Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kuffa tu spomínal aj o tom, že ako je Slovensko pripravené na vojnu a tak ďalej, dotkol sa trošku aj tej civilnej ochrany, aj keď to nepatrí pod pôsobnosť ministerstva obrany, ale ja si myslím, že aj v súčinnosti s ministerstvom vnútra by sme sa naozaj mali pozrieť na to, v akom stave je civilná ochrana, lebo však aj tento koronavírus nám ukázal, že naozaj sme to niekde za posledné roky zanedbali a nemali sme ochranné pomôcky a tak ďalej. A to už ani nehovorím o stave protiatómových alebo protichemických krytov na Slovensku. Čiže naozaj ohľadom civilnej ochrany obyvateľstva by sme mali popracovať na tom, aby sa to dalo do poriadku, ako to možno bolo pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi.
Ďakujem.

Štefan, výborný príspevok. Ja ti ďakujem aj za to, za tú morálnu časť ohľadom tej Varšavskej zmluvy, lebo takých ľudí je na Slovensku veľmi veľa, ktorí stále vnímajú reálnu politiku Spojených štátov a NATO ako politiku agresívnu, imperialistickú a jednoducho vyslovene takú štvavú. A ja musím doplniť zážitok s bývalým ministrom Gajdošom, ktorý bol do vysokých funkcií a vysokých hodností vychovaný a velený práve za Varšavskej zmluvy. Keď som sa ho na výbore pre obranu a bezpečnosť pýtal, že teda ako sa s tým teraz vyrovnal, keď predtým bol na generálnom štábe za Varšavskej zmluvy a teraz je servilný voči, voči politike NATO, tak on mi povedal, že, pán poslanec, zmenila sa geopolitická situácia. A ja som si myslel, že skoro odpadnem, ako, ako sa dá obrátenie kabátu vysvetliť zmenou geopolitickej situácie.
Ale, Štefan, to, čo si ty hovoril, to bolo proste od A po Z naozaj veľká vec a veľká pravda a veľmi mi to pripomínalo tú vec, že tí, ktorí dnes hovoria o tom, pošlime vojakov na ruské hranice, aby sme Ruskú federáciu odstrašili, zastrašili a neviem čo, to sú presne tí, ten istý typ ľudí, ktorý hovorí, prijmime na päťmiliónové Slovensko imigrantov, lebo my tým, že ich na päťmiliónové Slovensko prijmeme, tak tým tých 100 miliónov alebo stá miliónov imigrantov zachránime a celé to, celé to proste zmeníme. Čiže úplná naivita, úplne odtrhnuté od reality a ja si myslím, že to, čo si im ty hovoril, sa im veľmi zle počúvalo, veľmi zle počúvalo, lebo najmä tí, ktorí reálne do toho aspoň trošku vidia, videli, že máš pravdu a jednoducho, že sa to nedá ničím ospravedlniť, že Slovensko bude posielať svojich vojakov na ruské hranice.
Ďakujem ti, Štefan.

Skúsim aspoň na niektorých, lebo sa to tu rozbehlo.
Pán poslanec Krúpa ako predseda branno-bezpečnostného výboru, no, Ruská federácia si nemusí hľadať vnútorného nepriateľa, pretože asi aj v Rusku videli, ako prebehol majdan na Ukrajine a vidíme to tam dodnes, ako to dopadlo.
Pán poslanec Laurenčík, no tak vy ste sa teraz ukázali. Všetci za, lebo je to naša povinnosť. Ale tie časy už skončili, pokiaľ viem. Ja chápem, že možno v SAS to ešte zostalo, ale naozaj všetci za nie je naša povinnosť.
Pán poslanec Benčík, vojaci OSSR idú do Pobaltia úplne zbytočne, lebo to, čo vy ste povedali, ich úplne neguje, ich potrebu tam poslať. Veď predsa ak máme sily jadrového odstrašenia, tak načo bude päťtisíc vojačikov si tam nacvičovať pochody a manévre a leštiť si techniku?
