Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela zareagovať len na tie úplne úvodné slová, ktoré si, Martin, hovoril ohľadom tých pozmeňujúcich návrhov a tých úprav a teda si reagoval na pána poslanca Antala, na jeho rozsiahly pozmeňovák. Pretože to je naozaj, že niekedy slovíčko "alebo" môže zmeniť podstatným spôsobom celý návrh zákona. Mali sme to tu nedávno pri zákone o ochrane prírody, kedy ste spolu s pani poslankyňou Vaľovou predkladali návrh zákona, kde slovíčkom "alebo" sa zmenila, návrh bol zrušiť povinnosť zverejňovania správnych konaní vo veci ochrany prírody. Takže tento 21-bodový návrh, pozmeňovák, to nie že len nejaké drobné úpravy, tam naozaj aj čiarka môže zmeniť podstatným spôsobom nejaké ustanovenia. Tak ja si myslím, že aj do zajtra je málo času na to, aby si to človek mohol zodpovedne preštudovať a vyjadriť sa k tomu.

Pán kolega, som zostala trošku v nemom úžase, hlavne po vystúpení kolegu Senka, ktorý ma upozornil na môj drobný pozmeňováčik o knihách, že som ho mala dávnejšie, skoršie o ňom avizovať. Tak verím, že ten si stihnete naštudovať, aby pri zajtrajšom hlasovaní ste ho mohli odsúhlasiť, pretože toto, ja si to pozerám, to nie sú len legislatívno-technické úpravy, ale tam sú aj nové povinnosti, možno dobré, možné zlé.
Ako, pán minister, nezvážite odloženie hlasovania o celom návrhu zákona na ďalšiu schôdzu, žeby sa to presunulo? Lebo je to naozaj zložité ani verejnosť sa k tomuto nemala možnosť vyjadriť. Minimálne tento pozmeňovák, pán kolega, keby ste dali o ňom, no, aby sa o ňom hlasovalo, ale si myslím, že to je tak náročné, že naozaj bez odbornej diskusie o tomto hovoriť a hlasovať je dosť nezodpovedné.

Pán kolega, moje pozmeňujúce návrhy boli od štvrtka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, zapnite mikrofón pani poslankyni Zemanovej.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Čiže ešte raz zopakujem. Moje pozmeňujúce návrhy boli možno už od štvrtka vyložené vpred sály pri podpisoch, takže dalo sa s nimi oboznámiť. Ten prvý, ktorý som čítala, ten bol prednesený aj na pôde výboru. Áno, ten druhý ohľadom kníh a týchto zmlúv je prednesený tu v pléne a taktiež bol k dispozícii na prečítanie. Si myslím ale, že preto som si dovolila takto v pléne predniesť, pretože si myslím, že je to rozumné a korešponduje to aj s tým, čo som povedala v pléne, že tí, aj pri malých podnikateľoch by bolo asi vhodné, keď by tá zmluva mohla existovať, bola nie že povinnosť, ale bola možnosť takúto zmluvu uzatvoriť, pretože všetok ten komunálny odpad od tých malých producentov, ale aj od takýchto, ako je Kancelária Národnej rady, ide ten, odpady z obalov do žltých nádob, ktoré sú tuná vo dvore. To znamená, stávajú sa súčasťou komunálneho zberu, ako keby boli vyzbierané od občanov. A to nie je správne ani z pohľadu výkazníctva, pretože sa vykazuje zvlášť vyseparovaný odpad od občanov ako fyzických osôb a od právnických osôb. Ja si myslím, že je to rozumný návrh a bola by som veľmi rada, keby ste ho mohli podporiť. Aj pán minister tak možno je naklonený, že by sa tejto téme venoval a by bol ochotný podporiť, aspoň tak som tak vnímala, keď som, išli sme teraz okolo seba.
Takže ďakujem pekne za vašu pripomienku aj záujem.

Pozdravujem, kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, pán minister. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k zákonu o odpadoch. Mám pripravené aj dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vieme, že zákon o odpadoch je veľmi zložitý, a to, čo ste zdedili, ozaj nie je jednoduché, čo sa sype zo strany praxe na ministerstvo životného prostredia z každej strany, zo strany podnikateľov, zo strany obcí, zo strany fyzických osôb. A všetky tie nedostatky zapracovať do už od samého počiatku nešťastného zákona, ozaj nie je to jednoduchá práca.
