Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zostavovať rozpočet je vždy ťažké. V malých obciach, kde starostovia v rozpočte riešia, či budú vedieť zaplatiť účet za verejné osvetlenie alebo či ho budú musieť, čo ja viem, o jedenástej večer vypínať. Ľahké to nemajú ani mestá, ani VÚC. Riešia iné problémy, ale tiež to majú ťažké.
Pánovi ministrovi a jeho tímu odborníkov na Ministerstve financií treba uznať, že zostavovať rozpočet je náročná a zodpovedná úloha. Každý, kto sa podieľal na zostavovaní nejakého rozpočtu, potvrdí, že vždy sa čelí takmer nekonečným požiadavkám, ale jasne konečnému množstvu dostupných financií. Zostaviť vyvážený, zodpovedný, udržateľný rozpočet je umenie aj v štandardnom prostredí. Najdôležitejší je vždy pravdivý obraz.
My však nežijeme v štandardnom prostredí. Z dostupných finančných zdrojov nám hrubo odhrýzava neefektívnosť, všade-, všadeprítomný klientelizmus a korupcia. Klesáme v rebríčkoch vnímania korupcie. V indexe vnímania korupcie Transparency International sme na chvoste krajín EÚ. Existuje aj výskum, kde Slovensku patrí nelichotivá druhá priečka od konca spolu s Ukrajinou, a predbehlo nás len Moldavsko. Zároveň sa Slovensku nedarí ani v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Toto všetko spolu vytvára fakt veľmi nebezpečný kokteil.
Nie je týždeň, kedy by toto hodnotenie nebolo prízvukované zverejnením nejakej kauzy. Spomeniem slová bývalého ministra financií pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Kauza Lemikon, kauza emisné povolenky a Interblue, dlhodobé nehospodárne nakladanie, či dokonca rozkrádanie eurofondov, karuselové podvody s DPH, tunelovania v rezorte obrany, už možno zabudnuté sociálne podniky, mýtny tender, kauza CT v Piešťanoch, dotácie pre Duslo Šaľa, reštrukturalizácia Váhostavu, teta Anka, predražené IT služby, peniaze v alobale, kauza Bašternák, odmena advokátovi za prípad Vodnej elektrárne Gabčíkovo, spojenia s talianskou mafiou, Pôdohospodárska platobná agentúra či desiatky káuz vychádzajúce na povrch z Kočnerovej Threemy, tento zoznam zďaleka nie je úplný. Ale rokujeme o rozpočte. Všetky tieto kauzy spája jedno, z rozpočtu odchádzajú peniaze, ktoré mohli a mali byť použité v prospech tejto krajiny, nie v prospech jednotlivcov.
Za daného stavu je nemožné zostaviť realistický rozpočet a mať zdravé verejné financie. V sude je navŕtaných príliš veľa dier, aby ho pán minister dokázal naplniť. Napriek vytvoreniu dostatočného priestoru na prerokovanie rozpočtu pánom Ficom, ako už bolo spomínané, stranícki kolegovia nechali pána ministra v danej situácii samého a dva dni tu s dvomi výnimkami diskutuje len opozícia. Je to potvrdenie faktu, že je ťažké obhajovať neobhájiteľné, a SMER chce mať diskusiu čím skôr za sebou. Pán minister to má skutočne veľmi ťažké.
Do schémy odpútania pozornosti od nerealistického rozpočtu spadá aj mimoriadna schôdza ku zlatu. Presun slovenských zlatých rezerv z Londýna je relevantná, ale jednoznačne odborná téma. Z Londýna, ale aj celkovo z celej Európy by sme viac ako zlato potrebovali stiahnuť desaťtisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí, ktorí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike.
Ale vráťme sa ku zlatu. Keď v diskusii budú padať argumenty, je možné hľadať zhodu. Avšak v situácii, keď bolo hrubou silou vyradených viac ako 60 opozičných návrhov z rokovania aktuálnej schôdze, sa jedná o zástupnú tému na zakrytie vášho rozpočtového zlyhania a neschopnosti zodpovedane spravovať verejné financie ani v dobrých časoch.
