Videokanál klubu

Ďakujem, pani poslankyňa Zemanová. No, možno to Európska únia nepredvídala, ale prinajmenšom slovenská vláda to predvídať mohla a mala, pretože nie je to prvýkrát, čo sa mešká s čerpaním, keď sa dostávame do situácie, že sa nedarí zazmluvňovať, nedarí sa čerpať a potom ku koncu, keď už, keď už to treba naháňať, tak, tak sa dávajú, dávajú prostriedky na hocičo, len aby sa to, aby sa to vyčerpalo. Samozrejme, že ak nie sme, nie sme schopní povedzme že v tomto roku z tej tranže, ktorá musí byť zazmluvnená, zazmluvnená do konca tohto roka, vyčerpať tie prostriedky na vedu a výskum, no tak sa môže spraviť takáto operácia, že sa to, že sa to spojí, teda sa vyčerpajú tie prostriedky na iný účel, na infraštruktúru, kde zrejme, zrejme nie je ten problém. Dobre, už sa veľmi teším na reakciu, reakciu pána ministra, kde mi, kde mi vysvetlí, ako klamem; a potom, potom následne časovo sa tie prostriedky poukážu, poukážu na vedu a výskum.
Ale keď hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, lebo teraz nehovoríme ešte o samotnom návrhu zákona, ale o skrátenom legislatívnom konaní, tak zásadná otázka je, že kedy vláda zistila, že má problém s čerpaním prostriedkov z Operačného programu Výskum a inovácie. Či to zistila teraz náhle; áno, potom je dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo o tom už vedela dávno. Mohla to riešiť celé mesiace dozadu a nemusela kvôli tomu skracovať legislatívne konanie.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcela len ešte doplniť niečo z dôvodovej správy, ktoré ma tam veľmi zarazilo. Odcitujem, že osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, to je, dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky ani Európskej únie neobsahuje. Preto tento proces nemá vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie vrátane následkov takéhoto zlúčenia. A práve tie záverečné slová tej poslednej vety, že tento proces nemá ani výpočet následkov takéhoto zlúčenia, čiže naozaj urobiť takúto zásadnú zmenu v týchto operačných programoch bez toho, aby to prešlo medzirezortným pripomienkovacím konaním, aby sa vlastne našli, identifikovali následky tohto zlúčenia, je naozaj nanajvýš nezodpovedné a môže to byť aj zo strany; lebo Európska únia takéto niečo neupravovala, lebo ani nepredpokladala, že na strane členských štátov môže dôjsť k takým špekuláciám alebo k takému bezprecedentnému nečerpaniu financií z operačných programov, ako sa stáva na Slovensku. Čiže, samozrejme, ich právny poriadok alebo európsky právny poriadok takéto čosi neprejudikoval, pretože si to ani nevedeli predstaviť, že takéto čosi nastane. A robiť to bez, takto narýchlo je veľmi nezodpovedné.

Vážený pán podpredseda vlády, nebývale zastúpení kolegovia z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia aj ostatní poslanci, naozaj sa nebude ešte hneď hlasovať, takže ak vás debata o skrátenom legislatívnom konaní nezaujíma, tak ešte chvíľku máte.
Máme tu druhý z troch návrhov na skrátené legislatívne konanie. Tentokrát ide o novelu zákona o poskytovaní príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, ktorý vláda navrhuje, sú hroziace hospodárske, značné hospodárske škody, ktoré by mohli byť, byť alebo nastať, ak sa do konca roka nepodarí zazmluvniť všetky prostriedky, ktoré ešte nám zostávajú v rámci operačného programu veda; či Výskum a inovácie, a teda sa navrhuje, aby bol zlúčený s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Čiže peniaze na vedu alebo peniaze na výskum dáme do jedného balíka s peniazmi na dopravu a tam to, tam to zazmluvníme.
Predkladateľ argumentuje, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum. Je to, je to deklarácia, pretože keď sa to dá, dá do jedného, jedného, jedného balíka, jedného, jedného balíka, tak, tak ich nebudete môcť... (Reakcie z pléna.)
