Tak, dobrý deň prajem všetkým ešte raz. Veľmi ma teší táto plná sála. Toto som ešte počas svojho vystúpenia, úprimne, nemal, dúfam, že nepoutekáte. Bude ma to rušiť, no nevadí, ja skúsim hovoriť troška hlasnejšie a dúfam, že aj zaujmem.
Máme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon roka naozaj rieši mnohé nedostatky, ktoré nám vytýkala aj Európska komisia, ale obávam sa, že niektoré nedostatky, naopak, zavádza.
Začnem možnože tým, čo to vlastne ÚRSO je, respektíve, čo je jeho úloha. Dovolím si citáciou zo stránky úradu. "Úrad, ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal, alebo inak povedané, aby ceny boli spravodlivé pre obe strany." Čiže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej podstaty priznáva to, že nie je tu len na ochranu toho spotrebiteľa, ale je tu naozaj aj na ochranu tých, ktorí sú tou reguláciou priamo dotknutí, v zmysle regulovanými subjektami.
Tento úrad, na tento úrad je kladená základná požiadavka – tento úrad musí byť nezávislý. Nezávislosť je ukotvená aj priamo v zákone, k tomu sa za chvíľku dostaneme. Čo sa stane ale, ak úrad nefunguje správne? Toto sme mali možnosť vidieť od januára tohto roku, pričom boli tu následne nejaké zásahy zo strany vlády, koniec koncov pán premiér sa tým ani netajil. Ale ja tvrdím, že vláda by mala byť tou poslednou, ktorá bude do regulácie nejakým spôsobom priamo zasahovať, ako sme to napríklad videli práve v prípade tých vyhlášok. Mali sme tu koniec koncov zneužívanie tohto úradu už pred voľbami v roku 2016, konkrétne v prípade vratiek za plyn. Toto by sa naozaj už nemalo opakovať, obzvlášť v prípade, ak samotná spoločnosť SPP je v strate v segmente predaja plynu.
Aké by bolo riešenie, aby vláda nezasahovala priamym spôsobom do nezávislosti tohto úradu? V prípade tejto kauzy vysokých cien energií, koniec koncov my sme to avizovali aj na jednej tlačovej besede, vláda mohla navrhnúť prijať mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by prešiel práve aj tým parlamentom, a zákonnou formou povedať, že pokiaľ sa po ukončení cenového konania odhalia nejaké nedostatky, úrad má možnosť takéto konanie vziať späť a aplikovať to posledné funkčné cenové rozhodnutie až dovtedy, kým sa neodstránia tie nedostatky, napríklad po dobu troch mesiacov. Toto by bolo, toto by bol zásah alebo toto by bolo opatrenie, kde by vláda nemusela priamo tlačiť na ÚRSO, ale mali by sme priamo v zákone povedané, za akých okolností môže práve to ÚRSO vziať takýto návrh späť.
Máme tu, čo sa ÚRSO týka, aj správu o krajine na rok 2017, ktorá hodnotí práve ten rok 2016, v ktorej takisto bola jedna stať, respektíve pár viet, venovaná práve ÚRSO. Píšu tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu aj distribúciu energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Takže tohto si všimla už aj samotná Európska komisia a vyčítala nám to práve v správe o krajine. A toto nebolo jediné varovanie, respektíve jediný zdvihnutý prst, kedy Európska komisia hovorila o tom, že naša regulácia nie je dobre nastavená. Máme tu EÚ Pilot, myslím, že z decembra roku 2015, má pridelené referenčné číslo 8073/15, som si to teraz narýchlo dohľadal, bolo nám v ňom vyčítané, že sme nesprávne transponovali smernicu 209/72 a 209/73/ES do slovenského právneho poriadku. Týka sa to najmä toho tretieho liberalizačného balíčka alebo energetického balíčka. Komisia si v tomto prípade všimla aj to, že náš predseda úradu je súčasne aj predsedom rady. A tá rada je tým odvolacím orgánom. Toto by naozaj byť nemalo. A napríklad toto ten zákon, ktorý predkladá vláda, pán minister, rieši. A to je dobre. Naozaj toto by nemalo byť, toto, neviem o žiadnej inej európskej krajine, kde by súčasne predseda regulátora alebo regulačného úradu bol súčasne aj predsedom rady. Takže tuná ten návrh chválim. Podľa mňa prišiel troška neskoro, ale ako sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy. My sme ho mali už dvakrát v návrhoch, v ktorých neprešiel. Musím to vždycky spomenúť, lebo predsa len bol to náš návrh a netvrdím, že ste z neho čerpali, ale možnože by ste mohli, ale k tomu sa tiež ešte dostanem.
