Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel poďakovať kolegyni Anke Zemanovej, že ma pribrala do tímu v rámci tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že Slovenská republika ako jedna z najbohatších krajín na zdroje pitnej vody nevyhnutne potrebuje, aby táto komodita bola istým spôsobom upravená a chránená presne tak, ako sme to navrhli.
A možno to osud tak chcel, že práve po diskusii o parížskej, Parížskom dohovore hovoríme o tom, čo je pre nás momentálne na Slovensku asi najcennejšie. Takže chráňme si, čo máme. A verím, že tak ako bolo naznačené aj v prípade Parížskeho dohovoru, aj v prípade tohto zákona, zahoďme stranícke tričká, tu sa jedná o budúcnosť našej krajiny. Takže verím, že aj kolegovia z koalície tento návrh zákona podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže (rečníčka si odkašľala), prepáčte. Takže ďakujem pekne za slovo. Pokračujem v prerušenej rozprave k návrhu zákona o vodách, ktorým sa snažíme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom, k existujúcim odberateľom podzemných vôd.
Takže pokračujem v časti, v tom, že návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a to tým, že sa oslobodia jednotliví odberatelia podzemnej vody pri malých odberateľoch, pri malých odberoch, ale i pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní odberatelia podzemnej vody z existujúcich studní, oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy, ktorou sa spočítava množstvo, bilancia vôd vo vodnom kolektore a spracovanie príslušných geologických prác. Čiže sa odstráni tvrdosť zákona a zároveň sa zachová potrebná minimálna miera vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Ak by nedošlo k zmene súčasného stavu, tak by sa celý rad odberateľov – okrem fyzických osôb, tak aj obcí a miest a poľnohospodárskych podnikov, najmä so živočíšnou výrobou – dostalo do problémov v súvislosti s realizáciou čerpacích skúšok na permanentne využívaných studniach, a to najmä tým, že by muselo dôjsť k odstávke vodných zdrojov pri realizácii týchto čerpacích skúšok, teda ich častí, čo by muselo byť riešené náhradným zásobovaním domácností či prevádzok pitnou vodou.
Predložený návrh taktiež odkladá povinnosť fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015, a to z pôvodného termínu, ktorý je v zákone teraz stanovený na 30. septembra 2017, s odklonom na 31. decembra 2018. Týmto posunutím lehoty sa dá do súladu aj zákon o vodách so zákonom o geologických prácach, tzv. geologickým zákonom, ktorý definuje, že záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov a záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov, tak sú povinní vykonať a odovzdať najneskôr do 31. decembra 2018.
Ešte pripomeniem, o čo presne ide. Čiže pri povoľovaní pri tých malých odberateľoch, pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný hladinou podzemnej vody, ktorá umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov. A taktiež je viazané rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody. Podľa ostatnej novely zákona sa táto povinnosť zaviedla spätne aj na existujúce vodné zdroje bez ohľadu na množstvo odoberanej vody, bez ohľadu na miesto odberu či skutočnosť, že odber je dlhodobo režimovo monitorovaný.
Spätne zavedená povinnosť je veľkou finančnou záťažou pre drobných odberateľov, fyzické i právnické osoby a zároveň je administratívnou záťažou pre komisiu pre výpočet zásob podzemných vôd, pričom získané dáta nijakým spôsobom nebudú mať a nemajú vplyv na zásoby podzemných vôd.
Pri väčších odberateľoch, ktorí odbermi môžu vplývať na celkové zásoby podzemných vôd, sa bude povinnosť vzťahovať iba na prípady, ak by pri obnovení povolenia na odber požadovali väčšie povolené množstvá, ako preukázateľne odoberali za ostatné dva roky pri kontinuálnom odbere podzemných vôd, ktoré boli riadne evidované, boli na nich vykonávané režimové merania a merané certifikovanými vodomermi. A to sa týka buď jedného zdroja, alebo ako súčet odberov jedného odberateľa zo spoločného hydrogeologického kolektora podzemnej vody viacerými odbernými miestami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobré ráno, priatelia. Naschvál som vás neoslovil poslankyňami, poslancami, pretože dnes rokujeme o dohode, pred ktorou sme si všetci rovní. Tu nejde o dohodu, ktorá by sa týkala Slovenskej republiky, ktorá by sa týkala našej ekonomiky, tu ide o dohodu, ktorá sa týka našej zeme, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí.
V rozprave tu padla jedna poznámka, že bolo tu obdobie, kedy sme sa klaňali smerom na východ a odovzdávali nejaké statky navyše, ale pri tejto dohode si treba uvedomiť, tu nejdeme niečo odovzdávať Sovietskemu zväzu, tu nejdeme niečo odovzdávať Amerike, tu ideme niečo odovzdávať našim deťom. A deťom našich detí. Nebudem sa preto venovať samotnému predloženiu tejto dohody, to urobila za mňa veľmi dobre moja poslanecká kolegyňa Anka Zemanová, ja by som chcel možnože k niektorým bodom alebo trocha emotívne sa vyjadriť k samotnej dohode.
Táto dohoda nie je koaličnou ani opozičnou témou. Koaličná strana pravdepodobne zahlasuje podľa palca a opozičná časť tohto parlamentu tak. Ja som presvedčený, že tú dohodu nenájdeme, ja som si istý, že tú dohodu nenájdeme ani v rámci nášho poslaneckého klubu, no ako som už avizoval vo svojej faktickej poznámke, ja za túto dohodu určite hlasovať budem bez ohľadu na to, či to bude na tejto schôdzi, alebo či to bude na budúcej schôdzi. Dohoda totižto rieši, ako som už povedal, našu zem, naše deti, deti našich detí. Toto je naozaj veľmi dôležité si uvedomiť.
