Videokanál klubu

Pán predsedajúci, vážené plénum, chcela by som dať procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tomto bode presunulo na zajtra na piatu hodinu vzhľadom na krátkosť času, ktorý sme mali od predloženia materiálu aj prerokovania, tak aby sme mohli naozaj dôjsť k dohode, k hlasovaniu. Chcela by som vás pekne poprosiť, hlasujme zajtra o piatej. (Reakcie z pléna.)

Vážené kolegyne, ctení kolegovia, budem veľmi stručný, aby som stihol dohovoriť do jedenástej hodiny, keď budeme hlasovať. Dovoľte mi, aby som vám poskytol pár základných informácií o zvyšných dvoch bodoch nášho návrhu, ktorý podávame s kolegovcami Ivanom a Slobodom.
Povolenie odbočiť doprava na červenú je niečo, o čom si myslím, že by mala minimálne vzniknúť verejná diskusia. Je to opatrenie, ktoré dobre poznáme a poznáte zo severnej Ameriky, kde funguje desiatky rokov. Takisto funguje v niektorých provinciách Kanady a experimentálne bolo zavedené aj v niektorých štátoch v Európe. Tí, ktorí argumentujete proti, tak argumentujete väčšinou tým, že nie sme na to zvyknutí, križovatky nie sú stavebne uspôsobené takémuto opatreniu a podobne. Ja si to nemyslím a myslím si, že je to niečo, čo by bolo potrebné najprv vyskúšať a až potom vyhodnotiť. Neexistuje iný spôsob, ako by sme sa dozvedeli, či to môže alebo nemôže fungovať v stredoeurópskych podmienkach. Samozrejme, že to odbočovanie na červenú by platilo iba v prípade, ak nie je žiadna iná doprava a nikoho by odbočujúce auto na červenú neohrozilo.
No a posledné opatrenie, ktoré mne osobne leží na srdci úplne najviac, je bezpečná vzdialenosť 1,5 metra pri obiehaní cyklistu alebo iného jednostopového vozidla. Účastníci cestnej premávky, ktorými sú cyklisti, resp. motocyklisti, sú viac ohroziteľní a zraniteľní ako iní účastníci cestnej premávky, najmä automobilisti. Pri predchádzaní často vznikajú kolízne situácie, pričom nie vždy musí vôbec dôjsť ku kontaktu, niekedy stačí úplne, že veľké auto prejde vyššou rýchlosťou v malej vzdialenosti okolo cyklistu, ktorému to rozhádže riadenie a môže padnúť nie výnimočne aj pod ďalšie idúce auto. Veľakrát s tragickým koncom, resp. s následkami na zdraví končia práve cyklisti a motocyklisti, a preto navrhujem, aby sme do zákona ustanovili minimálnu prípustnú vzdialenosť, ktorú je predbiehajúci vodič povinný dodržať pri predchádzaní motocyklistov a cyklistov, a tá vzdialenosť by mala byť 1,5 metra. Funguje to v niektorých ďalších európskych krajinách, vodiči si na to zvykli, sú dopravné značky, kde na to upozorňujú vodičov, aby dávali na to pozor.
A opäť môžeme argumentovať tým, že tu bude ťažko vynútiteľné alebo vymožiteľné, ale pre mňa je absolútne najdôležitejší ten psychologický moment, keď si vodiči začnú uvedomovať, že aha, vedľa mňa je bicykel a ja mám byť od neho dostatočne ďaleko. A či to bude 1,2 metra, alebo 2 metre, stále je to lepšie, ako je súčasná situácia, kedy hlavne arogantní vodiči bicykle obiehajú tak, že cyklisti majú z toho vždy na cestách stres. Takže z môjho pohľadu, ak toto opatrenie zachráni čo i len jeden ľudský život ročne, tak stálo za to, aby sme ho odhlasovali.
Chcem vás poprosiť, aby ste posunuli náš návrh do druhého čítania a poďme o ňom odborne diskutovať aj so zástupcami ministerstva vnútra. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Takže vrátim sa hneď k jednotlivým bodom.
Zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla. Ako viete, dnes sú evidenčné čísla viazané na vozidlo, nie na držiteľa alebo majiteľa tohto vozidla. Chceme motoristom zjednodušiť život, je to zaužívané aj v iných krajinách, a hlavne odstraňujeme náklady, ktoré sú úplne zbytočné aj pre štát, aj pre majiteľov vozidiel, predovšetkým v prípade, že vozidlo sa predáva, mení sa majiteľ a vozidlo sa ide registrovať do iného okresu. V takomto prípade evidenčné číslo alebo teda ešpézetka môže ostať v úschove na dopravnom inšpektoráte a majiteľ, ktorý, predchádzajúci majiteľ vozidla, ktorý vozidlo predáva, si túto, toto svoje evidenčné číslo môže uchovať. Bude v držbe dopravného inšpektorátu a keď si kúpi nové vozidlo, môže mať naďalej evidenčné číslo, ktoré používal predtým. Čiže toto je základné a jednoduché riešenie, ktoré môže minimálne ušetriť finančné prostriedky v tom, že v takýchto prípadoch jednoducho sa také evidenčné číslo likviduje.
