Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Takže začnem najskôr trošku históriou, ako vlastne sa ten zákon na svet dostal. Vieme o tom, že práve v Bratislave ako hlavnom meste je veľký problém s tým, ako majú mestá financovať infraštruktúru, ktorá súvisí s novými projektami, novými polyfunkčnými objektami a obytnými objektami. Tento zákon alebo prijatie tohto zákona iniciovali práve zástupcovia developerov, ktorí v procese stavebného konania boli; alebo bolo od nich požadované, aby prispeli na vyvolané investície, ktoré súvisia so stavbou, ktorú oni tam chcú vložiť. Z tohto dôvodu aj ujali sa toho vtedy vládni poslanci, pán Raši, pán Choma, a prišli so zákonom, ktorý, ako som už povedal, sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Ibaže počas rokovania o tomto zákone sa ten úmysel minul účinku. Ten zákon bol nakoniec zásadne zmenený a ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú vôbec splnené. Naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie, ale o tom neskôr v rámci všetkých dôvodov, pre ktoré dávam tento návrh.
Dôvody sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie, ako upravovať, považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu, ktorá prinesie len administratívnu záťaž.
A teraz k jednotlivým dôvodom, prečo túto novelu navrhujeme. Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. To znamená v čase, kedy ešte nebolo ani len zakopnuté do zeme, prvé zemné práce neboli vykonané, a teda žiadna záťaž územia nenastala. Poplatok sa vyberá v čase, kedy sa správoplatňuje stavebné povolenie, a je podmienkou na vydanie právoplatného stavebného povolenia. Som presvedčený, že toto nie je určite správny čas, kedy máme vyberať poplatok za rozvoj.
Ďalším dôvodom je, že poplatok sa platí za meter štvorcový úžitkovej plochy, a dokonca aj za rekonštrukcie. Rekonštrukcia objektu nijako nezaťažuje okolie objektu, v ktorom sa objekt nachádza. A veľkou a zásadnou chybou tohto zákona je to, že zaťažuje aj obyvateľov, ktorí si zatepľujú svoje bytové domy, pretože tieto nie sú z toho vyňaté. To znamená, že ak dnes je poplatok stanovený v zákone od 10 do 35 eur za meter štvorcový, tak sa môže stať, že ak sa rozhodne, rozhodnú obyvatelia bytového domu, ktorý má povedzme 50 bytov a každý byt má priemerne 50 metrov štvorcových, to hovoríme o malých bytoch, to máme 2 500 metrov štvorcových. Ak mesto nastaví VZN tak, že nastaví len 10 eur za meter štvorcový, títo ľudia, ktorí si chcú zatepliť svoj bytový dom, zaplatia 25-tisíc eur poplatok. Ak tento zákon nadobudne účinnosť a mestá prijmú VZN, ten zákon im prikazuje, že poplatok je minimálne 10 eur. Ten zákon im nehovorí, že môže byť od nula. Teda, ak prijmú VZN, musí byť poplatok minimálne 10 eur. Tak ak toto nastane, tak sme skončili so zatepľovaním bytových domov!
Ďalší veľký dôvod: Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových. Úmysel asi dobrý, nezaťažujme tých, ktorí povedzme sú nie najbohatší, sociálne alebo stredná trieda, možno nižšia sociálna trieda, tak vyjmeme z toho domy do 150 metrov štvorcových. Ibaže skúsenosť hovorí, že práve nové developerské projekty, v ktorých sa spúšťa výstavba rodinných domov a je ich tam povedzme sto, si práve naopak vyžadujú najväčšie investície do infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto domov súvisí, no ale títo nám neprispejú na ňu nič.
Ďalší z dôvodov. Výška poplatku je v zákone ustanovená, ako som spomínal, od 10 do 35 eur za meter štvorcový. To znamená, že ak mesto prijme všeobecné záväzné nariadenie a začne aplikovať tento zákon do praxe, tak musí vyberať tých 10 eur za meter štvorcový a nemôže nijako nastaviť sadzbu nižšiu, ako je 10 eur. Čiže aj keby chcelo mesto podporiť nejakým spôsobom výstavbu, napríklad v priemyselnom parku chce privítať nového investora, no tak ho musí privítať desiatimi eurami za meter štvorcový. A keď budeme hovoriť o hale, výrobnej hale v rozpätí povedzme 3 000, 5 000 metrov štvorcových, tak sa dostávame na desiatky tisíc eur poplatkov. To nehovorím o veľkých investoroch typu Jaguar a podobne. To znamená, že na jednej strane, keď som pri tej výške poplatku, vláda zo štátneho rozpočtu posiela stimuly firmám, aby prišli do obce a obec ich privíta, ľudovo povedané, fackou, ktorá je vo forme poplatku za rozvoj. A ešte raz opakujem: poplatok za rozvoj, už zle sa to počúva.
Ďalší nedostatok tohto zákona je ten, že neustanovuje povinnosť využitia poplatku na účel, pre ktorý bol vôbec zamýšľaný. V zákone sa hovorí, že môže použiť na účely a náklady na infraštruktúru, ktorá súvisí s daným, s danou novou výstavbou. Môže, ale chýba tam slovo "len", "môže len na". Je to tak, môžme si, poslanec kýve hlavou, ale môžme si pozrieť znenie zákona. (Reakcia z pléna.) Je možné. (Reakcie z pléna.)
Zároveň, čo mi na tom vadí, je to, že ak už sme prijali zákon o poplatku za rozvoj, tak potom sme mali zobrať právomoc mestám, ktoré majú upravené v cestnom zákone, podľa ktorého môžu žiadať vyvolané, žiadať financovať vyvolané investície v prípade novej výstavby. Takto sme tým, ktorí chcú stavať, investovať, pridali len ďalší poplatok a vlastne to, čo sami developeri iniciovali, sa celé míňa účinku. Zaťažili sme ich ešte viac. Pochopil by som, keby sme toto zo zákona cestného vyňali a toto by čiastočne nahradzovalo vlastne výpadky v rozpočtoch miest.
Na záver jeden ešte dôvod, ktorý si myslím, že patrí k tým závažným, a to je ten, že zavádzame poplatok na nové stavby. Inak povedané, ovplyvňujeme trh nehnuteľností a tých, ktorí prichádzajú noví, tých zaťažíme. Tých, ktorí tam už sú, tých nezaťažujeme. Považujem to za nespravodlivé, aby sme zaťažovali a vstupovali tak na trh s nehnuteľnosťami. Ale to nie je jediný trh, ktorý je takto ovplyvňovaný. Takýmto spôsobom je ovplyvňovaný trh vo všeobecnosti. Pretože ak takto zaťažíme investora, ktorý príde do regiónu, tak tento investor je v nevýhode vo vzťahu k podobným firmám alebo rovnakým firmám podnikajúcich v rovnakej sfére podnikania.
Máme teda za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť záťažou daného územia, naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce. Sme presvedčení, že obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktoré môžu využiť na to, ako financovať svoje potreby vo výstavbe infraštruktúry.
A dôvodom, prečo navrhujeme tento zákon zrušiť a nie nejako novelizovať, je časová tieseň. Tento zákon je účinný od 1. novembra tohto roka a ak nechceme, aby sa začal uplatňovať od 1. novembra, je nutné začať to riešiť čo najskôr.
Takže toľko za mňa, rád zodpoviem potom na faktické otázky. To je z mojej strany všetko. Ďakujem.