Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované.
Ďakujem pekne. To je toľko na úvod a poprosím, aby ste otvorili rozpravu, a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ešte raz v záverečnom slove chcem všetky kolegyne, všetkých kolegov poprosiť o podporu tohto návrhu. Na Slovensku sme bez daňových licencií úspešne žili, pracovali, podnikali do roku 2015 a nikomu to nechýbalo. To, že sa to stalo pred dvoma rokmi, považujem za nešťastnú náhodu a svojvôľu ministra Kažimíra. Všetci tu ako sedíme, súhlasíme s tým, že daňové licencie majú byť zrušené. Opoziční poslanci, za nich tu teraz hovoríme, a koaliční poslanci, stačí sa pozrieť do programového vyhlásenia vlády, prihlásili ste sa k tomu. Takže poprosím, nie je vôbec dôvod otáľať so zrušením daňových licencií, môžme to urobiť dnes o 17. hodine a nejakej tej minúte a slovenským, najmä drobným podnikateľom sa tým významným spôsobom uľaví.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte sa aj mne vyjadriť k daňovým licenciám, resp. k nášmu návrhu na ich zrušenie.
Tie daňové licencie patria do takého obrovského súboru vecí, ktoré by bolo treba zrušiť, pretože keď hovoríme o podnikateľskom prostredí na Slovensku, tak predovšetkým sú tam mnohé polená pod nohami, hlavne tých menších podnikateľov a živnostníkov, a toto je práveže najväčší problém. Čiže v princípe netreba ani príliš veľa zákonov, ktoré by niečo nové prinášali, ale tá najlepšia pomoc pre rozvoj podnikateľského prostredia a celkovo na zvýšenie životnej úrovne na Slovensku bude v tom, keď zrušíme mnohé nezmyselné veci, ktoré sa zaviedli, a predovšetkým aj takéto veľké finančné bariéry. Tá funkcia týchto daňových licencií mala podľa teda predkladateľov byť tá, že sa vyčistia, vyčistí sa register, obchodný register od neaktívnych firiem a údajne to teda malo pomôcť na, alebo v boji s podvodníkmi.
Lenže po prvé, podvodníci, ktorí okrádajú štát o desaťtisíce, státisíce, milióny rôznym spôsobom na daniach, tak keď majú nejakú sériu firiem, ktorá im v tom pomáha a silou-mocou teda ten podvod stojí na tom, že v tých firmách sa drží strata alebo nulový výsledok, tak tí nemajú problém z tých desaťtísícov, státisícov, miliónov dať za jednu firmu tých nech 960 eur, zaplatiť každý rok a ten podvod im naďalej bude produkovať obrovské, obrovské peniaze.
Avšak my vieme aj z kauzy Bašternák, aj z iných káuz, že sa používajú takéto prázdne firmy alebo jednoúčelové firmy, ktoré sa použijú na nejaký podvod a potom sa stanú neaktívne, takým spôsobom, že sa prevedú na nejaké biele kone, neskôr aj na biele kone do zahraničia, no a takáto firma už potom, ako sme videli pri BL - 202 Ladislava Baštrnáka a ďalšej tej sérii firiem, cez ktoré sa robili dépeháčkarské podvody, tieto firmy už nemajú ani len konateľa, čiže nikoho zodpovedného, a majiteľov majú ľudí zo zahraničia. Majú tam, BL - 202 mala nejakú Tímeu Szakács z Maďarska. Keď si pozriete na Googli, Google maps, keď si pozriete sídlo tejto majiteľky údajnej, tak je to nejaký polorozpadnutý dom, prakticky už iba záhrada s nejakými ruinami domu a podobne. A ďalší tam boli konatelia z Thajska, teda resp. majitelia z Thajska, z Rumunska a podobne.
Takéto firmy, ktoré majú takýchto majiteľov v obchodnom registri, jednoducho daňové licencie neplatia, sú to tzv. nekontaktné osoby a aj keby im daňový úrad, čo už ani nerobí, vyrubil pokuty za neplatenie týchto vecí, tak je to úplne jedno. Tak je to úplne jedno, pretože to nemá kto zaplatiť a nikto tú osobu v zahraničí nie je ani len schopný skontaktovať. Ani nevieme, či sú to nejakí bezdomovci, či sú to vôbec reálne osoby, či iba neprišlo nejaké splnomocnenie na falošnú, vymyslenú osobu na súd alebo či je to proste človek, ktorý ani nevie, či niekde figuruje ako konateľ. Čiže toto sú reálne problémy, ktoré treba skorigovať vo vzťahu k obchodnému registru.
