Videokanál klubu

Pán predsedajúci, iba aby bolo všetko v poriadku. Pán kolega Blanár dal procedurálny návrh, a keďže je spojená rozprava, neviem, ku ktorému zákonu. Aby som či ja ako spravodajca, alebo? (Reakcia poslanca.) Ku obom, hej? Len pre ujasnenie, takže ku obom, okej. Ďakujem.

Pán poslanec Chudík, plne súhlasím, že nemožno na základe jedného prípadu prichádzať s tým, že treba nutne zmeniť zákon, ale jednak neviem, ako Veronika Remišová o tom prípade z Vrbova vedela pri príprave toho návrhu zákona. Ja som sa o tom prípade dozvedel až od nej počas tej rozpravy a my sme ten návrh zákona na obnovenie postavenia školskej samosprávy s kolegami Osuským a Gröhlingom dávali bez toho, aby sme mali vedomosť o tom prípade. Rovnako podobný návrh dával Peter Osuský ešte v minulom volebnom období. A keď jeden meter, tak jeden meter. Potom by bolo dobré vedieť, že koľko bolo takých prípadov, ktoré odôvodňovali tú zmenu, ku ktorej došlo minulý rok, že sa obmedzila právomoc školskej samosprávy záväzným spôsobom navrhovať kandidátov na riaditeľov škôl.
A, áno, bolo by dobré si k tomu sadnúť, škoda, že sme k tomu dlhšie nesedeli minulý rok, pretože ten návrh mal veľký ohlas, bolo k nemu množstvo pripomienok zo strany učiteľov aj zo strany verejnosti a možno keby sme k tomu sedeli dlhšie, tak nemuseli sme dospieť do tohto stavu.
A nepochopil som celkom ani to odvolávanie, pretože jedna vec je vymenovanie riaditeľa, druhá vec je odvolávanie riaditeľa a tam jednak, ak chceme riešiť odvolávanie, nejako inak ho upraviť v zákone, ako už povedal Peter Osuský, tak to upravme a toto rieši menovanie, nie odvolávanie.
A po druhé, v zákone sú uvedené dôvody, kedy zriaďovateľ navrhne alebo odvolá riaditeľa, alebo môže odvolať riaditeľa. A je tam, že v niektorých z tých prípadov ho odvolá až po vyjadrení rady školy, nie po súhlase rady školy. Čiže ak sú tie dôvody v súlade so zákonom, tak môže zriaďovateľ konať aj v prípade, že riaditeľa školy podrží rada.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Chudík, už to vlastne len stručne zopakujem. Vy ste od prvého momentu nosne hovorili o procese odvolávania a stihli ste povedať, že ten Vrbov je taký jeden prípad. No nepochybne i tá vaša škola je taký jeden prípad a vy ste tam nemali podľa vás, možno i podľa mňa potrebnú právomoc. Ale nič nebráni parlamentnej väčšine ani minulé štyri roky, ani teraz, aby urobila novelu zákona, ktorá bude riešiť problém, o ktorom ste nosne vo svojom vystúpení hovorili, o ktorom ale naša novela nehovorí. Takže to bol plač na úplne nesprávnom hrobe. My toto neriešime, ale máte plne v rukách riešiť to, ako uznáte za vhodné. Tak toľkoto len na margo toho.
A ako som povedal vo svojom minulom vystúpení, každý vychádza z nejakej osobnej kazuistiky, z osobného prípadu a tie prípady sú rovnocenné, či je to tu, alebo tam, takže nevytýkajte Vrbov, keď sám používate presne taký istý argument.