Ja naozaj, pán predsedajúci, by som poprosil pána podpredsedu vlády (zaznievanie gongu), keď chce na mňa reagovať, nech sa normálne prihlási do rozpravy alebo, alebo s faktickou poznámkou, keď klamem.
Ja som tu hovoril, čo vy hovoríte, ja som čítal z dôvodovej správy, že tvrdíte, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum, ale zároveň to dávate do jedného balíka, aby ste to mohli zazmluvniť do konca roku 2019. Ešte raz, ak chcete reagovať, prihláste sa s faktickou, prihláste sa do rozpravy, môžte sa kedykoľvek prihlásiť, prihlásiť do rozpravy.
Otázka teda je, že či sú dôvody na skrátené, skrátené legislatívne konanie. Kedy sa začali tie problémy, pre ktoré dnes navrhujete spojiť Operačný program Výskum a inovácie s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra? Zistili ste to teraz v decembri alebo, alebo, alebo ste to, ste to zistili, zistili v novembri? Však problémy s čerpaním eurofondov na výskum a vývoj sú tu opäť dlhodobo. Pripomínam slávny eurofondový škandál, ktorý stál stoličku ministra školstva Plavčana, pokus teda prihrať zvláštnym spôsobom rôznym, častokrát veľmi zvláštnym firmám peniaze na výskum a vývoj z eurofondov za ministra Plavčana.
Koncom minulého roka bolo ohrozených v rámci tohto operačného programu 230 mil. eur, teraz ešte stále je ohrozených 175 mil. eur. Čiže ak, ak tam je, ak tam bol, ak tam bol problém, tak, tak to mala vláda riešiť v priebehu minulého roka, spraviť k tomu normálne pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie, do ktorého by sa mohli zapojiť aj zástupcovia dotknutých inštitúcií z oblasti vedy, výskumu a vývoja. Mohli by, mohli by vzniesť, mohli by vzniesť pripomienky.
Toto, čo nám dnes leží, leží na stole, je len pokus obísť normálne pripomienkové konanie, ktoré, áno, teraz ak to potrebujete zazmluvniť do konca roka, už by ste nestihli. Ale teraz je december a už dávno v priebehu tohto roka ste mohli prísť s návrhom takejto zmeny, s návrhom na zlúčenie týchto dvoch operačných programov. Prebehlo by k nemu, prebehlo by k nemu pripomienkové konanie a bol by ten zákon účinný napriek tomu, že by bolo riadne legislatívne konanie ako v rámci medzirezortného pripomienkového konania, tak v rámci parlamentu. Už mohol byť účinný.
Toto je, toto je pohodlnejšia cesta, tváriť sa, že hroziaci problém neexistuje alebo nie je taký vážny, aby ste prijali opatrenie typu zlúčenia dvoch operačných programov. A potom, potom prídete, potom prídete s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa vyhnete ako medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kde by sa verejnosť mohla zapojiť priamo, tak sa vyhnete, tak sa vyhnete aj tomu času, ktorý by mohla byť aspoň verejná diskusia o tomto návrhu, keby medzi prvým a druhým čítaním bola tá obvyklá 30-dňová, 30-dňová lehota.
Takže myslím si, že áno, existujú tu isté, isté dôvody, pre ktoré by sme sa mohli zamyslieť, či, či nepristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, zrejme tu hrozia hospodárske škody, ale nehrozia z dôvodu, že by nastali nejaké nepredvídateľné okolnosti, že by vláda nemala možnosť tento problém už dávno riešiť, že by vláda o tomto probléme už dávno nevedela. Nastali z dôvodu, že vláda si povedala, že ho nebude riešiť štandardnou cestou, neriešila ho vtedy, kedy ho mala riešiť, a teraz prichádza s tým návrhom a chce to mať za dva dni zo stola.
Ďakujem.

Poviem pár slov k tomuto konaniu a potom poviem viac k návrhu zákona samotnému. Budem teda hovoriť len o tom, čo pán minister tvrdí, že existujú dôvody urgentnosti v tejto veci.
