Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja skúsim možno trošku iný pohľad. Najprv, pán minister, na výbore, si myslím, že bola k tomu síce akčná, ale slušná diskusia. Každý sme na úplne inej strany barikády. Vy máte svoje záujmy, svoje videnie. Ja sa nikdy nestotožním s NATO ako so zločineckou a teroristickou organizáciou.
Ale chcem povedať, že ma trošku mrzí ten tón, ktorý táto diskusia nabrala po tom, ako... (reakcia navrhovateľa). Áno, len ma to mrzí, že v tomto bode, kde ide o vážne zahraničnopolitické otázky, sa to zužuje na nejaké osobné animozity, útoky a obviňovania, ktoré proste sa potom aj ukážu v mnohých prípadoch ako nie celkom pravdivé. A preto by som chcel povedať, že, vážené kolegyne, kolegovia, bez ohľadu na to, aké argumenty tu padajú a kto s kým má napätý vzťah a kto s kým je viac-menej v pohode, ideme hlasovať o materiáli, ktorého výsledkom bude časovo neobmedzené vyslanie, časovo neobmedzené vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie NATO do pobaltských štátov, časovo neobmedzené vyslanie slovenských vojakov pre operáciu Severoatlantickej aliancie tesne na hraniciach Ruskej federácie. Ideme hlasovať o tom, že dávame našim vojakom pod spoločným velením dôstojníkov NATO vlastne časovo neobmedzenú úlohu podieľať sa – a je to aj v materiáli priamo napísané – podieľať sa na odstrašovaní Ruskej federácie.
To znamená, priamo v materiáli je napísané, že cieľom našich vojakov je pomáhať zastrašiť Ruskú federáciu, stať sa súčasťou tých armád, ktoré tam spoločným dielom alebo ktorých spoločným dielom má byť výsledok a ten, alebo ten výsledok, že teda Ruská federácia má mať obavy z toho, aké silné to NATO na jej hraniciach je.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť myšlienku, že my nemôžme predsa porovnávať veľkosť, nazvem to, expedičných nejakých zborov s veľkosťou armády na vnútorných hraniciach akéhokoľvek štátu. Veď každý štát má právo mať na svojich hraniciach takú armádu, akú uzná za vhodné, akú si vie uživiť, akú si vie zaplatiť. A je to úplne jedno, aká veľká tá armáda je. Nie je to argument na to, aby sme tam posielali niekde na nejaké hranice štátov, ktoré nám nijako neublížili, aby sme tam posielali akúkoľvek súčasť ozbrojených síl, akúkoľvek veľkú slovenskú jednotku.
A keď ste pozorne počúvali aj túto súčasnú diskusiu, ktorá tu prebieha v pléne Národnej rady, tak v podstate nezaznel žiadny rukolapný dôvod na to, aby sme sa podieľali príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky na tej ničím nevyprovokovanej provokácii Ruskej federácie. Naozaj je to úplne zbytočné, úplne zbytočné sa až tak hlboko vtláčať do priazne veliacich štruktúr NATO a ukazovať, že áno, aj so Slovenskom môžte počítať, aj my tam ideme tých vojakov obetovať. Hlavne dnes, v tomto čase, kolegyne, kolegovia, keď počúvame o tom, že vláda nemohla viac pomôcť ľuďom v súvislosti s projektom COVID-19, že, áno, mnohí ľudia, mnohé firmy prídu ešte ďalej v tom, v tých dopadoch prídu o zamestnanie, prídu o prácu, prídu o mzdy, o výplaty, a vláda chcela pomôcť, ale nemala dostatok peňazí a nie vždy všetko sa dalo spraviť. A dnes ideme hlasovať o časovo neobmedzenom vyslaní ruských vojakov bez ohľadu na finančnú náročnosť. Bez ohľadu na finančnú náročnosť. A ja sa pýtam, či nebolo múdrejšie a rozumnejšie radšej tie peniaze dať možno nejakým ďalším živnostníkom alebo možno nejakým ďalším rodinám na pomoc a tí ľudia by reálne videli, že tá vláda im pomôže, že im pomáha. Lebo kým tam pošleme tých vojakov, či to bude 152 alebo 50, alebo tisíc, to je jedno, tak nejako tým ľuďom sa život nezlepší. A nezlepší sa ani život v tých pobaltských krajinách, nezlepší sa nič. Jediné, čo tým dosiahneme, bude to, že sa jednoducho ukážeme v priazni tých, tých veliteľských štruktúr alebo mocenských štruktúr Severoatlantickej aliancie.
