Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.4.2017 o 11:15 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 11:15 - 11:36 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Tak, dobrý deň prajem všetkým ešte raz. Veľmi ma teší táto plná sála. Toto som ešte počas svojho vystúpenia, úprimne, nemal, dúfam, že nepoutekáte. Bude ma to rušiť, no nevadí, ja skúsim hovoriť troška hlasnejšie a dúfam, že aj zaujmem.
Máme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon roka naozaj rieši mnohé nedostatky, ktoré nám vytýkala aj Európska komisia, ale obávam sa, že niektoré nedostatky, naopak, zavádza.
Začnem možnože tým, čo to vlastne ÚRSO je, respektíve, čo je jeho úloha. Dovolím si citáciou zo stránky úradu. "Úrad, ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal, alebo inak povedané, aby ceny boli spravodlivé pre obe strany." Čiže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej podstaty priznáva to, že nie je tu len na ochranu toho spotrebiteľa, ale je tu naozaj aj na ochranu tých, ktorí sú tou reguláciou priamo dotknutí, v zmysle regulovanými subjektami.
Tento úrad, na tento úrad je kladená základná požiadavka – tento úrad musí byť nezávislý. Nezávislosť je ukotvená aj priamo v zákone, k tomu sa za chvíľku dostaneme. Čo sa stane ale, ak úrad nefunguje správne? Toto sme mali možnosť vidieť od januára tohto roku, pričom boli tu následne nejaké zásahy zo strany vlády, koniec koncov pán premiér sa tým ani netajil. Ale ja tvrdím, že vláda by mala byť tou poslednou, ktorá bude do regulácie nejakým spôsobom priamo zasahovať, ako sme to napríklad videli práve v prípade tých vyhlášok. Mali sme tu koniec koncov zneužívanie tohto úradu už pred voľbami v roku 2016, konkrétne v prípade vratiek za plyn. Toto by sa naozaj už nemalo opakovať, obzvlášť v prípade, ak samotná spoločnosť SPP je v strate v segmente predaja plynu.
Aké by bolo riešenie, aby vláda nezasahovala priamym spôsobom do nezávislosti tohto úradu? V prípade tejto kauzy vysokých cien energií, koniec koncov my sme to avizovali aj na jednej tlačovej besede, vláda mohla navrhnúť prijať mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by prešiel práve aj tým parlamentom, a zákonnou formou povedať, že pokiaľ sa po ukončení cenového konania odhalia nejaké nedostatky, úrad má možnosť takéto konanie vziať späť a aplikovať to posledné funkčné cenové rozhodnutie až dovtedy, kým sa neodstránia tie nedostatky, napríklad po dobu troch mesiacov. Toto by bolo, toto by bol zásah alebo toto by bolo opatrenie, kde by vláda nemusela priamo tlačiť na ÚRSO, ale mali by sme priamo v zákone povedané, za akých okolností môže práve to ÚRSO vziať takýto návrh späť.
Máme tu, čo sa ÚRSO týka, aj správu o krajine na rok 2017, ktorá hodnotí práve ten rok 2016, v ktorej takisto bola jedna stať, respektíve pár viet, venovaná práve ÚRSO. Píšu tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu aj distribúciu energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Takže tohto si všimla už aj samotná Európska komisia a vyčítala nám to práve v správe o krajine. A toto nebolo jediné varovanie, respektíve jediný zdvihnutý prst, kedy Európska komisia hovorila o tom, že naša regulácia nie je dobre nastavená. Máme tu EÚ Pilot, myslím, že z decembra roku 2015, má pridelené referenčné číslo 8073/15, som si to teraz narýchlo dohľadal, bolo nám v ňom vyčítané, že sme nesprávne transponovali smernicu 209/72 a 209/73/ES do slovenského právneho poriadku. Týka sa to najmä toho tretieho liberalizačného balíčka alebo energetického balíčka. Komisia si v tomto prípade všimla aj to, že náš predseda úradu je súčasne aj predsedom rady. A tá rada je tým odvolacím orgánom. Toto by naozaj byť nemalo. A napríklad toto ten zákon, ktorý predkladá vláda, pán minister, rieši. A to je dobre. Naozaj toto by nemalo byť, toto, neviem o žiadnej inej európskej krajine, kde by súčasne predseda regulátora alebo regulačného úradu bol súčasne aj predsedom rady. Takže tuná ten návrh chválim. Podľa mňa prišiel troška neskoro, ale ako sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy. My sme ho mali už dvakrát v návrhoch, v ktorých neprešiel. Musím to vždycky spomenúť, lebo predsa len bol to náš návrh a netvrdím, že ste z neho čerpali, ale možnože by ste mohli, ale k tomu sa tiež ešte dostanem.