A daňové licencie tomuto vôbec nepomáhajú, ale naopak teda, ako tu bolo povedané, likvidujú tých, ktorí aj keď sa niekedy dostanú do straty alebo na nulu, plus-mínus, tak živia seba minimálne alebo svoju rodinu alebo tie firmy majú aj zamestnancov, ktorých teda živia a živia aj ich rodiny, a títo sa úplne nezmyselne trestajú takýmto inak pre normálnych, drobných podnikateľov a živnostníkov obrovským, obrovským poplatkom.
Keď sme už teda pri tom, že ako tie reálne problémy, ktoré akože mal vyriešiť tento nástroj, daňové licencie, vyriešiť, tak zlučovanie firiem je taká ďalšia vec, to sme tiež videli v tých Baštrnákovských podvodoch, že mnohé z tých firiem, ktoré boli použité na podvody, sa zlúčia do jednej takej odpadovej firmy, ktorá slúži naozaj ako taký odpadový kôš na použité firmy. A tam boli aj Baštrnákove firmy, sme videli tú jednu v Modre, kde bola aj firma brata premiéra Roberta Fica, skončilo to v takomto odpadkovom koši, kde opäť je nekontaktná osoba a tá firma je nepoužiteľná z hľadiska či už platenia daňových licencií, alebo úplne čohokoľvek, nie je dostupné účtovníctvo, všetko je zlikvidované.
A pri zlučovaní firiem; na rozdiel od likvidácie firiem pri zlučovaní firiem sa nevyžaduje zo zákona vysporiadanie si všetkých záväzkov tej firmy a či už voči teda štátu, alebo voči aj súkromným veriteľom, takže podvodníci alebo ľudia, ktorí vyrobili nejaký obrovský problém so svojou firmou a dlhujú, tak jednoducho keby ju normálne počestne, nazvime to, zlikvidovali, tak by si museli vysporiadať záväzky. Ale veľmi ľahko spravia to, že sa s niekým dohodnú, že sa to zlúči do takejto odpadkovej firmy. Všetky záväzky sa tým pádom vynulujú pri tom zlúčení a tým pádom sú buď teda tí, čo dlžia, od toho oslobodení, alebo teda aj tie podvodné firmy, či už aj vrátane účtovníctva, vrátane akýchkoľvek dlhov voči štátu, voči súkromným veriteľom, sú fuč.
Čiže toto je jedna obrovská ďalšia chyba v obchodnom registri a dá sa veľmi ľahko ošetriť zákonom. A naozaj tie dve veci, čo som povedal, čiže vyriešiť toto zlučovanie firiem a vyriešiť to, aby sa nezapisovali nekontaktné osoby ako majitelia alebo konatelia firiem, toto by reálne pomohlo s daňovými alebo aj akýmikoľvek inými podvodmi, ale nielen s nimi, ale teda aj s tým, aby sa firma, ktorá nechcela, tí konatelia nechceli spáchať podvod, ale dostala sa do problémov, do nejakých strát a nevie uhradiť svoje záväzky, aby tie firmy nelikvidovali takýmto jednoduchým spôsobom bez platenia si svojich záväzkov. Dá sa to jednoducho opraviť a naozaj vyzývam na to aj vládnu koalíciu, aby toto spravila. Toto reálne zamedzí zbavovania sa tej ťarchy pri podvodoch s DPH aj pri ďalších, ďalších podvodoch. Netrestajme s takýmto úmyslom ľudí, ktorí živia seba, svoje rodiny a ďalších ľudí, obrovskou záťažou, akou sú daňové licencie.
