Ešte raz, dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem osobitne tým, ktorí mali iný program a ostali tu vrátane pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len v dôsledku toho, že som sa prihlásil do ústnej rozpravy. Verím, že nebudete až tak strašne ľutovať a že ste si teda ten program doteraz užili.
Chcem, chcel by som jednak pripojiť sa k slovám Eda Hegera k úlohe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, potom poviem takú jednu faktickú pripomienku, poznámku a potom ešte budem mať dve také poznámky alebo príklady, ktoré sa týkajú diskutovanej problematiky.
Takže ja už som tu minulý rok hovoril, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zohrala významnú úlohu v našej spoločnosti a že sa jej podarilo a darí držať tie pozície nezávislosti, čo, čo je niekedy naozaj veľmi ťažké. Osobitne ma teší, že aj Edo Heger, ktorý predsa len je môj kolega, ale o niečo mladší, že, že teda aj tá mladšia generácia to vníma takto, pretože nie každý zažil ešte tie časy, kedy vláda, myslím, že to bola, určite to bola Mečiarova vláda, ktorá zobrala záruky za, za štátne podniky, za súkromné podniky v obrovských miliardách, a tie sa potom prejavili tak, že narástol verejný dlh. Odvtedy sme prešli veľký kus a veľkú cestu a bolo to vidno pri vzniku rôznych, rôznych tých výborov pre daňové prognózy a podobne, čiže menila sa situácia k lepšiemu. Mladší si možno tie hrozné časy nepamätajú, ale je dôležitý odkaz, že takéto inštitúcie majú veľký význam, aby bránili Slovensko pred, pred nárastom dlhu. Tak.
Teraz tá faktická. Chvíľku sa hovorilo o tom, že kedy bol sľúbený prvý vyrovnaný rozpočet. Mne to vychádza tak, že v roku 2015 v rozpočte na rok 2016 a ďalšie dva roky bol sľúbený vyrovnaný rozpočet na rok 2018. A teraz tie dva príklady, ktoré boli diskutované aj tu, a aj v médiách sa o nich hovorí, ale spomenul som si, že do toho poďakovania, prepáčte, musím ešte, musím ešte povedať, že jedna z kľúčových vecí, o ktorých sa menej hovorí, je to, že rada pracuje s princípom čistého bohatstva, bodka.
Teraz tie dva, tie dva príklady. Veľa sa hovorí o tom, že požičiavame si lacno peniaze, dokonca za mínusový úrok. No tak si požičajme viac, tak si požičajme viac, preboha! Keď je to za 0 %, tak aký je problém?! Tak tu treba povedať, že my až tak veľmi nevraciame peniaze. Ten úver sa revolvuje a dlhopisy tzv. maturujú. Ony raz skončia a nahradia sa ďalším úverom. A povedzme, že to bude o pár rokov, že vtedy budeme mať hrubý domáci produkt 100 mld. eur, a povedzme, že necháme, keďže máme lacné, nízke úroky, že necháme vyrásť ten dlh na 100 % HDP, čiže aj dlh bude 100 mld. A potom sa stane, lebo snáď nikto neverí, že budeme žiť vo svete s mínusovými úrokmi, snáď nikto tomuto neverí, čiže potom sa stane, že ECB a ďalšie banky dosiahnú svoj cieľ a 2 % infláciu, úroky narastú a potom budeme musieť ten lacný dlh nahradiť drahým dlhom a toto by sme nezvládli. Pretože ak v tom čase budeme mať 1 %, 1 % priemerný úrok na požičané peniaze, tak to bude miliarda a zrazu to možno budú, v priebehu pár rokov možno, nám to, by nám to naskočilo, keby sme teraz nechali rásť ten dlh, by nám to naskočilo trebárs na 4, na 3 alebo 4 mld. No a to už sú veľké rozdiely, mať 2-3 mld. alebo ich nemať. Čiže toto je jeden z dôvodov, prečo nemôžeme zvyšovať dlhy aj napriek tomu, že, alebo preto, že, že sú nízke úroky.
No a teraz ten posledný príklad sa bude týkať témy, ktorá tu bola diskutovaná. Ide o to, že nám klesá hrubý dlh, ale aj Edo Heger a, myslím, aj Ondro Dostál hovorili o tom, že, že nám klesá v dôsledku jednorazových opatrení, a k tomuto poviem príklad. Ono to je tak, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila graf, ktorý ukazuje, že nebyť tých jednorazových opatrení, a vysvetlím ďalej, čo to je, tak by nám v roku 2014, 2014, narástol dlh o 2,1 % , v ’15. o 0,7, v ’16. o 0,2 a v ’17. o 0,2 %. Čiže nebyť tých jednorazových opatrení, tak by nám hrubý dlh rástol.
No a teraz ten príklad. Zjednodušene je to tak, ako keď taxikár má dlh povedzme 100-tisíc eur a má problémy sa, ho splácať, má problémy ho splácať. A teraz sa poradí s nejakým expertom a ten mu povie, že musí chodiť na lacnejšie večere a na tuzemské dovolenky iba a podobne a má si nájsť nejakú bonitnejšiu klientelu. No a taxikár sa ale rozhodne, že, že to skúsi jednorazovými opatreniami, to znamená, predá navigáciu, predá náhradné kolesá a zoberie peniaze z účtu, kde ich mal odložené na penziu a možno na pohreb, zoberiete peniaze a peniaze z tej predanej navigácie a zníži si dlh zo 100-tisíc na 90-, ale na, ale na konci bude mať namiesto 90-tisíc dlh, bude mať 92. To znamená, že on hospodáril deficitne, že iba jednorazovými opatreniami si znížil ten dlh, a to nie je udržateľný spôsob, lebo raz predá celý taxík a nebude sa mať čím živiť.
Takže tie jednorazové opatrenia nemôžme považovať za niečo, čo umožňuje znižovať dlh udržateľným spôsobom, a to chceme práve dosiahnuť, teda aby bol znížený udržateľným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
