Videokanál klubu

Ďakujem kolegom za reakcie. A, samozrejme, že každý má právo na vlastný názor, nakoľko regulované alebo liberalizované majú byť vzťahy medzi vlastníkmi alebo nájomcami, v tomto prípade poľnohospodárskeho pozemku, pozemku aj iných vecí, a toto na rozdiel od niektorých iných vecí, samozrejme, že je vec názoru, vec nejakých hodnotových východísk a nie je to vec, o ktorej by sme sa museli baviť s krvavými očami a používať nejaké osobné invektívy, ako sme to zažili na dopoludňajšom rokovaní pri prezidentom vrátených zákonoch o štátnych cenách alebo o ÚPN. Tuto sa normálne vecne bavíme. Ja som absolvoval rokovania na ministerstve pôdohospodárstva v rámci rozporového konania a aj keď sme sa nezhodli vtedy na väčšine vecí, tak sme si navzájom úplne pokojne a vecne vysvetlili svoje pozície, snažili sa presvedčiť druhú stranu a, samozrejme, rozhodne väčšina hlasovaním.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku bol podobne ako ten predchádzajúci zákon o poskytovaní podpory v rezorte poľnohospodárstva predmetom hromadnej pripomienky, na ktorej som sa podieľal, a tá bilancia hromadnej pripomienky za väčšiu transparentnosť pri poskytovaní agrodotácií bola radostnejšia, pretože jednu z dvoch vecí, ktorú sme tam presadzovali, sme presadili už priamo v rámci pripomienkového konania na rozporovom konaní. Tá druhá sa dostala do spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Takže v zásade aj keď nie v tej úplnej forme, ako sme to navrhovali pôvodne, ale obe veci, predpokladám, že sa podarí dostať do zákona.
V hromadnej pripomienke, ktorá sa týka nájmu poľnohospodárskej pôdy, bolo sedem vecí. Tam sme v rozporovom konaní uspeli v dvoch. V jednej takej asi najmenej významnej z tých navrhovaných, ktorá sa týkala, týka zapisovania nájomných vzťahov do katastra, a teda na to môžme mať rôzne názory, či to bol dobrý alebo zlý návrh, ako sme si vyjasnili aj na rozporovom konaní. A druhá, dôležitejšia, ktorá aspoň čiastočne zvyšuje informovanosť vlastníka pôdy pri uzatváraní nájomnej zmluvy tam, kde užívateľ doteraz užíval tú pôdu bez nájomného vzťahu, a teda navrhuje, ak navrhne uzatvoriť nájomný vzťah, pokiaľ vlastník pôdy nezareaguje do dvoch mesiacov, tak sa má za to, že ten nájomný vzťah vznikol. Takže dostali sme do návrhu zákona aspoň to, že podmienkou je, že upozorní vlastníka pôdy na to, že aké bude mať dôsledky, ak nezareaguje.
V tých ostatných piatich veciach, aj keď to bolo rozdelené do viacerých bodov, sme neuspeli. Takže dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Hovoril som aj v prvom čítaní o tom, čoho sa týka hromadná pripomienka a v čom vidíme problém, takže nechcem to teraz úplne nanovo prerozprávať. Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zákon aj v tej podobe, ako je teraz v súčasnosti, aj ako je navrhnutý, zasahuje a bude zasahovať do práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a vychyľuje právnu úpravu a práva a povinnosti v prospech nájomcov, ktorí hospodária na pôde.
My sme sa pokúšali dať to do väčšej rovnováhy, lebo teda predpokladám, že vôľa na úplné zrušenie takéhoto zákona a ponechanie vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a nájomcami iba na ich zmluvnú slobodu sa v tejto snemovni tak skoro neobjaví, tak sme sa snažili aspoň tie najproblematickejšie veci, ktoré sme v zákone našli, zmeniť, a teda tri veci z hromadnej pripomienky som si dovolil transformovať aj do podoby štyroch bodov. V tom som podobný ako pán poslanec Fecko, že tri návrhy, ale v štyroch bodoch pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v mene skupiny sedemnástich poslancov.