Čo sa týka tej samotnej kauzy, ktorá nám tu zúri od toho januára, na ktorú už bola vláda alebo spoločnosť upozorňovaná prakticky od septembra, kedy vyšli tie všetky vyhlášky, tak táto kauza odhalila podľa mňa zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení toho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán Jozef Holjenčík odišiel, bol odídený, odstúpil, nazvime si to akokoľvek, ale toto je iba ten začiatok, ktorý by mal, ktorým by mala nasledovať kompletná reorganizácia, kompletná zmena na tom úrade. Pretože ja si myslím, že ten nový predseda, ktorý tam príde, nech je to ktokoľvek, bude musieť to zobrať naozaj veľmi od podlahy. Zmeniť mnohé tie opatrenia, mnohé výnimky, ktoré boli práve pánom Holjenčíkom zavedené, a možno aj vymeniť niektorých tých ľudí na určitých postoch. Toto si vyžaduje naozaj nezávislé vedenie úradu, ako aj samotnej rady. A to, čo som ja viackrát hovoril, nejde iba, iba o tú nezávislosť, ide aj o tú systémovosť a predovšetkým transparentnosť toho úradu.
Ako funguje ÚRSO dodnes, kedy tam pôsobí jeho podpredseda, ktorý bol vybraný práve pánom Holjenčíkom, sme mali vidieť aj minulý štvrtok na jednej verejnej diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán minister, za čo by som mu chcel ešte raz veľmi pekne takto verejne aj poďakovať, pretože bol naozaj pripravený prísť do jamy levovej. Paradoxne tá stolička toho predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu, alebo kohokoľvek z ÚRSO, tá ostala voľná, dokonca počas diskusie spadla tak veľmi symbolicky. A ja si myslím, že určite by mala byť čo najskorej obsadená. Ale naozaj na to, aby bola obsadená, ako sme aj dneska ráno diskutovali, nepotrebujeme dneska meniť zákon. Dneska tu máme nejaký funkčný, nejaký funkčný model a dneska je to v rukách pána prezidenta, ktorý menuje. Samozrejme, môže to byť určitá prekážka. Netvrdím, že je to ideálne, menovať ho podľa súčasného nastavenia, ale tiež nevidím dôvod na to, aby to bolo takto skrátene robené.
No a teraz prejdem k tým konkrétnym nedostatkom, ktoré boli vznesené aj v tom skrátenom, alebo teda pardon, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ten prvý nedostatok, ktorý sme prerokovali už ráno a viac-menej sme ho už odstránili, keďže 81 hlasmi sa posunul tento zákon do prvého čítania, tak to bol, to bolo z môjho pohľadu to skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa mňa nie je názor, 81 z vás sa rozhodlo, že je, takže ja to budem akceptovať. Budem o tomto zákone rokovať v prvom čítaní, čo koniec koncov aj momentálne robím. Skrátené legislatívne konanie trvalo sedem dní. Bolo odovzdaných 183 pripomienok, z toho až 117 zásadných. Z tých pripomienok bolo 8 zásadných implementovaných úplne, 9 čiastočne. Pán minister už aj myslím, že na tej diskusii spomenul, že niektoré z tých pripomienok sa opakovali. Ja som si nechal urobiť aj analýzu asistentom, kde som naozaj porovnával, koľko ich bolo naozaj, keď to tak zhrnieme, tak možnože polovica, možnože tretina bola tých reálnych pripomienok, ale nič to nemení na tom, že naozaj tých pripomienok zásadných bolo pomerne veľa. Najčastejšie opakujúcou sa pripomienkou bol práve ten rozpor s tretím liberalizačným balíčkom.