Čo sa týka tej samotnej kauzy, ktorá nám tu zúri od toho januára, na ktorú už bola vláda alebo spoločnosť upozorňovaná prakticky od septembra, kedy vyšli tie všetky vyhlášky, tak táto kauza odhalila podľa mňa zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení toho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán Jozef Holjenčík odišiel, bol odídený, odstúpil, nazvime si to akokoľvek, ale toto je iba ten začiatok, ktorý by mal, ktorým by mala nasledovať kompletná reorganizácia, kompletná zmena na tom úrade. Pretože ja si myslím, že ten nový predseda, ktorý tam príde, nech je to ktokoľvek, bude musieť to zobrať naozaj veľmi od podlahy. Zmeniť mnohé tie opatrenia, mnohé výnimky, ktoré boli práve pánom Holjenčíkom zavedené, a možno aj vymeniť niektorých tých ľudí na určitých postoch. Toto si vyžaduje naozaj nezávislé vedenie úradu, ako aj samotnej rady. A to, čo som ja viackrát hovoril, nejde iba, iba o tú nezávislosť, ide aj o tú systémovosť a predovšetkým transparentnosť toho úradu.
Ako funguje ÚRSO dodnes, kedy tam pôsobí jeho podpredseda, ktorý bol vybraný práve pánom Holjenčíkom, sme mali vidieť aj minulý štvrtok na jednej verejnej diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán minister, za čo by som mu chcel ešte raz veľmi pekne takto verejne aj poďakovať, pretože bol naozaj pripravený prísť do jamy levovej. Paradoxne tá stolička toho predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu, alebo kohokoľvek z ÚRSO, tá ostala voľná, dokonca počas diskusie spadla tak veľmi symbolicky. A ja si myslím, že určite by mala byť čo najskorej obsadená. Ale naozaj na to, aby bola obsadená, ako sme aj dneska ráno diskutovali, nepotrebujeme dneska meniť zákon. Dneska tu máme nejaký funkčný, nejaký funkčný model a dneska je to v rukách pána prezidenta, ktorý menuje. Samozrejme, môže to byť určitá prekážka. Netvrdím, že je to ideálne, menovať ho podľa súčasného nastavenia, ale tiež nevidím dôvod na to, aby to bolo takto skrátene robené.
No a teraz prejdem k tým konkrétnym nedostatkom, ktoré boli vznesené aj v tom skrátenom, alebo teda pardon, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ten prvý nedostatok, ktorý sme prerokovali už ráno a viac-menej sme ho už odstránili, keďže 81 hlasmi sa posunul tento zákon do prvého čítania, tak to bol, to bolo z môjho pohľadu to skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa mňa nie je názor, 81 z vás sa rozhodlo, že je, takže ja to budem akceptovať. Budem o tomto zákone rokovať v prvom čítaní, čo koniec koncov aj momentálne robím. Skrátené legislatívne konanie trvalo sedem dní. Bolo odovzdaných 183 pripomienok, z toho až 117 zásadných. Z tých pripomienok bolo 8 zásadných implementovaných úplne, 9 čiastočne. Pán minister už aj myslím, že na tej diskusii spomenul, že niektoré z tých pripomienok sa opakovali. Ja som si nechal urobiť aj analýzu asistentom, kde som naozaj porovnával, koľko ich bolo naozaj, keď to tak zhrnieme, tak možnože polovica, možnože tretina bola tých reálnych pripomienok, ale nič to nemení na tom, že naozaj tých pripomienok zásadných bolo pomerne veľa. Najčastejšie opakujúcou sa pripomienkou bol práve ten rozpor s tretím liberalizačným balíčkom.
A keď sa teda pozrieme na tie konkrétne body toho návrhu, ja som ho celý dočmáral, snáď sa neurazíte, ale tak potreboval som si robiť poznámky, v bode dva sa hovorí o tom, že prezident už nebude vymenovávať práve predsedu regulačného úradu, ale bude to robiť po novom vláda. Prezident doteraz z tohto pohľadu podľa mňa zabezpečoval vyššiu mieru objektivity a nezávislosť osoby vykonávajúcej funkciu predsedu tohto úradu. V tomto princípe je v súčasnosti vymenovaný, sú vymenovaní aj predsedovia väčšiny ostatných kľúčových štátnych, kontrolných alebo súdnych orgánov, čo podporuje dobre fungujúca prax v tejto oblasti.
Z tohto pohľadu by možno preto bolo vhodné, aby prezident ostal tým, kto bude vymenovávať tohto predsedu. Ale nielen preto, aby bola zabezpečená tá nezávislosť, ale aj z toho dôvodu, že napríklad návrhom tohto zákona sa žiadnym spôsobom, alebo iba naozaj v obmedzenej miere menia kompetencie Regulačnej rady, ako toho odvolacieho orgánu. Keby sme sa išli pozrieť do Rakúska alebo do iných krajín, kde majú funkčný regulačný úrad, tak aj tam je napríklad ten regulátor menovaný vládou a, povedzme, tá rada môže byť tým prezidentom, ale tam sú tie kompetencie pomerne vyrovnane rozdelené.