Mali ste ambíciu s novelou, veľkou novelou zákona o odpadoch odstrániť tieto nedostatky, lenže v rámci pripomienkového konania veľa vecí sa nepodarilo dorokovať, tak ste ich z pôvodného návrhu vypustili, niektoré veci sú zapracované. Cieľom, dá sa povedať, naozaj, že je naštartovať triedený zber, aby sme menej skládkovali, viacej recyklovali. Táto povinnosť sa mala diať práve prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré mali v podstate prevziať na seba zodpovednosť za triedený zber aj za jeho financovanie. Vieme, že ani toto nedopadlo veľmi dobre, pretože autorizáciu získali aj organizácie, ktoré tvrdili, že majú peniaze, že majú dostatočne zazmluvnené najmä obce, ale napokon sa ukázalo to ako nie pravda. Je tu v konaní proces odobratia autorizácie niektorým ozetvečkam. Naozaj aj to určite robí administratívnu záťaž, celé tieto nešťastné situácie doriešiť. Je to však, celý zákon o odpadoch, aj novela, aj také lepenie, pozliepavanie takého, taký patchwork, ktorý má snahu situáciu zlepšiť, avšak myslím si, že iba sa to veľmi, veľmi pomaličky darí. A niektoré vylepšenia zo strany ministerstva, myslím si, ani nebudú veľmi šťastné. Myslím teraz konkrétne na ten návrh, aby sa zástupca ministerstva dostal do kontrolných orgánov ozetvečiek, čo si myslím, že to nie je dobré riešenie. Zase to len bude administratívna záťaž na ľudí, ktorí sú na ministerstve, aj na, keď to má byť neplatená funkcia, tak je ešte o to horšie, že to budú musieť vykonávať v rámci svojej práce.
Na druhej strane treba oceniť snahu ministerstva znížiť administratívnu záťaž malých podnikateľov prostredníctvom zavedenia tej spodnej hranice obalov uvedených na trh. Ale povedzme si, či naozaj sto kilogramov je toto množstvo, ktoré naozaj odbremení od tej administratívnej záťaže. Si predstav, že napríklad len Kancelária Národnej rady určite vyprodukuje viacej takýchto obalov. A pochybujem, že je zaradená a že plní si všetky tieto svoje povinnosti, ktoré jej zo zákona vyriešia. Myslím si, že môžeme hovoriť, či sto, je určite málo, či dvesto je dosť. Ja si myslím, že tuná ten princíp by mal byť pri malých podnikateľov umožnený úplne inak, aby malý podnikateľ mohol uzavrieť zmluvu s obcou a tie jeho množstvá by vlastne boli deklarované prostredníctvom, aj jeho odpad z obalov, komunálneho odpadu. Lebo v konečnom dôsledku aj tak to tak funguje, že on tie svoje odpady z obalov dáva do tých spoločných zberných nádob, ktoré dávajú aj ľudia. Takže toto dávam na zváženie, či naozaj by ste touto cestou túto situáciu nezvážili, že by to bolo oveľa transparentne a nakoniec aj tie výkazníctva by boli jednoduchšie. Pretože to je ďalší problém, aký, sa vykazujú množstvá vyzbierané. Vieme, že nie je to jednoduché, nedarí sa nám dodržiavať čísla vo vzťahu k záväzkom voči Európskej únii. Ale nejde len o záväzok Európskej únii, ide o to skutočne vyzbieraný podiel týchto vyseparovaných odpadov.
Takže som upozornila podpredsedu parlamentu, že ma vyrušuje. No, ale som stratila reč teraz, niť, ale pokračujem ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, vy.
Ešte taký ďalší poznatok. Čiže toto by som vás chcela poprosiť, keby ste zvážili možno v ďalšej novele sa nad týmto zamyslieť, že či by to nebola lepšia cesta vlastne, aby títo malí podnikatelia mali zmluvu so samosprávami a tá sa vykazovala v rámci výkazníctva na množstvách reálnych odhadov.
Ďalší ešte ten pojem "splnomocnený zástupca" pre korektných zahraničných výrobcov vytvára zbytočnú administratívnu záťaž. A pre nekorektných zase vytvára nástroj ako vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Splnomocnený zástupca umožňuje zahraničným subjektom vyhnúť sa plneniu povinností, pretože môže aj fungovať ako biely kôň, ktorý na seba vztiahne zodpovednosť a následne zanikne, a vymožiteľnosť týchto jeho povinností je veľmi, veľmi otázna.