Ten najzásadnejší bod alebo tá najzásadnejšia vec je zrušenie prednostného práva nájomcu na pokračovanie nájomnej zmluvy v prípade, že si nájomca plní svoje záväzky zo zmluvy a riadne a načas platí nájomné a podobne. V tom zákone boli dva inštitúty, ktoré zásadným spôsobom narúšajú vlastnícke práva. Jeden bolo to automatické predlžovanie nájomnej zmluvy a druhý bolo prednostné alebo je prednostné právo nájomcu, ktorý v podstate znamená, že pokiaľ máte pôdu a tú pôdu obhospodaruje družstvo, eseročka alebo súkromne hospodáriaci roľník, pokiaľ si plní povinnosti a pokiaľ platí nájomné a aj keď skončí doba nájmu, tak ak vám ponúkne, ak požiada o predĺženie nájomnej zmluvy a ponúkne vám cenu v mieste obvyklú, tak okrem nejakých pár výnimiek, ktoré sú v zákone definované, nemáte možnosť nepokračovať v tej nájomnej zmluve a trebárs to prenajať niekomu inému.
Samozrejme, že v zákone sú výnimky, ktoré ľuďom, ktorí veľmi chcú, umožňujú, aby to predsa len prenajali niekomu inému, ale je to také škrabanie sa za uchom poza celú hlavu a v podstate možno aj obchádzanie zákona. My sme presvedčení, teda hovorím za iniciátorov hromadnej pripomienky, že ľudia by mali mať právo nakladať so svojím majetkom vrátane poľnohospodárskej pôdy a mali by mať právo rozhodovať o tom, čo so svojou poľnohospodárskou pôdou urobia, komu ju prenajmú a nemali by byť zákonom viazaní, že ju musia prenajať tomu, komu ju prenajímali doteraz.
Preto navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, teda je to bod 3 v pozmeňujúcom návrhu, vypustiť to ustanovenie zákona, ktoré rieši prednostné právo, teda je to § 13 ods. 2, a zároveň teda nanovo upraviť § 13 ods. 3, ktorý teda hovorí o tom, ak prenajímateľ nereaguje na návrh nájomnej zmluvy, teda o tom automatickom jej predĺžení, ale teda že teda nereagovanie má tiež za následok, že sa nájomná zmluva obnovuje za navrhovaných podmienok, tak tam dávame možnosť odmietnuť, nielen odmietnuť v prípade, že nájomca si neplní zmluvy alebo neponúka obvyklú cenu, ale aj teda bezdôvodne odmietnuť, a teda ten vzťah by mal pokračovať, ak sa automaticky obnoví, iba na dobu jedného roku.
Tu by som chcel niečo povedať aj k tej diskusii v prvej rozprave, kde mohol vzniknúť dojem, že kritika návrhu zákona, s ktorou som vystúpil ja, a kritika návrhu zákona, s ktorou vystúpila pani poslankyňa Zemanová, ide proti sebe, pretože ja som kritizoval skutočnosť, že existuje a naďalej má existovať prednostné právo doterajšieho nájomcu, a ona upozorňovala na problémy, že ak sa zruší to automatické predlžovanie, tak môže vzniknúť problém v prípade tých pozemkov, kde nie je možné identifikovať vlastníka. A teda navrhla, aby to automatické pokračovanie ostalo zachované, ale nie v tej podobe ako doteraz, ale v podstate ako technické riešenie tam, kde nie je možné, tam, kde nie je možné preukázateľným spôsobom trebárs doručiť ponuku na predĺženie nájomného vzťahu prenajímateľovi alebo teda doterajšiemu vlastníkovi na dobu jedného roku. Čiže jej návrh, s ktorým vystúpi v rozprave a ktorý predloží, rieši situáciu, keď nájomca nevie zistiť vlastníka, prenajímateľa, nevie mu doručiť návrh. Čiže rieši situáciu, aby sme sa neocitli v nejakom právnom vákuu.