A chcem teda povedať, že tie veci, ktoré sa majú riešiť, sú v nás, v rukách nás poslancov, ale nečakajte, že v návrhu, kde nie je reč o odvolávaní, ja uznám, že to má ratio, čo ste hovorili, nám budete vytýkať, že to tam nie je. No však nikomu nebráni legislatívny proces, aby tam vec, ktorú uzná za vhodné, riešil. Tak len toľko na margo odvolávania neschopných riaditeľov.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tom cennom prejave, ktorý som si vypočul, zaznelo jedno, samozrejme, celkom očakávateľne nosné slovo - samosprávnosť. A pravda je, že jedným z výdobytkov novembra bolo, že sa znovu zrodila samosprávnosť. Samosprávnosť, ktorá sa iste nerodila ľahko a škobrtala ako malé dieťa a padala do kaluží, ale ktorá nepochybne mala a má stále hrať úlohu vo formovaní zodpovedného, angažovaného občana.
A keď, a tu už zaznelo, hovorí, bola tu položená otázka: Čo sa takého zlého stalo od zbavenia školských rád samosprávneho práva jednoho, takého zlého, že my tu dávame novelu na obnovenie pôvodného stavu? A ja sa zase spýtam: A čo sa tak za tie dlhé roky strašného stalo, že bolo treba túto samosprávnosť okresať?
Veľmi dobre tam zaznelo slovo kolegu Sopka o tom, ako sa formuje v komunite angažovaný občan, ktorý sa stará o veci verejné. Toto bolo jedno políčko, kde sa mohol formovať aktívny občan, ktorý potom mohol vstúpiť do politiky dobre sformovaný občianskou angažovanosťou.
A musím povedať, že ešte nikoho nenapadlo, aby odobral právo akademickým senátom univerzít rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú, hoci tiež by mohol niekto povedať, že tie peniaze predsa neplatia na chod univerzity z vlastných pudilárov ani študenti, ani profesori, ani iní pedagógovia univerzít. Nakladajú, presne vzaté, s verejnými peniazmi, a napriek tomu čakám, kedy niekoho napadne, že je škodlivý tento typ samosprávnosti a že páni profesori a študenti majú držať hubu a krok a držať sa zriaďovateľa.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, Veronika, ten prípad, na ktorý si poukázala, je zase jednou kazuistikou, ale pre mňa je zároveň a hádam aj pre ostatných v sále, ak sa nad tým zamyslíme, takou ukážkou. Poslanecký zbor volený občanmi, samozrejme, má isté v takomto prípade vetovanie riaditeľa silne sprostredkované informácie. Možnože v malej obci, kde deti všetkých poslancov chodia do tej školy, to má inú váhu, ale zároveň musím povedať, že vo veľkom meste alebo povedzme v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde zhodou okolností, kde v nejakej tej škole sedím v rade školy i ja, tak všetci ostatní 24 poslanci, ktorí by o merite hlasovali, s tou školou pravdepodobne dlhé roky, ak vôbec niekedy, nič nemali.
To znamená, že odsúvame právo likvidovať navrhnutého zvoleného riaditeľa na ľudí, ktorí o tej veci, bez toho, aby sme ich obviňovali, že sú lajdáci a nestarajú sa, jednoducho nemôžu z podstaty veci mať také vedomosti, ako majú tí rodičia, učitelia v tej rade školy. Teda my to odsunieme s tým, že si umyje ruky zriaďovateľ a nechá si to odhlasovať zastupiteľstvom tvorenými slušnými ľuďmi nepochybne, ktorí ale o veci nevedia.
A skutočne ten príklad s tým odvolávaním, ten som už zmienil v minulom vystúpení pred týždňom. V Spojených štátoch volia občania svojho prezidenta zastúpení voliteľmi po tom, ale impeachment a odvolávanie prezidenta nerobia občania, ani v prípade Nixona, ani v prípade Clintona, robí to parlament.
To znamená, že nedá sa hovoriť o voľbe a o odvolávaní ako o totožnej veci ani na takomto príklade ilustrovane.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milá Edit, zhodou okolností to, čo si hovorila o spolitizovaní, v našej dôvodovej správe nie je. Ako vieš, jedná sa o paralelnú diskusiu o dvoch zákonoch, ale už predtým som sa vyjadril na tému spolitizovanie. Na Slovensku spolitizovanie znamená sklientelizovanie a ja trvám na tom, že toto dáva väčšiu možnosť sklientelizovania. Lebo 8-člennú školskú radu len tak nesklientelizuješ, tak jednoducho, tak ako jednoho riaditeľa. Takže toľko k tomu, že trošku si hovorila k inému ako to, za čo tu sedím ja, ale v poriadku.