Takže mám ešte pozmeňujúci návrh jeden naviac oproti tomu, ako som spomínala vo výbore, a týka sa kníh, ako pocta, ktorá je podstatnou súčasťou triedeného zberu komunálneho odpadu a ktoré tiež sú dobre recyklovateľné. Ich vlastne vypustenie z povinností financovania nákladov na triedený zber bude mať za následok nárast nákladov pre výrobcov. Takže teraz by som prečítala pozmeňujúce návrhy a to zdôvodnenie aj tohto návrhu prečítam pri pozmeňujúcich návrhoch.
Takže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I bod 57 § 28 ods. 4 písm. m) sa za slová "v ktorom k vytvoreniu zisku došlo" vkladajú slová "alebo na tvorbu finančnej rezervy v minimálnej výške ročných nákladov na jej činnosť".
Odôvodnenie: Ide o doplnenie možnosti OZV tvoriť z dosiahnutého zisku finančné rezervy na jej činnosť ako podmienky nutnej k zaisteniu kontinuity činnosti OZV a stability systému odpadového hospodárstva v prípade výkyvov v príjmoch a nákladoch. Povinnosť využiť všetok zisk na činnosti súvisiace so združeným nakladaním a s vyhradeným prúdom odpadov zostáva zachovaná.
V čl. I bod 62 § 28 ods. 12 písm. c) sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
Odôvodnenie: Ide o úpravu povinného zastúpenia štátu v kontrolnom orgáne OZV. Štát má už dnes mimoriadne široké kontrolné právomoci a tieto právomoci novelou ďalej rozširuje. Pred zavedením nových neobvyklých či nesystematických kontrolných inštitútov, ktoré zvýšia administratívnu a ekonomickú záťaž OZV, je najskôr potrebné dôkladne zanalyzovať využívanie existujúcich právomocí.
V čl. I bode 111 § 70 písm. b) úvodnej vete sa za slová "v každom okrese na základe" vkladá slovo "písomnej" a v prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: "a to bez ohľadu na odberateľsko-dodávateľský vzťah,".
Odôvodnenie: Ide o spresnenie zmluvného vzťahu medzi výrobcom a distribútorom a ochranu distribútorov. Písomnosť zmluvy zabezpečí väčšiu právnu istotu a nediskriminačný prístup voči distribútorom. Súčasne sa uľahčí faktický výkon už dnes zavedených kontrolných právomocí štátu. Výslovné oddelenie odberateľsko-dodávateľského vzťahu zlepší postavenie distribútorov ako slabšej zmluvnej strany. To znamená, prevzatie odpadových pneumatík výrobcami nemôže byť viazané na odber nových pneumatík distribútorom od tohto výrobcu. Zároveň sa obmedzia praktiky spätného zberu len medzi obchodne previazanými subjektmi, čím sa zabezpečí hustejšie pokrytie Slovenskej republiky zazmluvnenými distribútormi. Tým sa pre občana zlepší systém spätného zberu pneumatík.
Druhý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I sa vypúšťa bod 119. Následné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Knihy sú podstatnou súčasťou triedeného zberu komunálneho odpadu a sú dobre recyklovateľné. Ich vypustenie z povinnosti financovania nákladov na triedený zber bude mať za následok nárast nákladov pre výrobcov iných druhov papiera alebo zrušenie možnosti odkladania kníh do triedeného zberu komunálneho odpadu. Knihy sa týmto ustanovením stanú súčasťou zmesového komunálneho odpadu a budú končiť na skládkach alebo spaľovniach odpadu.
V čl. I bod 121 znie: "V § 73 ods. 4 znie: "(4) Výrobcom neobalového výrobku je osoba, ktorá a) vyrobí alebo si nechá vyrobiť neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike, alebo b) prepraví alebo si nechá prepraviť na územie Slovenskej republiky z iného štátu neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike.".