A ešte raz zdôrazňujem, že teda tie daňové licencie nie sú jediná záťaž. My sme priniesli 40 návrhov na zrušenie rôznych byrokratických prekážok pre osobitne malých podnikateľov a tie licencie sú jedným z mnohých problémov, ktorým musia zbytočne čeliť ľudia, ktorí sa chcú živiť sami a svoju rodinu. Takže týmto by som chcel vyzvať aj vládnu koalíciu, aby jej poslanci zrušili daňové licencie, tak ako to máte v programovom vyhlásení vlády, aj ako ste to niektoré strany mali vo svojich programoch. A následne teda, keď chceme naozaj riešiť tie problémy s podvodmi, so zbavovaním sa zodpovednosti majiteľov firiem, tak spravme zákony, ktoré adresne riešia tieto veci.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Ďakujem za podporné slová. Keď sme pri návrhoch na zavedenie dane z pohybu v parku alebo za používanie lyžiarskeho výstroja, tak sme tomu veľmi blízko. Sme tomu veľmi blízko, pretože ak som na jednej strane chválil vládu za tento krok pri paušálnych výdavkoch, na druhej strane by som mohol pokračovať kritikou, pretože cez vládu dnes prešiel návrh na zavedenie dane z poistného. To znamená, občan, ktorý si platí poistku zo svojho, na svoj dom, byt, majetok alebo povedzme havarijné poistenie auta, tak minister financií Kažimír presadil 8-percentnú daň z vybraného poistného. Čiže keď povedzme zaplatím 100 eur ako poistku bytu, tak 8 eur z toho pôjde do kasy ministra financií, čo, samozrejme, sa premietne do zvýšenia sumy, ktorú vlastne bude odo mňa tá poisťovňa žiadať. Čiže nebudem platiť 100, ale budem platiť 110 a z toho 8 % pôjde do kasy ministra financií.
Čiže k dani z pohybu v lese alebo parku sme sa zatiaľ nedopracovali, to príde možno o rok, o dva. Ale máme tu napríklad daň z neživotného poistenia, ktorá je krutou realitou, krutou realitou, a to je skutočne smutné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte sa mi trošku obšírnejšie vyjadriť k návrhu tohto zákona. Opakujem, ide o veľmi jednoduchú a ľahko pochopiteľnú vec, zrušenie § 46b v zákone o dani z príjmov, to znamená vypustenie daňových licencií zo zákona o dani z príjmov. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, daňové licencie boli zavedené dva či tri roky dozadu za druhej vlády Roberta Fica a niektorí tieto daňové licencie nazývajú – a celkom oprávnene – ako daň zo straty.
Ide jednoducho o to, že zákon o dani z príjmov stanovuje pre právnické osoby, pochopiteľne, povinnosť platiť daň zo zisku, aktuálne vo výške 22 % z daňového základu. To znamená, že pokiaľ právnická osoba dosiahne kladný daňový výsledok, má, ako sa ľudovo hovorí, zisk, tak z tohto zisku platí, pochopiteľne, daň z príjmu vo výške 22 percent. Ak je ten zisk napríklad 100-tisíc eur v nejakom roku, tak daň z príjmu činí 22-tisíc eur. To je v poriadku, tomu rozumieme.
No pri daňovej licencii vlastne ide o to, že pokiaľ by aj právnická osoba nemala zisk, bola by v strate, daňovej strate, respektíve ten zisk keby bol symbolický, veľmi nízky, tak právnická osoba podľa § 46b má v každom prípade povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je v troch úrovniach: 480 eur, to je vlastne tá najnižšia suma. Pokiaľ je právnická osoba platiteľom DPH, tak ide o 960 eur. A pokiaľ dosahuje obrat, ak sa nemýlim, nad 500-tisíc, možno sa mýlim teraz, ročne, tak je tam tá suma daňovej licencie až 2 880 eur.
Najmä pre menšie, malé, respektíve, použijem výraz, tzv. jednochlapové eseročky, v prípade, že jej táto spoločnosť, právnická osoba, eseročka nedosiahne zisk, je platba vo výške obvyklých tých 960 eur ročne dosť vysoká. Keď si to premietneme na mesiac, tak vlastne zodpovedá to sume 80 eur na mesiac. A keď si predstavíte niekoho, kto sa teda doslova v pote tváre snaží zarobiť, uživiť svoju rodinu tým, že si založil malú spoločnosť a týmto spôsobom sa samoživí, pracuje, podniká, tak ak sa mu z nejakých dôvodov možno nedarí, možno sú tam nejaké vyššie investície, odpisy, jednoducho musí platiť vlastne mesačne najmenej 80 eur v podobe dane, daňovej licencie. Nie je to práve najmenšia suma.