Pán poslanec Potocký, neviem, či ste ma počúvali, ale ja som nespochybňoval nasadenie príslušníkov ozbrojených síl počas operácie alebo počas opatrení v súvislosti s projektom COVID-19, ale som hovoril o tom, že, a dnes má Slovenská republika pravdepodobne iné priority, ktoré potrebujeme zrealizovať a zaplatiť, ako poslanie slovenských vojakov na ruské hranice.
A, pán poslanec Baránik, vám osobne, ale aj všetkým vašim kolegom, ktorí sa tak veľmi dnes hlásite k tomu, že sa pripravujete na tú vojnu, tak choďte si dať radšej 20 klikov a vyleštiť kanady a spravíte pre Slovensko viac.

Ďakujem pekne za slovo. Určite vojna je tým najhorším, čo si nevieme ani predstaviť, ako to môže byť, a určite si to nevedia predstaviť ani vojaci našich ozbrojených síl, ktorí tam pôjdu. A naozaj ma mrzí, že vysielame tam ťažkú techniku. Keby sme tam vysielali vojská, ktoré budú podporovať Červený kríž a robiť humanitárnu pomoc, tak ešte ako tak. Ale s ťažkou technikou, myslím, že nám to môže iba priťažiť a naozaj škoda tej humanitárnej pomoci, lebo podľa mňa, pán minister by to vedel vybaviť aj pánovi lekárovi v zálohe z tankovej brigády a určite rád by nám to šiel ukázať, ako sa tá humanitárna pomoc vykonáva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Kotleba veľmi pekne zhodnotil to, o čom sa tu snažíme diskutovať už hodne dlhú chvíľu a náš názor a náš pohľad na tento problém, pretože tento zákon je problémom, je úplne iný a diametrálne odlišný, ako je názor rokovacej sály po mojej ľavici. Nemám pocit, aby kontingent, ako tu niektorí kolegovia v pléne poznamenali, kontingent päťtisíc vojakov armády NATO bol pre Ruskú federáciu hrozbou, to netvrdím a netvrdil som to. Ale považujem to za určitú formu provokácie a správania, ktoré nie je vhodné voči tak vojensky disponovanej veľmoci, ako je Ruská federácia. Nikto, kto tu sedíme, si asi ani nedokážeme predstaviť, akú, v úvodzovkách, hrozbu predstavuje Ruská federácia pre armádu NATO. Sú to dva silné subjekty, ktoré – nikto to nebude popierať – medzi sebou súperia o vplyv vo vojenskom sektore v rámci celého sveta. Ale nikdy nebudem tvrdiť a nikdy nebudem súhlasiť s názorom tých poslancov Národnej rady ani ministrov, ktorí budú jednostranne a jednoznačne tvrdiť, že zlým agresorom je iba Ruská federácia a NATO sa snaží iba brániť, NATO sa snaží iba pomáhať, NATO sa snaží byť tým dobrým, umierneným prvkom, ktorý chráni sveto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vy hovoríte, že v podstate anexia Krymu v roku 2014. Tým by som teda chcel prejsť na slová pána Kotlebu. Vážení priatelia, uvedomte si už jednu vec. Však v podstate pán Kočiš tu vedľa mňa sediaci, poslanec Národnej rady, otvorene povedal, že anexia Krymu, že bolo to so súhlasom viac ako 80 % ľudí, ktorí žijú na Kryme, že sa chceli v podstate pripojiť k Ruskej federácii.
No ale teraz sa vás pýtam, poďme do roku 1968. Vojská Varšavskej zmluvy, v úvodzovkách, napadli Československo. Boli to ukrajinské vojská, boli to poľské vojská, nemecké aj maďarské. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
No a teraz, nie je tu pán poslanec Suja. (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Reagujem v podstate na pána Kotlebu. (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
V podstate, no vidíte, aké to je, že teraz vás mám stopovať? Tak poprosím, keď vy chcete rovnaký meter, doprajte aj kolegom rovnaký meter.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Zastavte mi čas, prosím vás pekne.
