Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Uznávam, moja chyba a zabudla som sa aj teraz prihlásiť.
No, Marian, budem vám hovoriť Marian, lebo, viete, ja keď mám trému, sa zvyknem zakoktať a pri vašom mene by to mohol byť problém. A za odmenu vy mi môžete hovoriť Janka, lebo vy zrejme s mojím priezviskom tiež máte problém.
Tak to, k tomu, čo ste povedali... (Ruch a smiech v sále.) K tomu, čo ste povedali, že teda vy ste mali pravdu a že Sulík vám mal zavolať, a ako naša väčšina odhlasovala. Viete, my v našom klube máme naozaj osobnosti, ktorí majú, ktoré majú vlastný rozum. Jediné, čo sa u nás stalo, je to, že väčšina klubu si dovolila, mala nádej. Veď mať nádej, veriť v to, že tie amnestie budú zrušené, a myslia si, už nikdy nebude taký verejný tlak, ako je dnes, a chcú túto vlnu využiť. Neni na, na ich konaní na rozdiel od vás vôbec, nie je v tom žiadny zlý zámer. Takže k vám len toľko.
A, pán kolega Kresák, no obdivujem vaše vedomosti, škoda, že tu neboli roky predtým, lebo tie amnestie mohli byť s takýmito vedomosťami aj skôr zrušené, že.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené Mečiarove amnestie. Pardon. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené. Napriek tomu za koaličný návrh som ja takisto ako moji kolegovia nehlasovala. Nehlasovala som zaňho preto, lebo som rozhodnutá nerobiť ľahké, populárne rozhodnutia, ale správne rozhodnutia. A podľa môjho názoru naozaj zodpovednosť za zrušenie alebo nezrušenie týchto amnestií patria na plecia volených zástupcov ľudu, teda nás poslancov. Nie na Ústavný súd, na sudcov Ústavného súdu, ktorí nijakým spôsobom, ktorí nijakým iným spôsobom potom, občania, nemôžu zúročiť ich rozhodnutie.
Ja si myslím, že takýmto rozhodnutím, že dávame Ústavnému súdu možnosť rozhodnúť, Ústavnému súdu, podotýkam, kde je väčšina nominantov SMER-u a ešte HZDS, dávame mu možnosť, aby si súčasná koalícia, napríklad SMER, ktorý teda roky bol proti zrušeniu amnestií, aby si umyli nad týmto prípadom ruky v zmysle: "No my sme hrozne chceli, ale teda ten Ústavný súd to nedovolil." Toto bol dôvod, prečo ja som nehlasovala za koaličný návrh.
Samozrejme, uznesenie o zrušení amnestií samotné som podpísala. Podpísala som ho napriek tomu, že sa mi rovnako nepáči dodatok alebo ten prílepok, ako to nazval kolega Peter Osuský, ktorý hovorí aj o zrušení milostí pre Kováča ml. Myslím si však, teda že to zrušenie amnestií aj tak za to stojí, ale teda sa, idem sa, posnažím sa tú krivdu trošku napraviť. Myslím si, alebo takto, chápem kolegu Dostála, ktorý podal pozmeňujúci návrh, kde teda hovorí práve o tom, že táto časť toho uznesenia, kde je zrušená milosť pre Kováča ml., že ju chce, túto časť, zrušiť alebo vynechať. Chápem to, pretože si myslím, že my odsudzujeme tie činy, ktoré mali prikryť teror štátu. My neodsudzujeme hospodársku kriminalitu, alebo teda odsudzujeme, ale nerozhodujeme o zrušení amnestií pre nejakú hospodársku kriminalitu jednotlivcov, ale preto, lebo tu naozaj bol prikrývaný teror štátu.
A myslím si, že je jednak pomsta, myslím si, že je to pokus dať rovnítko medzi Mečiara a Kováča, čo v žiadnom, kde v žiadnom prípade rovnítko nepatrí, bližšie o tom hovorili aj kolegovci predo mnou, tak nebudem sa opakovať. Jeden z argumentov, prečo práve, prečo práve Kováč áno a ostatní nie, je, že je to nemravné, pretože otec v podstate omilostil vlastného syna. No ja sa pýtam, rušenie jednej amnestie a zachovanie, rušenie jednej milosti a zachovanie iných milostí nie je nemravné? To bude ako nedotknuteľný Kočner chodiť svedčiť proti mladému Kováčovi? Môže povedať čokoľvek, jemu sa nič nestane, pretože preňho milosť platí? Je úplne jedno, že ten skutok spáchali spolu, ak sa stal?
Čiže v tejto veci, v tejto veci chápem a súhlasím. Napriek tomu ja si myslím, že, samozrejme, návrh kolegu Dostála nebude prijatý, a som presvedčená, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Preto ja navrhujem zrušiť všetky milosti. Navrhujem, aby, aby, keď už teda má platiť zrušenie milosti pre mladého Kováča, tak aby platila pre všetkých vinníkov tejto kauzy, aby spravodlivosť platila pre všetkých rovnako. Preto, ak dovolíte, prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496):
1. V návrhu uznesenia sa slová „pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417“ sa nahrádzajú slovami „pod č. 214/1998 Z. z., rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108.“
2. V návrhu uznesenia sa slová „udelená milosť“ nahrádzajú slovami „udelené milosti“.
3. V návrhu uznesenia sa za slová „M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417" sa vkladajú slová „zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773 a zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.
4. V návrhu uznesenia sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:
„4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980,
5. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17.júla 1996 č. k. 1531/96-72-940,
6. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748,
7. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773,
8. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.