Takže toto je, toto je taká tá, taká tá prvá výtka k tomu, či prezident či vláda. Keď sa môžem krátko vrátiť k tomu nášmu návrhu, tam sme takisto navrhovali, aby to bola práve vláda, ale aby to bol trojčlenný orgán, aby to bolo predsedníctvo, traja ľudia, ktorí budú v dvojročných intervaloch sa na tom, v dvojročných, budú mať šesťročné obdobie a po dvoch rokoch sa budú obmieňať, vždycky jeden člen, s tým ale, že oni nebudú, aj oni budú menovaní vládou, ale navrhnutí budú nezávislou komisiou, ktorú zase zriadi ministerstvo. Pán minister mi načrtol, že takúto komisiu plánuje zriadiť aj on, čo som veľmi rád. Škoda len, že to nebude implementované do toho zákona, ale možnože bude, však je to iba prvé čítanie a budem veľmi rád, ak ešte bude k tomuto možné diskutovať.
Potom taký sporný z môjho pohľadu, alebo neni sporný, ale vlastne dostávame sa k bodu 9, kde iba dochádza k prečíslovaniu. Ten sa týka toho, že predseda úradu pre výkony svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb. Toto je v poriadku, ale naozaj to treba zabezpečiť a zaviesť aj do praxe, aby sa situácia neopakovala, či už s tými vratkami za plyn alebo z tohto roku s tými vyhláškami, aby sme naozaj mali funkčný zákon, ktorý dokáže takéto situácie ošetrovať aj sám.
No a potom to, čo som spomínal, že v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania bolo najčastejšie pripomienkované, tak to bol ten rozpor s tým tretím liberalizačným balíčkom. Skúsim možno iba priblížiť, o čo tam ide, resp. v podstate zavádza sa tam možnosť alebo dáva sa ministerstvu hospodárstva možnosť vstupu do cenového konania v prípade prirodzených monopolov, čo sa týka distribúcie elektriny, plynu, prenosu plynu alebo prepravy plynu a prenosu plynu a ministerstvu životného prostredia v prípade vodárenských spoločností. Tam ale mňa zarazila tá vec, že prečo chce ministerstvo alebo štát vstupovať dvakrát do jedného cenového konania, pretože dneska v tých prirodzených monopoloch, v tých distribučkách, prenosovke alebo preprave už predsa štátnych nominantov máme, či už na poste dozornej rady alebo či na poste predsedníctva. Takže z môjho pohľadu je už toto dostatočné a štát by nemal druhýkrát vstupovať. Ja sa obávam, že toto bude asi aj najčastejšie, keď bude niekto niekedy, Európska komisia, posudzovať tento zákon, tak toto bude asi taký najkritickejší bod. A ja si dovolím zacitovať práve z toho medzirezortného pripomienkového konania. Vybral som si jednu pripomienku, ktorá sa viackrát opakovala, takže nie som agentom nikoho, bolo to tu naozaj viackrát spomenuté.
"Účasťou ministerstiev, ako aj ústredných výkonných orgánov vo vybraných cenových konaniach je ohrozená nezávislosť regulačného úradu. Možnosť zo strany ministerstiev vstupovať do cenových konaní v pozícii účastníka konania je v rozpore s princípmi požiadaviek tretieho energetického balíčka. Regulačný úrad pri vykonávaní uložených regulačných úloh nesmie prijímať priame pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Regulačný úrad má prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu."
Dôvodová správa k zákonu č. 250/2012 výslovne uvádza: "Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulované subjekty a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt." Čiže my sme to už raz v legislatíve mali, to bola tá 276-ka, tuším, a bolo to platné od toho 2001 až 2012, kým sa to nezmenilo. Tam sme implementovali ten tretí liberalizačný balíček a vtedy sa to vypustilo a presne toto bolo argumentované aj v tej dôvodovej správe. Dôvodom je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 209/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Opätovné zavedenie obligatórneho účastníctva ministerstva v cenových konaniach pre regulované činnosti v energetike, nie, vodného hospodárstva a tepelnej energetike je preto návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti zákonodarcom vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie. Takže raz sme to už naozaj mali. Bolo to aj v tej dôvodovej správe k tej 250-ke.