Dôvody urgentnosti nikdy na ministerstve spravodlivosti v takýchto veciach, pokiaľ ja sa pamätám, neexistovali, pretože sa nikdy nevyužívali tie právomoci, ktoré ministerstvo malo. A to, bohužiaľ, musím povedať aj v súvislosti s predchodkyňou pána ministra. Stále máme predsedu Krajského súdu v Bratislave, ktorý úplne jasne figuruje vo všetkých týchto kauzách, a to je vecou ministra, že či tam je alebo nie je, ak tie kauzy sú. A tie kauzy jednoznačne sú. Aj pani ministerka Žitňanská, bohužiaľ, musím povedať, že strpela to, že navzdory rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý jasne judikoval, že predseda súdu nemá byť členom Súdnej rady, tak ho tam ponechala, hoci musela vedieť, musela vedieť, ako to na tom Krajskom súde v Bratislave existuje, že čo je to tam za organizáciu. Napriek tomu, že som ju ikskrát k tomu vyzýval aj osobne, aj písomne, aj verejne, nič. A tento minister, ten nevie odvolať nikoho. To je úplne trápne. Napriek tomu, že je úplne jasné, že súdy v Bratislave, to vedenie tých súdov, to je proste gangsterská organizácia. To je úplne jasné. Jeden horší ako druhý.
A choďte sa spýtať, choďte sa spýtať na Okresný súd Bratislava III, že čo vám tam sudcovia povedia o tom, že ako rozhoduje Krajský súd v Bratislave. Choďte sa ich spýtať. Vám v tichosti povedia, že my vieme, že čo nám prejde a čo nám neprejde a že ako tam rozhodujú a že kto o tom rozhoduje. Že ako sa dostala pani Repáková, ako sa dostala na to oddelenie, kde robila tie veci pre Kočnera. A ako sa dostal sudca Král za stážistu na Najvyšší súd.
Pani Švecová povedala, že jaj, tuším pán predseda Krajského súdu v Bratislave mi ho navrhol, už neviem, už sa nepamätám. Proste sudca, ktorý rozhoduje pre Pentu, tak ten už je teraz nasáčkovaný na Najvyššom súde vďaka miláčkovi pána ministra, predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ktorý neváhal napísať list predsedníčke Súdnej rady o tom, že ako nesúhlasí s tým, ako postupuje polícia v súvislosti s odobraním telefónov sudkyniam, ktoré lietajú v najstrašnejšom škandále, aký tu v súdnictve kedy existoval. To mu vadilo. To mu nevadilo, že tie sudkyne, že sú, samozrejme, podozrivé alebo tak, však to je normálne, že sú podozrivé, však keď niekto niečo robí, ako sa vyjadril pán Sklenka, ďalší člen organizácie, Harabinov šofér, sa vyjadril pán Sklenka, povedal, že keď niekto niečo robí, tak, samozrejme, sa "aj pomýli", to znamená, rozhoduje protiprávne.
Tu je celý problém. Celý dôvod urgentnosti tejto veci spočíva v tom, že došlo k odhaleniam, to znamená, niežeby pán minister nevedel o tom, čo sa; samozrejme, že vie, pretože všetci o tom vedia, že ako to takto fungovalo roky. Problém je v tom, že sme sa to my dozvedeli. Ja som to tiež vedel, ale široká verejnosť to nevedela, že ako sudcovia fungujú v Bratislave a v iných mestách, v Košiciach. V tomto je ten problém, a preto teraz musíme urgentne akože niečo robiť pred voľbami, vykazovať aktivitu a musí zvolávať pán premiér č. 1 v zločineckej organizácii SMER, musí vykazovať aktivitu, že niečo s tým robíme. Mrk, mrk, akože niečo s tým robíme.
Toto tu dostávame od pána ministra a toto tu musíme počúvať ako malé deti, nám tu klame do očí. Úplná trápnosť. (Reakcia ministra.) Ja si budem hovoriť, čo ja chcem, my sme tu v parlamente. A čo, budete ma žalovať o 200-tisíc? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, kľud!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
No, ja neviem, aký kľud. Ja viem, že vy všetci chcete kľud, vy všetci chcete stabilitu, aby to tak zostalo na večné časy, ako to doteraz je, že si každý robí, čo chce, každý si ukradne, čo nie je prišróbované. O tom to je celé. A to si povedali aj sudcovia a za to zodpovedá ten, kto vymyslel Súdnu radu v čase, keď súdnictvo nebolo očistené od komunistov a podobných všelijakých kriminálnikov. Toto je celý problém. Preto hovorím, že treba zrušiť Súdnu radu a začať od začiatku. O tomto to celé je.