Takže v podstate tieto vojská napadli v roku 1968, ale boli to aj ukrajinskí vojaci, ktorí v podstate prešli rusko-československé hranice. A teraz sa vás skutočne pýtam: Anexia Krymu vám vadí, ale ukrajinskí vojaci, ktorí v podstate vtedy pod hlavičkou Sovietskeho zväzu nás napadli v roku 1968, to vám nevadí? A teraz ako hodnotíte tých ľudí, ktorí, v podstate Ukrajincov, ktorí momentálne sú úplne na inej strane ako v roku 1968? To vám zrejme, asi, asi nevadí. A my teraz v podstate rozhodujeme o tom alebo dneska, zajtra rozhodneme o tom, či tých 150 vojakov pošleme na hranice Ruskej federácie.
Ja si myslím, že mali by sme sa skutočne, ako pán Kotleba povedal, nad tým sa zamyslieť, že či teda skutočne toto urobíme. Pretože tým pádom možnože pán Putin, práve tým, že sa zapájame do týchto aktivít voči Ruskej federácii, nasmeruje možno rakety aj na hlavné mesto Slove... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja skúsim možno trošku iný pohľad. Najprv, pán minister, na výbore, si myslím, že bola k tomu síce akčná, ale slušná diskusia. Každý sme na úplne inej strany barikády. Vy máte svoje záujmy, svoje videnie. Ja sa nikdy nestotožním s NATO ako so zločineckou a teroristickou organizáciou.
Ale chcem povedať, že ma trošku mrzí ten tón, ktorý táto diskusia nabrala po tom, ako... (reakcia navrhovateľa). Áno, len ma to mrzí, že v tomto bode, kde ide o vážne zahraničnopolitické otázky, sa to zužuje na nejaké osobné animozity, útoky a obviňovania, ktoré proste sa potom aj ukážu v mnohých prípadoch ako nie celkom pravdivé. A preto by som chcel povedať, že, vážené kolegyne, kolegovia, bez ohľadu na to, aké argumenty tu padajú a kto s kým má napätý vzťah a kto s kým je viac-menej v pohode, ideme hlasovať o materiáli, ktorého výsledkom bude časovo neobmedzené vyslanie, časovo neobmedzené vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie NATO do pobaltských štátov, časovo neobmedzené vyslanie slovenských vojakov pre operáciu Severoatlantickej aliancie tesne na hraniciach Ruskej federácie. Ideme hlasovať o tom, že dávame našim vojakom pod spoločným velením dôstojníkov NATO vlastne časovo neobmedzenú úlohu podieľať sa – a je to aj v materiáli priamo napísané – podieľať sa na odstrašovaní Ruskej federácie.
To znamená, priamo v materiáli je napísané, že cieľom našich vojakov je pomáhať zastrašiť Ruskú federáciu, stať sa súčasťou tých armád, ktoré tam spoločným dielom alebo ktorých spoločným dielom má byť výsledok a ten, alebo ten výsledok, že teda Ruská federácia má mať obavy z toho, aké silné to NATO na jej hraniciach je.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť myšlienku, že my nemôžme predsa porovnávať veľkosť, nazvem to, expedičných nejakých zborov s veľkosťou armády na vnútorných hraniciach akéhokoľvek štátu. Veď každý štát má právo mať na svojich hraniciach takú armádu, akú uzná za vhodné, akú si vie uživiť, akú si vie zaplatiť. A je to úplne jedno, aká veľká tá armáda je. Nie je to argument na to, aby sme tam posielali niekde na nejaké hranice štátov, ktoré nám nijako neublížili, aby sme tam posielali akúkoľvek súčasť ozbrojených síl, akúkoľvek veľkú slovenskú jednotku.