Sú, samozrejme, mnohí, ktorí z určitých strategických dôvodov majú založených viacero spoločností, jedna spoločnosť im reálne žije, podnikajú, dosahujú zisk, ďalšie spoločnosti z istých dôvodov sú tzv. spiace, čiže sú zapísané, sú platné, zaregistrované v obchodnom registri, ale tá spoločnosť vlastne nepodniká, no musí tak isto platiť daňovú licenciu. Tých subjektov, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, poškodené a sú zaťažené touto daňovou licenciou, touto daňou zo straty alebo z nečinnosti, tých je pomerne veľa.
A musím uznať, že pokiaľ ministerstvo financií pred tými troma rokmi argumentovalo, keď sa to zavádzalo, že ten akýsi trh sa prečistí a tieto spiace spoločnosti z toho trhu zmiznú, tak určite to nejaký takýto efekt má, pretože mnohí podnikatelia tie spoločnosti začali, pochopiteľne, likvidovať. V každom prípade to môže byť škoda, pretože aj keď sa niekomu momentálne nedarí, respektíve tá jeho spoločnosť, ako sa hovorí, spí, možno by začala žiť o rok, o dva, začala by prinášať zisky, to znamená, možno by prinášala viac aj daní do štátneho rozpočtu, možno by začala zamestnávať zamestnancov, čo by prispelo k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. A v každom prípade mať alebo nemať daňové licencie je jasný argument, toto je jasný zásah do podnikateľského prostredia a do jeho zhoršovania.
Ak ministerstvo financií tvrdí, že týmto sa obmedzujú daňové úniky, no tak ak raz nejaká spoločnosť nejakým spôsobom nepodniká, je len zapísaná v obchodnom registri, tak kde tam je aký daňový únik, skrátka niekto si založil namiesto jednej dve spoločnosti, jedna nerobí nič, druhá podniká, tam možno sú daňové úniky, ale tou daňovou licenciou je zaťažená práve tá firma, ktorá skrátka spí. Je len zapísaná v daňovom, v obchodnom registri, čiže aký tam už je len daňový únik. Alebo zoberte si investora, ktorý založí spoločnosť, investuje, nakúpi budovy, nakúpi technológie, strojné zariadenia, zoberte si len to, že odpisy pri budovách sú dnes pri nevýrobných budovách 40 rokov, pri výrobných 20 rokov. Čiže je vám asi jasné, že pokiaľ povedzme kúpite za 100-tisíc eur, za 500-tisíc eur nejakú nehnuteľnosť, ktorú potrebujete na podnikanie, tak ten ročný odpis je veľmi, veľmi nízka suma. A ten zisk, ktorý vám tá firma, ten príjem, ktorý vám tá firma, novootvorená firma začína prinášať, zrejme nevykompenzuje tie úvodné investície. Ide tu o nejakého špekulanta, ide tu o nejakého daňového podvodníka? Podľa mňa nejde, ale je zaťažený daňovou licenciou.
Toto opatrenie, daňové licencie určite neprispeli k dobrému menu Slovenska v očiach potenciálnych investorov a myslím si, že je zbytočné o tom hovoriť, veď v podstate zbytočné je to aj preto, lebo samotná vládna koalícia uznala, že daňové licencie zrušiť treba, veď sa stačí pozrieť do programového vyhlásenia vlády a tam to nájdeme. Daňové licencie chce táto vláda zrušiť. Otázne je, prečo až niekedy ku koncu vládnutia. Znamená to, že táto vláda veľmi dobre rozumie tomu, že daňové licencie sú zbytočné, likvidujú nám podnikateľské prostredie a že ich zrušiť treba, ale, a to je veľmi smutné, chce tento spôsob použiť ako spôsob politického boja tesne pred voľbami, aby tesne pred voľbami vyšla na námestia a pred svojich potenciálnych voličov, podnikateľov, živnostníkov, malých majiteľov eseročiek, pozrite sa, čo sme my pre vás urobili.
Áno, urobíte to, ale urobíte to až o dva roky, takže to je z tohto môjho pohľadu nie celkom šťastné a spadá to podľa mňa pod ten typický výraz politikárčenia, zneužívanie niečoho na politický súboj. Ak sa raz všetci v podstate v tejto snemovni vieme dohodnúť, že daňové licencie treba zrušiť, tak to, prosím vás, neodkladajme o dva roky. Ak tu vidím, že tu je nejaký, s prepáčením, bordel na zemi, tak ho nepôjdem upratať o dva roky, ale urobím to predsa okamžite.