Pán minister, ďakujem, že ste zareagovali v rozprave, a teda môžme, môžeme my na vás reagovať. Zároveň ale chcem povedať, že trochu teraz aj žasnem, lebo ja som si pôvodne myslel, že toto opatrenie, nejaké dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora bez toho, aby bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní alebo vedené disciplinárne stíhanie, je myslené na situácie typu, že čaká sa na vznesenie obvinenia. Ale vy ste povedali, že ale je tu aj iná kategória sudcov, u ktorých sú závažné pochybnosti, lebo sú napríklad v tých nahrávkach, ale nie sú dôkazy, nebude vedené trestné stíhanie, nebude, nebude vedené disciplinárne stíhanie, tak im pozastavíme.
Ale teda tomu nerozumiem, aký to má potom význam, že im pozastavíme na šesť mesiacov a potom to predĺžime o šesť mesiacov a rok oni nebudú vykonávať funkciu sudcu, budú poberať 80 % platu, tie dôvody nepominú, lebo tie pochybnosti sa asi nerozptýlia, a oni sa potom normálne vrátia do taláru, spätne im bude zrejme doplatené, doplatené to, čo im nebolo, nebolo zaplatené. A aká je to očista súdnictva? Veď tým sa predsa nič nezmení. Či si myslíte, že za ten rok si ten sudca, ktorý má pozastavený výkon funkcie, lebo sú vážne pochybnosti, povie, no asi by som nemal byť sudca, lebo Súdna rada mi nedôveruje, nemajú síce na mňa žiadne dôkazy, nemôžem byť trestne stíhaný, nebudem disciplinárne stíhaný, a tak ja radšej sám odídem z talára. Lebo ja tomu, ja tomu nerozumiem.
Ak ste povedali, že by bol alibizmus rozbiehať disciplinárne, disciplinárne konania, ktoré asi nebudú mať koncovku, no tak toto je tiež alibizmus, pozastaviť výkon funkcie a o rok sa ten človek vráti, lebo nemôže byť ani trestne stíhaný, ani disciplinárne stíhaný.

Ja budem reagovať, pán minister, na vaše niektoré výroky a potom viacej poviem vo vystúpení. Predseda vlády keď zvolal okrúhly stôl, tak tam zavolal všetkých tých ľudí, ktorí tých sudcov kryjú, pretože sú obidvaja súčasťou... Ja počkám, počkám, pán podpredseda, no. Všetci sú súčasťou toho istého gangu, ktorý kryje tento systém tak, ako ten systém funguje. Predsa nemôžeme očakávať, že Generálna prokuratúra, ktorá si svojho bývalého generálneho prokurátora nevie odstíhať, že bude niečo s týmto robiť. Veď to je súčasťou toho systému a polícia je to isté. Nebyť toho, že tu máme vraždu novinára a jeho snúbenky, že sa im to prevalilo, tak to pokračuje tak ako predtým. Ale ten systém zostal rovnaký.
Čiže nehovorte nám tu také somariny, že pán predseda vlády, ktorý je jednotkou zločineckej organizácie SMER, že zvolal okrúhly stôl, aby s týmto niečo robil! Veď nerobte si z nás srandu! Celé je to len o tom, že kamuflujete, ako sa dá, aby ten systém zostal taký, aký je, a robíte maximum pre to, aby to vyzeralo, že sa niečo s tým robí, ale v skutočnosti nerobíte nič. A ja vám poviem vo vystúpení viac o tom všetkom.
A hovoriť to, že nechcete robiť príliš veľa, aby náhodou z toho nebolo zle. No skúste to robiť príliš veľa. To ešte nikto nikdy neskúsil. Vy stále hovoríte, že nesmieme robiť príliš veľa, radšej robíme menej, aby to akosi prischlo. To ste, to ste povedali, že nebudete dávať zbytočné disciplinárne návrhy. O tomto to je.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich. Návrh je prezentovaný ako návrh na zásadnú očistu súdnictva vzhľadom na tie informácie, ktoré sa, ktoré sa vyplavili. A my teraz v tejto chvíli máme posúdiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie alebo nie.