Ten návrh, ktorý predkladám ja, rieši úplne inú situáciu. Rieši situáciu, keď je jasný vlastník a ten vlastník si chce uplatniť svoje vlastnícke práva a nechce byť zákonom zaviazaný na to, že musí prenajať poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, doterajšiemu nájomcovi. To sú body 3 a 4.
Bod 1 je zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Pán poslanec Fecko spomínal teda pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ktorý rieši maximálnu dobu nájmu. Ja sa domnievam, že aj tá minimálna doba nájmu je zbytočný zásah do voľnosti zmluvných vzťahov a zákon nie vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom, ale v tej všeobecnej úprave umožňuje aj teda prenajímať pozemky na dobu neurčitú, pričom je tam ročná výpovedná doba, aby bolo možné teda pokryť úrodu. A sú tam, samozrejme, špecifické ustanovenia pre niektoré typy poľnohospodárskych pozemkov využívaných na špecifické účely, kde, samozrejme, nemôže to byť tak na voľno, typu ovocný sad, ale bežná poľnohospodárska pôda. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby tam bola stanovovaná minimálna doba nájmu, respektíve mali by sme to nechať na dohodu medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. Čiže to je druhá vec, ktorú chceme riešiť, tá je v bode 1 obsiahnutá.
A v bode 2 je obsiahnutá tretia vec, kde navrhujeme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom alebo s vlastníkom a konkrétne z dôvodov zmeny hospodárskych pomerov, pretože zákon v súčasnej podobe obsahuje dve ustanovenia, ktoré dávajú nájomcovi možnosť buď neplatiť nájomné, alebo si znížiť nájomné. V jednom prípade ide o situáciu z dôvodov prírodných pomerov, v druhom prípade ide o dôsledku, teda že ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa v podstate zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku, alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného, obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti, ktoré sú práve tie prírodné. Ak niekomu prenajímam nebytový priestor, tak nedarí sa mu tam prevádzkovať kaviareň, ako mal v úmysle, z dôvodu, že je zlé počasie a ľudia nechodia do kaviarní, tak to má byť dôvod, aby mu nezaplatil nájomné alebo by si jednostranne a na základe vlastnej úvahy, len na základe zákona znížil nájomné? Prečo to tak má byť u poľnohospodárskej pôdy? A opäť sú tam dve veci, prírodné podmienky a hospodárske podmienky, a teda tie prírodné podmienky nechávame, do toho sme tým pozmeňovákom nezasahovali, ale naozaj zmena hospodárskych pomerov je vec, ktorá nijako nesúvisí s vlastníkom, preto v tom tento bod navrhujeme alebo toto ustanovenie navrhujeme vypustiť zo zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 658).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. § 11 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Bod 10 znie:
"10. V § 13 sa vypúšťa odsek 2."
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I bode 11 § 13 odsek 3 znie:
"(3) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy, pričom nájomca prenajímateľa pri návrhu novej nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy na dobu jedného roku."
Navrhujem, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo samostatne a spoločne o bodoch 3 a 4.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Fecko, mám dve poznámky. Jedna je skôr technická. Čiastočne mieri aj na pána spoločného spravodajcu. Bol by som teda rád, keby nejako pri uvádzaní hlasovania identifikoval, že o aký návrh ide, lebo často sa stáva alebo teda niekedy sa stáva, že keď ide o viac pozmeňujúcich návrhov toho istého poslanca, nebodaj ešte o viac bodov a sú nejako očíslované a inak sú očíslované v papierovej podobe, inak ich on zamýšľal predložiť, inak sú napríklad na webovej stránke Národnej rady, tak aby sme sa v tom vedeli orientovať, že o čom vlastne hlasujeme, pokiaľ teda chceme hlasovať podľa toho, aký máme názor na tie pozmeňujúce návrhy, nielen podľa palca ukázaného hore alebo dole.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka toho pozmeňujúceho návrhu o tom, že prenajatú pôdu možno dať do podnájmu iba so súhlasom, písomným súhlasom vlastníka pôdy alebo prenajímateľa. Chcem povedať, že bol som jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, kde sme v rámci jedného z bodov žiadali práve toto, aby do podnájmu sa mohlo dávať iba so súhlasom alebo teda bez súhlasu aby nebol nájomca oprávnený dávať vec do súhlasu. A treba povedať, že je to vec, ktorá je odchýlka od všeobecnej úpravy nájmu a podnájmu, pretože Občiansky zákonník v § 666 ods. 1 hovorí o tom, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Čiže je potrebné, aby sa vlastník a nájomca dohodli. Ale vzhľadom na to, že ide o špecifický zákon a v mnohých veciach a aspektoch vychyľuje práva v prospech nájomcu, tak si myslím, že táto požiadavka je oprávnená.

