Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona o spotrebnej dani. Ten pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby spotrebné dane z minerálnych olejov, konkrétne z benzínu a nafty, boli znížené na minimálnu úroveň, ktorú od nás vyžaduje príslušná smernica Európskej únie. A teda, kým k tomu pristúpim, najprv by som prečítal odôvodnenie.
Ceny motorových palív dosahujú v súčasnosti vysoké hodnoty, čo spôsobuje vážne ťažkosti štátu, domácnostiam a podnikateľskému sektoru. V nasledujúcich mesiacoch ani rokoch sa neočakáva výraznejší pokles týchto cien, skôr môže dôjsť k ich ďalšiemu rastu alebo stagnácii na súčasnej úrovni. Pozmeňujúci návrh vedie k zníženiu spotrebnej dane z minerálneho oleja, ako je dnes upravená v zákone. Pozitíva takéhoto opatrenia sú predovšetkým v znížení tlaku na infláciu, na úrokové miery, v stabilizácii podnikateľského prostredia a sociálnej situácie obyvateľstva. Predpokladáme, že znížením ceny benzínu a nafty by sa zvýšila jeho spotreba, čo má pozitívny vplyv jednak na rast výberu spotrebných daní, ako aj DPH. Vysoká cena pohonných hmôt vytvára dostatočný priestor pre ministerstvo financií o uvažovaní zníženia spotrebnej dane bez toho, aby došlo k podstatnému výpadku výberu spotrebnej dane a DPH.
Prijatie tohto návrhu by viedlo aj k významnému obmedzeniu tankovania slovenských fyzických a právnických osôb v zahraničí, čo osobitne negatívne vplýva na príjmy štátneho rozpočtu. Stabilizácia podnikateľského prostredia, zníženie nákladov a pravdepodobnosť vyššieho výberu dane z príjmu a DPH však tento dopad na štátny rozpočet plne eliminujú.
Návrh zákona nebude mať v prípade schválenia negatívny dopad na rozpočty miest a obcí, nevyvoláva žiadne personálne či iné požiadavky. Navrhovaná právna úprava je spoločensky potrebná a žiaduca.
Dúfam, že táto argumentácia je dostatočná a pána ministra financií, aj keď teda nepočúval veľmi pozorne, ani teraz nepočúva, presvedčila a pozmeňujúci návrh skupiny poslancov odporučí koaličným poslancom schváliť. No, a teraz ten pozmeňujúci návrh.
Priznám sa, že som trochu zavádzal, žiadny pozmeňujúci návrh nebude. Ale tá dôvodová správa sedí, nie? Akurát, že to nie je odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov k návrhu zákona, ktorý máme práve teraz na programe, ale doslovné citácie z návrhu zákona z roku 2005. Konkrétne z návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
A ktože boli tí smelí a za ľudí a podnikateľské prostredie odvážne bojujúci poslanci, ktorí v roku 2005 predložili návrh znížiť sadzby spotrebnej dane z benzínu a nafty na minimálnu úroveň vyžadovanú Európskou úniou? Tými poslancami boli páni Igor Šulaj a Robert Fico. Obaja boli v tom čase poslancami za SMER. Dnes je jeden z nich predsedom vlády tiež za SMER. Pravda, hovoríme o návrhu z roku 2005, teda z času, keď bol SMER v opozícii. Dnes je SMER vo vláde, tak je všetko inak.
V júni tohto roku skupina ľudí z Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, inštitútu INESS a Nadácie F. A. Hayeka v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu tohto zákona, ktorý máme práve teraz na programe, prišla s hromadnou pripomienkou. Bol som jedným z iniciátorov tejto hromadnej pripomienky, aj som sa ako zástupca verejnosti zúčastnil rozporového konania. Vo vzťahu k sadzbám spotrebnej dane sme navrhovali dve veci alternatívne:
Prvú znížiť sadzby spotrebnej dane pre motorové palivá na minimálne úrovne požadované smernicou Európskej únie.
Druhú, znížiť sadzby spotrebnej dane na benzín na úroveň priemeru sadzieb regiónu V3, teda V4, bez Slovenska.