K bodu b nášho návrhu: Predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo povedané dočasných evidenčných čísel vozidiel. To sú tie známe evidenčné čísla s červenou potlačou a písmenom M a známe tým, že sa používajú v čase od zakúpenia nového motorového vozidla po jeho registráciu na dopravných inšpektorátoch. V tomto prípade, neviem, či viete, ale stav je taký, že každý predajca motorových vozidiel musí držať takýchto dočasných evidenčných čísel niekoľko až desiatok, pretože každý nový držiteľ vozidla má 15 dní na to, aby vozidlo registroval na dopravnom inšpektoráte. Musí teda pokryť týchto 15 dní, kým všetci títo noví majitelia vozidiel si svoje vozidlá zaregistrujú. Ale čo možno neviete, je, že platnosť týchto ečevečiek je len 1 rok a každý tento predajca, ktorý vozidlá predáva, si musí každý rok tieto dočasné evidenčné čísla zakupovať. Na jedno vozidlo to je približne, nie približne, ale je to za pár týchto plechových značiek, je to 66 eur. Takto každý jeden predajca motorových vozidiel zaplatí niekoľko tisíc eur úplne zbytočne každý rok, pričom životnosť týchto plechových značiek je minimálne 5 až 10 rokov.
Navrhujeme preto v našom zákone, aby platnosť týchto dočasných evidenčných čísel bola 10 rokov, aby neboli nútení predajcovia motorových vozidiel každý rok platiť nehorázne sumy na dopravnom inšpektoráte a predlžovať si ich platnosť zase o 1 rok.
Nehovoriac už o tom, obrátili sa na nás aj predajcovia napríklad prívesných vozíkov, ktorí musia niekoľko desiatok takýchto značiek mať u seba pripravených pre tých, ktorí si u nich kúpia prívesný vozík, a sú to zbytočné náklady týchto podnikateľov, ktoré môžme takto jednoducho zlikvidovať.
Tretí náš návrh je zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy a uvoľniť tak čas, kedy majú dopravcovia zákaz jazdiť po našich cestách. Áno, neni to možno veľmi ľúbivé pre verejnosť, avšak musíme si uvedomiť, že aj tí dopravcovia, respektíve vodiči v týchto nákladných automobiloch sú ľudia. Častokrát práve kvôli tomu, že nemáme zhodné zákazy jázd týchto nákladných vozidiel počas sobôt a nedieľ, musia končiť niekoľko pár kilometrov pred svojím bydliskom a čakať, až sa uvoľní časový priestor na to, aby mohli vojsť do Slovenskej republiky. A predovšetkým teda zámerom nášho návrhu je zjednotiť to s Českou republikou, pretože práve Česká republika je krajina, odkiaľ k nám prichádza najviac dopravcov a prechádza najviac dopravy.
Poviem to presne, v sobotu, v súčasnosti je v sobotu počas letných prázdnin zákaz jázd týmto vozidlám v čase od siedmej do devätnástej, toto chceme zmeniť a tento zákaz zmeniť na dobu od siedmej do trinástej, tak ako je to v Českej republike. Čo sa týka nedele, tu meníme zákaz, ktorý je doteraz z nula do dvadsiatej druhej hodiny na trinástu až dvadsiatu druhú hodinu. To znamená, v čase soboty od trinástej do nedele trinástej by mali možnosť jazdiť. Zlepšujeme tak podnikateľské prostredie, ale predovšetkým vychádzame v ústrety tým vodičom, ktorí častokrát, ako hovorím, pár kilometrov od domova musia prenocovať na tých parkoviskách a určite ste na týchto parkoviskách tých motoristov a vodičov videli, ako a v akých podmienkach tam žijú.
Posledný, z ktorých predstavím ja návrh a ďalšie predstaví môj kolega, je zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade, že také vozidlo bolo odcudzené. Dnes policajné orgány nahlasujú do európskych krajín odcudzené vozidlo, aby sa lepšie podarilo vypátrať toho, čo vozidlo odcudzil. Ibaže nemáme to dopracované úplne a stalo sa, že, a to mám konkrétny prípad od nášho občana, ktorý mi písal, že vozidlo nejaké s evidenčným číslom, ktoré neskôr bolo pridelené jemu, bolo v minulosti odcudzené. Takto to bolo nahlásené do zahraničia a o niekoľko rokov, keď jemu bolo opätovne rovnaké evidenčné číslo pridelené, ho zadržala polícia a dala ho do cely predbežného zadržania – nevinného človeka! – len preto, že polícia v zahraničí nemala ďalšiu informáciu o tom, že pátranie bolo zastavené alebo že páchateľ bol vypátraný. Jednoducho naším návrhom dávame do zákona to, že ak raz bolo vozidlo s evidenčným číslom konkrétnym odcudzené, takéto evidenčné číslo už nebude nikdy vydané.