Mali sme tu Kjótsky protokol, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a Parížska klimatická dohoda nie je ničím iným iba pokračovaním tejto dohody. Viem, máme veľmi veľa skeptikov, ktorí popierajú globálne otepľovanie. Určite mnohí z vás patria k týmto skeptikom. Jedným z takých najznámejších, pochádza z našej susednej republiky, z Českej republiky, je to pán Václav Klaus. Pochopiteľne všade, kde je nejaká téma, sa nájdu jej zástancovia, nájdu sa aj odporcovia.
Nedávno som videl na internete jedno video. Netýkalo sa to práve tejto dohody alebo globálneho otepľovania, ale dalo by sa to na to veľmi krásne aplikovať. Bola to situácia, kedy na jednej strane sedel človek, administrátor, vedec, to je jedno, a na druhej strane sedela pani, ktorá mu nejakým spôsobom chcela oponovať. A ten pán vraví, tu máme kopu dôkazov o tom, teraz to parafrázujem alebo prenesiem práve na to globálne otepľovanie, tu máme kopu dokumentov, ktoré dokazujú, že ku globálnemu otepľovaniu naozaj dochádza. A tu máme jeden dokument, ktorý dokazuje, že k tomuto globálnemu otepľovaniu nedochádza. A tá pani na druhej strane zobrala ten jeden dokument a hovorí, ja som to vedela, že niečo také existuje. Takže, bohužiaľ, toto je aj to, k čomu sa niekedy uchyľujeme a hľadáme si takúto nejakú ľahšiu cestu, aby sme ospravedlnili to, že s niečím nesúhlasíme.
Ja by som si v tomto možnože pomohol jednou citáciou z filmu Bolka Polívku Dědictví, ale nebolo by to ani vhodné a nebola by to ani pravda, pretože v tomto konštatovaní sa hovorí, že čo som nevidel, v to neverím. Ale globálne otepľovanie je realita. Je tu. Anka Zemanová už spomínala ten jeden stupeň. Máme množstvo kriviek. Zima 2015 alebo rok 2015 bol v meraniach opäť jeden z najteplejších. Videl som však aj iné video, ktoré sme púšťali deťom na letnom tábore, ktorý organizujeme už tretí rok. Tento tábor má práve zameranie na energetiku a ochranu životného prostredia. Je to krátke dvoj- alebo trojminútové video s veľmi aktuálnou tematikou, kde sa Zem prihlásila na Facebook. A teraz sa k nej začali hlásiť rôzni priatelia. A zrazu prišlo k nejakej industriálnej revolúcii, zrazu sme tu mali nejaký ďalší rozvoj a tá Zem z toho celého ochorela. Ale na záver práve tá Zem zvažovala čo ďalej. Malo to veľmi negatívny vplyv na ňu samu a zvažovala, či si z priateľov neodhlási človeka, ktorý má na to otepľovanie najväčší vplyv. Ale zrazu prišla kjótska dohoda, zrazu prišla Parížska dohoda a všetko sa opäť ustálilo.
Ja nehovorím, že táto Parížska dohoda je nejakým univerzálnym riešením na to, čo sa dneska tu deje. Ale je určite dôležitým krokom, ku ktorému pokiaľ sa naozaj zaviaže 195 krajín, ktoré túto dohodu na začiatku schválili, potom máme jeden veľmi dôležitý krok, aby sme tie ciele, ktorých síce nie je veľa, ale aj dosiahli. Ako si to nastavíme na tej národnej úrovni, už bude na nás. To, že to nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na verejné financie, naozaj nie je pravda. Ale ja si myslím, že na druhej strane to, čo nám to prinesie, bude omnoho dôležitejšie, omnoho viacej ako to, čo do toho investujeme.
Ja si iba dovolím citovať z samotnej dôvodovej správy, kde je uvedené, že Európska únia a jej členské štáty boli prvým významným hospodárstvom, ktoré oznámilo 6. marca 2015 svoje plánované národne definované príspevky, v rámci ktorých sa stanovuje záväzok dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40-percentné zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v závere Európskej rady z 20. októbra 2014 týkajúci sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Veľmi, naozaj veľmi ambiciózny cieľ. Len napríklad na Slovensku by sme mohli k tomu veľmi, veľmi jednoducho prispieť. Máme tu napríklad už spomínané Hornonitrianske bane a spaľovanie uhlia v Elektrárni Novákoch, ktorá je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia.
Ako som už spomenul, táto dohoda nie je o Slovensku, nie je o ekonomike, ale je o zodpovednosti, statočnosti a priznaní si vlastných chýb, ktoré sme možnože neurobili my sami v minulosti, urobili ich naši predkovia a my by sme ich mali napraviť.
Ako už bolo spomínané, spomenul to aj pán minister, spomenula to aj Anka Zemanová, mali by sme na základe tejto dohody dosiahnuť udržanie hodnoty zvýšenia globálnej priemernej teploty na hodnotu dvoch stupňov do konca tohto storočia. Toto je takisto veľmi ambiciózny plán. Ale ja si myslím, že je naozaj nielen dosiahnuteľný, ale aj nevyhnutný.
Bolo takisto spomínané, že dohodu už podpísali Spojené štáty americké aj Čína. Dokopy je to tých 40 % alebo 39, neviem presne, plus niekoľko ďalších menších štátov, ktoré dávajú dokopy 1,1 percenta. Som presvedčený, že Slovenská republika by nemala medzi týmito štátmi chýbať.
Na záver dovolím si iba pripomenúť, ako bola táto dohoda toho 12. 12. 2016 schválená na konferencii. Urobil to, alebo teda to záverečné gesto urobil predsedajúci francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý ju odklepol zeleným kladivkom, a nasledoval v sále potlesk.