Čiže dá sa povedať, že sme neboli až takí radikálni ako SMER v roku 2005. Napriek tomu ministerstvo financií obe naše požiadavky odmietlo. Treba preto pri tejto príležitosti pripomenúť, že ak dnes ministerstvo financií a s ním aj vládna koalícia, parlamentná väčšina, odmietajú návrhy v prospech ľudí a podnikateľského prostredia znížiť spotrebné dane z benzínu a nafty, tak tým zároveň odmietajú aj návrh predsedu SMER-u Roberta Fica s tým rozdielom, že opozičného Roberta Fica z roku 2005. Ale bol Robert Fico ako opozičný poslanec v roku 2005 iným Robertom Ficom, ako je dnešný premiér Robert Fico?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ten reverse charge je založený na tom, že tá dépeháčka sa odvedie až na konci, teda odpadá tam ten pinpong, ale nie je to, že vďaka tomu sa naakumuluje nejaká veľká suma, to bol systém tzv. dane z obratu, ktorý bol predtým vo Švajčiarsku, podobný, kde sa vždy, keď sa niečo predalo ďalšej firme, tak jednoducho sa platila daň z obratu. Ale toto nie je ten istý princíp. Toto je princíp podobný tomu, ako je to v USA, kde sa jednoducho platí tá daň až pri predaji tomu konečnému spotrebiteľovi, tomu konzumentovi a dovtedy sa neplatí tá daň. Čiže tam sa nič vďaka takémuto systému oproti súčasnému systému neakumuluje na nejakú brutálnu čiastku. Čiže takáto, takáto zmena tam nie je.
Čo sa týka zverejňovania, ja tu som to tiež kvitoval a kvitujem to, je to odvážny krok od ministra financií. Aj ten kompromis dosiahnutý bol vynikajúci, pretože najprv ministerstvo navrhovalo to, že by spravilo nejakú sadu pravidiel a zverejňovalo by iba tých, ktorí by sa označili, alebo tie firmy, ktoré by boli označené na základe týchto pravidiel za rizikové a podobne, čo je veľmi selektívna metóda, ktorá sa dá ľahko manipulovať, či už úmyselne, alebo aj neúmyselne v nej spraviť chyby. A tento návrh našťastie ministerstvo stiahlo a dohodli sme sa, že sa bude zverejňovať všetko, dokonca aj bez toho prahu alebo threshold.
Áno, aj tu sa môže stať, že finančná správa, keď pôjde o citlivé veci, jednoducho, v úvodzovkách, zabudne niečo zverejniť. Áno, nie je to možno ľahké, ale aj teraz vieme, že niektoré firmy sú, majú špeciálnu ochranu a v systéme sú zablokované a môže sa ne pozrieť, možno traja ľudia, čiže takéto veci sa môžu stávať, ale kvitujem to opatrenie ako také, ale nie je naozaj všeliekom a mali by sme viac diskutovať tú odloženú dépeháčku.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte kvitovať to, že ideme teraz schváliť zverejňovanie tzv. vratiek DPH a potom ešte v inom vládnom návrhu takisto upratanie fúzií firiem, vďaka ktorým bolo možné firmy s daňovým alebo iným dlhom a záväzkami jednoducho upratať ako do smetného koša, čiže tieto veci kvitujem.
Musím však povedať, že ani tieto opatrenia nie sú v žiadnom prípade všeliekom. Zverejňovanie vratiek DPH pri tomto hovoríme o opatrení, ktoré ex post, čiže následne, keď sa už dajme tomu daňový podvod stane, tak sa to dozvieme, alebo keď si zanalyzujeme na základe zverejnenia, tak sa vieme dopátrať, že čo sa stalo. Ale ten čin sa už stal. Fúzie sú lepším opatrením z hľadiska prevencie, pretože nielen daňové dlhy, ale aj záväzky voči svojim obchodným partnerom a podobne sa dali cez fúzie upratať.
Keď teda hovoríme o opatreniach, dám príklad. Bol zavedený kontrolný výkaz DPH v roku 2014. Bolo to vychvaľované ako niečo, čo naozaj minimálne bude kontinuálne znižovať daňové podvody s DPH. Máme najnovšiu štatistiku, ktorá sa robí s dvojročným oneskorením, najnovšiu štatistiku, čo sa týka tzv. diery alebo medzery DPH. Čiže najnovšia je z roku 2015, to znamená rok po zavedení tých kontrolných výkazov. V roku 2014, kedy sa iba zavádzali, bola daňová medzera 2 148 mil. V roku 2015, keď už bol kontrolný výkaz plne funkčný, tak to bolo o vyše 100 mil. viac, bolo to 2 a štvrť miliardy eur, to znamená, podvody s DPH sa zvýšili z roka na rok po zavedení kontrolného výkazu. Dokonca sa stalo to, že sme sa v rámci rebríčku krajín EÚ posunuli z nejakého 24. miesta, boli sme 4. najhorší, a posunuli sme sa na 26. miesto, sme 2. najhorší, je tam 27 krajín, ktoré majú systém DPH. Takže sme 2. najhorší teraz vo výbere DPH aj po zavedení kontrolného výkazu.