Predloženým návrhom sa navrhuje rozšírenie okruhu milostí udelených prezidentom Michalom Kováčom, ktoré súviseli s kauzou, s ktorou, pardon, s ktorou súviselo obvinenie, na ktoré sa vzťahovala milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3578/96-72-2417.
Týmto pozmeňujúcim návrhom dávam možnosť kolegom, aby, keď už teda má spravodlivosť platiť, tak nech platí pre všetkých rovnako. Ja si myslím, že tento postoj je správny, a budem teda veľmi sledovať, kto bude ako hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, toto uznesenie, ktoré držím v ruke, pravdepodobne už o niekoľko dní, zrejme budúci týždeň, vstúpi do platnosti podpisom prezidenta. Následne bude mať Ústavný súd dva mesiace na jeho posúdenie. Napriek tomu, že bude bežať takéto posudzovanie Ústavným súdom, platnosťou tohto uznesenia sa môže roztočiť celý proces spravodlivosti. To znamená, vyšetrovatelia vďaka tomuto schváleniu budú môcť vyšetrovať, prokurátori obžalovávať a sudcovia súdiť.
Upriamme preto pozornosť na celý tento systém spravodlivosti a naozaj dúfam, že už budúci týždeň ho budeme môcť zblízka sledovať, akým spôsobom reálne funguje. Toto je veľmi dôležitá vec, pretože to vypovedá o tom, v akom stave celý tento systém u nás je. Potenciálne sa môže stať, že v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov Lexa s Mečiarom skončia v base. Až následne Ústavný súd môže amnestie znova prinavrátiť a celé toto opäť zastaviť. Samotné amnestie, ak, resp. ich zrušenie, ak sa tak aj definitívne stane, musia byť naozaj len tým prvým impulzom, tým signálom z tejto snemovne, že následne celý systém spravodlivosti na Slovensku musí byť obnovený, že sa začne písať nová kapitola v dejinách Slovenska, kedy opäť nastúpi spravodlivosť. a aj do tých poschodí, kde doteraz nemala svoj dosah, do tých najvyšších politických poschodí.
Je čo naprávať. A to nielen z Mečiarových čias a tam toho čaká tiež požehnane. Viete, že práve teraz sa zaoberáme kauzou chamtivého mečiarovského privatizéra, ktorý podviedol vlastných zamestnancov o 15 % akcií ECO-INVEST-u, ktoré im podľa zmluvy so štátom zákonite patrili a patria. Tiež sa to stalo v roku ’96, čiže pred vyše 20 rokmi a je to vec, ktorá čaká na svoje rozuzlenie. A je veľmi smutné, že 20 rokov takéto veci čakajú, len kým sa začnú. Oni nie sú, teraz sa nedoriešujú, len kým sa začnú, začnú riešiť. Nemôžeme mať spravodlivosť v oblasti veľkej politiky, v oblasti oligarchov, ktorá iba začne, iba začne fungovať až po 20 rokoch.
My musíme obnoviť spravodlivosť, aby fungovala aj v súčasnosti, na súčasné veci, aby nezlyhávala ako periodicky zlyháva aj pri tých najnovších veciach, ako je otrasná kauza Čistý deň, ako je kauza Bašternák, ako je kauza Mýto, ktoré, tiež ešte ani sa nezačala reálne riešiť, a ďalšie a ďalšie z nedávnej minulosti alebo také, čo sa odohrávajú v súčasnosti.
Takže ako som povedal, zrušenie amnestií, ak sa to finálne teda podarí, tak budú len tým prvým impulzom. A musím spomenúť, že som sa stavil s kolegami z SNS o basu šampanského. Oni tvrdia, že Ústavný súd v rámci tých dvoch mesiacov zruší, vedome zruší amnestie, potvrdí zrušenie amnestií, ktoré tu teraz odhlasujeme, nie prieťahmi, ale svojím vlastným vedomým rozhodnutím. Ja budem veľmi rád, keď tú stávku prehrám. A keď sa tak stane a budeme môcť spoločne oslavovať. Avšak opäť zdôrazňujem, zrušenie amnestií len tým prvotným impulzom, tým sa nerieši ani len ten prípad únosu, len sa umožňuje jeho riešenie a už vôbec sa tým nerieši zlyhávanie spravodlivosti, ktoré vidíme tu každý deň.
Takže po tomto prvom kroku smerom k spravodlivosti bude musieť nastať mohutný pochod smerom k spravodlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No nedá sa nič dodať k tomu, čo povedala Renáta Kaščáková, je to proste tak. Hádam všetci dúfame, že to dobre dopadne. Ale okrem iného ma ešte mrzí i to, že táto zvolená cesta, uznesenie ku ktorej ideme teraz prijať, znamenala vlastne zároveň rezignáciu na prevzatie politickej zodpovednosti nami. Z môjho pohľadu sa jedná o alibistický úhyb. Pretože my sme mali stáť pred dejinami s našou osobnou zodpovednosťou za prijaté rozhodnutia. Teraz ho odovzdávame komusi inému, nech už si o ňom myslíme čokoľvek, umývame si ako pontskí piláti ruky nad tým, čo sa ďalej stane, a či sa vec naplní. Nemyslím si, že to je postoj statočných politikov, nemyslím si, že toto bola tá najlepšia cesta, a odstáva len dúfať, že tí, ktorým sme to v konečnom dôsledku zverili, to urobia za nás.
Ale opäť podčiarkujem, urobia to za nás, urobia za nás niečo, čo sme mali urobiť my. (Potlesk.)