Odôvodnenie: Návrhom sa zosúladí legislatíva s aplikačnou praxou. Prax ukázala, že veľká časť neobalových výrobkov (najmä papiera) na trhu nepochádza od subjektov, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale od rôznych typov subjektov a organizácií založených za iným účelom. Ide napríklad o štátnu správu vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, samosprávu, mimovládne organizácie, združenia a podobne. Tým dochádza k podfinancovaniu triedeného zberu komunálneho odpadu a prenosu nákladov na subjekty, ktoré sa už v systéme nachádzajú.
V čl. I sa za bod 137 vkladá nový bod 138, ktorý znie: "V § 81 odsek 15 znie: "Obec v zmluve podľa ods. 13 podrobne upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy odpadov uvedených v ods. 13 tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce podľa odseku 8. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, obvykle na päť rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou obvykle 12 mesiacov. Zmluva podľa ods. 13 nenadobudne účinnosť skôr, ako na uzatvorenie zmluvy udelí súhlas organizácia zodpovednosti výrobcov, s ktorou obec uzatvorila zmluvu podľa § 59 odsek 2. Žiadosť o udelenie súhlasu podľa predchádzajúcej vety spolu s návrhom znenia zmluvy doručuje organizácii zodpovednosti výrobcov obec. Organizácia zodpovednosti výrobcov doručí obci rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí udelenia súhlasu s uzatvorením zmluvy najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu. Ak organizácia zodpovednosti výrobcov nedoručí obci v lehote podľa predchádzajúcej vety rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí udelenia súhlasu, platí, že organizácia zodpovednosti výrobcov súhlas s uzatvorením zmluvy udelila."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa proces uzatvárania zmluvy podľa § 81 ods. 13 a to takým spôsobom, že zmluva podľa ods. 13 nenadobudne účinnosť skôr, ako na uzatvorenie zmluvy udelí súhlas organizácia zodpovednosti výrobcov, s ktorou obec uzavrela zmluvu podľa § 59 odsek 2. Zároveň sa stanovuje lehota 30 dní, počas ktorej má organizácia zodpovednosti výrobcov informovať obec o tom, či s uzatvorením zmluvy súhlasí. Ak sa organizácia zodpovednosti výrobcov v danej lehote nevyjadrí, má sa za to, že s uzatvorením zmluvy organizácia zodpovednosti výrobcov súhlasí.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ten, myslím, že nie sme v spore, veď ten návrh je z mojej strany považovaný za dobrý a ja som ho aj podporil. Len som si teda chcel vyjasniť niektoré veci, ktoré som zachytil či už v samotnom návrhu alebo teda vo vystúpení pána poslanca Hegera. A aj to, že je to zlepšený servis pre poslancov, nevnímam ako niečo zlé. Je to, samozrejme, že pozitívne, že poslanci majú informácie, môžu si sami odkontrolovať, ako oni hlasovali, ako kto vystúpil ku ktorej veci a môžu sa teda lepšie a serióznejšie pripravovať na rokovanie parlamentu. Myslím teraz tú časť poslancov, ktorá sa pripravuje na rokovanie parlamentu aj inak, akože sa potom počas hlasovania pozrie na určeného poslanca, ako im ukáže prstom. Ale chcú mať aj sami prehľad o tom a vytvárajú si názor o veciach, o ktorých rokujú, diskutujú a potom hlasujú. A potom sa to premieta do zákonov.
Som teda zvedavý na tú odpoveď ohľadom tých desať rokov. A toto je, toto je vec, ktorá má širší význam, lebo sa netýka iba zverejňovania záznamov z rokovaní, z rokovaní Národnej rady, ale má význam aj širšie pre uchovávanie všetkých informácií, ktoré orgány, štátne orgány, orgány samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré zverejňujú informácie, zverejňujú na internete. A teda ten trend by mal byť nielen, že to budeme predlžovať, že vždy, keď sa bude blížiť tá lehota, ako keď to už má byť stiahnuté, že to predĺžime o ďalších päť rokov, ale že to bude natrvalo, lebo mimochodom, čo sa týka zmlúv, tak už nám tá lehota ušla.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vítam tento návrh, aj keď samozrejme, že nerieši všetky problémy, ktoré v rokovacom poriadku máme, ktoré sa nahromadili za posledné roky a ktoré, ku ktorým sme ešte teda, ste ešte priložili schválením ostatnej novely, ale rieši dôležitý aspekt fungovania Národnej rady s tým, že podobne, ako sme pred chvíľou debatovali o väčšej transparentnosti alebo väčšej otvorenosti verejnosti pri rokovaní zastupiteľstiev, spomenuli sme tam aj komisie, ktoré tiež by si vyžadovali väčšiu mieru transparentnosti a otvorenosti aj ohľadom účasti občanov, ale aj ohľadom informácií, ktoré z ich rokovaní ostávajú zachované. Tak podobne je to aj v prípade parlamentu a jeho výborov, lebo ten vzťah medzi zastupiteľstvom a komisiou, a parlamentom a výborom je do značnej miery, do značnej miery podobným.