Ja by som sa pozastavil aj nad tým odôvodnením, ktoré je, ktoré je uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie (zaznievanie gongu pre ruch v sále) a prípadne by som poprosil kolegov, ktorých to nezaujíma a majú potrebu diskutovať o niečom inom, tak aby, aby išli diskutovať niekde, niekde von, lebo chvíľu ešte o tomto budeme hovoriť aj spoza rečníckeho pultu a možno aj nejakými faktickými poznámkami, takže nepáchajte si násilie a nepočúvajte, ak vás to nezaujíma.
A v odôvodnení sa uvádza: "Vzhľadom na negatívny vplyv v súčasti zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru považuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr." Je to teda zaujímavé, že ten negatívny vplyv majú zverejnené informácie týkajúce sa súdnictva a prokuratúry, nie samotné veci, ktoré sa, ktoré sa v súdnictve diali a dejú dlhodobo, čiže akoby bol problém v tom, že sú zverejnené informácie, a nie v tom, v akom marazme sa súdnictvo dlhodobo, dlhodobo nachádza.
Tu by som si dovolil pripomenúť; lebo hovoríme o tom, že či je to problém, ktorý sa teraz objavil a treba ho náhle riešiť. Tu by som pripomenul opakované vystúpenie môjho kolegu Alojza Baránika, ktorý upozorňuje na alarmujúci stav v slovenskom súdnictve a často sa mu za to z radov koalície dostáva výsmechu, pohŕdania, dokonca čelí, čelí žalobám zo strany, zo strany sudcov, ktorých si dovolil, dovolil kritizovať. Netvárme sa, že teraz zrazu sa tu niečo objavilo, že tie problémy v súdnictve, teraz sme všetci šokovaní, že sme sa dozvedeli, lebo máme už aj nejaké dôkazy, ktoré boli, ktoré boli zverejnené. Však tie problémy sú tu dlhodobo, dôveryhodnosť súdnictva je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, ľudia neveria vo vymožiteľnosť práva, ľudia neveria v právny štát, ľudia neveria v tom, že kauzy sa orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi nezametajú pod koberec. A nepotrebujú na to priame dôkazy typu, typu, typu nahrávky alebo videozáznamu, dokonca z pracovne generálneho prokurátora. Však vidia, ako orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, vidia, ako súdy rozhodujú.
Otázka je, že či tie nástroje na očistu súdnictva už dnes existujú alebo neexistujú. O tom je asi celá diskusia, bude potom, potom aj, keď budeme rokovať o samotnom návrhu zákona, ale o to viac by sme, by sme na túto otázku mali odpovedať, keď sa bavíme o tom, či máme návrh zákona zasa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Aj vláda, teda ministerstvo spravodlivosti uznáva, že aj keď súčasná právna úprava umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto je potrebné tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré budú zohľadňovať potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť.
Čiže nástroje existujú, akurát sa neuplatňujú zo strany príslušných orgánov. Toto je taký, taký trochu problém, problém slovenskej politiky, že nástroje síce existujú, akurát sa neuplatňujú, no tak si vymyslíme nejaké ďalšie nástroje miesto toho, aby sme ich uplatňovali. (Reakcia ministra.)
Počúval som a neskákal som vám do reči, pán minister, tak akože ak budete chcieť zareagovať, tak pokojne faktickou alebo aj ďalším, ďalším vystúpením.
Ten dôvod, ktorý sa navrhuje doplniť pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu, je, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
A keďže som počúval, tak nadviažem na to, čo hovoril, čo hovoril pán minister, že čo by to spravilo, takáto právna úprava, v situácii, keby na čele justície bol niekto nehodný, taký, akého sme, akého sme už mali. Ja úplne súhlasím, lebo nám sa môže páčiť, že teraz dostávame alebo do zákona nástroje, ako pozastaviť výkon funkcie Monike Jankovskej a ďalším, alebo Dobroslavovi Trnkovi napríklad, ale mali by sme sa na ten zákon pozrieť aj tou optikou, že čo by sa stalo v situácii, keby generálnym prokurátorom bol ešte stále Dobroslav Trnka napríklad, keby predsedom Najvyššieho súdu alebo Súdnej rady bol Štefan Harabin, lebo v tejto krajine máme veľmi bohatú tradíciu zneužívania disciplinárnych konaní sudcov na šikanovanie nepohodlných sudcov, práve sudcov, ktorí boli nepohodlní a kritickí voči Štefanovi Harabinovi. Ak dáme do zákona takéto gumové ustanovenie, tak to neprispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, ale práve naopak. Môže to tú dôveryhodnosť ešte viac oslabiť.