Pridávam sa ku kritike Anky Zemanovej k spôsobu, akým bola táto správa predložená. Ale bez ohľadu na to, či bude o nej hlasované na tejto schôdzi alebo na budúcej, ja ju určite podporím. A o to isté by som chcel podporiť aj mojich kolegov, či z opozície, či z koalície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Zareagujem na zopár príspevkov.
Pán kolega, pán poslanec Antal, áno, Parížska dohoda je v tejto chvíli deklaráciou, ale v konečnom dôsledku to bude presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, záväzkom. A mňa by zaujímalo, čo bude pán minister presadzovať pri rokovaniach s partnermi, ktorí podpíšu túto dohodu. Čiže preto sa dožadujem týchto údajov.
A k tým médiám. Rozhodne tie médiá nie sú pre mňa, ani ja netúžim byť mediálnou hviezdou, ale tie médiá by tu mali byť pri tak závažnej chvíli, kedy sa má pristúpiť k takémuto záväzku. A to len deklaruje to, že ako je to spoločnosti ukradnuté. Nie ja, ale téma, téma sa má medializovať.
Pán poslanec Kresák, neporozumeli ste, že pán minister nenesie zodpovednosť za ostatné segmenty, ale treba si pozrieť, predkladateľom je pán predseda vlády Fico. On je tu v jeho zastúpení. To je záväzok pre celú vládu, nie pre ministra životného prostredia. On len má byť tým gestorom, tým prierezovým gestorom, aby sa to, tlačil na tých svojich kolegov, aby sa tie témy napĺňali. S čím pôjde na to vyjednávanie, keď nemáme analýzu? Každý minister by mal priniesť svoj záväzok, ktorý bude napĺňať, pre naplnenie záväzku o Parížskej dohode. Čiže zmierňovanie klímy, to nie sú len reči, ale majú to byť v prvom rade činy.
Len na záver ešte to, čo povedal pán poslanec Fecko, pekne to zhrnul, že nielen na školách sa učíme niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, pani poslankyňa Zemanová, ďakujem ti za tvoj príspevok. Chcel by som zdôrazniť tú tvoju časť príspevku, kde hovoríš o tom, že by sme mali vrátiť do krajiny a prírody ľudí. Aby pôdu obhospodarovali tak, ako tomu bolo v minulosti, keď sa pôda orala, lúky sa pásli. Tu s tebou súhlasím a tu narážame ale na problém, ktorý máme u nás napríklad v Národnom parku Malá Fatra, kde sme ľudí pod zámienkou ochrany prírody doslova vyhnali z národného parku. Na pôde sa nehospodári, lúky sa nepasú. Ako sme mali možnosť presvedčiť sa na vlastnej skúsenosti, že väčšia búrka, ktorá bola u nás pred dvoma rokmi, spôsobila doslova katastrofu vo Vrátnej a v Terchovej len preto, že príroda nebola schopná vodu zadržať tam, kde by sa tá voda zadržať mala – v lese a na lúkach. A aj to, že sa tam nehospodári, že tam sa tie lúky nespásajú, vlastne spôsobilo to, že tá voda vlastne neostala tam, kde mala, a urobila nám v Terchovej katastrofu.
Ďakujem.

Anka, ďakujem veľmi pekne, veľmi dobrá zhrnutá kritika spôsobu predloženia tohto návrhu na vyslovenie súhlasu. By som iba k tomu dodal, doručenie aj na stránke Národnej rady sa uvádza 14. 9. a dneska o tom rokujeme, čo je sedem dní, z môjho pohľadu veľmi málo času na to, aby sme sa mohli aj tu v parlamente, aj na výboroch k tomu nejak relevantne vyjadriť.
Na druhej strane budeme dneska rokovať o samotnej dohode. Uvidíme, či sa nám podarí posunúť to samotné rokovanie na ďalšiu schôdzu, ale za seba môžem povedať, že tú dohodu určite podporím, tomu sa ale budem potom venovať vo vlastnom vystúpení. Videl som však, že pán minister si robil aj poznámky, chcel by som ho preto poprosiť, ak by mohol aspoň na niektoré body, aby sa k nim vyjadril.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová, oceňujem to vystúpenie. Na rozdiel od predrečníka si myslím, že aj keď je našou úlohou prijímať dobré zákony a schvaľovať dobré zmluvy, tak by sme to mali robiť v stave maximálnej informovanosti, a teda mali by sme mať k dispozícii všetky informácie, ktoré k danej téme máme mať. Preto majú návrhy zákonov dôvodové zmluvy (pozn. red.: správne má byť "správy"), preto sa o zákonoch aj o zmluvách v parlamente vedie rozprava a neschvaľujú sa len tak, že prídu a poslanci to odmávajú. Čiže požiadavka na viac informácií je úplne legitímna. Otázne je, že čo všetko ďalšie sme schopní sa dozvedieť o tejto téme do októbra, ale tá požiadavka sama osebe je podľa môjho názoru legitímna a ja ju určite podporím.
A jedna technická vec. To, že sa o tom návrhu bude hlasovať, keď sa bude hlasovať o iných veciach, teda myslím o tom procedurálnom návrhu na odloženie, toho sa netreba nijako špeciálne dožadovať, vyplýva to priamo zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý v čl. 38 ods. 3 hovorí, že o procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu, v takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude Národná rada schopná uznášať sa. Čiže predpokladám, že hneď o jedenástej, keď budeme hlasovať, tak toto by mala byť prvá vec, o ktorej budeme hlasovať, ak máme postupovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte na začiatok možno k tomuto hlasovaniu, pán predsedajúci, by som navrhla, aby, keďže sme boli neuznášaniaschopní, aby sa o mojom návrhu o odložení hlasovania o pristúpení k dohode vykonalo o jedenástej, keď sa bude hlasovať.