Keď pán poslanec Heger hovoril o tom, že aj pre poslancov by to bolo zjednodušenie, a teda by mali lepšiu orientáciu, ako hlasovali a nemuseli by si to zapisovať, tak to myslím, že to je síce taký drobný benefit, ale vzhľadom k účelu toho návrhu je to úplne zanedbateľné, pretože primárne tu ide o možnosť väčšej kontroly zo strany, zo strany verejnosti a preto tie veci, ktoré sú tam navrhované, zverejňovanie zvukových záznamov, prepisov zvukových záznamov, informácií o hlasovaní, kto ako hlasoval a kto čo navrhol, to je veľmi dôležité, lebo naozaj sa stáva, že parlament schváli návrh zákona vo forme, ktorá je úplne iná, ako je tá, ktorá prišla do parlamentu. A pokiaľ s tým návrhom príde konkrétny poslanec v pléne v druhom čítaní, tak aspoň sa dá zistiť, kto to navrhol, kto sa pod to podpísal, kto za to hlasoval.
Nie je to úľava a nie je to optimálny spôsob, najmä keď sa tie návrhy predkladajú hodinu alebo dve pred hlasovaním, ale aspoň je to identifikovateľné. Ale v prípade návrhov, ktoré sa skryjú do množstva pozmeňujúcich návrhov v rámci spoločnej správy, kde sa to dostane v rámci, v rámci výboru a nie je možné spätne dohľadať, ktorý poslanec to navrhol, ako to odôvodnil na zasadnutí výboru a ktorí poslanci za to hlasovali, iba je to jednoducho ako návrh výboru, ktorý sa ocitol v spoločnej správe a gestorský výbor odporúča schváliť. Bum, vymaľované a máme tu niečo, o čom nikto netuší okrem toho, kto to tomu poslancovi poradil a toho poslanca, ktorý to tam dal, zrejme obvykle so súhlasom gestorského výboru a verejnosť sa to často dozvie až vtedy, keď ten zákon je schválený, niekto si ho, niekto si ho prečíta a povie, preboha, čo ste to tam schválili? Čiže áno, podporujem, podporujem ten návrh, zdá sa mi to jedna z vecí, ktorú treba riešiť aj v rámci, v rámci zákona.
Teraz by som sa rád venoval pár veciam, ktoré sú podľa môjho názoru na diskusiu, alebo teda mám tam nejaké, nejaké otázniky. Pokiaľ ide o vyhotovovanie obrazu zo zvukového záznamu z výboru, ak som to dobre pochopil, tak tam tá moja otázka je, že či je to nevyhnutné alebo účelné, lebo podstatná je tá informácia o tom, ako výbor prebehol, čo v zásade, samozrejme, nič proti obrazovo-zvukovému záznamu, ale teda aká je aj predstava o vyhotovovaní obrazovo-zvukového záznamu, lebo v Národnej rade je nejaké technické zariadenie a kamery a má to nejakú správu. Zvukový záznam možno urobiť tak, že sa stlačí na začiatku rokovania výboru gombík a na konci rokovania výboru sa ten gombík stlačí a zvukový záznam je hotový. Predpokladám, že teda je možné nejakú kameru nastaviť, ktorá bude pokrývať celé, celý, celú schôdzu alebo teda celú miestnosť, ale teraz skôr by ma zaujímalo, akú máte predstavu o technickom riešení, lebo obrazovo-zvukové záznamy sú napríklad z Národnej rady vždycky zacielené na konkrétneho rečníka, ktorý vystupuje buď pri rečníkom pulte alebo s faktickou poznámkou. Čiže toto je jedna otázka.
