Ďakujem pekne. A už sa všetci usmievame, lebo tušíme, čo príde (vyslovené s pobavením). Áno, presne to príde.
Ja začnem tým, že úplne chápem motívy, rozumiem argumentácii a z toho vôbec nič nerozporujem. Ale chcem vás pekne poprosiť, nepreháňajme to. Nebuďme že talibanistickí úplne, lebo cestou nie sú zákazy. Tak ako v iných situáciách hlavnou cestou alebo to, ako ľuďom dokážeme pomôcť, to nie je, nedokážeme urobiť najúčinnejšie tým, že...
Ďakujem pekne. A už sa všetci usmievame, lebo tušíme, čo príde (vyslovené s pobavením). Áno, presne to príde.
Ja začnem tým, že úplne chápem motívy, rozumiem argumentácii a z toho vôbec nič nerozporujem. Ale chcem vás pekne poprosiť, nepreháňajme to. Nebuďme že talibanistickí úplne, lebo cestou nie sú zákazy. Tak ako v iných situáciách hlavnou cestou alebo to, ako ľuďom dokážeme pomôcť, to nie je, nedokážeme urobiť najúčinnejšie tým, že im zakážeme a rozkážeme im, ako sa majú chovať, lebo my to vieme lepšie ako oni. Cestou je osveta. Dôkazom toho je napríklad, keď sa zobrazili tie, cigarety majú také, také obrázky, otrasné, hrôzostrašné úplne, ktoré teda hovoria o tom, že čo sa môže človeku stať, ak fajčí. V čase, jak sa začali tieto obrázky zverejňovať, tak klesol počet fajčiarov.
Počuli sme argumenty o tom, ako, ako, aký je to problém, koľko ľudí umiera na rakovinu pľúc, koľko ľudí je z toho pasívnych fajčiarov a tak ďalej. Chcem, tak som sa pozrela na čísla, ako sa dlhodobo vyvíja počet fajčiarov a podľa WHO v roku 2000 fajčilo 27 % svetovej populácie, v roku 2016 už iba 20 %, čiže tieto čísla nám klesajú. Nie kvôli zákazom, ale kvôli tomu, že ľudstvo si začína uvedomovať hodnotu zdravia a to, čo fajčenie spôsobuje, preto naozaj aj tú argumentáciu, toto zdôrazňujem, naozaj vítam, keď sa o tom rozpráva, ale hovorím, na druhej strane sme jedna spoločnosť a súčasťou tejto spoločnosti sú aj fajčiari. Všetci, ktorí ste doteraz hovorili, ste nefajčiari. Ja som síce tiež nefajčiar, ale jednoducho mám pochopenie k ľuďom, ktorí napriek tomu, že im to škodí a napriek tomu, že to vedia, sa rozhodli, že fajčiť chcú a budú a nemyslím si, že my, politici, sme tí, ktorí im máme do toho kafrať. Je to ich život, je to ich voľba.
Rozumiem ale aj argumentácii o tom, o pasívnych fajčiaroch. Práve o tých mamičkách, o tých, ktorí proste nechcú byť nejakým spôsobom obťažovaní dymom. Keby sa to dalo rozdeliť, to by bolo asi najlepšie, a o to sa tu snažíte, rozumiem, ale nikdy sa vám to úplne nepodarí, lebo akonáhle na túto cestu nastúpime, ideme do extrémov. Veď si uvedomme, hej, že teraz minule, v minulosti to boli obchody a ulice, zastávky, školy, úrady, všetky budovy, kde prebieha starostlivosť o zdravie. Ja s týmto všetkým súhlasím, prepáčte, ja s týmto všetkým súhlasím, nemám s tým problém. Dobre, zhodli sme sa, určite nebudeme ako SaS-ka dávať návrh zákona, aby sa niečo z tohoto zrušilo. Teraz sa bavíme o terasách. Výborne, tak teraz už sa o voľnom priestranstve, kde niekomu stačí urobiť dva kroky doprava alebo doľava alebo poprosiť teda toho človeka, že tak, prosím vás pekne. Ja to tak aspoň robím, mám dve deti, veľmi by mi vadilo, keby v ich prítomnosti niekto fajčil, veľmi, som na to alergická, môj syn ma 13, starší, mladší má 10 rokov, v živote neboli v zadymenej miestnosti, pretože akonáhle sa niekto priblíži, a je jedno či na ulici, či na terase, či kdekoľvek, tak okamžite idem za ním a pekne ho poprosím, že sú tu malé deti, nech je taký láskavý, nech si zapáli vonku alebo nech ide preč alebo ďalej. To isté ináč urobím, aj keď nadáva. Mohli by sme tiež dať zákon, že nesmie sa v prítomnosti detí nadávať, ale ja ako matka viem, čo mám povedať ľuďom okolo seba. A keď je to taký sedlák, že jednoducho mi nevyhovie, tak sa zoberiem a idem preč, to, bohužiaľ, už s tým nič nespravíme, ale s tým nespraví nič ani zákon. Keď raz je niekto blbec, tak bude blbec so zákonom alebo bez neho, hej.