A keď ste pozorne počúvali aj túto súčasnú diskusiu, ktorá tu prebieha v pléne Národnej rady, tak v podstate nezaznel žiadny rukolapný dôvod na to, aby sme sa podieľali príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky na tej ničím nevyprovokovanej provokácii Ruskej federácie. Naozaj je to úplne zbytočné, úplne zbytočné sa až tak hlboko vtláčať do priazne veliacich štruktúr NATO a ukazovať, že áno, aj so Slovenskom môžte počítať, aj my tam ideme tých vojakov obetovať. Hlavne dnes, v tomto čase, kolegyne, kolegovia, keď počúvame o tom, že vláda nemohla viac pomôcť ľuďom v súvislosti s projektom COVID-19, že, áno, mnohí ľudia, mnohé firmy prídu ešte ďalej v tom, v tých dopadoch prídu o zamestnanie, prídu o prácu, prídu o mzdy, o výplaty, a vláda chcela pomôcť, ale nemala dostatok peňazí a nie vždy všetko sa dalo spraviť. A dnes ideme hlasovať o časovo neobmedzenom vyslaní ruských vojakov bez ohľadu na finančnú náročnosť. Bez ohľadu na finančnú náročnosť. A ja sa pýtam, či nebolo múdrejšie a rozumnejšie radšej tie peniaze dať možno nejakým ďalším živnostníkom alebo možno nejakým ďalším rodinám na pomoc a tí ľudia by reálne videli, že tá vláda im pomôže, že im pomáha. Lebo kým tam pošleme tých vojakov, či to bude 152 alebo 50, alebo tisíc, to je jedno, tak nejako tým ľuďom sa život nezlepší. A nezlepší sa ani život v tých pobaltských krajinách, nezlepší sa nič. Jediné, čo tým dosiahneme, bude to, že sa jednoducho ukážeme v priazni tých, tých veliteľských štruktúr alebo mocenských štruktúr Severoatlantickej aliancie.
A ja sa pýtam, či nám to za to stojí. Či nám to naozaj za to stojí. Dnes, keď ľudia, mnohí ľudia s neistotou pozerajú do budúcna. Dnes, keď idete po uliciach, ktoré kedysi žili, a každá druhá prevádzka je zatvorená. Dnes, keď mnohí, mnohí škrtajú aj svoje rodinné výdavky len preto, lebo nevedia, či prácu, ktorú majú, budú mať ešte aj budúci mesiac. A my namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako týmto ľuďom pomôcť, ako naozaj dať to maximum, ktoré vláda dať môže, tak my im v tejto situácii ideme posielať 150 ruských vojakov na časovo neobmedzený výlet do Pobaltia len kvôli tomu, že NATO si to želá. (Reakcia navrhovateľa.) Pardon, slovenských vojakov. A, a je to o to závažnejšie, že už to nebude len nejaká pešia, pešia jednotka. Už to budú vojaci, ktorí budú sprevádzaní veľmi významným kontingentom techniky. Bojovej techniky, nie sanitiek. Nie sanitiek ani nejakej spojárskej techniky, ale bojovej techniky. Samohybných húfnic a inej bojovej techniky. To znamená, budú tam normálne bojové jednotky, ťažko, ťažko vyzbrojené, mechanizované. A ja sa pýtam, či toto je dnes naozaj prioritou Slovenskej republiky, či toto je prioritou vlády, ktorú aj vy koaliční poslanci podporujete. Čiže toto naozaj, s týmto ste boli zvolení do Národnej rady, aby toto ste v takýchto ťažkých chvíľach presadzovali.
Náš poslanec Miro Urban je primár interného oddelenia vojenskej nemocnice v Ružomberku. Keby vám porozprával o tých ťažkých problémoch, o problémoch, ktoré tá nemocnica má v oblasti prípravy na tú pandémiu COVID, o tom, ako, ako stavali z kontajnerov urgentný príjem. Však pán minister obrany o tom musí veľmi dobre vedieť. Z kontajnerov urgentný príjem. Choďte sa tam pozrieť. Tak na to peniaze nie sú, na to peniaze nie sú, ale na to, aby sme dali milióny eur na vyslanie vojakov do Pobaltia, na to sa tie peniaze proste nájdu.