A keď sa teda pozrieme na tie konkrétne body toho návrhu, ja som ho celý dočmáral, snáď sa neurazíte, ale tak potreboval som si robiť poznámky, v bode dva sa hovorí o tom, že prezident už nebude vymenovávať práve predsedu regulačného úradu, ale bude to robiť po novom vláda. Prezident doteraz z tohto pohľadu podľa mňa zabezpečoval vyššiu mieru objektivity a nezávislosť osoby vykonávajúcej funkciu predsedu tohto úradu. V tomto princípe je v súčasnosti vymenovaný, sú vymenovaní aj predsedovia väčšiny ostatných kľúčových štátnych, kontrolných alebo súdnych orgánov, čo podporuje dobre fungujúca prax v tejto oblasti.
Z tohto pohľadu by možno preto bolo vhodné, aby prezident ostal tým, kto bude vymenovávať tohto predsedu. Ale nielen preto, aby bola zabezpečená tá nezávislosť, ale aj z toho dôvodu, že napríklad návrhom tohto zákona sa žiadnym spôsobom, alebo iba naozaj v obmedzenej miere menia kompetencie Regulačnej rady, ako toho odvolacieho orgánu. Keby sme sa išli pozrieť do Rakúska alebo do iných krajín, kde majú funkčný regulačný úrad, tak aj tam je napríklad ten regulátor menovaný vládou a, povedzme, tá rada môže byť tým prezidentom, ale tam sú tie kompetencie pomerne vyrovnane rozdelené.
Takže toto je, toto je taká tá, taká tá prvá výtka k tomu, či prezident či vláda. Keď sa môžem krátko vrátiť k tomu nášmu návrhu, tam sme takisto navrhovali, aby to bola práve vláda, ale aby to bol trojčlenný orgán, aby to bolo predsedníctvo, traja ľudia, ktorí budú v dvojročných intervaloch sa na tom, v dvojročných, budú mať šesťročné obdobie a po dvoch rokoch sa budú obmieňať, vždycky jeden člen, s tým ale, že oni nebudú, aj oni budú menovaní vládou, ale navrhnutí budú nezávislou komisiou, ktorú zase zriadi ministerstvo. Pán minister mi načrtol, že takúto komisiu plánuje zriadiť aj on, čo som veľmi rád. Škoda len, že to nebude implementované do toho zákona, ale možnože bude, však je to iba prvé čítanie a budem veľmi rád, ak ešte bude k tomuto možné diskutovať.
Potom taký sporný z môjho pohľadu, alebo neni sporný, ale vlastne dostávame sa k bodu 9, kde iba dochádza k prečíslovaniu. Ten sa týka toho, že predseda úradu pre výkony svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb. Toto je v poriadku, ale naozaj to treba zabezpečiť a zaviesť aj do praxe, aby sa situácia neopakovala, či už s tými vratkami za plyn alebo z tohto roku s tými vyhláškami, aby sme naozaj mali funkčný zákon, ktorý dokáže takéto situácie ošetrovať aj sám.