A ja sa pýtam, či nám to za to stojí. Či nám to naozaj za to stojí. Dnes, keď ľudia, mnohí ľudia s neistotou pozerajú do budúcna. Dnes, keď idete po uliciach, ktoré kedysi žili, a každá druhá prevádzka je zatvorená. Dnes, keď mnohí, mnohí škrtajú aj svoje rodinné výdavky len preto, lebo nevedia, či prácu, ktorú majú, budú mať ešte aj budúci mesiac. A my namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako týmto ľuďom pomôcť, ako naozaj dať to maximum, ktoré vláda dať môže, tak my im v tejto situácii ideme posielať 150 ruských vojakov na časovo neobmedzený výlet do Pobaltia len kvôli tomu, že NATO si to želá. (Reakcia navrhovateľa.) Pardon, slovenských vojakov. A, a je to o to závažnejšie, že už to nebude len nejaká pešia, pešia jednotka. Už to budú vojaci, ktorí budú sprevádzaní veľmi významným kontingentom techniky. Bojovej techniky, nie sanitiek. Nie sanitiek ani nejakej spojárskej techniky, ale bojovej techniky. Samohybných húfnic a inej bojovej techniky. To znamená, budú tam normálne bojové jednotky, ťažko, ťažko vyzbrojené, mechanizované. A ja sa pýtam, či toto je dnes naozaj prioritou Slovenskej republiky, či toto je prioritou vlády, ktorú aj vy koaliční poslanci podporujete. Čiže toto naozaj, s týmto ste boli zvolení do Národnej rady, aby toto ste v takýchto ťažkých chvíľach presadzovali.
Náš poslanec Miro Urban je primár interného oddelenia vojenskej nemocnice v Ružomberku. Keby vám porozprával o tých ťažkých problémoch, o problémoch, ktoré tá nemocnica má v oblasti prípravy na tú pandémiu COVID, o tom, ako, ako stavali z kontajnerov urgentný príjem. Však pán minister obrany o tom musí veľmi dobre vedieť. Z kontajnerov urgentný príjem. Choďte sa tam pozrieť. Tak na to peniaze nie sú, na to peniaze nie sú, ale na to, aby sme dali milióny eur na vyslanie vojakov do Pobaltia, na to sa tie peniaze proste nájdu.
A ja teraz bez ohľadu na politické tričko, vážené poslankyne, vážení poslanci, sa len pýtam, či naozaj je to tak nutné a či naozaj je nutné ten mandát dávať na časovo neobmedzený priestor. Pýtal som sa aj pána ministra na výbore, že prečo to neurobíte na rok, prečo to neurobíte do konca roka. Ale na časovo neobmedzený priestor, ako keby sme reálne boli v nejakej, v nejakej vojne. My v tej vojne, chvalabohu, nie sme, len ja sa veľmi bojím, že práve takýmito krokmi, takýmito krokmi zo strany NATO bude to napätie eskalovať, bude sa stupňovať úplne zbytočne až do chvíle, keď naozaj k nejakému konfliktu dôjde. A potom sa budeme môcť, musieť, nieže môcť, musieť všetci pýtať, čo sa vlastne stalo. Čo sa stalo a či naozaj to bolo múdre a strategické podieľať sa na tých silách tzv. odstrašenia. Lebo veď prečo by ste niekoho odstrašovali, prečo by ste niekoho zastrašovali, ak nemáte záujem ísť s nimi do, s ním do nejakého ozbrojeného konfliktu?
Čiže ja vás chcem, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj vás, pán minister, poprosiť prehodnotiť tento materiál. Ja viem, že politicky ste už možno mnohí rozhodnutí, ale normálne z racionálneho hľadiska, z hľadiska zodpovednosti voči občanom, ktorí dnes naozaj mnohí ťažko žijú, prehodnotiť tento materiál, porozmýšľať na tým, či je potrebné tam poslať až toľko vojakov s až tak veľkým balíkom techniky, objemom techniky a na tak dlhú dobu.
Zároveň si dovolím pripomenúť, že v minulom volebnom období, keď sa hlasovalo o podobnom vyslaní vojakov, v podstate skoro o tom istom, len rozdiel bol v technike a v tom mandáte, tak celý poslanecký klub SME RODINA hlasoval proti. Takže ja dúfam, že toto hodnotové nastavenie poslancov pána predsedu Kollára vydrží a že sa ani teraz nenechajú zatiahnuť do týchto hier, ktorých cieľom naozaj nie je nič iné, len, len stupňovať napätie s Ruskou federáciou.
Poprosím vás ešte raz, poslanci, poslankyne, ak to nie je vašou úplne prioritou, prehodnoťte svoj hlas, nepodieľajte sa na hlasovaní o tejto veci, ak už nemôžte hlasovať proti, ale hlavne pozrime sa na to, že dnes potrebujeme riešiť úplne iné problémy.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.