No a keď sa teraz zamyslíme na to, že teraz ideme zastavovať, že ideme zakazovať terasy, no tak potom akože už som tu počula, že aj na uliciach im to zakážme, aj na balkónoch im to zakážme, aj v bytoch. Lebo ja mám napríklad susedov, oni keď si zapália, tak mne to normálne prejde, áno, aj Simona hovorí, no tak z bytu do bytu. Priatelia, akože rozumiem, ale chápeme, čo robíme? My, ja viem, že by sme si všetci nefajčiari priali svet bez nefajčiarov, ale oni tu sú, žijú medzi nami a proste my im ideme teraz zakazovať existovať. Možno by to z pohľadu zdravia bolo účinné, ale nikdy toto nedocielime, toto nie je cesta. A už vôbec nie správna cesta. Ako nemyslím si, že takýmto spôsobom ísť do takýchto extrémov, preto hovorím, že okej, robme opatrenia, informujme, rozprávajme sa s ľuďmi, dajme návrh zákona, nech fajčiar nesmie obťažovať nefajčiara dymom, to je práve to, nech sa posunie doprava, doľava, potom nebudeme musieť písať všade, že ani tu, ani tam, ani hentam, ale jednoducho nech tí fajčiari berú tak isto ohľad na nefajčiarov, čo si dovolím tvrdiť, v drvivej väčšine je tak. V drvivej väčšine to tak je. Dajme nápis na terasu alebo obrázok, čo spôsobuje fajčenie. Ježiš, to keď si predstavím, to by bolo pekne nechutné pri jedle, to neni dobrý nápad.
Rozdeľme terasy, ja neviem, napravo, naľavo, nech si to urobí ten majiteľ, aby nemohli byť zmiešané. Alebo ja neviem, ale ako toto nie je dobrá cesta. Rozumiem vám, rozumiem tomu motívu, ale nie je to dobrá cesta podľa mňa. A hlavne teda mi na tom vadí to, že politici, my sme politici, ktorí ideme chrániť ľudí samých pred sebou. Ako naučme ľudí, nech si chránia život sami, nech si uvedomujú hodnotu zdravia sami, lebo keď to budeme robiť za nich, nikdy tento boj nevyhráme, nikdy ho nevyhráme.
Aj moji kolegovia vlastní v liberálnej SaS mi hovorili, no akože jasné, je to obmedzenie, ale tak vieš, mne to tiež vadí, ja som nefajčiar a tuto mi to, minule som išiel po ulici a dymil na mňa, no fuj, smrdí to. Jasné, nepríjemné to je. Ale baviť sa o pasívnom fajčení na terase, na ulici, vážne? Koľko? Sekundu? Dve? Desať sekúnd? Minútu? Akože vdýchnete ten dym raz a uhnete sa, lebo ste v otvorenom priestranstve, urobíte ten krok, dva, doprava, doľava, alebo poviete tomu človekovi, človeku, pardon, uhnete sa tomu, lebo je vám to nepríjemné. Keď tam máte deti, samozrejme, tak jak som hovorila, jednoducho to je najmenej spraviť tie dva kroky. A ty, keď si blbec a chceš si ničiť život, tak si tam fajčí, a ja sa uhnem o tie dva kroky.
Pasívne fajčenie, jasné. Určite je to dôvodom, prečo existuje alebo teda sa nejako prejaví rakovina pľúc u ľudí, ale to nebude to na tej terase a na tej ulici, to bude presne jak ja, keď si chcem oddýchnuť a idem s kamarátmi von, tak idem niekde do mesta a od jedenástej večer do štvrtej ráno som v takom nafajčenom podniku, že sa tam dá strihať dym, napriek tomu, že som nefajčiar. Ale viem to, viem, že mi to možno nepomôže, ale jednoducho sú chvíle, kedy mi to za to stojí, kedy si poviem, že proste tam idem. A na druhej strane sú chvíle, keď si poviem, že nie, že v žiadnom prípade nechcem, nikdy by som nesúhlasila, aby takéto niečo robili moje deti. A existujú podniky, kde sa nefajčí. A potom zdvihnem telefón a poviem kamarátom, no, moji zlatí, to sa už stalo niekoľkokrát, ja tam nejdem, tam je furt nafajčené. Určite to mnohí z vás poznajú. Tam nechoďme, tam je nafajčené, poďme inam! A práve pre toto úplne logicky vznikajú podniky, ktoré sú nefajčiarske. Takže moja rada je, keď nechcete, aby vás obťažovali fajčiari, nechoďte do podnikov, kde sa fajčí. Čím viac vás bude, tým viac bude vznikať podnikov, kde sa nebude fajčiť.
Ja si viem živo predstaviť majiteľa reštaurácie, ktorý na terase si dá oznam, to dneska predsa môže urobiť každý, je to jeho súkromný majetok, dá si tam oznam, napíše: Tu sa nefajčí. Do videnia, vybavené. Otvorte si takú reštauráciu, alebo ukecajte majiteľa toho, kam chodíte radi, že teda, povedzte, skúste mu povedať, že vy sem chodíte každú sobotu aj s rodinou, štyri, päť kusov vás je, chodíte sem pravidelne a povedzte mu, že nebudete sem chodiť, keď tu budú fajčiari. Ja sa stavím, a keď vás bude dosť, ja sa stavím, že každý normálny príčetný podnikateľ urobí opatrenie pre to, aby sa toto nedialo. Ale, prosím vás pekne, nie odtiaľto, nie cestou zákona a všetkým a akože do radu, lebo my sme tu tí najmúdrejší, jediní a my vás ochránime pred vami samými.
Ja len ako fakt to nehovorím v zlom, ani nechcem, lebo ten motív je naozaj v podstate dobrý, ale chcem sa prihovoriť za to, aby sme mysleli aj na tých ľudí, ktorí nie sú takí ako my, ktorí tu žijú s nami v tej spoločnosti, nech majú možnosť voľby. Aj keď sa nám zdá byť zlá. Ale nekážme iným ľuďom, ako majú žiť, prosím vás pekne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