A druhá otázka je, sa týka tej, potvrdzovania účasti prostredníctvom hlasovacej karty, teda elektronicky, že či sa tým myslí súčasná hlasovacia karta alebo nejaký iný model, lebo prečítal som si aj návrh zákona aj tú dôvodovú správu, tak to predpokladám, že pán poslanec Viskupič, keď bude vystupovať, tak by mohol k tomuto ešte niečo povedať, že ako si to, ako si to predstavuje, lebo mne to nie je úplne jasné. A ešte by som povedal dve veci, ktoré súvisia s týmto návrhom.
Jedna vec je predĺženie uchovávania alebo zverejnenia a uchovávania obrazovo-zvukových záznamov z rokovania pléna Národnej rady zo šesť mesiacov na desať rokov. Je to niečo podobné, ako v centrálnom registri zmlúv a na webe sa zverejňujú zmluvy, ktoré sa majú povinne zverejňovať. Teraz v zákone o slobodnom prístupe k informáciám je päť rokov. Ministerstvo spravodlivosti to navrhlo predĺžiť na desať rokov. Ja sa teda iba pýtam, že ak takáto informácia existuje, prečo by nemala byť uchovaná a zverejnená natrvalo, prečo by desať rokov mal byť nejaký, nejaký horizont? Tak my sme v rámci hromadnej pripomienky k novele info zákona navrhli, aby tam bolo tridsať rokov, lebo natrvalo sme nedokázali nejako legislatívne zatiaľ nadefinovať, ale naozaj si myslím, že informácie, ktoré sa týkajú rokovania orgánov verejnej správy a informácie, ktoré súvisia s ich činnosťou, pokiaľ existujú a raz sú zverejnené na internete, tak tam majú byť už natrvalo.
Posledná poznámka, ktorá mi napadla pri vystúpení pána poslanca Hegera, pokiaľ ide o predkladanie tých pozmeňujúcich návrhov na zasadnutia výborov, ktoré sú častokrát veľmi rozsiahle a na rozdiel od pléna, kde poslanec, ktorý ho chce predložiť, ho musí aspoň prečítať, aspoň to paragrafové znenie, tak na zasadnutí výboru to častokrát prebehne tak, že máme rozdané, tak si nájdeme ráno tie návrhy a stručné tri vety, že toto vyplynulo na základe dohovoru s gestorským ministerstvom a s predkladateľom a nemá šancu sa človek v tom zorientovať. Čiže možno aj tam by bolo vhodné dať nejaké pravidlá alebo lehoty, akým spôsobom sa predkladajú pozmeňujúce návrhy, aby sa s tým poslanci mohli oboznámiť. Ja chápem, že to asi nemožno urobiť striktne tak, že tri dni vopred pred rokovaním výboru a ja ako prokrastinátor by som s tým mal tiež asi problém a samozrejme, že niekedy, niekedy môže vyplynúť nejaký návrh aj z diskusie na výbore, že prídem na výbor s nejakou predstavou, kolegovia mi ju spripomienkujú a je z toho niečo, niečo iné, ale v každom prípade si myslím, že aj z hľadiska toho účelu, ktorý sleduje návrh zákona, čiže väčšia kontrola zo strany verejnosti aj z hľadiska seriózneho fungovania výborov ako orgánov Národnej rady by bolo žiaduce, aby sme zaviedli aj nejaké pravidlo, ktoré sa týka predkladania pozmeňujúcich návrhov na rokovania výborov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 27. novembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a toľkými novelizáciami, neboli to len novelizácie, boli to aj zmeny vo vyhláškach, nakoniec sme v stave, že napríklad v súčasnosti nám chýba aj vyhláška o obsahu projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb.