Pri tejto príležitosti ale chcem vládu pochváliť. Treba, zaslúžite si to za to, čo ste urobili dnes na rokovaní vlády. Je veľmi príjemným prekvapením, až nečakaným, že ste – na úrovni vlády zatiaľ – zvýšili paušálne výdavky živnostníkom zo súčasných 40 na 60 % a že idete aj zvýšiť limit pre paušálne výdavky z 5 040 na 20-tisíc eur za rok. To je super, pozitívny krok, čo teda chválim. Ale pokiaľ si môžem dovoliť ešte teda využiť príležitosť, že tu stojím, chcem zároveň povedať, že tento výborný krok ocenia tí živnostníci, ktorí majú mesačný hrubý príjem cez tých zhruba 1 000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia, tí drobní živnostníci, ktorí zarobia do 1 000 eur, tak pre nich je toto zvýšenie paušálnych výdavkov prakticky bezvýznamné, lebo možno im o pár eur klesne daň, nevylučujem, ale tých trápia najmä tzv. povinné minimálne odvody, ktoré sú vyše 200 eur mesačne. To je pre tých drobných živnostníkov najvyššia záťaž.
Čiže poprosím, vážení koaliční kolegovia, kolegynky, ak to môžete ovplyvniť, tak skúste sa rozprávať s vašimi ministrami vo vláde, aby sa zamysleli aj nad určitými úľavami v oblasti tzv. povinných minimálnych odvodov, lebo tento krok, ktorý vláda urobila dnes, je fajn, ale tlieskať mu bude možno horných tzv. 10-tisíc živnostníkov s najvyššími príjmami, ale tá veľká masa, tí, ktorí zarábajú 500, 600 eur mesačne, tým to jednoducho nepomôže. Snažil som sa vysvetliť prečo.
Takže zakončím svoje vystúpenie tým, že vraciame sa, ešte raz, je tu návrh na vypustenie § 46b zo zákona o dani z príjmov, čiže jednoducho návrh na zrušenie daňových licencií. Poprosím, nečakajme, pokým s týmto návrhom príde vláda, poprosím o podporu tohto nášho poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho zákona 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Juraj Droba, a v ich poverení uvádzam ako navrhovateľ tento zákon.
Cieľom tohto jednoduchého zákona, jednoduchého návrhu je zásadná vec, zrušenie daňových licencií, zrušenie § 46a v zákone. Dovolím si ešte v úvodnom slove povedať, že predpokladáme negatívny dopad tejto zmeny na štátny rozpočet, výpadok približne 70 miliónov eur ročne.
Chceme povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazanáh, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.
Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.
K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.
Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.
Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.
K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Už kolega Viskupič povedal presne k tejto téme to, čo som aj ja chcel povedať, že jedna vec je, že vyberanie poplatku je závislé od, resp. môže sa stanoviť ku katastrálnemu územiu, prípadne časti obce. A naopak, umiestnenie investície z tohto poplatku už nie je definované územím, katastrálnym územím alebo časťou obce. Takže toto naozaj bude obzvlášť veľkou debatou, ak naďalej bude platiť tento zákon, veľkou debatou hlavne v Bratislave, v Bratislave verzus v mestskej časti. Takže naozaj, kým prebehne táto diskusia, tak asi bude dlho trvať, kým takéto VZN-ko vôbec v Bratislave sa prijme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že naozaj tento zákon o miestnom poplatku možno mal dobrý úmysel, ale je vlastne zle napísaný, zavádza nespravodlivosť a nerovnováhu do financovania samospráv, ale aj do financovania rozvojových štruktúr.
Ja by som sa chcela opýtať, či náhodou nevieš ako navrhovateľ, že nakoľko sú pripravené obce a mestá, ako prebieha debata o všeobecne záväznom nariadení. Vieme, že v Bratislave je v tomto smere dosť ostrá debata medzi mestom a mestskými časťami, ale mňa by zaujímalo, či napríklad mesto Košice a mesto Žilina majú už zavedené tieto poplatky, lebo na stránke zatiaľ nevidím návrh všeobecne záväzného nariadenia. A zaujímalo by ma, či predkladatelia, primátori týchto miest pripravili už všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by mohlo byť také modelové, a ako vlastne doriešili tieto strety záujmov, lebo, resp. strety nerovnováhy, ktoré boli popísané v návrhu zákona, ktorý teraz predkladáme ako strana SaS alebo ako, ty ako predkladateľ, a ako ich riešili. Takže táto informácia by ma zaujímala.