Len chcem teda povedať, že ten argument, že čo sa stalo za ten rok od platnosti toho zákona. A ja sa pýtam, čo tie školské rady za 8 rokov svojej plnej právomoci, ako sa ony podieľali na tých zlých veciach? Lebo tá zmena zákona nastala ani keby v reakcii na to, že učitelia nadšení z mojej materskej školy, a teta kuchárka a jedna pani učiteľka niečo rozkradli, zneužili, urobili zlého. To znamená, prečo im bolo treba odňať tú právomoc? Toto sa pýtam, lebo ten zákon odňal týmto ľuďom právomoc a ich dosah na to zlé, čo sa môže diať niekde, je nie tak veľký, ak len majú trochu statočnosti. To znamená, to v tomto bol ten problém.
A, Dušan, kolega Bublavý, aj ja som mal za povinnosť zrušiť dlhé roky fungujúcu školu z príčin, na ktorých sme sa nejakou vinou nepodieľali. Mesto nám zabudlo oznámiť, že vedie proces, a zabudlo nám oznámiť, že ho prehralo a prišli sme o tú budovu zverenú. Napriek tomu ma starostka Rosová ako svojho vicestarostu poslala do jamy levovej ako troubleshootera, pretože tam boli rodičia a museli sme to vyriešiť. Vyriešili sme to, ale opäť toto s týmto zákonom nijako nesúvisí, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, chcel by som na margo toho, čo sa dostalo ako odpoveď na vystúpenie kolegu Žarnaya, povedať asi toto.
Samozrejme, že každý vo vzťahu k veciam, ako je takáto norma, hovorí na základe vlastných kazuistík, teda na základe vlastných konkrétnych zážitkov a prípadov a, samozrejme, každý má tie svoje a iný má iné. To znamená, život pána učiteľa Žarnaya je sám osebe kazuistikou, ktorá je pomerne veľmi dramatická a samozrejme, že mu dáva právo zaujať k veci taký názor, aký prežil na vlastnej koži.
Nespochybňujem, že sa možno Banskobystrický kraj snaží lacnejšie a výhodnejšie nakupovať. Ale zaznelo tu také niečo ako, že či sú zriaďovatelia, z úst kolegu Bublavého, škodná. A takýto zákon nepodporíme.
Viete, ono je to tak, keď sa zamyslíme nad podstatou zákonotvorby, veľmi veľa zákonov nerobíme kvôli väčšinovému problému. Prečo máme nejaké sankčné daňové zákony? No kvôli tým, ktorí to tie zákony a normy obchádzajú. Prečo máme nejaké určujúce normy pre konzum alkoholu za volantom? Nie všetci Slováci chodia napití za volantom. Ale niektorí chodia a kvôli nim sú tie normy. A tak ďalej a tak ďalej.
Máme veľa inštitúcií, ktoré majú vo svojej podstate povinnosť venovať sa menšinovým prípadom, Úrad pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou. Preboha, nie každý doktor je zabijak v bielom plášti. Existuje menšina tých prípadov, ale máme kvôli tomu normy a inštitúcie.
Takže nepodsúvajme kolegovi Žarnayovi, že týmto pádom vlastne to sú také nejaké osobné skúsenosti. A v tomto zmysle teda musím povedať, že ozaj nie je nieže zásluhou zriaďovateľa, že školy sú zateplené, či z eurofondov, alebo z iných zdrojov, o tom ale tento zákon nehovorí.
Takže, Dušan, ten argument nie je namieste. Tento zákon nehovorí, že zlý zriaďovateľ nezatepľuje. Ja ti len hovorím, že tento zákon pojednáva o úplne inej veci.
