Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem povedať, že som skutočne hrdý na to, že Slovenská republika je jedným z posledných štátov Európy, jedným zo šiestich štátov Európskej únie, ktoré dodnes nemajú uzákonené tzv. registrované partnerstvá homosexuálov a tobôž nie tzv. manželstvá týchto sexuálnych deviantov.
Som hrdý na to, že slovenský národ má ešte vždy toľko rozumu, že si nenechal po vzore degenerovaného Západu prevrátiť normálny, prirodzený a zdravý pohľad na spoločnosť, na muža, na ženu, na manželstvo a na rodinu. A som hrdý aj na to, že tradičné hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť prakticky už po stáročia, sú ešte vždy na Slovensku živé a verím, že to tak aj navždy zostane.
Ale ako vidíme na vašom návrhu zákona, pán poslanec Valášek, tak zdá sa, že diabol nikdy nespí a vždy si nájde svojich ľudí, bohužiaľ, aj tu v tomto parlamente, ktorí budú ochotne presadzovať jeho agendu. A ešte si k tomu budú aj namýšľať, že vlastne robia niečo revolučné, niečo pokrokové, progresívne, pre spoločnosť prospešné. Ale v skutočnosti nerobia nič iné, ako to, že kopú tejto civilizácii, tejto spoločnosti, Slovenskej republike, Slovákom jeden veľký hrob.
Nuž ak sa pozrieme do histórie, tak zistíme, že mnohé veľké civilizácie pred nami v Európe, ale aj inde vo svete, padli hlavne preto, že sa nechali mravne a morálne rozložiť. V prvom rade ale, pán Valášek, nalejme si čistého vína. V tomto vašom návrhu zákona nejde o nejaké životné partnerstvá všetkých, ktorí, ako píšete, nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo. S týmto vaším návrhom ste prišli preto, aby ste na Slovensku uzákonili to, čo sa bežne nazýva registrované partnerstvá homosexuálov. Vám nejde o nič iné ako o presadenie tejto dlhoročnej agendy homosexuálnej loby, pričom tých ostatných normálnych heterosexuálov ste do svojho návrhu zahrnuli len preto, aby to bolo menej nápadné alebo preto, aby to bolo v Národnej rade o niečo viacej priechodnejšie. Napokon je to zrejme z toho, čo už máte napísané v dôvodovej správe v tých prvých riadkoch, že celé sa to točí hlavne o tej agende homosexuálov.
No a čo vlastne chcete? Vy chcete, aby bol zväzok párov rovnakého pohlavia, teda sexuálnych deviantov, právne uznaný a právne chránený. Aby partnerstvo, ak sa to dá tak vôbec nazvať, dvoch chorých osôb, dvoch deviantov, ktoré si z nejakého dôvodu namýšľajú, že sú celkom zdraví a celkom normálni, aby malo v zásade rovnaké výhody a rovnaké postavenie v Slovenskej republike ako manželstvo medzi mužom a ženou. Aj keď to, samozrejme, nenazývate manželstvom, ale nazývate to životným partnerstvom.
A teraz sa pýtam, prečo by tomu tak malo byť? Viete vôbec, aký zmysel má inštitút manželstva? Prečo jedine tento partnerský zväzok medzi mužom a ženou požíva v našom národnom právnom poriadku počnúc ústavou a končiac zákonom o rodine osobitnú ochranu a podporu? Napokon tak, ako to bolo vždy v minulosti? Dokonca ešte aj za minulého režimu? Na rozdiel od všetkých ostatných tzv. životných partnerstiev? Stačí si prečítať čl. II zákona o rodine, kde je to uvedené celkom jasne. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To hovorí zákon o rodine. A prečo je rodina založená manželstvom základnou bunkou spoločnosti? No jednoducho preto, opäť to máte napísané v zákone o rodine, tentoraz v čl. I, lebo hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
A teraz ďalšia otázka. Aká je to „rodina“, ktorú tvoria dvaja homosexuáli? A aký úžitok bude mať táto tzv. rodina pre spoločnosť? Veď len čisto hypoteticky, ak by si všetci ľudia na tejto planéte zakladali takéto rodiny, ak by všetci ľudia na tejto planéte sa rozhodli žiť v životných partnerstvách homosexuálov, tak v priebehu jednej generácie celé ľudstvo vyhynie. Vymrie. Životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia preto nebude nikdy skutočnou rodinou, nebude nikdy zväzkom, ktorý by bol osožný pre spoločnosť, ale, naopak, tento zvrhlý zväzok bude pre spoločnosť a pre civilizáciu vždy predstavovať ohrozenie jej samotnej existencie.