Ani zavedenie teda zverejňovania vratiek DPH, si myslím, že nebude viesť v nejakej významnejšej miere k obmedzeniu podvodov s DPH, aj keď myslím si, že je to dôležité opatrenie, ktoré svoju funkciu si splní.
Čo by zabránilo podvodom s vratkami DPH? No, samozrejme, taký systém, kde nadmerné odpočty, čiže vratky - ľudovo povedané - dane z pridanej hodnoty neexistujú a takýto systém tu máme, je to tzv. prenesenie alebo odloženie daňovej povinnosti DPH, po anglicky reverse charge, a dokonca ho EÚ aj umožňuje teraz zaviesť na faktúry nad 10-tisíc eur na nejakú skúšobnú lehotu pár rokov, a keď sa osvedčí a čím viacej krajín ho schváli, tak tým pravdepodobnejšie ho zavedie celá Európska únia ako štandard na všetko.
O tomto sme debatovali v júni tohto roka, na júnovej schôdzi s pánom ministrom, hovorili sme teda o zavedení zverejňovania vratiek DPH, to sa stalo, to je výborné. Hovorili sme o reverse charge, kde sa pán minister vyjadril pozitívne v tomto smere, že už sa to v nejakej oblasti zaviedlo a zrejme, ak sa bude, ak sa to osvedčí, takže by sa s tým išlo ďalej, len netreba príliš otáľať, lebo tá šanca môže, čo sa týka takéhoto povolenia z EÚ, aj vypršať, takže netreba otáľať. A tam by som sa chcel opýtať, čo teda je tam nové a či sa to už plánuje zaviesť, neplánuje, aký je pohľad ministerstva na túto vec.
No a poslednú vec, čo sme diskutovali, poslednú dôležitú vec v tejto oblasti, v júni, tak bola výmena, z môjho pohľadu, riaditeľa, alebo teda prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý je kniežaťom korupcie a ktorý je garantom pre oligarchov, že ich bude podporovať a že sa tam bude diať to, čo sa deje a že to bude kryté. Na to som dostal odpoveď, že sa chystajú významné, významné zmeny na finančnej správe, personálne zmeny, ktoré by tú situáciu mali napraviť. Pozeral som, že nejaké sa udiali, myslím, že hovorkyňa sa vymenila a niektoré funkcie, ale s Františkom Imreczem sa, bohužiaľ, aspoň teda zatiaľ, nepohlo.
Takže tá zvyšná otázka na pána ministra je, čo bude s kniežaťom korupcie, ktorý je naozaj oporným bodom oligarchov a ich podvodov s DPH na finančnej správe.
Chcem ešte zdôrazniť, že dlhodobý tlak opozície, pretože keď som začal na začiatku volebného obdobia hovoriť o podvodoch s DPH, Bašternák, Kočner atď., tak nielenže sme upozorňovali na konkrétne skutky, ale zároveň sme analyzovali, že vďaka čomu sa mohli stať. Vďaka tomu, že firmy sa dali potom cez fúzie upratať, že sa dali prepísať na konateľov. Vďaka tomu, že sa nezverejňujú vratky DPH, to znamená, je veľmi ťažká kontrola. Tak chcem zdôrazniť a prízvukovať, že ten tlak z opozície mal obrovský, obrovský zmysel, lebo čiastočne sme teda dospeli k riešeniu. Avšak opäť musím povedať, že skutočné riešenie je až zavedenie systému, kde vratky DPH jednoducho nebudú, pretože nič iné v našich podmienkach dokázateľne nezabralo a nezaberá.
Ďakujem za pozornosť.

Chcel by som v prvom rade pre verejnú informovanosť doplniť, že vystupujúci rečník, na ktorého reagujem, sa volal Jozef Viskupič, nie Jozef Dostál, lebo teda niektorí poslanci to majú nejako popletené a reagujú na Dostálov miesto toho, aby reagovali na Viskupiča, ako o tom hovorí rokovací poriadok.
Ja úplne súhlasím s pánom poslancom Viskupičom aj s tým, že to zdôraznil. Toto nebude vo vedomí slovenskej verejnosti vnímané ako cena Jozefa Miloslava Hurbana a cena Alexandra Dubčeka, ale ako Dankova a Ficova cena. Presne tak. Ja by som sa na rozdiel od kolegu Viskupiča neobával používať to prirovnanie s kačkou, nie je to žiadna licencia pána poslanca Tomáša, to prirovnanie sa používalo dávno predtým.