A viacerí v diskusii poňali vystúpenie kolegu Žarnaya ako obsah zákona. Veľkú časť jeho vystúpenia tvorili skúsenosti a názory, ktoré išli ďalej, ako je to, čo je na stole. To znamená, nehodnoťme predloženú normu podľa mňa oprávnených, ale nie v zákone zakódovaných predstáv kolegu Žarnaya.
Takže pre mňa, aby som to povedal, tak to, čo zažil on, a porušenia hospodárenia, ktoré sa odohrali na škole, kde pôsobil, na ktoré upozornil a za ktoré bol potrestaný a zlikvidovaný ako učiteľ, by samy osebe mohli byť dôvodom na prípadné primerané úpravy zákona v zmysle, aby presne takíto ľudia možnože len v 5 %, v 3 % či v 1 % prípadov, kde sa pod egidou zriaďovateľa kradne, tým vôbec neznamená, že pod všetkými zriaďovateľmi sa tak deje, aby sa nemohli stať. Ani výsledky kontroly, ktoré, presne vzaté, dali za pravdu pánovi učiteľovi, neboli dôvodom, aby sa konalo proti niekomu inému, v jeho prípade ako práve proti nemu, tomu, ktorý na to upozornil. Presne tak, ako voči mojej študentke a kolegyni, ktorá upozornila na bielenie chorobopisu. Kto tam bol šikanovaný? Tí, čo bielili, alebo tá, čo na to upozornila?!
To znamená, zákony robíme práve kvôli porušovateľom toho, čo má fungovať, a v tomto zmysle budem brániť kolegu Žarnaya a jeho osobný prípad ako dôvod takýchto zákonov.

Pán Žarnay, ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa vyjadril iba k jednej časti, o ktorej ste hovorili, a to, že župy rozhodujú o otvorení nových ročníkov. Ono je to trošku taká schizofrénia v nás. Pretože raz tá decentralizácia bola a na jednej strane, keď nám to vyhovuje, tak chceme, aby rozhodovalo o tom ministerstvo, keď nám to nevyhovuje, tak chceme, aby župy, alebo zas opačne. Možno si budeme musieť všetci naozaj rozhodnúť, že čo chceme a ako sa máme pozerať na ten problém. A potom buď tie jednotlivé kompetencie presuňme a nech o tom rozhoduje ministerstvo alebo niekto iný, alebo akceptujme, že sa udiala nejaká decentralizácia a musíme akceptovať aj rozhodnutia žúp.
Na druhej strane musím vysloviť, že, áno, aj ja si myslím, že by o tom nemal rozhodovať nejaký úrad, ministerstvo, župan, nie župan, pardon, alebo župný úrad a podobné iné organizácie, ale mali by o tom rozhodnúť rodičia na základe toho, kam deti dajú na základe jednotlivých výsledkov škôl, ktoré by sa mali zverejňovať. A tie výsledky by sa mali zverejňovať smerom k verejnosti, aby sa vedeli rozhodnúť. A znova nehovorím o výsledkoch typu Monitor 5, Monitor 9, maturita, ale nejaké koncepčné veci, na základe ktorých sme podávali aj návrh, ktorý včera bol prezentovaný.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Baránik tu bol obvinený, že nečítal návrh zákona, ku ktorému sa vyjadruje v rozprave. Ja mám však také temné podozrenie, že ten návrh zákona nečítali jeho predkladatelia. Dovolím si im zacitovať § 2, vymedzenie pojmov: "Na účely tohto zákona sa rozumie c) finančná inštitúcia, osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch." Je tam potom odkaz na zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Neviem o tom, že by štátne inštitúcie poskytovali v tejto krajine nejaké spotrebiteľské úvery.