A je tu aj ďalšia otázka. Môžu dvaja homosexuáli riadne vychovávať deti? No nemôžu. Dvaja chorí ľudia jednoducho nemôžu vychovávať zdravé deti. Povedzte mi, čo môže vyrásť z detí, ktoré majú denno-denne pred očami pokrivený a perverzný obraz buď dvoch žien, alebo dvoch mužov, ktorí sa tvária ako ich rodičia? Deti, ktorých títo tzv. rodičia už odmalička vychovávajú tak, že to, čo je nenormálne, to, čo je neprirodzené, zvrhlé, vydávajú za niečo zdravé, za správne, za niečo, čo je úplne v poriadku. Takéto deti zákonite stratia zmysel pre realitu, zmysel pre zdravé partnerské vzťahy, pre skutočnú rodinu a skutočné hodnoty. A nehovorím to len ja, dokazujú to aj niektoré štúdie, podľa ktorých deti vychovávané homosexuálnymi pármi trpia omnoho častejšie depresiami a agresivitou ako ostatné deti. Nehovoriac už o obrovskom riziku sexuálneho zneužívania takýchto detí v týchto tzv. rodinách. Napokon ruku na srdce všetci, čo sme tu, tí z vás, ktorí ste tu normálne sexuálne orientovaní, kto z vás by chcel vyrastať a cítil by sa dobre v domácnosti, kde by vás vychovávali dve lesby alebo dvaja homosexuáli? Veď to môže chcieť len úplný blázon alebo naozaj úchyl. Naozaj len blázon alebo úchyl by sa cítil v takomto, v takejto rodine, v takejto domácnosti komfortne a šťastne.
Pán poslanec Valášek, ešte pred niekoľkými desaťročiami by vás s takýmito zákonmi poslali ľudia naozaj kadeľahšie. Ešte v nedávnej minulosti by sa nenašiel človek, ktorý by bol ochotný prísť s niečím tak nehoráznym, tak nechutným, tak zvrhlým, ako ste prišli dnes do tohto parlamentu vy, a to bez toho, aby sa prepadol od hanby alebo bez toho, aby bol právom umiestnený do nejakého psychiatrického ústavu.
Ešte pred 33 rokmi neexistoval ani jeden štát na svete, v ktorom by existovali registrované partnerstvá homosexuálov, ani jeden. Ešte pred 30 rokmi dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia uznávala homosexualitu za duševnú sexuálnu poruchu, kým, samozrejme, nepodľahla obrovskému tlaku liberálov a homosexuálnej loby.
Žiaľ, časy sa menia a deštrukcia spoločnosti, ktorú začali liberáli, ako ste aj vy, pán poslanec, neustále napreduje. Postupnou salámovou metódou liberáli po celom svete presadzujú čoraz zvrhlejšiu a odpornejšiu agendu. Začínalo to vždy práve registrovanými partnerstvami homosexuálov. Na začiatku všetci liberáli vykrikovali, že oni nechcú nič iné len to, aby páry rovnakého pohlavia neboli diskriminovaní, aby mali právnu ochranu a podobne. Vždy po pár rokoch pritvrdili a chceli čoraz viac a viac. Už im nestačí len registrované partnerstvá, už chceli rovno manželstvá, a to najlepšie v kostoloch a následne aj spoločné adopcie detí.