A aby som to trochu posunul, ja nehovorím len o situácii, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti. Samozrejme, keď je ministrom spravodlivosti, tak si môže zákon zmeniť tak alebo onak, ale však Štefan Harabin nebol len ministrom spravodlivosti, on bol aj predsedom Najvyššieho súdu, predsedom Súdnej rady a mal v Súdnej rade pohodlnú väčšinu. V takejto situácii takéto gumové ustanovenie by bolo zneužiteľné jedna radosť.
Dnes máme nástroje na to, ako dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, musí, musia byť dané zákonom stanovené dôvody, buď teda obvinenie v trestnom konaní alebo prebieha disciplinárne konanie za závažný, závažný delikt, ale napokon sa ukázalo, že napríklad pri Monike Jankovskej ste to dokázali, dokázali nájsť ten dôvod a napriek, napriek tej situácii naozaj to nemôže byť, nemôžu byť v zákone gumové ustanovenia, ktoré sa opierajú iba o nejaký vnútorný pocit. Lebo vnútorným pocitom, že niektorí sudcovia by nemali, nemali súdiť, ste argumentovali aj vy, pán minister, že máte vnútorný pocit, že by bolo žiaduce, aby tí ľudia nesúdili. No ja váš vnútorný pocit zdieľam, ale v zákone by to malo byť napísané tak, aby sa to dalo overiť, aby to bolo jednoznačné, aby to nebolo, nebolo gumené.
A existencia dôvodných pochybností o tom, že niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorá navyše má platiť dovtedy, kým tie dôvody nepominú, no tak ako pominú dôvody? Pri obvinení vieme, ako to skončí, môže to skončiť obžalobou, odsúdením, právoplatným odsúdením alebo, naopak, oslobodením alebo zastavením trestného stíhania. Pri disciplinárnom konaní to môže skončiť vynesením, vynesením nejakého verdiktu a udelením, udelením sankcie alebo, naopak, konštatovaním, že sa, že sa skutok nestal alebo nepodarilo sa ho preukázať. Ale ako pominú dôvody, ako budeme posudzovať pominutie dôvodov, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, alebo tým môže byť ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva? Kto to posúdi, ako to posúdi?
Nevravím, že v tom návrhu nie sú aj ustanovenia alebo ustanovenie asi jedno, ktoré by bolo vhodné schváliť. Mám na mysli, mám na mysli to verejné rozhodovanie súdnej, Súdnej rady, o ktorom, predpokladám, bude hovoriť aj pani poslankyňa Žitňanská. Čo teda kvitujem, že, že naša argumentácia, ktorú používame aj pri rozhodovaní v parlamente, konečne padá na úrodnú pôdu, ale aj tu, aj tu ten argument, že nemôže prebehnúť riadny legislatívny proces, podľa môjho názoru nesedí. Lebo keď sa bavíme o dôveryhodnosti súdnictva, tak to nie je vec, ktorú možno zmeniť zo dňa na deň, to je vec, ktorá vyžaduje dlhší čas a vyžaduje to, aby sa inak správali rozhodujúci aktéri v rámci súdnictva – aj sudcovia, aj prokurátori – ako doteraz, aby tie nástroje, ktoré majú na očistu súdnictva, využívali, nie, aby sa vytvárali, vytvárali nové nástroje, ktoré navyše sú potenciálne zneužiteľné.