Tá celá moja rozprava bude o tom, že prečo je to dôležité, aby sme mali všetky relevantné informácie. Takže podpísanie ratifikácie a klimatickej dohody z Paríža je naozaj výzvou pre celý svet vrátane Slovenska. Zmena klímy, to je fakt, to nie je niečo, čo je teória... (rečníčka si odkašľala) pardon. Čiže zmena klímy, to je fakt, to nejde len o otepľovanie krajiny, ale o celý rad rôznych zmien postupných, ale i náhlych s ťažko predvídateľnými následkami. A napriek tomu mnohé vlády – vrátane slovenskej – nekonajú dostatočne v prevencii a práve naopak, často skutky sú ich pravým opakom. Pristúpenie k rôznym dohodám by nemalo byť prestížou, ale skutočným záväzkom. A kým ho prijmeme, tento ďalší záväzok, mali by sme vedieť, čo nás čaká.
Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, ktorým sme začínali toto volebné obdobie. V programovom vyhlásení vlády sa vláda hneď v úvode hlásila k výsledkom parížskej klimatickej dohody a k environmentálnemu rozvoju Slovenska. Často sa aj doteraz ohýbajú pojmy ako enviro, eko, ale vízia chýba. Pripomeniem aj to, že doteraz nie je známy postoj vlády ani k takým regionálnym témam, ako je drancovanie lesov, odlesňovanie, opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napr. štiepkovaním zdravého dreva na biomasu. Pripomeniem tiež, že táto snemovňa odmietla môj návrh, ktorý prinášal isté zlepšenie. Nie je známe stanovisko k vodohospodárskej politike, napríklad k malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť, stanovisko k dotáciám pre fosílne palivá. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrnými spôsobmi či nevhodná manipulácia s drevom spôsobuje vážne odvodňovanie lesov a to je len krátky výpočet zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v lesoch, pritom to sú jedny zo základných atribútov rovnováhy v krajine.
Klimatická dohoda nie je žiadna novinka. Slovensko, Slovenská republika pristúpila už v minulosti k viacerým takýmto záväzkom. Bolo to v roku 2005 31. mája, kedy sa zaviazala splniť kvantitatívne redukčné záväzky emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov v priebehu rokov 2008 až 2012. Štáty, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Spolu vtedy 141 krajín podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami boli Spojené štáty a Austrália. Tu však treba povedať, že napriek tomu, že Spojené štáty, ktoré boli mimoriadne kritizované z toho dôvodu, že nepristúpili k Kjótskemu protokolu, tak práve ony vplyvom zmeny štruktúry ekonomiky a technologickým pokrokom dokázali, že vlastne aj bez pristúpenia k tejto dohode limity splnili, plnili a prakticky aj bez podpisu ako keby sa k Kjótskemu protokolu pripojili.
Už v roku 2002 sa analyzovali dopady klimatických zmien na jednotlivé sektory prírodných aj humánnych procesov v jednotlivých odvetviach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, priemysel, energetika, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ubytovanie, stravovanie, finančné služby, zdravotníctvo a ostatné služby spoločnosti. Vyhodnocovali sa aj väzby medzi jednotlivými odvetviami a ich zmeny spôsobené klimatickými zmenami. Takže žiadna novinka a len z tohto výpočtu si treba uvedomiť, že naozaj ide o celé spektrum fungovania spoločnosti.
Keď si zobereme materiál, ktorý máme predložený, dôvodovú správu k tomuto bodu, tak povedať, že sa nevie urobiť dopad na financie, je chybou. Samotná, píše sa, keď vám prečítam text doložky vplyvov, samotná ratifikácia Parížskej dohody, to znamená ten samotný akt toho, že zdvihneme ruku, a toho, že vlastne pán prezident už v decembri v podstate Parížsku dohodu podpísal, a naozaj toto, že zdvihneme ruku, nebude mať dopad na verejné financie, na rozpočet, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a na sociálne vplyvy; toto sa píše v doložke. Avšak tá implementácia bude mať, pretože tam budeme musieť aj my vedieť, ako dostojíme záväzku, ktorý tuná ideme ratifikovať. Pritom sa píše, že implementácia Parížskej dohody sa v našej krajine bude uskutočňovať prostredníctvom právnych predpisov Európskej únie a v súlade s jej rámcom politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40 % zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.
Pán minister, pýtam sa, aké opatrenie navrhnete, aby proces znižovania emisií a systém obchodovania s emisiami už nebol kšeftom, aby sa zabránilo pri obchodovaní s teplým vzduchom korupcii a skrivodlivosti. Ako budete garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií? A premietnete do praxe aj to, že zrušíte dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre? To budú kroky, ktoré by ukázali to, že naozaj máme záujem o to, čo budeme teraz, k tomu nás nabádate, aby sme pristúpili k Parížskej dohode. Ako vážne bude vláda hospodáriť s pôdou? Doteraz neplatilo nič a už bude hospodárenie na pôde a v lesoch diametrálne odlišné?
Nie je alibistické napísať v dôvodovej správe, že je teda zjavné, že právne predpisy EÚ, ktoré budú vykonávať Parížsku dohodu a prostredníctvom ktorých bude Parížska dohoda implementovaná v našom právnom poriadku, nie sú ešte prijaté, a preto zatiaľ nie je možné určiť konkrétne vplyvy Parížskej dohody na našu spoločnosť? Toto máme napísané v dôvodovej správe, o ktorej máme hlasovať. Aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý dávam návrh, aby sa hlasovalo o odložení podpisu ratifikácie Parížskej dohody. To budeme čakať, čo nám nadiktuje Európska únia, a až potom začneme konať?