Prečo, prečo hovorím o tom, že je tam nejaký dôvod? Jednoducho tá smernica naozaj hovorí o tom, ÚRSO nech je nezávislé, keď tam máme prirodzené monopoly, nech tam zasahujú tí jednotliví nominanti. A možnože taký môj návrh, ja už som to párkrát prezentoval, neviem, či sa to dostalo až k vám, ale keby sme stransparentnili reguláciu pre prirodzené monopoly, to znamená, že by sme otvorili ešte aj vstupy, to znamená, že nielen položkovite, čo všetko vstupuje do tej regulácie, ale aj povedali, v akom objeme, tak toto by bolo podľa mňa omnoho jednoduchšie. Mohli by si aj jednotliví hráči odkontrolovať, či tá regulácia je v poriadku. A bavíme sa o prirodzených monopoloch. To znamená, že oni na tom prirodzenom alebo na tom vymedzenom území nemajú žiadnych iných konkurentov, takže pre nich by tam nemohlo dôjsť k tomu, že, dobre, tak hospodárska súťaž bude nejakým spôsobom narušená. A keď som sa bavil s viacerými regulovanými subjektami, tak oni mi povedali, že oni by s tým problém nemali.
Otázka je, samozrejme, keby sme prišli do samotnej regulácie, či by aj vtedy s tým, teda do samotnej legislatívy, či by s tým aj potom tie problémy nemali, ale z môjho pohľadu práve vtedy, keď by si každý jeden, nielen ten, kto vstupuje do toho cenového konania, ale každý jeden z nás vedel odkontrolovať, v akých sumách si čo uplatňujú, tak by to bolo omnoho lepším riešením.
No a teraz, priznám sa, už toho nemám veľa, toho času som veľa nevyčerpal, ale to je dobré, ja myslím, že o to lepšia bude možno potom diskusia a máme ešte aj ďalších prihlásených. Dneska, dneska ráno sme mali na klube a potom aj tu v parlamente diskusiu, prečo to skrátené legislatívne konanie? Teraz som tu vysvetľoval aj prečo je jedno, minimálne jedno ustanovenie určite proti tomu tretiemu liberalizačnému balíčku. Z môjho pohľadu zatiaľ, keď si to tak vyhodnotím, tak jedinou odpoveďou bolo: lebo. Lebo vláda môže. Tie argumenty neberiem v plnej miere, ale tak samozrejme je to, je to môj názor. Vaši kolegovia to prijali, takže ja to akceptujem, ale chcem to troška odľahčiť, pretože mám doma trojročného syna, aj ten občas niečo vyvedie. Netvrdím, že ste niečo vyviedli, ale keď niečo vyvedie, tak najčastejšie, keď sa ho opýtam prečo, tak tiež mi povie: lebo. Ale potom mi aj sľúbi, že už nabudúce to neurobí. Ja nechcem teraz, aby ste mi sľubovali, že už druhýkrát nebude skrátené legislatívne konanie, keď skrátené legislatívne konanie nemalo alebo z môjho pohľadu nemalo byť, ale ja by som bol rád, je mi jasné, že tento zákon prejde, a preto iba jedna prosba alebo jeden prísľub. Ak predložíme pozmeňováky, nejaké pozmeňováky určite budú, podľa mňa ten zákon dá sa vylepšiť. V tejto forme, v akej je dneska predložený, je pre mňa neprijateľný alebo teda ja myslím, že aj pre väčšinu z nás, ktorí sme sa, ktorí sme si ho čítali. Keď predložíme pozmeňováky, aby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Ja veľmi rád prídem na ministerstvo, veľmi rád budem o ňom diskutovať aj na tomto výbore, čiže ak by ste mi dali, ako môj syn vždycky povie, že už to neurobí, tak aby ste mi vy aspoň povedali, že, dobre, rád sa nad tým zamyslíte.
A ešte aby to nebolo úplne také, že na, veľmi také odľahčené, k tomu fungovaniu ÚRSO by som si dovolil ešte jednu vetu, pretože ÚRSO funguje nejakým spôsobom a mám taký pocit, že to fungovanie toho úradu ide veľmi takou cestou posilňovania tej regulácie. Ale tým princípom tej regulácie a nielen, a to nie je len môj názor, ale je to aj výrok pána Šefčoviča, eurokomisára pre energetickú úniu, pred dvoma týždňami to povedal v Bratislave na Energy union tour, alebo to bolo minulý týždeň, neviem presne, ktorý povedal: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť nové trhové mechanizmy."
To znamená, že keď sa bavíme o tej regulácii, ono sa to nemusí týkať priamo toho, toho úradu, teda priamo toho zákona, ale bude sa to týkať potom fungovania toho úradu, na ktorý zrejme naozaj tá vláda bude mať v konečnom dôsledku nejaký vyšší vplyv, tak aby sme tú reguláciu naozaj obmedzili iba na ten, na tú úroveň nevyhnutnú, ktorú si vyžaduje tá daná situácia, aby sme zbytočne nezaťažovali reguláciou už trhovo fungujúce subjekty, ktoré by tu nemali byť, ktoré by tým nemali byť zaťažené.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ako som povedal, zákon v tejto podobe, žiaľ, podporiť nemôžme. Keď sa dostane do druhého čítania, dáme k nemu nejaké pozmeňováky alebo budeme o ňom ďalej diskutovať, rád svoje názory prehodnotím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:23 - 9:24 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Jahnátek, ja som už upozornil na to, že tým, že sa postupuje skráteným legislatívnym konaním, iba zvyšujeme riziko, že pán prezident bude mať dôvod vetovať tento návrh zákona, napríklad aj z dôvodu, že zasahuje do jeho doterajších právomocí a mení ich, čo, keby prebehol riadny legislatívny proces, tak som presvedčený, že by bol o dôvod menej.
