam samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467).
V čl. I sa vypúšťa bod 2.
A ja sa teda na také to rýchle dokončenie ešte raz prihlásim do ústnej rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pani ministerka, keď už sme teda všetci traja spoluvinníci sediaci tu, dá sa povedať, dnes radi, že ste predložili niečo, s čím sme my sem chodili ako na klavír, neúspešne. Musím povedať, že nie som žiarlivá subreta ani nikto z mojich kolegov a teší ma výsledok, nech slávu už niekto chce v duchu Sokolského "ni zisk, ni slávu". Dúfam, že možno si to v médiách všimnú tí, ten mladý manželský pár, ktorí zdedili po svokrovi pekný pozemok pod dom a v súlade s platnou normou nemohli stavať a obrátili sa na mňa. My sme i v súlade s ich želaním tie návrhy opakovane predkladali, tak teraz, ako sa hovorí, finis coronat opus, ten koniec korunuje dielo, nech teda sa mladým dobre stavia.
My tu zriedka zažívame úspech v zmysle schválenia nášho návrhu, ja si nespomínam, dá sa povedať z nejakej päťdesiatky návrhov, kde som bol spolupredkladateľ, že by prešiel čo len jeden. Ale aj tak človeka poteší, keď nakoniec vidí to, že sa to podarilo. Tak vás môžem ubezpečiť, že dneska budete mať – a hádam nie úplne prvýkrát – v SaS-e svoje krídielko.

Ďakujem za slovo. Ondrej, ďakujem aj tebe, že si sa vlastne prihlásil k tomu, že sme túto novelu zákona o pohrebníctve dávali viackrát, ja by som teda presne povedal, bolo to od roku 2012 až päťkrát. Na začiatku bola trošku širšie koncipovaná, nakoniec sme ostali pri tom, že sme riešili vlastne len ochranné pásmo pohrebiska a krematória, pretože toto najviac trápilo občanov aj starostov obcí. Takisto ako aj kolegyňa pred tebou, myslím si, že by sme mali nejak doprecizovať ešte tento zákon a v druhom čítaní určite prídeme s nejakými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Minimálne teda ten, čo si aj ty spomínal, že to ochranné pásmo pohrebiska by sme nemali nechať ľubovoľne na obciach, aby ho mohli stanovovať akékoľvek, ale že mali by tam byť nejaké mantinely, ktoré budú trochu obmedzovať aj tie obce, aby nenastala situácia, že vlastne v niektorých obciach by to mohli dokonca nejak zneužiť.
Ďakujem veľmi pekne.