Pán minister, čo budete presadzovať na konferenciách k zmene klímy, čo budete presadzovať, aké adaptačné opatrenia pre Slovensko, keď ich nemáte zadefinované teraz v tomto dôležitom okamihu ratifikácie a o pár týždňov, na výbore ste nám spomínali, že má byť stretnutie už krajín, ktoré k dohode pristúpili?
Píše sa v správe, že vplyvy budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov v našom právnom poriadku. To znamená, opäť skloníme hlavu a budeme všetko prijímať, čo nám Európska únia nadiktuje? Alebo pôjdeme tam ako hrdý partner s jasnou víziou?
Opäť budem citovať z dôvodovej správy. Predsa len v úvode, keď sa hovorí, že sa nevie, aký dopad na verejné rozpočty, tak sa píše ďalej, no ale predsa len vplyvy na rozpočet verejnej správy sa môžu očakávať pozitívne aj negatívne. Pozitívny vplyv tvoria príjmy z aukcií emisných povolení, ktorých cena by mala rásť. Náklady pre verejné financie predstavujú najmä finančné prostriedky na pomoc zmluvným stranám rozvojových krajín na dosahovanie cieľov dohody.
Tu poviem len takú perličku, že v podstate počíta sa, že asi; počkajte, musím pohľadať to číslo (rečníčka hľadala údaj v podkladoch); 100 miliárd ročne by malo ísť na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. To znamená, krajiny, ktoré pristúpia, tak by mali pomáhať finančne týmto rozvojovým krajinám. Tiež nie je povedané ako, bude to predmetom iste ďalších diskusií, ale predtým, než pristúpime k takejto dohode, mali by sme mať aspoň jasno.
Vplyvy na podnikateľské prostredie, ďalej sa píše, budú pozitívne aj negatívne, budú to náklady, potrebné investície do infraštruktúry, energetické a dopravné systémy, zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné investície. Naopak, píše sa, benefitmi budú následné úspory dosiahnuté vďaka inovatívnym technológiám.
Sociálne vplyvy budú pozitívne aj negatívne, možno očakávať zdravotné benefity z menšieho znečistenia a následne dlhšej strednej dĺžky života, ako aj zníženie rizika prírodných katastrof. No, tuto by som asi s týmto bodom najmenej súhlasila, pretože tie sociálne vplyvy budú možno práve aj zvýšená nezamestnanosť. Sociálne vplyvy, keď hovoríme o celoglobálnej situácii, vytváranie sucha a dopady sucha spôsobujú migráciu obyvateľstva. Dopady toho, čo dnes zažívame, nie je len ekonomická migrácia, ale je to aj klimatická migrácia, ľudia, ktorí sa obávajú svojich životných podmienok a dopadov sucha.
Vplyvy na životné prostredie, sa píše, že budú pozitívne. Nuž, tiež je, uvidíme, ako naozaj budú premietnuté.
Pýtam sa, prečo ste nám doteraz nepredložili sériu opatrení. V decembri pán prezident podpísal Parížsku dohodu, teraz máme už koniec septembra, a chápem vašu ambíciu, aby sme mali prestíž a boli medzi prvými, ktorí ratifikujú túto Parížsku dohodu, možno aj z toho titulu, že predsedáme Rade Európy, aby sme nechýbali pri tých úvodných rokovaniach. Ale nie je to trošku málo, keď nevieme v skutočnosti, aké tie dopady budú? Nebolo dostatok času na to, aby sme, celá spoločnosť, boli serióznym spôsobom informovaní? Pretože to nie je len o tom, že vláda podpíše dohodu, to je jedna ruka, ale súbežne s druhou rukou a s celou spoločnosťou by sme mali tie opatrenia, ktoré vyplývajú z takéhoto záväzku, realizovať od vládnej cez regionálnu až po miestnu úroveň.
Pýtam sa, čo urobila doteraz vláda k tomu, aby Slovensko zvládlo proces prispôsobenia sa zmene klímy. Ako sú vyčíslené tie dopady na zmeny? Aké konkrétne opatrenia dnes sú navrhnuté v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v lesnom hospodárstve? Napríklad len poviem, v lesnom hospodárstve je výber odolnejších druhov drevín, odolnejších voči búrkam, voči požiarom. Aké opatrenie sa urobilo v urbanizme, keď samotná vláda prijíma strategické rozhodnutia a dáva zastavať najúrodnejšie naše pôdy v oblasti, v blízkosti inundácie pri Nitre; a to už sme dávno mali podpísané, pristúpené rôzne záväzky; kde je tá realita?
A napokon na zdravie obyvateľstva, to nebude len o predĺžení stredného, doby života, ale to bude aj dôsledok, rôzne nové choroby, ochorenia, ktoré možno nášmu kontinentu neboli známe, ale zmenou klímy a posúvaním teplotného pásma tie ochorenia sa budú rozširovať. Ako je pripravené zdravotníctvo, ako sa adaptuje náš farmaceutický priemysel, naše kliniky na tieto okolnosti?
Dá sa očakávať aj zmeny v cestovnom ruchu. Sme svedkami veľkého rozvoja cestovného ruchu, najmä zimných športov v našich veľhorách, ale pritom sa veľmi ľahko môže stať, že ani nie v tak ďalekej budúcnosti sa snehová pokrývka vzdiali a veľké investície, a hoc aj súkromné investície do takýchto turistických vyžití zničia len akurát naše veľhory a dopady na klímu a na bezpečnosť proti povodniam z dôvodu tohto zničenia budú ďaleko vyššie.