No ale k tomu argumentu, že ak by to vetoval, tak by sa to posunulo až do septembra, tak nie je to pravda. Ak by sme zákon v prvom čítaní prerokovali na májovej schôdzi, tak júnová schôdza, kde by sme to mohli prerokovať a schváliť v druhom a treťom čítaní, začína 13. júna. Predpokladám, že keď na tom koalícii záleží, tak by sme to 13. júna prerokovali a schválili v druhom a treťom čítaní, a pán prezident by mal 15-dňovú lehotu potom, aby zákon buď podpísal, alebo prípadne vetoval, a ešte na tej istej schôdzi by sme mohli opätovne rokovať o prezidentom nepodpísanom návrhu zákona. Čiže bez ohľadu na rozhodnutie prezidenta bol tam dostatočný priestor, aby sme prerokovali návrh zákona v riadnom legislatívnom procese bez skracovania legislatívneho konania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:16 - 9:21 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, podobne ako moji predrečníci považujem návrh na skrátené legislatívne konanie za nedostatočne odôvodnený a tie dôvody, ktoré sú tam uvádzané, nezodpovedajú podľa môjho názoru dôvodom, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skracovanie legislatívneho konania. Samotný fakt, že sa uvedie, že hrozia značné hospodárske škody, nie je zákonným dôvodom pre skrátenie legislatívneho konania a podľa môjho názoru by akýkoľvek návrh na skrátenie legislatívneho konania mal byť vysvetlený a dôkladne odôvodnený, čo v tomto prípade nenastalo.
Dovolím si zároveň poukázať na istý rozpor medzi návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa tvrdí, že hrozia značné hospodárske škody, a zároveň doložkou vplyvov, ktorá je, alebo doložkou zlučiteľnosti a doložkou vplyvov navrhovaného materiálu k samotnému návrhu zákona, kde sa tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie budú žiadne, vplyvy na služby pre občana budú žiadne. Tak buď ten, buď ten zákon bude mať nejaké pozitívne vplyvy, alebo potom nehrozia, nehrozia žiadne hospodárske škody, ani keby sa, ani keby sa nič nezmenilo. Pretože keby sa nič nezmenilo, tak by zrejme nenastali žiadne dôsledky, dopady na vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej.
Druhá vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že, a to už tiež myslím kolegyňa Kiššová povedala, že je pozitívne, aj ja to oceňujem, že skrátené legislatívne konanie nemusí znamenať to, že v jeden deň schválime skrátené legislatívne konanie, zároveň návrh zákona v prvom čítaní a na druhý alebo tretí deň schválime zákon v druhom a treťom čítaní, ale budeme to riešiť aj na ďalšej schôdzi, až na ďalšej schôdzi. To je pozitívne a myslím si, že v prípadoch, keď vláda pristupuje k skrátenému legislatívnemu konaniu a je to možné, tak by sa malo postupovať týmto spôsobom, nie spôsobom toho superskráteného legislatívneho konania. Len potom nie je celkom jasné, prečo v takomto prípade to nemohlo ísť riadnym legislatívnym konaním. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. júna. Keby sme išli riadnym legislatívnym konaním, tak ešte tu máme májovú schôdzu a júnovú. Ten zákon by pokojne mohol nadobudnúť účinnosť buď 1. júla, alebo dokonca ešte niekedy koncom júna, keby sa tam dala účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Čiže ten posun by bol maximálne pár týždňov. A tým, že sme sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak podľa môjho názoru sa zvyšuje riziko, že tento zákon môže byť vetovaný pánom prezidentom a teda tým pádom sa to aj tak natiahne až do toho júla a budeme definitívne schvaľovať to až na júnovej schôdzi. A nerozumiem tomu aj z hľadiska toho, že ten proces, ktorý sa týka regulačnej politiky a ktorý má byť nanovo, povedzme, že transparentnejším spôsobom upravený v tom návrhu zákona, aj tak nie je otázkou júna, júla či júla. A ako už kolegovia povedali, je tam dostatočný priestor na to, aby tá zmena sa premietla do zákona aj v prípade, že nebudeme postupovať skráteným legislatívnym konaním.