No a potom to, čo som spomínal, že v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania bolo najčastejšie pripomienkované, tak to bol ten rozpor s tým tretím liberalizačným balíčkom. Skúsim možno iba priblížiť, o čo tam ide, resp. v podstate zavádza sa tam možnosť alebo dáva sa ministerstvu hospodárstva možnosť vstupu do cenového konania v prípade prirodzených monopolov, čo sa týka distribúcie elektriny, plynu, prenosu plynu alebo prepravy plynu a prenosu plynu a ministerstvu životného prostredia v prípade vodárenských spoločností. Tam ale mňa zarazila tá vec, že prečo chce ministerstvo alebo štát vstupovať dvakrát do jedného cenového konania, pretože dneska v tých prirodzených monopoloch, v tých distribučkách, prenosovke alebo preprave už predsa štátnych nominantov máme, či už na poste dozornej rady alebo či na poste predsedníctva. Takže z môjho pohľadu je už toto dostatočné a štát by nemal druhýkrát vstupovať. Ja sa obávam, že toto bude asi aj najčastejšie, keď bude niekto niekedy, Európska komisia, posudzovať tento zákon, tak toto bude asi taký najkritickejší bod. A ja si dovolím zacitovať práve z toho medzirezortného pripomienkového konania. Vybral som si jednu pripomienku, ktorá sa viackrát opakovala, takže nie som agentom nikoho, bolo to tu naozaj viackrát spomenuté.
"Účasťou ministerstiev, ako aj ústredných výkonných orgánov vo vybraných cenových konaniach je ohrozená nezávislosť regulačného úradu. Možnosť zo strany ministerstiev vstupovať do cenových konaní v pozícii účastníka konania je v rozpore s princípmi požiadaviek tretieho energetického balíčka. Regulačný úrad pri vykonávaní uložených regulačných úloh nesmie prijímať priame pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Regulačný úrad má prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu."
Dôvodová správa k zákonu č. 250/2012 výslovne uvádza: "Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulované subjekty a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt." Čiže my sme to už raz v legislatíve mali, to bola tá 276-ka, tuším, a bolo to platné od toho 2001 až 2012, kým sa to nezmenilo. Tam sme implementovali ten tretí liberalizačný balíček a vtedy sa to vypustilo a presne toto bolo argumentované aj v tej dôvodovej správe. Dôvodom je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 209/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Opätovné zavedenie obligatórneho účastníctva ministerstva v cenových konaniach pre regulované činnosti v energetike, nie, vodného hospodárstva a tepelnej energetike je preto návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti zákonodarcom vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie. Takže raz sme to už naozaj mali. Bolo to aj v tej dôvodovej správe k tej 250-ke.
Prečo, prečo hovorím o tom, že je tam nejaký dôvod? Jednoducho tá smernica naozaj hovorí o tom, ÚRSO nech je nezávislé, keď tam máme prirodzené monopoly, nech tam zasahujú tí jednotliví nominanti. A možnože taký môj návrh, ja už som to párkrát prezentoval, neviem, či sa to dostalo až k vám, ale keby sme stransparentnili reguláciu pre prirodzené monopoly, to znamená, že by sme otvorili ešte aj vstupy, to znamená, že nielen položkovite, čo všetko vstupuje do tej regulácie, ale aj povedali, v akom objeme, tak toto by bolo podľa mňa omnoho jednoduchšie. Mohli by si aj jednotliví hráči odkontrolovať, či tá regulácia je v poriadku. A bavíme sa o prirodzených monopoloch. To znamená, že oni na tom prirodzenom alebo na tom vymedzenom území nemajú žiadnych iných konkurentov, takže pre nich by tam nemohlo dôjsť k tomu, že, dobre, tak hospodárska súťaž bude nejakým spôsobom narušená. A keď som sa bavil s viacerými regulovanými subjektami, tak oni mi povedali, že oni by s tým problém nemali.
Otázka je, samozrejme, keby sme prišli do samotnej regulácie, či by aj vtedy s tým, teda do samotnej legislatívy, či by s tým aj potom tie problémy nemali, ale z môjho pohľadu práve vtedy, keď by si každý jeden, nielen ten, kto vstupuje do toho cenového konania, ale každý jeden z nás vedel odkontrolovať, v akých sumách si čo uplatňujú, tak by to bolo omnoho lepším riešením.