Pán poslanec Simon hovoril o rozhodnutí Európskeho súdneho dvoru, ktorý zakazuje zverejňovať informácie o prijímateľoch priamych platieb, ak ide o fyzické osoby. Tak mňa by to aj vcelku zaujímalo, prípadne ak by mohol o tom povedať viac alebo teda poskytnúť konkrétne nejaké číslo a znenie toho rozsudku. Ale teda hovoril, že sa chce zastať pani ministerky oproti tomu, čo som hovoril.
No, ja by som sa chcel tiež zastať pani ministerky, resp. poslancov, ktorí navrhujú do spoločnej správy bod 24. Ten bod 24 hovorí o tom, že "platobná agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa ods. 1 elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému; to neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Predpokladám, že Európsky súdny dvor si nevycucal svoje rozhodnutie z prsta, ale oprel sa o nejaký predpis Európskej únie a, samozrejme, že ak existuje predpis Európskej únie, ktorý zakazuje zverejňovať nejaký typ informácií, napríklad informácie o fyzických osobách, tak je to plne pokryté tou časťou vety za bodkočiarkou, "to neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov". Čiže samozrejme, že sa nebude zverejňovať nič, čo je chránené nejakým predpisom a čo nemožno zverejňovať, ale to, čo zverejňovať možno, sa, ak to tu bude prijaté, zverejňovať bude. A myslím si, že to bude dobré.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, napriek tomu teda, že som dosiaľ nedostal odpoveď na tú otázku navrhovaného nového čl. II, tak dúfam, že pani ministerka sa k tomu vyjadrí. Ale nevystupujem preto, vystupujem preto, že chcem pochváliť prístup ministerstva a pani ministerky a ochotu počúvať argumenty v prospech väčšej transparentnosti aj pri poskytovaní agrodotácií.
Už v prvom čítaní som hovoril o hromadnej pripomienke, v rámci ktorej sme mali dva zásadné body a žiadali sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania jednak neutajovať informácie o konaniach týkajúcich sa žiadostí o priame platby a po druhé zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry. S tou prvou požiadavkou sme v zásade uspeli v rozporovom konaní, s tou druhou nie. V pôvodnom návrhu bola totiž taká pomerne striktná formulácia, že právo nahliadať do spisu má mať iba žiadateľ a jeho splnomocnený zástupca. Konajúci orgán môže inej osobe povoliť nahliadnuť do spisu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, bola tam odvolávka na infozákon, ale ten nahliadnutie priamo nerieši, je to iba jedna z foriem sprístupnenia informácie.
Ale čo je dôležité, bol tam aj odsek 3 v tom paragrafe, vtedy to bol paragraf 29, že inej osobe teda ako účastníkovi konania alebo teda žiadateľovi a jeho splnomocnenému zástupcovi, takejto inej osobe sa neposkytne žiadna informácia o priebehu konania, čo bolo nad rámec aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj správneho poriadku, aj akýchkoľvek iných porovnateľných právnych predpisov. Navrhli sme toto ustanovenie, odsek 3, vypustiť a s týmto návrhom sa nám podarilo uspieť už v rámci rozporového konania na ministerstve a bol zmenený aj ten odsek 2 s tým, že tá možnosť poskytnutia inej osobe s odvolaním sa na infozákon ostáva nielen vo forme nahliadnutia, ale vo forme poskytnutia informácie.