A pokiaľ ide o to, že schválený zákon devalvuje štátne vyznamenania, no tak to je jeden možný pohľad. Ale to, čo je väčší problém, však keď chcete devalvovať, tak devalvujte, ale to, čo je väčší problém, je, že ten zákon môže byť protiústavný. Samozrejme, že o tom môže rozhodnúť Ústavný súd, ale keď niekto - opozícia, médiá, právnici, prezident republiky vyslovia pochybnosti o tom, či schválený zákon je v súlade s ústavou, a použijú aj nejaké argumenty, nie že si to vyšpárali niekde z nosa, ale povedia, prečo si to myslia, tak by bolo slušné a korektné, keby ste povedali, prečo si myslíte, že tie argumenty sú slabé a neobstoja, ak si vážite ústavu.

Ďakujem za kolegom, á, ďakujem kolegom za reakcie, budem reagovať na kolegov z vládnej koalície. Začnem od konca.
Pán poslanec Senko, hovoríte o tom, že vyčítam poslancom vládnej koalície, že návrh na vyhlásenie 28. októbra za štátny sviatok neprešiel a že teda neprešiel ani vtedy, že keď my sme boli vo vládnej koalícii v rokoch 2010 až 2012. No neprešiel, ja som nikomu nič nevyčítal, ale teda oceňujem, že ste dokázali vybrať to podstatné z môjho vystúpenia.
Pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Hrnko svojimi útokmi na prezidenta Andreja Kisku sa výrazne teda odklonili od toho, o čom som ja hovoril, ale v poriadku, iba potvrdzujú, že to, čo sa deje voči pánovi prezidentovi, je iba špinavá kampaň.
Ale pán poslanec Číž označil za insitné, ako sa ja postavím k rečníckemu pultu, ale ja som hovoril o ústave, hovoril som o argumentoch, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutí pána prezidenta, a vy ste hovorili o nejakom televíznom vysielaní a o tom, že sa, že ste odovzdávali ceny v Banskej Štiavnici, naozaj toto bola veľmi neinsitná faktická poznámka, veľmi oceňujem.
A, pán poslanec Jarjabek, povedali ste, že sa skúsite odosobniť od vyrývačiek, no, veľmi ste sa neodosobnili, keď ste hovorili o pánovi prezidentovi. Ale teda zaujalo ma na tom niečo iné. Niekto vysloví pochybnosť o tom, či je schvaľovaný zákon v súlade s ústavou a vy miesto toho, aby ste argumentovali a proti argumentom postavili nejaké vlastné argumenty, iba myknete plecami a poviete, však rozhodne Ústavný súd. No takto toto je naozaj úcta k ústave. Gratulujem! (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Ja budem veľmi stručný. Chcem sa len poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, že zosumarizoval to, o čom nám tu už niekoľkokrát hovoril. A takisto ďakujem pánovi prezidentovi, že vecne a jasne poukázal na problémy spočívajúce v tomto zákone. A o to viac ma mrzí, že sa stáva útokom poslancov vládnej koalície, pretože aj o tom by mala byť Národná rada, aby sme si hlavu štátu na tomto mieste trošku viacej ctili.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pozoruhodný historický odkaz, ktorý dokonca i v totalite, ako ilustruje cena Klementa Gottwalda, štátna cena, mohla byť udeľovaná po súhlase prezidentom a prvým tajomníkom ÚV KSČ Novotným, nedalo sa to bez jeho súhlasu. A to, prosím, hovoríme o totalite, keď rodná strana hádam mohla robiť všecko, ale aspoň zachovala dekórum.
Tvorcovia slovenskej ústavy, nech si už o nich myslíme čokoľvek, očividne aspoň toto zachovali. Samozrejme, totalita umožňovala udeľovať i neštátne ceny. Sám som ako mladý lekár hrával a beznádejne prehrával turnaj o Pohár ROH Fakultnej nemocnice, keď proti mne nastúpilo silné mužstvo neurológie s Traubnerom v bráne a Varsikom a Penerom v útoku. Pener je dodnes lekárom národného mužstva futbalového, boli do dobrí futbalisti, lepší ako my dermatológovia. Ale okej, nenapadlo ROH nazvať to štátnou cenou. Potom, samozrejme, prišla sloboda a začali sa oprávnene udeľovať Divadelné dosky a tiež to nikto nenazval štátnou cenou, hoci je to vážna kultúra, veľmi dôležitá vec, ale sú to dosky.