A ja vás teda neupodozrievam, že, že ste si tie nástroje vymysleli, pretože ich chcete zneužívať, aby to zase nevyznelo, nevyznelo takto, že ja podozrievam súčasného ministra spravodlivosti, že by chcel šikanovať slušných sudcov, ako to robil Štefan Harabin. Ja len upozorňujem na to, že ak sa tam také ustanovenie, ustanovenie doplní, tak, tak je to potenciálne, je to potenciálne zneužiteľné. A keďže hovoríme o problémoch v justícii, ktoré sú tu dlhodobo, ktoré sa premietajú do nízkej dôveryhodnosti justície, tak som presvedčený, že máme o tom hovoriť v riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní.
My sme s kolegom Baránikom predložili niekoľko návrhov, predložili sme ich vo forme pozmeňujúcich návrhov, na tejto schôdzi boli v pôvodnom návrhu programu, akurát na návrh poslanca Fica boli spolu s ostatnými opozičnými návrhmi vyradené, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre rokovanie o zákone o štátnom rozpočte, ktorý poslanec Fico nevyužil.
Takže ak máme o tom rokovať, ak máme o tom normálne rokovať, tak rokujme o tom v riadnom legislatívnom procese, či to bude platiť od 1. januára alebo od 1. marca, nie je zásadný problém, ešte môžme takmer tri mesiace rokovať o návrhoch, návrhoch zákonov. Čiže nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo tých pár, tých pár týždňov, ktoré, ktoré rozlišuje, či to bude v riadnom konaní alebo v skrátenom legislatívnom konaní, nerobí zásadný rozdiel z hľadiska, z hľadiska účelu a, naopak, skrátené legislatívne konanie je krivenie legislatívneho procesu a ak chceme zvyšovať dôveryhodnosť justície, ak chceme očistiť súdnictvo, tak by sme to nemali robiť spôsobom, že krivíme legislatívny proces, že teraz tu prerokujeme návrh na skrátené legislatívne konanie, o nejakú trištvrte hodinu bude odhlasované, potom o pár hodín bude prvé čítanie a možno večer, aby sme už zajtra nemuseli prísť do práce, lebo však stačilo, tak možno večer to už bude aj definitívne schválené. Takýmto spôsobom dôveryhodnosť súdnictva nezvýšime a ani nespravíme dostatočne veľa a správnu vec pre zabezpečenie ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ďakujem.

Ďakujem ti za, za tvoj príspevok, pán poslanec Heger, ja sa pridám k svojim predrečníčkam, že naozaj veľmi rada ťa počúvam a veľmi rada s tebou diskutujem, a dotknem sa len jednej veci.
Ty si tu spomínal aj váš návrh, ktorý bol k tejto téme predložený počas tohto volebného obdobia a týkal sa aj utajených pôrodov, a ja som podporila tento návrh vtedy, a práve preto, že sa týkal napríklad aj adopcií a týkal sa napríklad aj toho, čo dnes nie je úplne bežné v pôrodniciach, a to je priloženie dieťatka hneď po narodení, umožnenie kontaktu s budúcimi rodičmi. Aj v prípade adoptovaných detí ste sa o toto usilovali a to som považovala za veľmi dobrý nápad.
No ale ak, ak teraz hovoríte o tom, že sa tešíte, že v pozmeňujúcom návrhu sa riešia napríklad utajené pôrody, lebo teda tá žena potrebuje mať pocit istoty a bezpečia, a keď sa rozhodne to utajiť, tak to otočme trochu. Čo to hovorí o našom Slovensku, čo to hovorí o našej krajine, že potrebujeme sem predkladať také návrhy, ktoré, ktoré pomáhajú ženám alebo pomôžu ženám utajiť, čo vlastne, ešte stále hanbu? V tomto storočí ešte stále hanbu? A takýmito návrhmi, ktoré predkladá SNS, ktorý predkladajú kotlebovci, tak takými návrhmi my v podstate meníme charakter Slovenska a hovoríme, že áno, je to hanba, lebo potrebujeme mať manželské zväzky, lebo potrebujeme, aby rodina a matka strážila rodinný krb. Áno, potrebujeme, aby sa čo najviac detí rodilo, ale v manželstve, a nie inak, lebo inak je to hanba.
No to kde sme, prosím vás pekne? To naozaj chcem ten charakter Slovenska takto pokriviť?