Vo vzťahu k požiadavke zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry sme prišli s návrhom, aby sa zverejňovali, zjednodušene povedané, všetky informácie, ktorých zverejneniu nebránia nejaké osobitné predpisy, ktoré chránia osobné údaje alebo utajované skutočnosti alebo nejaké obchodné tajomstvá. S týmto návrhom sme v rámci rozporového konania neuspeli, ministerstvo pôdohospodárstva to odmietlo, odvolávajúc sa na nariadenie Európskej únie, ktoré vymedzuje, aké informácie sa majú sprístupňovať.
Ja som vystúpil k tomu v prvom čítaní a snažil som sa apelovať aj na pani ministerku, aj na ministerstvo, aby ten postoj ešte prehodnotili. A odvolal som sa práve na zákon o európskych štrukturálnych a investičných fondoch, kde sme mali podobnú hromadnú pripomienku a na úrade pána podpredsedu vlády Pellegriniho sme s ňou uspeli a výsledkom bola formulácia, že z informačného systému sa sprístupňujú údaje alebo teda zverejňujú údaje na internete v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému a, samozrejme, že to neplatí o údaje, ktoré sú chránené podľa nejakých osobitných predpisov.
A chcem teraz v tejto chvíli oceniť, že to zabralo a že gestorský výbor ako pozmeňujúci návrh č. 24 odporúča podobnú formuláciu aj do zákona, o ktorom práve rokujeme, a teda aj čo sa týka, čo sa týka poskytovania podpory v poľnohospodárstve bude, budú informácie z informačného systému zverejňované v rozsahu dostupnej funkcionality. A je tam aj v dôvodovej správe priame odvolanie sa na to, že podobným spôsobom je to riešené v zákone o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Takže dúfam, že keďže to gestorský výbor odporúča, je to aj s vedomím a so súhlasom pani ministerky, takže ešte raz chcem vyjadriť potešenie nad tým, že sa posunieme k väčšej transparentnosti nielen v eurofondoch, čo sa podarilo v uplynulých mesiacoch, ale pri poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, že tu nebudeme okolo toho zvádzať nejaký konflikt, ale verím, že s výraznou podporou aj opozície tento bod prejde.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ja by som sa chcel spýtať pani poslankyne na dôvody predloženia tohto návrhu, možno aj pani ministerka k tomu povie, prečo sa to rieši takouto formou, lebo teda z legislatívneho hľadiska ide v podstate o prílepok, čiže ideme alebo teda navrhujete zmeniť úplne iný zákon, ktorý nie je predmetom novelizácie, tak ako bol predložený. Tak to je riešenie, ktoré by sa nemalo používať, resp. malo by sa používať v celkom výnimočných situáciách. Takže čím je to zdôvodnené, lebo to som nepochopil ani z toho uvedenia, a čím je zdôvod; teda odôvodnená tá naliehavosť, že sa to nemôže urobiť normálnym postupom, ale ide sa to riešiť prostredníctvom prílepku.

Pán poslanec Budaj, ja na rozdiel od pani poslankyne Grausovej som rád, že rozlišujete medzi televíziou a parlamentom. Parlament má trochu iné funkcie ako televízia a televízne vystúpenie. A škoda, že si to niektorí iní poslanci a poslankyne, to, že je tam nejaký rozdiel, neuvedomujú.
Nazvali ste ten návrh zákona alebo ten zákon, ktorý už schválil parlament, mrzácky a argumentovali ste aj tým, že stratil podporu viacerých predkladateľov. No ale ten zákon bol mrzácky od začiatku a tým, že strácal podporu, tak sa možno stal menej mrzácky, ale mrzáckym, samozrejme, ostal. Ale to, ako sa menil, teda rozhodne nebolo znakom toho, že sa zhoršuje, ale tie zmeny, samozrejme, nie sú dostatočné, a preto pán prezident návrh vetoval.