A keďže sa časy posunuli, za našej mladosti to tak možné nebolo, ale existujú skutočne význačné ocenenia udeľované veľmi demokraticky priamym hlasovaním prítomných, sa napríklad, ak sa nepletiem, udeľovali kdesi na nádvorí internátu v Mlynskej doline významné ocenenie Miss mokré tričko. Samozrejme, i to je namieste a ozaj to bolo demokraticky prijaté hlasujúcimi, ale opäť nikoho nenapadlo nazvať to štátnou cenu. Pretože akokoľvek napadáte kolegu Dostála, je to limitované ústavou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, asi to bude kačka. Nestane sa z toho sliepka len preto, že niekto povie, že je to sliepka. Nestane sa z toho sliepka dokonca ani vtedy, keď to odhlasuje parlamentná väčšina a dostane sa to do zákona.
Ak ste čítali rozhodnutie pána prezidenta, viete, že niečo podobné napísal parlamentu vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.
Keď niečo vyzerá a chodí a kváka ako štátne vyznamenanie, asi to bude štátne vyznamenanie. Pochybnosti o súlade navrhovaného zákona s ústavou zazneli už pred jeho schválením a ja sám som k tomu diskutoval a upozornil som na možný rozpor s ústavou zákona, ktorý bol predložený ako návrh zákona o štátnej cene Alexandra Dubčeka, a v priebehu druhého čítania sa z neho stal zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Upozorňovali sme na to. Nestačilo. Schválili ste si. Teraz vám to pripomína aj pán prezident tým, že zákon vetoval.
Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) hovorí o tom, že "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Štátne ceny Alexandra Dubčeka a Jozefa Miloslava Hurbana vyzerajú ako štátne vyznamenania, metaforicky - chodia ako štátne vyznamenania, aj kvákajú ako štátne vyznamenania, aj keď sa volajú štátne ceny. Štátne ceny už svojím názvom, ale aj povahou vyzerajú ako štátne vyznamenania. Udeľujú ich najvyššie štátne orgány, resp. najvyšší ústavní činitelia. Udeľujú ich z rovnakých alebo veľmi podobných dôvodov za rovnaké alebo veľmi podobné zásluhy a postupujú pritom rovnakým alebo veľmi podobným spôsobom. Na toto všetko nás upozorňuje pán prezident. Kto ste čítali jeho rozhodnutie, viete, kto ste nečítali, budete hlasovať, ako vám palec ukáže.
Voči tejto argumentácii zazneli aj v priebehu schvaľovania zákona, aj neskôr dve námietky. Chcel by som sa k nim vyjadriť. Tá prvá je, že ústava nehovorí o štátnych vyznamenaniach, len o vyznamenaniach a termín štátne sa objavuje až v zákone. A tá druhá hovorí o tom, že rôzne ceny, ocenenia či vyznamenania rozdávajú aj rôzne iné orgány, ministerstvá, iné štátne orgány, samosprávy, iné inštitúcie. No áno, to je pravda, ale práve preto sú vyznamenania zakotvené v ústave, že ide o štátne vyznamenania, čiže vyznamenania udeľované v mene štátu, v mene Slovenskej republiky. Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky predsa nie je zabrániť tomu, aby iné inštitúcie udeľovali nejaké ocenenia. Nie je účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta brániť tomu, aby minister zdravotníctva alebo minister kultúry mohli niekoho oceňovať za počiny v oblasti zdravotníctva či kultúry a už vôbec nie brániť súkromným inštitúciám či samosprávam, aby dávali aj ony ocenenia, prípadne môžu byť nazvané aj vyznamenania, ale nie v mene Slovenskej republiky.
Je zjavné, že ak nejakú cenu udelí mimovládna organizácia, nadácia, súkromná firma, že to nie je vyznamenanie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako zjavné je to aj v prípade, ak to robí obecná samospráva. Možno určité pochybnosti vzniknú, ak to robí štátna správa, najmä ústredný orgán štátnej správy ministerstvo, ale stále tam vidieť rozdiel a je zjavné, že ide o rezortné vyznamenanie alebo vyznamenanie, ktoré sa týka nejakej inštitúcie, nie o vyznamenanie udelené v mene Slovenskej republiky ako celku.
Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky do ústavy je upraviť, že v mene Slovenskej republiky ako celku má udeľovať vyznamenania prezident Slovenskej republiky, nie iný orgán, zákonom stanoveným spôsobom, ale aj na základe ústavy, ako to ústava predpokladá. A zároveň, že to nemá robiť iný štátny orgán, ak ho na to nesplnomocní prezident.