A to je za mňa všetko a ďalšie body vysvetlí môj kolega.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami Jurajom Drobom a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. V tomto úvodnom slove poviem päť hlavných čŕt toho, čo predkladáme. A dôvodom, prečo to predkladáme, je zjednodušiť život motoristom, zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž úradov a zlepšiť bezpečnosť premávky na cestách.
V skratke je to šesť bodov, o ktorých budem bližšie hovoriť v rozprave, ale sú to tieto body: Je to zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla, predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo dočasných evidenčných čísel vozidla, zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy, predovšetkým teda nákladných dopravcov v čase víkendov, zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade odcudzenia vozidla, povolenie odbočiť doprava na červenú a bezpečné udržanie vzdialenosti jeden a pol metra pri predbiehaní jednostopových dopravných prostriedkov.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem zatiaľ za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak ste si aj ten návrh dôsledne dosiaľ nepreštudovali, tak jeho preštudovanie vám veľa času nezaberie, keďže je to jeden z tých zákonov, ktoré sú veľmi stručné, je to možno najstručnejší zákon, pretože okrem účinnosti spočíva v tom, že sa do znenia zákona doplní jedno slovo, a to slovo "bezplatne".
Keďže zákon je stručný, ani ja nebudem príliš naťahovať, chcem povedať len dve veci. Tá prvá vec je, že týmto návrhom zákona v podstate doťahujeme do dôsledkov ten princíp alebo zásadu, čo nie je tajné, je verejné, ktorá sa v úplnosti premietla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda tak ako sú verejne prístupné iné informácie týkajúce sa fungovania verejnej správy, a teda vrátane právnych predpisov, tak rovnako verejne prístupné by mali byť aj normy, a verejná prístupnosť neznamená, že niečo sa predáva.
Druhá vec. Chcel by som tu poukázať na analógiu so zákonmi a so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú uverejňované v Zbierke zákonov. Zákon o Zbierke zákonov bol pôvodne prijatý v roku 1992, a teda vyšiel ako zákon č. 1/1993, asi aj symbolicky. A zákony alebo všeobecné záväzné právne predpisy sú tiež verejne prístupné, ale na začiatku v dobe predinternetovej bola Zbierka zákonov prístupná občanom tak, že mohli si ju kúpiť, mohli dostávať papierové vydanie Zbierky zákonov, alebo si ju mohli pozrieť na obci, pretože samosprávy mali povinnosť sprístupňovať občanom Zbierku zákonov. Dnes však už nie sme v dobe predinternetovej, Zbierka zákonov je už dlho na internete, a teda je dostupná všetkým a bezplatne, dokonca teraz tá elektronická verzia Zbierky zákonov je tou záväznou, nie papierová.
Myslíme si ako predkladatelia, že rovnako je potrebné pristupovať aj k tomuto typu noriem, ktoré síce nie sú všeobecne záväzné právne predpisy, ale sú slovenské technické normy, ktoré sú odporúčané, ako tu vysvetlila pani poslankyňa Zemanová, tak istým spôsobom aj záväzné a takéto normy by mali byť prístupné nielen verejne, ako je to deklaratívne napísané v súčasnom znení zákona, ale reálne verejné, čo znamená bezplatne verejne, ak budú zverejnené na internete, tak nie je žiadny, ani technický, ani iný problém.
Takže ďakujem a dúfam, že tento návrh získa podporu, pretože nie je to návrh pravicový ani ľavicový, je to návrh, ktorý prospeje všetkým občanom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem veľmi stručný v tejto veci. Podobne ako v predchádzajúcom vystúpení, aj tu by som chcel poďakovať Anke Zemanovej za to, že sa skutočne mravenčou prácou dostala k návrhu tohto zákona a že nás teda niektorých pribrala do tímu, aby sme rozdiskutovali to, s čím sme vlastne do Národnej rady Slovenskej republiky prichádzali, a teda v maximálne možnej miere uľahčiť život občanom v oblastiach, kde je to uľahčiteľné bez toho, že by to malo zásadný dosah napríklad na verejné financie. Hoci v tomto prípade určite drobný dosah bude, sme presvedčení o tom, že úžitok z prijatia tohto zákona bude výrazne vyšší ako z prostriedkov, ktoré doposiaľ z tejto normy boli získavané do verejného rozpočtu. A preto verím, že kolegovia a kolegyne si tento návrh zákona dôsledne preštudovali a že nám dajú za pravdu a podporia nás hlasovaním už za pár minút.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako som uviedla, tak navrhovaná novela zákona má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne.