Ďakujem veľmi pekne. Edko, Edo Heger, ja ti vždy poviem tak, Edko, ale tak v dobrom, lebo ty vo mne naozaj vzbudzuješ také to dobro, a chcem začať aj s tým, že ja ti naozaj verím ten úprimný záujem, naozaj ti úprimne verím, a nielen tebe, len hovoríš o tom, že..., a, a veľmi rozumne, lebo ja som napríklad túto diskusiu mala s naším Petrom Osuským, hovoríš o tom, že tá žena teda nerozhoduje len o sebe, ale zároveň už rozhoduje o..., vlastne o tom dieťatku ako takom a tuto, jasné, je tá diskusia o tom, že kedy začína život, a vy máte to jasné, ja sa s vami v tomto nejdem ani sporiť, ani, ani neviem sama pomenovať ten bod, kedy to už je tak.
Ale čo viem, je to, že pokiaľ je teda embryo, plod, tak jednoducho minimálne určite v tom štádiu embrya to dieťatko, budúce dieťatko ešte necíti ani bolesť, ani trápenie, ani nič takéto. Kdežto ak sa, o tom som hovorila, ak sa narodí ako nechcené a musí trpieť celý život, tak to už teda to dieťatko naozaj cíti a môže to dopadnúť tak, ako som hovorila o tej svojej kedysi, bohužiaľ, známej, ktorá celý život sa trápila natoľko, že sa nakoniec zabila, lebo pociťovala tie následky toho, že my sa nevieme o týchto, my sa môžme tváriť, ale my sa nevieme o tieto deti postarať dobre a oni na to celý život doplácajú. A teraz do tejto situácie akože tlačiť nasilu sa mi zdá zbytočné. Tak len k tomu toľko.
A, a ešte by som chcela, že, prosím ťa, nie že predložíte ten návrh, ja som ten návrh s tou vazektómiou dávala ako odstrašujúci príklad. (Povedané so smiechom.) Až podozrivo veľmi sa ti páčil (povedané so smiechom), nieže vás napadne niečo také dať, lebo bolo by to, moja reakcia bola veľmi podobná, lebo pripadá mi to ako z jedného súdka, že nemáme čo zasahovať do rozhodnutí iných napriek tomu, že chápem aj tie pozitívne dôvody, ale je to tak citlivá téma, že toto pred voľbami jednoducho nie ako volebná agitka.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Dovolím si reagovať na tri faktické poznámky.
Na poznámku pani poslankyne Gaborčákovej a pána Hegera. Ja som spomínala pána farára Kuffu v úplne inej súvislosti, ako ho spomenul pán poslanec Heger alebo ako sa ohradila pani poslankyňa Gaborčáková. Ja som povedala, že na základe jeho požiadavky bol predložený tento návrh zákona, podobne ako aj návrh na uznesenie o odmietnutí Istanbulu. A nehovorím do vetra, nehovorím len tak ani nechcem nikoho osočovať, pán farár Kuffa to sám takýmto spôsobom nás o tom informoval vo svojej kázni zo dňa 16. novembra v Trnave, kde sa týmto pochválil. To znamená, že ak citujem farára Kuffu, tak ho nijakým spôsobom neurážam. Jednoducho prišiel za Andrejom Dankom alebo Andrej Danko za ním, ako sa chválil, a požiadal ho, aby ešte takéto dva návrhy SNS predložila, a dokonca vraj sa pán predseda Danko tomu bránil, pretože hovoril, že už je tesne pred voľbami a že už sa to neoplatí, ale napriek tomu teda prisľúbil. Takže na tento podnet sa to celé udialo.
A, pán poslanec Zelník, ak ma vy teraz ako upozorňujete, že nemám vlastne v druhom čítaní rozprávať o návrhu zákona a o ustanoveniach, ktoré boli predložené do parlamentu, lebo už odznel nejaký pozmeňujúci návrh, no to snáď nemyslíte vážne? Veď ešte nebolo hlasované o ničom. Ak neprejde tento pozmeňovák, tak hrozí, že prejde ten návrh v pôvodnom znení.
Veď my tu máme na stole všetky možnosti a je mojou povinnosťou vyjadriť sa ku všetkým možnostiam.