Ešte raz. Čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Prečo by v ústave vôbec tá zmienka o možnosti splnomocniť iný orgán bola? Koho tým ústavodarca myslel? Ministerstvo kultúry? Ale veď ústava nerieši konkrétne ministerstvá. Starostu alebo obecné zastupiteľstvo v Krajnej Bystrej? Nepochybne nie. Formulácia o práve prezidenta splnomocniť na vyznamenávanie iný orgán sa nepochybne týka práve vlády a parlamentu, a preto je absurdné, neviem, či aj protiústavné, to si netrúfam tvrdiť s istotou, ale evidentne na hrane ústavnosti, ak sa znenie ústavy takýmto spôsobom obchádza. Keď sa to, čo je napísané v ústave a čo keď chceme korektne vysvetľovať a vykladať ústavu, sa to obchádza spôsobom, že síce to vyzerá, chodí a kváka ako kačka, ale zákonom to vyhlásime za sliepku.
Ak by ústavodarca chcel, aby štátne vyznamenania alebo povedzme vyznamenania v mene Slovenskej republiky okrem prezidenta republiky mohla udeľovať aj vláda alebo parlament, alebo jeho predseda, tak by to bolo presne tak v ústave napísané, že vyznamenania udeľuje prezident, vláda a parlament alebo jeho predseda. Ale toto nie je napísané v ústave. A až doteraz to vôbec nikomu nechýbalo.
Za históriu samostatnej Slovenskej republiky boli vzťahy medzi vládou a prezidentom, vládou a prezidentom rôzne. Častokrát konfliktné, ale až doteraz nikomu nenapadlo, že by štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohol udeľovať niekto iný ako prezident.
Tento zákon je evidentne jeden z účelových. Účelových ako dnešné rozhodnutie parlamentu, že máme tu župnú kampaň, tak sa poslanci vládnej koalície nebudú unúvať na zasadnutie parlamentu ani dvakrát do dňa na tie hlasovania o jedenástej a o piatej, ale stačí, keď prídu o jedenástej a nebudú sa ďalej zdržovať svojou prácou rokovaním parlamentu a ta ho, radšej pôjdu kampaňovať.
Účelové zákony tiež nebývajú dobré a dobrý nie je ani tento zákon. Vládnej koalícii sa nepáčilo, koho vyznamenal prezident Andrej Kiska a ako sa postavil k niektorým návrhom vlády. Tak koaliční poslanci prišli s návrhom, aby štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohla udeľovať aj vláda. Ale keďže pán predseda parlamentu a SNS predsa nemôže byť na tom horšie ako pán predseda vlády a SMER-u, tak k štátnej cene Alexandra Dubčeka v priebehu druhého čítania pribudla aj štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a dokonca v názve zákona aj v texte zákona Hurbanova cena alebo Dankova cena Ficovu alebo Dubčekovu cenu predbehla. Sú to veľmi zlé dôvody na schvaľovanie zákona a ešte horšie je to konkrétne prevedenie, prevedenie, ktoré vyvoláva pochybnosti o tom, že je v súlade s ústavou.
Na minulej schôdzi sme spolu s Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou navrhli, aby sa 28. október Deň vzniku Československa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Zároveň sme navrhli, aby Deň Ústavy, 1. september, bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Vy ste náš návrh odmietli, ale ústavu netreba oslavovať štátnym sviatkom alebo voľným dňom, ústavu treba čítať, poznať a rešpektovať, nie porušovať a obchádzať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem obidvom kolegom za ich vystúpenie. Áno, mne už vtedy, keď boli zavedené 2 eurá, bolo jasné, že existujú prípady, kde aj tie 2 eurá im treba vrátiť, pretože sú dôvodne na tej klinike. Ak privezie nevesta starú mamu s 40-kou teplotou, červeným predkolením, triaškou a lymfangoitídou na stehne, tak má erysipel jak bič a treba s ňou rýchle niečo robiť a 2 eurá vziať je nehoráznosť. Ale za blbca, ktorý ti príde ukázať interdigitálnu mykózu, je 20 euro, hovorím, takmer málo, aby som sa s ním zahadzoval.