Už dnes sme svedkami nárastu frekvencie výskytu a intenzity extrémnych výkyvov počasia, akými sú napríklad búrky, nadmerný úhrn zrážok, bleskové povodne, suchá, požiare, zosuvy pôdy. Tie majú za následok poškodenia budov, dopravnej a priemyselnej infraštruktúry a vlastne tieto všetky škody nepriamo vplývajú aj na sektor finančných služieb a poisťovníctva. Meniace sa klimatické podmienky ovplyvnia napríklad sektor energetiky a spôsob energetickej spotreby, zvýšený dopyt po elektrine napríklad z dôvodu požiadaviek na klimatizáciu.
Zmena klímy má jednoznačne škodlivé účinky na zdravie, ako som už povedala, prostredníctvom horúčav, prírodných katastrof, znečistenia ovzdušia, nákazlivých chorôb, ktoré prenášajú ľudia alebo živočíchy. Okrem toho môžu byť prípadnou zmenou klímy ovplyvnené aj choroby, ktoré sa prenášajú vodou, potravinami a ktoré sa prenášajú zo živočíchov na človeka. Tieto účinky môžu byť zosilnené ďalšími stresmi, ako je napríklad vystavenie sa ozónu a jemným časticiam počas horúčav.
Proces prispôsobenia sa na zmenu klímy je veľmi dôležitý a predstavuje veľmi veľkú výzvu pre plánovacie orgány, najmä a nielen na regionálnej úrovni. Priestorové plánovanie je medzisektorovou otázkou a predstavuje vhodný nástroj na určovanie opatrení na prispôsobenie a ktoré sú účinné aj z hľadiska nákladov. Minimálne požiadavky na priestorové plánovanie, využívanie pôdy a zmena využívania pôdy v súvislosti s procesom adaptácie musia zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti, ľudí s rozhodovacou právomocou a odborníkov na všetkých úrovniach.
Pán minister, tu vidím veľkú vašu úlohu, ktorá mala vyjsť, odznieť pri, v tento deň aj z vašich úst. Ktorá mala odznieť z médií. A pozrite sa, koľko kamier je tu. Jedna kamera. Pri tak dôležitom dokumente, ako je podpis Parížskej dohody! Pozrite sa do tejto snemovne, aký záujem poslancov je o takýto dôležitý dokument! Ideme robiť prestíž pred celým svetom, aha, ratifikovali sme v prvej desiatke túto dohodu, ale záujem žiadny. Len forma, ale prax nie.
Mnohé aj malé rozhodnutia, ktorými sa priamo alebo nepriamo ovplyvňuje proces prispôsobenia sa zmene klímy, sa nerobia len v tejto snemovni a nerobia sa len na vládnej úrovni, ale aj na miestnej. Miestne orgány preto zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, napríklad zmena postupov vo využívaní pri hospodárení s pôdou, kde by sme mohli poradiť našim hospodárom, drobným hospodárom, ako majú pracovať s pôdou, aby nedochádzalo k splachom pôdy dole, aby nedochádzalo k erózii a ronom pôdy dolu, aby sa prispôsobili. Aby táto erózia a zosuvy nepoškodzovali ich domy. Toto je dopad na toho konkrétneho človeka.
Pri meniacej sa klíme bude úloha poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj poskytovateľov environmentálnych a ekosystémových služieb neustále pribúdať na význame. Pán minister, je to práve vaša úloha, vy by ste mali byť tým garantom, že cez tieto sektorové politiky nielen ústne a písomne sa bude deklarovať to, o čom tu hovoríme, ale že sa to prenesie do praxe, že nebudú vydávané rôzne výnimky v chránených územiach na výruby, na ničenie aj tých zopár chránených území s piatym stupňom ochrany. Že nebudú sa dávať výnimky na odnímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú pre nás nielen dôležité pre poľnohospodárstvo, ale aj pre zásobáreň podzemných vôd a celkový kolobeh vody v našej krajine.
Poľnohospodárska správa a správa lesného hospodárstva zohráva hlavnú úlohu okrem tých oblastí aj v súvislosti s efektívnym využívaním vodných zdrojov v oblastiach sucha, s ochranou vodných tokov proti nadbytočnému prílevu živín, zdokonalením povodňového manažmentu, údržbou a obnovovaním polyfunkčných území, akými sú napríklad pasienky vysokej prírodnej hodnoty, ktoré sú biotopom pre mnohé rastlinné i živočíšne druhy a ktoré napomáhajú ich migrácii. Presadzovanie správy lesov, ktorou sa zvyšuje odolnosť voči zmene klímy, opatrenia v rámci hospodárenia s pôdou, ktoré sa vzťahujú na údržbu organického uhlíka, napríklad v súčasnosti sa pôda takmer vôbec neorie alebo sa orie čo najmenej, ochrana trvalých pasienkov, toto všetko sú opatrenia na zmiernenie, ktoré by mali napomáhať v procese prispôsobenia sa rizikám spojených so zmenou klímy, a nielen to, že pristúpime. Áno, je to forma, je to deklarácia, ale tu nie sme v bode nula, v bode nula sme mohli byť v tom roku 2002, a máme druhú polovicu roku 2016.