Slovenská technická norma sa oznamuje vo vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a norma obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie a dodržiavanie ukladajú orgány verejnej moci v rámci nimi vydávaných individuálnych správnych aktov, a teda z moci úradnej sú pre adresáta právnej normy záväzné. Paragraf 5 predmetného zákona síce deklaruje, že ide o verejne prístupnú normu, avšak prístup k nej podmieňuje uhradením poplatku.
Žiaden iný normatívny akt, ktorého dodržiavanie vyžaduje verejná moc, či už ide o štátne orgány, alebo orgány územnej samosprávy, nie je v našom právnom poriadku spoplatnený. Práve naopak, garantuje sa jeho verejná bezplatná dostupnosť a prístupnosť. Navrhujeme teda, aby sa tento neštandardný postup v prístupe k slovenským technickým normám upravil tak, ako je to pri ostatných normatívnych aktoch, a teda sa umožnil k nim bezplatný prístup.
Za rozširovanie alebo rozmnožovanie normy je možné uložiť vysokú pokutu až do 33 193 eur. Čiže pokutu dostane ten, ktorý rozmnožil a rozšíril slovenskú technickú normu.
Norma je, národná norma je vypracovávaná národným normalizačným orgánom a je chránená autorským právom. Je absurdné, aby žiadna norma alebo aj jej časť nemohla byť reprodukovaná. Pritom síce platí pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale ich používanie že je dobrovoľné, avšak v určitých prípadoch môžu byť aj povinné. Napríklad pre oblasť bezpečnosti, pre oblasť elektrických inštalácií, napríklad pre oblasť spojitosti s verejným obstarávaním. Čiže je to aj dokument, ktorý sa používa v právnych aktoch a ktorý nie je verejne dostupný. A pritom nejde o malé peniaze, keď by ste sa chceli len nahliadnuť do normy, ktorých odkaz máte v nejakom rozhodnutí alebo i máte odkaz vo verejnom obstarávaní, ak sa chcete zúčastniť nejakej súťaže a sa tam odkazuje na normy, tak len nahliadnutie tej normy, napríklad len na jeden počítač pozeraním na jeden rad; na jeden rok stojí 649 eur. Napríklad aj vyjadrenia technickej inšpekcie k rozhodnutiam alebo k projektom následne sa implementujú alebo odzrkadľujú v rozhodnutiach správnych orgánov a týmto sa stávajú záväzné. Prenášajú sa takto do; citáciou sa prenášajú do záväzného právneho predpisu alebo dokonca aj do zmluvy.
To sú argumenty, ktoré nás viedli k predloženiu zákona. Iste sami ste sa mohli v praxi stretnúť s tým, že ste dostali rôzne odkazy, že treba robiť toto a toto podľa STN tej a tej a vlastne ani neviete, nemáte možnosť skontrolovať alebo bezodplatným spôsobom nahliadnuť, o čom vlastne samotné rozhodnutie je. Čiže prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 171). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Po sérii environmentálnych zákonov jeden praktický, ale ktorý sa taktiež týka celého spektra spoločnosti. Predkladáme návrh zákona, ktorý má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je prístup k týmto normám spoplatnený, a to aj napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Na záver by som chcela len upriamiť pozornosť na to, že vlastne skutočnosťou, ktorú navrhujeme, naozaj sa odstraňuje prílišná tvrdosť zákona a tá spočíva v nie malých centoch, ale ide o povinnosť, ktorá bola spätne zavedená a práve pre tých odberateľov, ako bolo povedané, sú to obce, mestá, ktoré majú samostatné vodárenské zdroje, sú to poľnohospodárske podniky. A tie výdavky, ktoré zákon im uložil a na základe ktorých by, aby neprišli o povolenie, ktoré majú vydané desiatky možno rokov, tak tie výdavky sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 10-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti alebo obce a mestá, ktoré majú, alebo odberateľov viacerých okolo možno 30-, 40- aj 50-tisíc eur. Čiže nie sú to malé výdavky. To nie sú výdavky, ktoré by išli do štátneho rozpočtu, ale sú to vlastne výdavky, ktoré sa zaplatia vlastne podnikateľskému subjektu, ktorý tú správu pre nich bude robiť, a pritom tá správa bude len údajom, ktorý nijakým spôsobom nezlepší život na Slovensku, ani nezlepší, ani nezhorší vodnú bilanciu podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje, či na pitnú, alebo technologickú vodu.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto zákona.