A pokiaľ ide o tú druhú tému. Nuž, áno, ako hovorím, i tie výhody, ktoré napríklad mesto Bratislava poskytovalo darcom krvi a v podobe električeniek sa potom načas zrušili, neviem, ako je to teraz, ja som si pre istotu električenku kúpil. Ale chcem teda povedať, že, áno, žijeme v spoločnosti, ktorá čím ďalej viacej skladá na bedrá akéhosi štátu, na ktorý stále nadáva, podotýkam, a zároveň je čím ďalej menej ochotná niečo robiť. A, samozrejme, existujú ľudia, ktorí prídu k doktorovi s niečím, čo by nás nebolo napadlo. Napríklad v čase letnej sezóny a rybačiek a pobytov pri rybníkoch a vodách a jazerách prídu ľudia pohryzení od komárov a prídu s tým na pohotovosť. Nuž, ja som vodák, plával som dole Dunajom, idete denne 60 km na stojatej vode Železných vrát, komáre vás žerú. Ste zožratí celkom riadne večer, keď prídete a tam ešte potom vás čakajú ďalšie, ale predstava, že pôjdem na pohotovosť, lebo ma pohrýzlo 12 komárov, tak je na pomedzí psychiatrie.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milí kolegovia, ja budem skôr pokračovať v tom duchu, ktorý nastolil kolega Suchánek, a budem na to, čo sa dnes prerokúva, hľadieť z pozitívneho hľadiska.
Keď by som vyabstrahoval z toho dve veci, z toho, čo tu dnes zaznelo, jedna vec je zákonná norma predložená, druhá vec je pozmeňovací návrh kolegu Suchánka a jeho spolupodporovateľov, musím povedať, že obidve z tých vecí sú pozitívne. Na úvod predosielam k návrhu kolegu Suchánka, ktorý hovorí o akomsi odmenení, uznaní strieborných Janského darcov, čiže som v konfliktne záujmov, keď zaň budem hlasovať, pretože mám 49 darovaní, to znamená asi 9 nad zlatú Janského plaketu, ale považujem to za dobré a správne rozhodnutie. A dovolím si ho dať do kontrastu s niečím iným, čo tiež tento návrh nepochybne dôvodne sa snaží regulovať.
Na jednej strane tu máme skupinu ľudí, ktorí dobrovoľne, už bez toho, aby mali deň voľna, ako to bolo za socializmu, keď som začínal ako darca krve, robia niečo, čo je, presne vzaté, nenahraditeľné, lebo vyrábame dnes všetko. Na festivale moderného tanca sme videli nádherne tancujúceho robota, ale krv ešte vyrobiť nevieme. Dokonca ani krvné doštičky a mnohé iné veci, ktoré zachraňujú život chorým ľuďom. Máme tu teda nie veľkú, ale, chvalabohu, ešte existujúcu množinu darcov krve. Potom tu máme pomerne veľkú množinu konzumentov, ktorí môžu dôjsť k úrazu, potrebujú ťažkú operáciu a potrebujú litre krve. V istej chvíli svojho života sú odkázaní za tú menšinu, ktorá im tú krv darovala, pričom oni sami vychádzajú z toho, čo sa rozmáha posledných 20 rokov nie u nás, ale v celom bohatom a civilizovanom svete, z nárokovej spoločnosti. Oni majú nárok na svoju vzácnu krvnú Rh negatívnu skupinu, lebo majú nárok. Ale nikdy predtým ich nenapadlo, že aj iní mali nárok, ktorí by uvítali ich krv. Takže v tomto zmysle je svet rozdelený na tých, ktorí nemali v živote žiaden dôvod neísť darovať krv, a napriek tomu tak nikdy neurobili, a na tých druhých, ktorí tak urobili.
A teraz sa dostanem k inej kategórii nárokových občanov. Pohotovosť. Čestne sa priznávam, že v dôsledku vôle ľudu, ktorá ma pred rokmi stihla naraz v jednom období zvoliť do mestského zastupiteľstva, stal som sa vicestarostom Starého Mesta a súbežne som bol poslancom parlamentu, ma doviedla k rozhodnutiu celkom pochopiteľnému a zdôvodniteľnému, že som skončil s lekárskou praxou. Mohli by ste si teraz povedať, no a čo tento tu teraz bude hovoriť o pohotovostných službách?