Hlavným dôvodom ale, prečo pristupujeme k návrhu novely stavebného zákona, existujúceho stavebného zákona, je to, že od roku 2012 sme zaznamenali na Slovensku niekoľko havárií stavieb, bohužiaľ, aj s úmrtiami a trvalými následkami a od tejto doby sme nezaznamenali na ministerstve dopravy a výstavby žiadne iniciatívy k zmene stavebného zákona tak, aby bolo takýmto situáciám zabránené. Určite si veľmi dobre pamätáte pád podpornej konštrukcie pri výstavbe mosta v Kurimanoch, kde zahynuli štyria ľudia, štrnásti, ďalší štrnásti boli vážne zranení, pričom niektorí z nich majú trvale poškodené zdravie. Za pár dní bude tomu presne päť rokov, čo sa táto havária v Kurimanoch stala. Ale nebola to jediná havária a len v roku 2012, teda päť rokov od, od dnes sa stala havária aj pádu Zimného štadióna v Námestove, kde len tesne pred pádom unikli deti zo zimného štadióna. Padnuté silo, zásobníkové silo v Leopoldove, garáže na Plynárenskej v Bratislave, kde, ako dobre viete, vlastne preťažením tej, tej stropnej konštrukcie boli, stropy sa prepichli a padali jeden za druhým dole. Bolo to prakticky tesne pred kolaudáciou. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby to bolo skolaudované a boli by tam autá a ľudia. A určite viete aj o tom, že Apollo biznis centrum, kde zhodou okolnosťou sídlila aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorú, ktorú má pod sebou ministerstvo dopravy, sa muselo celé vysťahovať a nakoniec bude nutné celý tento objekt zbúrať, pretože mu hrozí, hrozí spadnutie.
Ako teda som už vravel, čakali sme na to, čo ministerstvo dopravy a výstavby s tým bude robiť. Medzitým tu boli snahy predložiť nový stavebný zákon, komplexný stavebný zákon v minulom volebnom období. Ten nakoniec sám minister - predkladateľ stiahol. Boli v ňom veľké nedostatky, veď všetci dobre vieme, že tam bolo vyše dvetisíc námietok a z toho 700, ak si dobre pamätám, bolo závažných a boli tam ale riešené niektoré veci, ktoré by mohli zabrániť ďalším, ďalším problémom na stavbách.
Čo teda riešiť a ako to riešiť? To bola otázka a z tohto dôvodu ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti som organizoval niekoľko odborných seminárov, na ktoré boli pozvané, pozvaní a aj účastní nakoniec odborníci zo slovenského stavebníctva, či už to boli predstavitelia komory stavebných inžinierov, komory architektov, združenie podnikateľov stavebníctve a ďalší, ďalšie odborné kapacity Slovenska.
Tie témy sa týkali ďalšieho možného postupu, čo urobiť pre to, aby nám stavby nepadali a aby sme nakoniec sa nedočkali, že niečo padne a až potom budeme horúcou ihlou niečo šiť. A boli teda úvahy: budeme čakať na nový stavebný zákon, ktorý podľa vyjadrení, lebo tak na tých zasadnutiach boli aj hostia z ministerstva dopravy a výstavby, teda či budeme čakať na nový komplexný stavebný zákon alebo či upravíme existujúci, aký je?
Nakoniec potom, ako sa tam vyvíjala diskusia, som, dovolím si povedať, že aj keď príde sem nový stavebný zákon, tak diskusia o ňom a pripomienkové konanie a teda, ako ministerstvo hovorilo alebo prehlásilo, tak, tak predpokladám, že do konca tohto roka ho predloží. No úprimne osobne hovorím, že nie, nepredloží a možno ho predloží budúci rok a ďalší rok minimálne bude trvať pripomienkové konanie. Lenže je to dlhá doba a môžem vás alebo skôr so smútkom oznámiť, že len v Bratislave je niekoľko desiatok stavieb, ktoré, ktoré majú technické problémy a ktoré, ktoré by mohli byť veľkým rizikom pre, pre ľudí, ktoré, ktorých navštívia. Sú to občianske objekty.
Takže takéto boli, takéto boli kroky. Na základe aj záverov z tejto komisie a zasadnutí tejto komisie som aj dal návrh na zvolanie výboru pre hospodárske záležitosti, na ktorý sme si pozvali aj štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Zavolali sme si aj predsedu komory stavebných inžinierov pána profesora Benka, ktorý prezentoval naozaj nelichotivú a veľmi zlú situáciu, ktorá v tejto oblasti panuje.