A ja teraz bez ohľadu na politické tričko, vážené poslankyne, vážení poslanci, sa len pýtam, či naozaj je to tak nutné a či naozaj je nutné ten mandát dávať na časovo neobmedzený priestor. Pýtal som sa aj pána ministra na výbore, že prečo to neurobíte na rok, prečo to neurobíte do konca roka. Ale na časovo neobmedzený priestor, ako keby sme reálne boli v nejakej, v nejakej vojne. My v tej vojne, chvalabohu, nie sme, len ja sa veľmi bojím, že práve takýmito krokmi, takýmito krokmi zo strany NATO bude to napätie eskalovať, bude sa stupňovať úplne zbytočne až do chvíle, keď naozaj k nejakému konfliktu dôjde. A potom sa budeme môcť, musieť, nieže môcť, musieť všetci pýtať, čo sa vlastne stalo. Čo sa stalo a či naozaj to bolo múdre a strategické podieľať sa na tých silách tzv. odstrašenia. Lebo veď prečo by ste niekoho odstrašovali, prečo by ste niekoho zastrašovali, ak nemáte záujem ísť s nimi do, s ním do nejakého ozbrojeného konfliktu?
Čiže ja vás chcem, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj vás, pán minister, poprosiť prehodnotiť tento materiál. Ja viem, že politicky ste už možno mnohí rozhodnutí, ale normálne z racionálneho hľadiska, z hľadiska zodpovednosti voči občanom, ktorí dnes naozaj mnohí ťažko žijú, prehodnotiť tento materiál, porozmýšľať na tým, či je potrebné tam poslať až toľko vojakov s až tak veľkým balíkom techniky, objemom techniky a na tak dlhú dobu.
Zároveň si dovolím pripomenúť, že v minulom volebnom období, keď sa hlasovalo o podobnom vyslaní vojakov, v podstate skoro o tom istom, len rozdiel bol v technike a v tom mandáte, tak celý poslanecký klub SME RODINA hlasoval proti. Takže ja dúfam, že toto hodnotové nastavenie poslancov pána predsedu Kollára vydrží a že sa ani teraz nenechajú zatiahnuť do týchto hier, ktorých cieľom naozaj nie je nič iné, len, len stupňovať napätie s Ruskou federáciou.
Poprosím vás ešte raz, poslanci, poslankyne, ak to nie je vašou úplne prioritou, prehodnoťte svoj hlas, nepodieľajte sa na hlasovaní o tejto veci, ak už nemôžte hlasovať proti, ale hlavne pozrime sa na to, že dnes potrebujeme riešiť úplne iné problémy.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Valášek, nedovolím si súhlasiť s vaším tvrdením, že Ruská federácia anektovala Krym. Podľa môjho názoru a podľa názorov iných ľudí jednoducho len Krym sa prinavrátil tam, kde historicky, geograficky a politicky patril, patrí a dúfam, že aj patriť bude. Ukrajinci, Rusi, ale aj krymskí Tatári slobodne hlasovali v referende o tom, akým spôsobom bude ich krajina fungovať, pod záštitou Ruskej federácie alebo pod záštitou Ukrajiny. (Reakcie z pléna.) Masová väčšina týchto obyvateľov sa rozhodla, že jednoducho partnerstvo s Ruskou federáciou a návrat do politického vplyvu Ruskej federácie je nieže nevyhnutný, ale jednoducho si to prajú obyvatelia tejto krajiny, ktorá má určitú autonómiu v Ruskej federácii, sú s týmto názorom úplne stotožnení. Čiže naozaj by som to nepredpokladal, že niekto, kto tak vehementne podporuje NATO, tým nemyslím veľmi vás, ale sú tu iní pracanti, ktorí pre to NATO srdečne a veľmi ťažko pracujú, nebudú mať asi na to iný názor, ale jednoducho tu ide o obyvateľov tohto územia a títo obyvatelia sú s daným stavom úplne stotožnení a maximálne spokojní.
Ďakujem pekne.