No, mám doma moju milovanú manželku, ktorá mnoho nocí v roku i napríklad tú pozajtrajšiu bude tráviť v pohotovostnej službe na Kožnej klinike Fakultnej nemocnice alebo Univerzitnej nemocnice v Bratislave, tak ako som tam slúžieval desaťročia aj ja. A divili by sme sa, ako v tomto nereglementovanom, respektíve, a teraz to poviem celkom natvrdo, zakašlanými dvoma eurami, reglementovanom systéme sa môže stať nasledovná epizóda:
23.40 - na dvere kliniky sa zvoní, prichádzajú štyria páni v dobrej nálade, nikto si nedrží črevá v hrsti, sú štyria a ťažko povedať, kto je chorý. Keď sa veselo usadia na lavicu, tak sa moja manželka ako službukonajúca spýta, kto z vás je chorý. Jeden z veselých pánov vstane a povie: "Ja." Keď sa mu začne v ambulancii venovať, ukáže sa, že pán má ekzematizovanú interdigitálnu mykózu, medziprstnú, nesprávne povedané plieseň. Hubové ochorenie, ktoré nie je pliesňou, ale mykózou, ale dobre, ktoré si možno pestuje mesiace, možno roky. Presne to nevidíš na tom náleze a do toho sa mu dostal možno zo zaparenia, možno z nejakého kontaktu ekzém. Tento človek si to chová mesiace. Ale bol natoľko úprimný, že keď sa ho moja žena spýtala: "A prosím vás, prečo s tým prichádzate v sobotu o 23.40", tak sa dozvedela radostnú správu o kultúrnom živote slovenského národa, že sa páni, všetka česť, majú vkus, zúčastnili predstavenia Radošinského naivného divadla, potom navštívili pohostinské zariadenie, ktoré ich teda nie opilo, ale predsa len im dodalo odvahu a vôľu, a potom ida (pozn. red.: správne "idúc") okolo starej štátnej nemocnice, zabrúsili na kožnú kliniku.
Musím povedať, že 20 euro by bola minimálna sadzba, aby sa s takýmto pacientom dal lekár do rozhovoru. Takto to totižto prebieha. Lebo nároková spoločnosť si myslí, že o 23.40 si môžme rok či dva zanedbané haxne nechať liečiť. Sa divím, že nikto nechodil 23.40 napríklad na pozemkový úrad, nechať si urobiť výpis alebo záznam. Alebo na pasové oddelenie vystaviť si pas. Prečo nie o 23.40?
Takže tu sa dostávame k nárokovej spoločnosti a k tomu, a to ja dodávam, a nie ako bývalý kandidát na prezidenta, ale ako človek, ktorý ctí ústavnú rovnosť. Pýtam sa vás, obyvateľ chalúpky na Oremovom laze má akú možnosť ísť o 23.40 kamsi nárokovo ukázať svoje medziprstia dolných končatín? Žiadnu. Môže vyraziť 100 km na východ alebo 100 na západ a potom to možno po cestách nájde.
Chcem teda povedať, že reglementovať a dať do poriadku pohotovostné služby, kam si ľudia chodia riešiť to, na čo normálne kašlú a čo sa rozhodnú, keď ich panská vôľa a nárokovosť rozhodne o tom, že teraz sa mi to hodí, lebo idem okolo, je veľmi dobrý krok. Je veľmi dobrý krok a skúsenosť učí jednak o frekvencii využívania popolnočných služieb, ale zároveň iná skúsenosť učí, s čím sú v stave nárokoví občania prísť v pohotovostnej službe k lekárovi. Pričom zo svojej podstaty je takáto služba pre život a zdravie zachraňujúce výkony. Ale je celkom reálne v súčasnom stave predstaviteľné, že niekto príde o polnoci s alopéciou, to je rednutie vlasového porastu, tiež dermatologická diagnóza, lebo si večer pred spaním vyčesal sedem vlasov. To znamená, tieto veci treba reglementovať.
Tak ako treba reglementovať zneužívania rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá rozváža nezriedka ľudí, ktorých by sa dalo hnať peši tam aj nazad. A títo ľudia ešte majú tú drzosť vypýtať si od službukonajúceho lekára, aby im objednal sanitku na spiatočnú cestu, čo je skutočne mimo všetky pochopy. A v tom istom čase, lebo ani sanitiek nie sú tisíce, ju možno niekto seriózne potrebuje. Ale, samozrejme, až do momentu, keby tento zneužívateľ neprišiel vo chvíli, keď jeho matka bude zomierať, lebo nestihne prísť ďalšia sanitka, lebo on si v nej vozí svoju smiešnu diagnózu, tak potom by mu možno, aj to nie isto, došlo.
Toto, čo som hovoril, nevyzerá veľmi populárne. A je to tak niekedy naším osudom hovoriť aj nedobré veci, ale myslím si, že akýkoľvek férový naplánovaný, hoc aj 7 848 slov obnášajúci text, ktorý akúsi vec ponúka zo zvráteného stavu a posúva ju o kúsok lepšie alebo o väčší kus lepšie, je dobrým rozhodnutím.
Preto za seba môžem povedať, že takýto návrh podporím. A rovnako podporím návrh kolegu Suchánka a spol. k tomu, aby sme tým, ktorí nezneužívali, ale ktorí pomáhali, dali aj my isté ocenenie, aby sme tým, ktorí zneužívajú, hodili aspoň aké-také polená pod nohy.
Ďakujem.