Inšpirovať ste sa mohli aj materiálmi, ktoré vydala Európska únia v predchádzajúcich rokoch. V roku 2009 to bola Biela kniha: Adaptácia na zmenu klímy. Je to európsky rámec opatrení, ktorý stanovuje rámec na zmiernenie možných dôsledkov zmeny klímy na Európsku úniu. Vlastne je to koncepcia ekologických infraštruktúr, kde sa hovorí, že proces adaptácie je účinnejší, ak sa nekladie dôraz len na fyzické infraštruktúry, ale prihliada sa aj na schopnosť samotnej prírody absorbovať alebo regulovať záťaž v mestských či vidieckych oblastiach. Pritom ekologická infraštruktúra sa rozumie, že je to prepojená sieť prírodných oblastí, napríklad aleje, mokrade, parky, chránené lesy, spoločenstvá pôvodných druhov rastlín a vodné plochy, ktoré prirodzeným spôsobom regulujú búrky, teploty, riziko záplav a kvalitu vody, ovzdušia a ekosystémov. Ako príklad možno uviesť, že tam, kde je zlepšená kapacita absorpcie pôdy zadržiavať uhlík a vodu a uchovávať ju v prírodných systémoch, sa zmierňujú následky v období sucha a je to vlastne prevencia proti záplavám, erózii pôdy a dezertifikácii. To znamená proces degradácie územia na súš.
Parížska dohoda má za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako 2 stupne od začiatku industriálnej doby. Ale tu treba povedať, že už o 1 stupeň sa oteplilo. Ďalšou ambíciou je poskytovať najmenej 100 miliárd ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. Zavádza sa aj päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v produkcii skleníkových plynov. Venuje sa nielen problematike znižovania emisií skleníkových plynov, ale aj prispôsobeniu sa na negatívne dopady.
Chcem pripomenúť, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky prijala stratégiu adaptácie na nepriaznivé dopady zmeny klímy. Kde je analýza riešenia? Kde je analýza cieľov, ako bola naplnená, ako sa napĺňa táto stratégia? To, že uplatňovanie v praxi je nedostatočné a nielen v tom, že chýba časový plán a jeho kontrola. Podpísanie ďalšej, hoci medzinárodnej dohody za nás činy nevykoná, a preto považujem materiál na rokovanie Národnej rady za nedostatočne pripravený a preto aj navrhujem odloženie jeho prerokovanie na ďalšiu schôdzu, o čom poprosím hlasovať v termíne hlasovania.
Nepáči sa mi, že hľadáme prestíž na medzinárodných fórach bez toho, aby sme začali konať sami od seba. Bez toho, aby sme naozaj my napĺňali a nastavili si konkrétne aj fiktívne vymáhateľné krátkodobé i dlhodobé ciele pre vládu, ale aj pre regióny a miestne štruktúry. A v neposlednom rade sme nedostatočne zapojili verejnosť a politikov. Na výbore ste to pekne povedali, že táto deklarácia je vlastne pre naše vnúčatá. Takže pre nich je už úloha jasná. My sme úlohu zadali, ale v podstate my sa bránime prevziať zodpovednosť za konanie dnes, za konanie, ktoré ovplyvní život ďalších generácií. Pretože len reči to nespravia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci a pán minister, navrhujem, aby sa odložilo rokovanie o pristúpení k Parížskej dohode, a prosím, keby sa mohlo o tomto bode hlasovať. A je to z toho dôvodu, že materiál, ktorý nám bol predložený na rokovanie, neobsahuje všetky náležitosti tak, aby sme sa mohli plnohodnotne rozhodnúť, lebo síce má deklaratívnu, súčasná podoba dohody má deklaratívnu podobu, ale materiál, ktorý nám bol predložený, neobsahuje dopady na verejné financie, dopady na sektorové strategické politiky. Bola by som rada, aby pri hlasovaní sme mali všetky tieto informácie pokope a mohli sa všetci zodpovedne rozhodnúť.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ako som povedala pri predkladaní návrhu zákona, tak predložená novela reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočne zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie ministerstva životného prostredia o schválení záverečnej správy podľa geologického zákona.
Tu chcem upozorniť na to, že veľmi podobný návrh predkladal aj pán minister Sólymos vo vládnom návrhu zákona o vodách. Tu chcem však upozorniť na odchýlku od tej vládnej novely, kde vládna novela hovorí len o domácnostiach, to znamená drobných odberateľoch pre domácnosti a nie odberateľa ako takého, ktorým môže byť aj iná fyzická osoba ako domácnosť, ale jednoducho môže mať studňu, ktorou čerpá podzemnú vodu, ale teda nespĺňa tie kritéria, ktoré sú pre veľkých odberateľov. To znamená, že na rozdiel od vládneho návrhu, v tejto časti náš návrh hovorí o odberateľovi ako takom, o malom odberateľovi, čiže domácnosť, ale môže ísť aj o inú fyzickú alebo právnickú osobu. To je jeden okruh odberateľov.
Druhý okruh, ktorým náš návrh zákona navrhuje vlastne zmierniť tvrdosť zákona, je, sú odberatelia podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárenský zdroj. To môžu byť, v prvom rade sú to obce a mestá, ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou vodou, v druhom rade sú to poľnohospodárske podniky, ktoré využívajú podzemnú vodu na zásobovanie pitnou vodou, v prvom rade podniky pre živočíšnu výrobu, ale taktiež môžu to byť aj podniky, ktoré používajú vodu pre priemyselné podniky, pre technologickú, technologické účely.
Novela sa týka tých odberateľov, oslobodenie, resp. zmiernenie tvrdosti sa týka tých odberateľov, ktorých odbery sú riadne evidované na SHMÚ a sú spoplatnené podľa tohto zákona.