V § 3 sa potom píše, že "správca pohľadávky štátu alebo finančná inštitúcia", zdôrazňujem, alebo finančná inštitúcia, "upustí od vymáhania pohľadávky, odpustí úroky z omeškania" a tak ďalej. Čiže tá exekučná amnestia sa nemá vzťahovať iba na štátne inštitúcie, ale aj na súkromné inštitúcie, takže buď by som prosil nejako vysvetliť predkladateľov, či neviem čítať, alebo teda či si oni neprečítali, čo nám tu navrhujú.
Posledná drobnosť k tomu, čo pán kolega poslanec Baránik povedal o tom, že SaS nie je štandardná politická strana. Tak ja mám potrebu povedať za OKS, ktorej som členom a predsedom, že OKS je štandardná politická strana, síce malá, ale štandardná, a vôbec sa za to nehanbíme. Práve naopak.

Ďakujem.
Myslím, že; dúfam, že kolegovia zo strany SME RODINA nepochybujú o tom, že aj my v SaS za prvé, nie sme štandardná politická strana, čo sme preukázali viackrát podľa mňa dostatočne, a za druhé, že uvedomujeme si vážnosť tohto problému. Je známe, že naša politická strana sa snaží tento problém riešiť priebežne, ako sme tu schopní to robiť, a navrhovali sme riešenia aj v minulosti. To ovšem neznamená, že budeme bezvýhradne súhlasiť s niečím, o čom si myslíme, že v nejakom rozsahu ten problém ešte skomplikuje oproti tej súčasnej situácii. Čiže my sme za to, aby sme navrhovali riešenia také, ktoré naozaj fungujú, a nie také, ktoré sú len za účelom dosiahnutia nejakého politického výtlaku.
Totižto v rozpore s tým, čo tu bolo uvedené a čo aj uviedol kolega Krajniak, tento návrh zahŕňa aj to, že postihuje aj súkromné osoby. To znamená, netýka sa len typicky Sociálnej poisťovne, o ktorej sa tu najviac hovorí a ktorá je z hľadiska toho vášho návrhu naozaj najjednoduchšia. Hovorí sa tu o zdravotných poisťovniach, ktoré sú teda, dá sa povedať, prevažne súkromnými osobami, a hovorí sa tu o takzvaných nebankovkách v tom návrhu. (Reakcia z pléna.)
Tak potom som čítal nejaký iný návrh. (Reakcia z pléna, obrátenie sa rečníka na spravodajcu, reakcia spravodajcu.) Tak aj pán kolega Dostál to čítal, obidvaja sme to čítali, tak vidíme, vidíme to tam, tak za predpokladu, že sa jedná o nedorozumenie, tak potom, samozrejme, treba to nedorozumenie nejako vysvetliť a tým veci pomôžeme.
Chcem tu zdôrazniť jednu vec. Že, ešte raz chcem zdôrazniť, že my v rozpore s tým, čo uvádza kolega Kollár, my si uvedomujeme vážnosť tohto problému a chceme pomôcť, ako sa len dá. Takže neobviňujte nás z toho, že si vymýšľame nejaké ústavné limity. My si nevymýšľame. Samozrejme, ako každý aj my sa môžme mýliť, radi sa necháme poučiť.
Čo ja ale chcem povedať k tomuto, je to, že tento návrh zákona je jeden z ďalších zákonov, ktoré suplujú absenciu základných funkcií štátu. Jednoducho nefunguje kontrola exekútorov, nefunguje to, ako sa uzatvárajú zmluvy, ktoré teda, ešte stále vychádzam z toho, že tvoria jeden zo základov týchto obrovských dlhov jednoducho, a nefunguje súdna ochrana. Preto sa prihováram za to, aby sme čo najviac trvali na tom, aby fungovali súdy, aby fungovala prokuratúra, aby fungovala polícia. Pretože ak teda zistíme, že sa má jednať aj o nebankovky v tomto, tak potom je jasné, že tie obrovské dlhy tam vznikli na základe trestnej činnosti. Takže vráťme sa k tomu, že súhlasíme s tým, aby sa niečo s týmto robilo, ale poďme to urobiť tak, aby to naozaj fungovalo.
Ďakujem.