Zoberme si príklad takého Dánska, ktoré je prvým štátom na svete, kde boli zavedené tzv. registrované partnerstvá homosexuálov. V roku 1933 tu legislovali, legalizovali homosexuálne sexuálne styky. Dovtedy bol sex medzi homosexuálmi trestný rovnako, ako je dnes napríklad trestný incest alebo sexuálne zneužitie detí. Už v roku 1977 tu z hľadiska veku zrovnoprávnili tieto homosexuálne, sexuálne styky s heterosexuálnymi. V roku 1989 tu zaviedli už tie spomínané registrované partnerstvá homosexuálov ako prvý štát na svete. V roku 2010 tu homosexuálom umožnili adoptovať si spoločne deti, no a napokon v roku 2012 to dovŕšili tým, že tu slávnostne zaviedli homosexuálne manželstvá.
Teda necelých osemdesiat rokov, čo je prakticky jeden ľudský život, stačilo na to, aby sa postupnou salámovou metódou z úchylky, ktorá bola po stáročia považovaná za trestný čin, spravilo niečo celkom normálne a dokonca uznávané a postavené na roveň manželstva medzi mužom a ženou. A v niektorých ďalších západných krajinách pritom šiel tento proces ešte rýchlejšie.
A to nie je všetko. Dnes homosexuáli, zajtra pedofili. Dnes totiž už nechcú mať právnu ochranu a podporu len homosexuáli, ktorých sa tu dnes zastávate. V západnej Európe sa o to isté dnes snažia už dokonca aj pedofili, dobre počujete – pe-do-fi-li. V Holandsku existuje politická strana s typickým takým slniečkárskym názvom, ktorý navonok pôsobí úplne neškodne. Volá sa Strana pre lásku k blížnemu, slobodu a rozmanitosť. Za týmto nevinne znejúcim názvom sa skrýva v podstate strana pedofilov, ktorá v Holandsku spoločne s mnohými ďalšími združeniami bojuje, budem citovať: „za zníženie veku pre legálny pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia,“ inými slovami za to, aby bol sex s deťmi legálny. Ak by ste čakali, že takáto politická strana a združenie s takýmto programom nemôže predsa legálne existovať a vyvíjať svoju činnosť a propagáciu, tak ste, bohužiaľ, na omyle. Pretože v Holandsku sú tieto strany alebo teda táto strana, občianske združenia, nielenže legálne, v Holandsku dokonca tamojšie štátne orgány uznali túto stranu pedofilov, podľa ktorej pedofília je sexuálna orientácia ako každá iná, za legitímnu z hľadiska ústavy.
Inými slovami to, čo dnes vy tvrdíte, pán Valášek, o homosexualite, že je to normálna sexuálna orientácia, že to nie je žiadna deviácia, tak to si dnes v Holandsku, to sa dnes v Holandsku oficiálne tvrdí aj o pedofílii.
Až tak ďaleko zašlo to, čo kedysi začalo navonok byť bezvýznamnými, registrovanými partnerstvami homosexuálov a čo len za tri roky na to pokračovalo už aj manželstvami homosexuálov. Postupnosť a stratégia tejto liberálnej politiky je úplne jasná a priehľadná. Dnes chcete vy, liberáli, homosexuálne registrované partnerstvá, zajtra, keď si na to ľudia zvyknú, budete požadovať už aj homosexuálne manželstvá a napokon, keď si ľudia zvyknú aj na ne, tak zakončíte svoje požiadavky umožnením adopcie detí homosexuálmi.
Dnes chcete právnu ochranu a pomoc pre homosexuálov, zajtra budete v pozore tzv. vyspelých západných demokracií, ako už spomínané Holandsko, požadovať rovnako ochranu a pomoc aj pre pedofilov.
Ako som povedal, naozaj platí, že dnes homosexuáli, zajtra pedofili. To je vaša politika, pán poslanec Valášek, alebo to, kam vaša politika môže viesť, keď vám liberálom, hoci len v tejto jednej otázke, teda v otázke registrovaných partnerstiev homosexuálov ustúpime.
Ale ja vám garantujem, že my vám v tomto rozhodne ustupovať nebudeme, lebo ak by sme v tomto ustúpili, hoci len o krok, tak by to bol začiatok konca nášho slovenského a začiatok konca nášho národa, a to rozhodneme nedopustíme.