Zároveň si dovoľujem vyjadriť poľutovanie, že pán poslanec Jahnátek sa nestihol prihlásiť a pre prípad, že by sa mu to zmestilo do dvoch minút, tak môže na mňa zareagovať faktickou poznámkou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:09 - 9:11 hod.

Kiššová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pridávam sa k názoru pána poslanca Galeka a súhlasím s tým, že ak by tu bol úprimný záujem naozaj v rozumnom čase riešiť štruktúru regulačného úradu a veci s tým súvisiace, ten návrh zákona bol na stole minimálne dvakrát. Bol priestor ho riešiť, bol priestor ho možno v zmysle vašich predstáv v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy upravovať. Ten záujem tu nebol. Potom sa musí riešiť takto narýchlo, takto v skrátenom konaní. Nemyslím si, že je dôvod na to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože som presvedčená, že napriek tomu, že hospodárske škody už vznikli tou situáciou, ktorá sa tu odohrala, tak neboli spôsobené tým, čo idete vy v návrhu zákona riešiť. Som presvedčená, že vznikli niečím úplne iným. A preto si myslím, že na toto skrátené legislatívne konanie nie je dôvod.
Na druhej strane ale musím oceniť, že to až nelámete cez koleno, že by ste to chceli na jednej schôdzi riešiť. To už by bolo naozaj asi príliš. Takže aspoň, aspoň v tom zrýchlenom takto netlačené cez koleno. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:04 - 9:09 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobré ráno, prajem všetkým. Takže tento návrh na skrátené legislatívne konanie sme mali pred chvíľkou aj na výbore. Mali sme k tomu pomerne bohatú diskusiu. Inokedy teda tie zákony schvaľujeme alebo teda tieto návrhy prechádzajú pomerne rýchlo. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že si nemyslíme, že by naozaj bol nejaký dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Bohužiaľ, v poslednej dobe sme si zvykli na to, že budeme tie zákony ohýbať podľa našich potrieb. Koniec koncov na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania.
Ja si dovolím teda zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku 350/96 Z. z. v jeho poslednom znení, kde sa hovorí, že, v § 89 ods. 1, "skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní".
Pán minister odprezentoval niekoľko alebo dve konkrétne pripomienky, na základe ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných, pardon, k hrozbám pre štát, že by mohli vzniknúť značné škody, ale ja si nemyslím, že je to celkom tak, pretože, ako aj bolo na dnešnom výbore povedané a povedal to práve môj kolega Edo Heger, keď sa bavíme o novom predsedovi, tak my tu predsa máme dneska platný zákon o regulácii, ktorý umožňuje vymenovať tohto predsedu. Takže poznámky, ktoré padli práve na tom výbore, že by mohol napríklad predseda, pardon, zastupujúci predseda či podpredseda ochorieť, nie sú z tohto pohľadu nejakým spôsobom relevantné.
Takisto za relevantné nepovažujem to, že by sme my mali dneska nejakým spôsobom zrýchlene schvaľovať tento zákon, aby sme mali nové vedenie, nového predsedu, nové fungovanie tohto úradu práve kvôli cenovým konaniam, pretože cenové konania, ktoré prebiehali k jednotlivým cenovým rozhodnutiam, tak tie cenové rozhodnutia nemajú obmedzenú platnosť jedného roka.
Takisto z môjho pohľadu prečo by to nemohlo podliehať práve tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ešte pred tým, ako teda došlo k tomu, že by sme mohli mať nový zákon o ÚRSO, čo ja veľmi vítam, pretože naozaj ten zákon z môjho pohľadu je zlý. Koniec koncov vyčítala nám to už aj Európska komisia práve v tom poslednom Pilote, myslím, že to bolo z decembra roku 2016, kde namietala práve to oddelenie tej Regulačnej rady. Tak na základe tohto by určite k tej revízii toho zákona dôjsť malo, pretože tá smernica musí byť implementovaná správne. Ale viacero organizácií, viacero zástupcov spotrebiteľov podalo pripomienku, že by boli radi účastní takéhoto konania. Pochopiteľne túto možnosť majú aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale ja si pamätám prípady, kedy tá odborná verejnosť bola do toho, do tvorby zákona zaintervenovaná ešte pred tým, ako ten zákon prišiel do Národnej rady, a potom to MPK bolo už iba takou čerešničkou na torte. A ja si myslím, že tieto zákony sú jedny z najkvalitnejších.
Ak dneska budeme zase narýchlo schvaľovať nejaký zákon, ja netvrdím, že je zlý, k tomu sa dostaneme v tej druhej časti po tej 11.00 hodine, nerád by som, aby nastala naozaj tá situácia, ktorá tu trvá od toho januára. Takisto v podstate je tam tá, to riziko toho pridlhého legislatívneho procesu. To znamená, ak by sme dneska nejakým spôsobom neschválili ten zákon, ako ste spomínali, mohlo by sa to natiahnuť až do toho októbra, možnože platnosť by bola od novembra, ale ako som už spomenul, tie cenové konania alebo tie cenové rozhodnutia, ony nie sú limitované tým októbrom. Áno, môžu byť, môžu sa vydať nové na ďalší rok, ale štandardne môžu kľudne trvať aj dlhšie. Takže tam dôvod nie je.