A ako posledné som chcel povedať niečo podobné, ako povedal pán poslanec Osuský. Mali sme tu rozpravu na základe písomných prihlášok, na základe ústnych prihlášok a z koaličných poslancov sa prihlásil iba pán poslanec Číž v nejakom náhlom vzrušení. Zo svojej faktickej poznámky zrejme, keď reagoval na moje včerajšie vystúpenie, dnes nepovažoval za potrebné vôbec prísť. Ja aj s kolegami z opozície sme sa v rozprave snažili argumentovať. Vychádzali sme z toho, čo napísal pán prezident, vychádzali sme z toho, čo sme hovorili v rozprave pri schvaľovaní zákona, argumentovali sme. Je na ľuďoch, aby posúdili, či dobre alebo zle. Ale koaliční poslanci nikto nevystúpil v rozprave, boli to len šteky vo faktických poznámkach, boli to osobné útoky, urážky, hrubé, vulgárne. Páni poslanci Jarjabek, Hrnko, Číž, výkvet tejto vládnej koalície, a na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. No, tak som čakal až do posledného rečníka v rozprave, či sa nedajbože nájde niekto z predkladateľov, ktorý k tomu, za čím by mali hrdo stáť a za čo by mali bojovať, vystúpia. Poctivo si to tu odsedel kolega spravodajca, ale skutočne je mimo bežné chápanie, aby ak niečo predložím a som presvedčený o správnosti toho, čo predložím, aby som nepovedal slova na podporu toho, čo predložím. Z toho vyplýva bez konšpiračných teórií, aké bábky sú tí, ktorí sú podpísaní teraz pod tým zákonom.
Edit Pfundtner svoj podpis stiahla, kolega Kresák, ak ma pamäť neklame, za ten zákon nehlasoval a je to také vysvedčenie, ako som už povedal, istej trápnosti. Normálne by sa dalo očakávať, že presvedčenie ma povedie k zápasu o vec. Ak ale nemám nijaké presvedčenie a som len "kejval", ako hovorili českí bratia o tých, ktorí prikyvovali, a nepokladám za povinnosť sa ani zúčastniť rozpravy o mojom opus magnum, životnom diele, tak si vystavujem svedectvo sebe, tak ako si ho vystavia všetci, ktorí budú za tento paškvil hlasovať. A ako je, chvalabohu, napriek stavu pamäti národa isté, dejiny si tých hlasujúcich zapamätajú. A už nikdy na tomto, čo predvedú, nič nezmenia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Klusovi.
Len tak s úsmevom konštatujem, že keď ja predkladám nejaký návrh zákona, tak som pri boji o jeho osud, nech už akokoľvek viem, že potrvá dvadsať sekúnd lámanie jeho osudu, prítomný v sále. Je zvlášť príznačné, aká bola počas tejto rozpravy účasť hrdých predkladateľov, odborníkov na právo a Ústav pamäti národa. Priam symptomatická a trošku trapná.

Ďakujem pekne.
Peter, ako vždy excelentná reč. Rád by som vyzdvihol z tvojho prejavu najmä tie pasáže, ktoré hovoria o tom, že sú tu medzi nami aj takí poslanci, ktorí by radi na pamäť národa zabudli, pretože ako už som spomínal v predchádzajúcej faktickej poznámke, práve to je spôsob, ako získavajú politické hlasy. A je veľmi smutné, že práve títo ľudia dnes takýmto priamym útokom zobrali inštitúciu, ktorá má za úlohu, aby náš národ nezabúdal na tragické časy, ktoré sa v tejto krajine odohrávali. 
Takže, Peter, ďakujem za tvoj príspevok. Myslím, že si pomenoval vecne a jasne všetko, čo bolo potrebné. A pevne verím, že sa tu ešte zachoval zdravý rozum v tejto sále a že návrh, tak ako ho vrátil pán prezident, nemá šancu prejsť.