No a teraz, priznám sa, už toho nemám veľa, toho času som veľa nevyčerpal, ale to je dobré, ja myslím, že o to lepšia bude možno potom diskusia a máme ešte aj ďalších prihlásených. Dneska, dneska ráno sme mali na klube a potom aj tu v parlamente diskusiu, prečo to skrátené legislatívne konanie? Teraz som tu vysvetľoval aj prečo je jedno, minimálne jedno ustanovenie určite proti tomu tretiemu liberalizačnému balíčku. Z môjho pohľadu zatiaľ, keď si to tak vyhodnotím, tak jedinou odpoveďou bolo: lebo. Lebo vláda môže. Tie argumenty neberiem v plnej miere, ale tak samozrejme je to, je to môj názor. Vaši kolegovia to prijali, takže ja to akceptujem, ale chcem to troška odľahčiť, pretože mám doma trojročného syna, aj ten občas niečo vyvedie. Netvrdím, že ste niečo vyviedli, ale keď niečo vyvedie, tak najčastejšie, keď sa ho opýtam prečo, tak tiež mi povie: lebo. Ale potom mi aj sľúbi, že už nabudúce to neurobí. Ja nechcem teraz, aby ste mi sľubovali, že už druhýkrát nebude skrátené legislatívne konanie, keď skrátené legislatívne konanie nemalo alebo z môjho pohľadu nemalo byť, ale ja by som bol rád, je mi jasné, že tento zákon prejde, a preto iba jedna prosba alebo jeden prísľub. Ak predložíme pozmeňováky, nejaké pozmeňováky určite budú, podľa mňa ten zákon dá sa vylepšiť. V tejto forme, v akej je dneska predložený, je pre mňa neprijateľný alebo teda ja myslím, že aj pre väčšinu z nás, ktorí sme sa, ktorí sme si ho čítali. Keď predložíme pozmeňováky, aby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Ja veľmi rád prídem na ministerstvo, veľmi rád budem o ňom diskutovať aj na tomto výbore, čiže ak by ste mi dali, ako môj syn vždycky povie, že už to neurobí, tak aby ste mi vy aspoň povedali, že, dobre, rád sa nad tým zamyslíte.
A ešte aby to nebolo úplne také, že na, veľmi také odľahčené, k tomu fungovaniu ÚRSO by som si dovolil ešte jednu vetu, pretože ÚRSO funguje nejakým spôsobom a mám taký pocit, že to fungovanie toho úradu ide veľmi takou cestou posilňovania tej regulácie. Ale tým princípom tej regulácie a nielen, a to nie je len môj názor, ale je to aj výrok pána Šefčoviča, eurokomisára pre energetickú úniu, pred dvoma týždňami to povedal v Bratislave na Energy union tour, alebo to bolo minulý týždeň, neviem presne, ktorý povedal: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť nové trhové mechanizmy."
To znamená, že keď sa bavíme o tej regulácii, ono sa to nemusí týkať priamo toho, toho úradu, teda priamo toho zákona, ale bude sa to týkať potom fungovania toho úradu, na ktorý zrejme naozaj tá vláda bude mať v konečnom dôsledku nejaký vyšší vplyv, tak aby sme tú reguláciu naozaj obmedzili iba na ten, na tú úroveň nevyhnutnú, ktorú si vyžaduje tá daná situácia, aby sme zbytočne nezaťažovali reguláciou už trhovo fungujúce subjekty, ktoré by tu nemali byť, ktoré by tým nemali byť zaťažené.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ako som povedal, zákon v tejto podobe, žiaľ, podporiť nemôžme. Keď sa dostane do druhého čítania, dáme k nemu nejaké pozmeňováky alebo budeme o ňom ďalej diskutovať, rád svoje názory prehodnotím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)