No a potom vlastne opäť, ešte raz ten dôvod, my ten zákon v súčasnom znení tu máme od roku 2012. V roku 2012 ten zákon prešiel, bol vymenovaný pán Holjenčík, ktorý bol dovtedy iba nejakým zastupujúcim predsedom, pokiaľ si dobre pamätám. On v podstate už sedel na dvoch stoličkách, on bol iba zastupujúci a v tom 2012 bol vymenovaný za toho riadneho predsedu. Potom prišiel ten Pilot v 2015, v máji 2016 sme dali náš návrh zákona o regulácii, ktorý nebol vtedy žiadnym spôsobom pripomienkovaný. Nechcem ho tu nejak vyťahovať, vytiahli sme ho minulý týždeň, opätovne neprešiel. Ale som veľmi vďačný, že tentoraz tá podpora bola omnoho väčšia. Nebudem sa sporiť teraz, ktorý návrh je komplexnejší. Ja možnože iba poviem, že ten náš návrh bol podľa mňa alebo vytváral nezávislejšie prostredie pre ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Čiže z toho pohľadu podľa mňa nie je dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Nespĺňa to tie náležitosti, ktoré predpisuje rokovací poriadok na skrátené legislatívne konanie, a z tohto dôvodu toto skrátené legislatívne konanie nepodporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2017 13:12 - 13:13 hod.

Blahová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať kolegyni Jurinovej aj za spoluprácu už počas poslaneckého prieskumu, aj teraz za novú informáciu o tom, že pán minister Drucker sa pridáva k tejto aktivite. Náš návrh zákona sa týka najmä, najmä súdov a sociálnoprávnej ochrany a kurately, ale nevyhnutne bude potreba aj pomoc zdravotníctva, ktoré bude garantovať odbornú diagnostiku týchto detí a to, aby sa nedostávali do systému sociálnoprávnej ochrany bez toho, aby boli liečené a diagnostikované. Takže tešíme sa tomuto aktu, ale ako dobre vieme, tak táto vláda má od slov príliš ďaleko k činom a budeme teda veľmi sledovať, čo sa bude diať aj na základe tejto spomínanej dohody.
Takže ja veľmi pekne ďakujem a zostávame bdelí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.3.2017 11:36 - 11:36 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Všetkých europoslancov teda srdečne vítam medzi nami v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja budem možno menej konkrétny ako pán poslanec Krajniak, ale predsa len mám tu niekoľko poznámok k niektorým vašim vystúpeniam, takže ak dovolíte, skúsim individuálne niekoľko otázok a potom by som dal jednu, resp. dve také spoločné.
Pána poslanca Eduarda Kukana by som sa rád opýtal, keď už spomínal Kosovo, ako sa má podľa vášho názoru postaviť Európska únia, konkrétne Európsky parlament k takej vážnej téme, ako bola anexia Krymu. Obzvlášť, keď je tu pomerne vážna diskusia o tom, čo ďalej so sankciami, ktoré boli zavedené. A vzhľadom na to, že nám minský dohovor nefunguje, či vidíte vy nejakú inú alternatívu, ako konečne dospieť k mieru v našej susediacej krajine.
Ďalšiu otázku by som sa rád opýtal pána poslanca Štefanca, ktorý hovoril o potrebnej podpore malých a stredných podnikov. Tu ma obzvlášť zaujíma, akú úlohu v tomto môže zohrať práve európsky parlament, či sú nastavené nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by dajme tomu Európska komisia si mohla zobrať za svoje, a či je teda vhodné podľa vášho názoru, aby túto oblasť mala, povedané v úvodzovkách, pod palcom práve Európska únia, pretože ukazuje sa aj na príkladoch niektorých národných štátov, že to dokážu robiť omnoho efektívnejšie, ako keď je to riadené z centra.
Pána poslanca Mikolášika by som sa rád opýtal, ako on vníma princíp subsidiarity. To znamená, možno podobne ako sa pýtal pán poslanec Krajniak, čo si vy viete predstaviť, že by malo zostať na úrovni národných štátov, prípadne regiónov a miest. Pretože toto je téma, ktorá pravdepodobne aj po tej bielej knihe a piatich scenároch bude na stole, a teda aj v európskom parlamente.