Keď už spomíname tie zlaté rezervy, poďme chvíľku počítať. Slovenské zlaté rezervy sú približne 31,5 tony, jedna tona je 32 150 trojských uncí. Pri aktuálnej cene približne 1 300 euro za trojskú uncu je hodnota našich zlatých rezerv približne 1,3 mld. euro. Na prvý pohľad je to veľmi veľa peňazí a asi ozaj je, keď potrebujeme okamžite mimoriadnu schôdzu. Urobme ďalší výpočet, aby som bol spravodlivý, urobme priemer relevantných prognóz rozpočtu 2020. Vláda hovorí o 0,5 %, Európska komisia o 1,2 %, NBS: 1,6 a RRZ: 1,8. Priemer je deficit 1,27 %.
Pre jedno-, pre jednoduchosť, hrubý domáci produkt v budúcom roku 100 mld., takže deficit bude asi 1,27 mld., len o málo nižšia suma, ako je hodnota celých slovenských zlatých rezerv, ktoré vznikli za celú históriu od roku 1918. Za jeden jediný rok.
Čiže keď už hovoríme o zlate, naša vláda pod vedením strany SMER hospodári tak zle, že vytvoríme za jeden rok rovnaký deficit, ako sa Slovensku podarilo zhromaždiť zlata za 100 rokov. Možno práve toto porovnanie dokáže otvoriť všetkým oči, v akom zlom stave sú naše verejné financie. Pre toto bijeme na poplach, z tohto dôvodu sme zvolávali mimoriadne rokovania výboru pre financie a rozpočet. Ako všetci viete, boli ignorované. Prečo aj v tomto prípade koalícia okamžite nezvolala mimoriadnu schôdzu, veď je to rovnaká hodnota?
A aký je náš celkový štátny dlh? Približne 46 mld. eur. Povedzme si to v zlate - asi 1 100 ton. Zopakujem, vlastníme 31,5. Počúvame od koalície, že nám štátny dlh klesá, čaro relatívnych čísel. Dlh v posledných rokoch mierne klesá v relatívnom porovnaní s HDP. Ale nebudeme splácať percentá, budeme splácať peniaze. V absolútnych číslach, čuduj sa svete, náš dlh rastie a rastie. Hrubým výpočtom nám každý rok chýbajú jedny zlaté rezervy, je tých sto rokov vytvárané a každá štvorčlenná rodina dneska dlží 33 600 euro.
Skúsme sa pozrieť na Českú republiku. S trochou zjednodušenia môžme povedať, že pred 27 rokmi sme začínali na porovnateľnej alebo rovnakej štartovej čiare. Čo sa týka rozpočtu, Česko má posledné tri roky prebytkový deficit, prebytkový rozpočet, pardon. Naša vláda má stále deficity. Slovensko trestuhodne prejedlo dobré časy. Za povšimnutie stojí aj to, že v roku 2011 bol náš dlh v relatívnom vyjadrení s Českom porovnateľný. Česko malo 39,8 %, Slovensko 43,5. Ale odvtedy sa nožnice otvárajú a rozdiel je každým rokom výraznejší. V roku 2018 má Česko hrubý dlh už len 32,6 %, my máme 49,4. Ešte by to mohlo znamenať, že Slovensko veľa zainvestovalo a v budúcnosti bude zbierať plody. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Môžme to vidieť v školstve, v zdravotníctve i v nedostavaných diaľniciach. Práve naopak, aj v práve prijímanom rozpočte sú naplánované najmenšie verejné investície za posledných desať rokov. Prejedlo sa, a áno, veľa aj zmizlo.
Slovenské verejné financie už predlžovanie existujúcich trendov dlho nevydržia. Nová vláda, nech bude akákoľvek, bude musieť vo svojom programovom vyhlásení vyslať jasný signál, že nasmeruje Slovensko k dlhodobo udržateľným verejným financiám a na rozdiel od predchádzajúcej vlády bude dodržiavať zákon o dlhovej brzde. Naša krajina nepotrebuje uťahovanie opaskov, potrebujeme vyššiu efektívnosť, potrebujeme z každého dostupného eura získať maximum.
Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za predložený rozpočet. Máme za to, že i rozpočtové provizórium je lepším a férovejším riešením ako predložený rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.