Máme stavebný zákon, ktorý totižto predpisuje, kto je oprávnený robiť projektovú dokumentáciu v jednotlivej fáze celého toho konania a prípravy stavby. Náš stavebný zákon hovorí, že projekt na územné rozhodnutie a stavebné povolenie musí vypracovať autorizovaný inžinier. Lenže to je dnes všetko. Projekt na realizáciu stavby, podľa ktorého sa potom stavba realizuje, teda už podrobnejší projekt, ktorý ľudovo projektanti volajú "vykonávací projekt", už dnes nemusí robiť autorizovaný inžinier a je bežné, že si tento projekt objednávajú zhotovitelia stavby. Samozrejme, pokiaľ je to náročná stavba, objednávajú si ho u toho projektanta - autorizovaného inžiniera, ktorý vypracoval ten projekt na stavebné povolenie, avšak nie je to pravidlo a preto je tu riziko toho, čo som v úvode mojej reči hovoril, teda pádu stavby. Častokrát sa napríklad jedná v prípade, v prípade stavieb, kde je projektovou organizáciou zahraničná spoločnosť, ktorá vlastne nemá, nemá k dispozícii projektantov, ktorí spĺňajú zákon o autorizovaných inžinieroch podľa našich zákonov.
Ako sme to teda uzavreli a ako som to ja vyhodnotil? Po všetkých týchto zasadnutiach komisie a výboru bolo, že ak chceme niečo v tom konať a nečakať na nový stavebný zákon, ktorý si myslím, že ak aj teda, ako som povedal, bude predložený a nakoniec pripomienkovaný a ocitne sa tu v tomto pléne, ubehne rok, rok a pol, tak by sme mohli zmeniť malými úpravami existujúci stavebný zákon tak, aby sme do tej doby mohli ako-tak zabezpečiť bezpečnosť stavieb na Slovensku. Tou malou zmenou, ktorú v našom návrhu zákona navrhujeme, je, aby aj projekt, vykonávací projekt, podľa ktorého sa stavba stavia a aj projekt skutočného vyhotovenia vykonala alebo vypracovala autorizovaná osoba podľa zákona, konkrétne 138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a architektoch. Pri minimálnych zmenách existujúceho stavebného zákona by sme tak mohli mať, myslím si, zásadným spôsobom zlepšený stav toho, ako to v súčasnosti je.
V rámci zmeny stavebného zákona okrem toho, že sme tam dali tieto dve podmienky, samozrejme uvedomujeme si, že takúto povinnosť nemôžeme chcieť, aby sa vzťahovala na jednoduché stavby, čiže jednoduché stavby sme z tohto vyňali a z toho dôvodu sme museli vstúpiť aj do definícií jednoduchých stavieb, to potom v závere nášho návrhu zákona nájdete, že vzhľadom k tomu, že napríklad medzi jednoduchými stavbami boli, boli taxatívne vymenované oporné múry, tak sme aj po konzultácii s, práve s komorou stavebných inžinierov navrhli presnejšiu definíciu oporného múra, do akej výšky ho môžeme ešte považovať za jednoduchú stavbu a od akej už nie. To isté sme potom zadefinovali v závere nášho návrhu, aj čo sa týka podzemných stavieb.
Takže toľko k našemu návrhu. Faktické poznámky nevidím. Dal som šancu, tak, ale ak by ešte nejaké boli, veľmi rád zodpoviem. Skutočne tejto problematike som sa ja a moji kolegovia z výboru pre hospodárske záležitosti a teda aj odborná verejnosť venovali niekoľko mesiacov a dovolím si tvrdiť, že by som vám vedel, vedel zodpovedať nejaké otázky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 713.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od predchádzajúceho zákona náš zákon sa vyslovene týka technických vecí a verím, že nájde podporu, aj keď viem, že asi celkom naivne. Spolu s kolegami Karolom Galekom, Luciou Ďuriš Nicholsonovou, Renátou Kaščákovou a Martinom Klusom predkladáme zmenu stavebného zákona a cieľom novely stavebného zákona, ktorý predkladáme, je reagovať na viaceré prípady zrútenia stavieb na Slovensku alebo hrozby ich zrútenia z dôvodu statických porúch a zaviesť jednotné záväzné pravidlá pre zabezpečenie statickej bezpečnosti stavieb a ich následného užívania tak, aby osoby, ktoré sa v týchto stavbách nachádzajú, neboli ohrozené na živote.
Toľko by som povedal v úvodnom slove, aby ste vedeli, o čom to bude a v rozprave potom by som povedal trošku z histórie o haváriách stavieb na Slovensku a o tom, čo sme v tejto veci aj s kolegami vo výbore pre hospodárske záležitosti konali a samozrejme tiež z dôvodu, aby ste prípadne aj vo faktických poznámkach sa mohli na niečo opýtať v doplňujúcich otázkach.
Takže zatiaľ ďakujem za slovo.