Pani poslankyni Záborskej chcem poďakovať, že veľmi konkrétne pomenovala, čo budú témy hlbšej integrácie, čiže toho pomyselného jadra, a som takisto rád, že k nemu zaujala pomerne kritické stanovisko. Predsa len, rád by som sa vás opýtal konkrétnejšie, čo si viete predstaviť, že by Slovenská republika ako pomyselná súčasť jadra mohla akceptovať. Čiže veľmi podobná otázka ako v prípade subsidiarity.
No a potom mám také dve všeobecné otázky a z pochopiteľných dôvodov sa nebudem konkrétne pýtať pána poslanca Sulíka, keďže mnohé veci koordinujeme spoločne, ale tak všeobecne, keďže viem, že on sa napríklad touto témou pomerne konkrétne zaoberá. To je otázka ochrany našich autodopravcov. Je to veľmi vážna téma. Dostávame pravidelne veľa otázok od našich autodopravcov. Ja osobne poznám hneď niekoľkých, konkrétne z regiónu Banskobystrického kraja, ktorí skutočne trpia pravidlami, ktoré sa začínajú zavádzať, reštriktívnymi pravidlami a ktoré už začínajú byť podľa môjho názoru za akousi pomyselnou hranicou toho, čo má predstavovať voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu a pracovnej sily.
A ešte, ak dovolíte, posledná taká spoločná otázka. Pani poslankyňa Beňová hovorila o spoločnej európskej minimálnej mzde. Tam by ma zaujímal váš postoj, všetkých prítomných europoslancov. Či si to viete predstaviť prakticky, obzvlášť keď si porovnáme minimálnu mzdu v Bulharsku a napríklad v Luxembursku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2017 18:59 - 19:01 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegyniam za reakcie.
Pani poslankyňa Blahová povedala, že si nevie predstaviť vecnú výhradu, ani ja, a že ten dôvod, ktorý koaliční poslanci budú mať, aby nehlasovali za tento návrh, bude iba politický a že teda dúfa, že sa nejako vyjadria.
Pani poslankyňa Jurinová si myslí, že vysvetlenie bude, že už pripravujú nejakú vlastnú novelu, no to by bolo fantastické, a nám tu nejde o nejaké autorské práva, my budeme radi, keď sa to zmení, dokonca ja sa nebudem brániť ani tomu, ak si to niekto požičia, či už ministerstvo, alebo dokonca niektorý koaličný poslanec, ide naozaj o to, aby sa zákon zmenil, ale obávam sa, že mýlite sa obe. To vysvetlenie nebude ani politické a nebude ani, že pripravujú vlastnú novelu. To vysvetlenie nebude žiadne.
To vysvetlenie spočíva v tom, že v tejto chvíli v sále nie je žiadny koaličný poslanec, čiže oni sa k tomu nijako nevyjadria, vyjadria sa k tomu až hlasovaním, a teda naozaj je to unikátna situácia, ktorú si nepamätám v tomto volebnom období, že by v sále nebol žiadny koaličný poslanec, čiže v tejto chvíli by sme mohli všeobecným súhlasom schváliť čokoľvek. Napríklad, napríklad by sme mohli povedať, že vypúšťame z rokovania bod správa o letke, ktorú tu mal minister Kaliňák, a nebude sa hlasovať, nebude sa o ňom hlasovať. Ak je všeobecný súhlas, tak to môžme vypustiť napríklad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2017 18:55 - 18:57 hod.

Blahová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, mali ste skvelý návrh, ja by som vás poprosila o jeho realizáciu možno.
Chcela by som sa, a to je, samozrejme, na odľahčenie, chcela by som sa hlavne poďakovať pani doktorke Dubovcovej, že s nami spolupracovala na tvorbe tohoto návrhu a, samozrejme, veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, že sa do tejto témy pustil so mnou.
Myslím si, že absencia odborného názoru v tejto problematike doteraz narobila veľké škody na životoch detí, ale aj na životoch dospelých klientov týchto zariadení. Som presvedčená o tom, že je najvyšší čas túto situáciu zmeniť. Náš návrh je veľmi prostý a jednoduchý a z vecného hľadiska nemôžu mať koaliční poslanci k nemu žiadne výhrady, preto budem veľmi dôsledne sledovať, či sa postavia k tomuto návrhu tak, že aspoň akúsi výhradu vyjavia nám predkladateľom, pretože neviem si takúto výhradu predstaviť, a teda zdôvodnenie ich hlasovania, ktoré už pán poslanec Dostál naznačil, že aké bude, bude pre mňa veľmi, veľmi zaujímavou školou rétoriky. Lebo ten dôvod skutočne môže byť jedine politický a je smutné až priamo za hranicou akceptovateľnosti, ak sa do práv detí a do zlepšovania ich života pletie politika, a to takýmto spôsobom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 18:39 - 18:55 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.
Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.
Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.
Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.
Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."
Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.
Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.
Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do Civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.
A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.
A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.
Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.
Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.
Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.
Ďakujem.
Skryt prepis