Čo znamená riadne evidované? Znamená, že majú odbery, ktoré sú merané certifikovanými vodomermi, nahlasujú ich na Slovenský vodohospodársky podnik, ako aj na SHMÚ a sú riadne spoplatnené podľa tohto zákona. Výška poplatku, výšku poplatku tento zákon nerieši, ten je riešený nariadením vlády. Riadne evidované znamená v tomto návrhu to, že sú to, že sa na vodárenských zdrojoch vykonáva minimálne dva roky režimové meranie na mesačnej báze, a to prostredníctvom certifikovaných vodomerov. Títo odberatelia budú mať povinnosť požiadať o nové povolenie na odber, avšak bez povinnosti výpočtu zásob podzemných vôd, pokiaľ ich odber bude povolený, požadovaný v množstve doterajšieho, to znamená dovtedajšieho obdobia, za tie obdobia minimálne dvoch rokov sledovaného odberu podzemných vôd podľa režimových kontinuálnych meraní.
Prečo musia požiadať o nové povolenie? Pretože zákon ukladá, že k 30. septembru 2017 všetky vydané povolenia na odbory podzemných vôd, aktuálne platný teda zákon hovorí o tom, všetky vydané povolenia stratia platnosť. To znamená, že ak by chceli naďalej zásobovať obyvateľstvo pitnou vodou alebo svoje prevádzky pitnou vodou, podzemnou pitnou vodou, tak by konali bez povolenia, za čo by boli sankcie. Túto povinnosť, resp. stratu platnosti upravuje aj návrh zákona, ktorý predkladám ja, ale tuná v tomto bode máme identický návrh s vládnym návrhom, kedy sa tá povinnosť pre tých, ktorí chcú požiadať o napríklad zvýšené odbery alebo odbery nové, tak, resp. ak majú vydané povolenie na odbery pozemných vôd, ale nevykonávajú tie merania, tak aby sa posunula lehota na koniec roka 2018.
Treba povedať, že návrh nášho zákona bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, a to hlavne vyplývajúce z oslobodenia jednotlivých odberateľov podzemnej vody pri malých odberoch a pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní v odberateľoch podzemnej vody z existujúcich studní. Oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovovanie záverečnej správy a príslušných geologických prác sa odstráni tvrdosť zákona pri zachovaní potrebnej minimálnej miery vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Tuná treba povedať toľko, že tieto výpočty zásob podzemných vôd, vlastne ide o údaj, ktorý je síce zaujímavý, ale nijakým spôsobom neovplyvňuje chod našej spoločnosti. Zásoby podzemných vôd, je to obnoviteľný zdroj, ktorý, samozrejme, je dobré poznať, aké máme množstvá, avšak aj treba si brať na vedomie skutočnosť, že množstvo odberu podzemných vôd každoročne klesá. Ak si znovu pozrieme spomínanú brožúrku, ktorú som citovala v predchádzajúcom vstupe pri zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak aj v tejto brožúrke je graf, ktorý poukazuje na veľký pokles množstva odoberaných podzemných vôd. Je to, nie je to teda v súvislosti s tým, že by sme pili menej vody alebo boli menej čistotní, ale je to, samozrejme, s používaním, zavádzaním modernejších technológií, úsporných technológií na odber podzemných vôd. Je to spojené s rekonštrukciou starých vodovodných zariadení, kde dochádzalo k obrovským únikom podzemných vôd a v neposlednom rade je to, samozrejme, skutočnosť, že voda je spoplatnená a takýmito úspornými opatreniami sa aj spoja, dochádza aj k úspore výdavkov.
To znamená, nie je tu obava o tom, že by dochádzalo k nejakému nekontrolovanému odberu podzemných vôd, aby, že by hrozilo Slovensku, že nebudeme mať dostatok pitnej vody. Tá hrozba je skôr hrozbou kvalitatívnou ako kvantitatívnou. Aj z tohto pohľadu výdavky, ktoré ani nejdú do štátneho rozpočtu, ale sú výdavkami, ktoré sa pohybujú na úrovni tisícov eur za spracovanie takýchto záverečných správ, pretože tá záverečná správa, to nie je len dokument, ktorý niekto napíše za stolom, ale mal by to byť dokument spracovaný na základe geologických pravidiel, to znamená na základe vykonanej novej čerpacej skúšky. Samozrejme čerpacia skúška je iná pre vodárenské zdroje na Žitnom ostrove, ale je iná na vodárenské zdroje niekde na východnom alebo strednom Slovensku, resp. v iných geologických podmienkach.
Ak by sa malo postupovať rovnako a tak, ako hovoria súčasné metodiky, takáto čerpacia skúška by mala trvať minimálne 21 dní, plus by mala byť stúpacia alebo skúška, ktorá monitoruje pokles hladiny podzemných vôd.
Teraz si predstavte odstavenie vodárenského zdroja, ktorý zásobuje nejakú obec pitnou vodou a malo by dôjsť k jeho odstaveniu, aby sa zmerala stúpacia hladina podzemnej vody pri stúpacej skúške. Kto si prevezme tieto ďalšie výdavky na to, aby bolo obyvateľstvo zásobované pitnou vodou? Kto si vezme výdavky poľnohospodárskeho družstva, ktoré má nejakú živočíšnu výrobu, aby náhradným spôsobom zabezpečovalo dostatok pitnej vody pre zvieratá? Plus treba rátať samotné geologické práce, ktoré sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti, ktoré obhospodarujú dajme tomu v jednom zvodnenom horizonte viacero vrtov, tak výdavky pre takúto spoločnosť sa môžu pohybovať radovo okolo 40 - 50-tisíc eur. Sú to výdavky, ktoré sú v podstate naozaj záťažou pre tieto spoločnosti a ktoré zaplatíme zase len my v cene vody, resp. v cene toho, že nebudú urobené nové investície alebo pri podnikateľských subjektoch v poľnohospodárskej výrobe ich zaplatíme možno zase v cene mäsa, resp. toho zvieraťa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)