Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Tí, ktorí, každý z nás, ktorý sa stretol s uzatváraním zmluvy alebo bol autorom nejakej zmluvy dvojstrannej, každý vieme, že základom a základnou teda podmienkou každej zmluvy by mala byť vyváženosť zmluvy, to znamená výhodná pre obidve strany, rovnaké podmienky, rovnaké sankcie a tak ďalej.
A táto zmluva je aj preto neprijateľnou, pretože túto podmienku absolútne porušuje. Už v zmluve je dané, že jednoducho, keď spácha trestný čin americký občan, tak nebude potrestaný tak ako slovenský občan. Je to naša republika, naša zem, my sme tu doma, a títo cudzinci tu budú môcť kľudne beztrestne páchať trestné činy alebo budú môcť šikanovať občanov. Máme zlé skúsenosti z Poľska. Tam keď prišli zhruba pred rokom americké vojská, urobili sa tam základne, tak boli tam veľké nepokoje a veľké násilia, čo sa týka občanov s americkými vojakmi.
Samozrejme, že tá zmluva je nadprácou, je nepotrebná, pretože obrana by bola zabezpečená s členstvom v NATO, a aj toto poukazuje na to, že autori a tí, ktorí schválili túto zmluvu a hlasovali zaň, jednoducho ich môžme nazvať len užitočných idiotov.
Ďakujem.

Áno, tento zákon je absolútne potrebný, pretože je donebavolajúcou drzosťou našej zradcovskej vlády toto, čo spravila, a ktorá takto a touto zmluvou s USA ponížila Slovákov a tiež všetkých občanov iných národností žijúcich v Slovenskej republike. Táto zmluva urobila z cudzej vojenskej baganče übermenscha, nadčloveka oproti občanom Slovenskej republiky. Túto nespravodlivosť napravuje návrh tohto zákona, aj keď ja osobne mám sen. Raz bude Slovensko bez týchto zmlúv, bez cudzích vojakov, bez týchto bagančí cudzích a tiež bez toho nelegálneho, odporného plotu okolo americkej ambasády. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Rastislav Schlosár vo svojom príspevku povedal, že americkí vojaci získajú značnú výhodu, ale ja by som to trošku viacej rozviedol a vysvetlil, pretože oni nezískajú len nejakú výhodu, ale oni v podstate de facto získajú amnestiu, pretože dobre vieme, ako prebiehajú tie konania, a tak ako je to nastavené v tej zmluve, tak to prakticky znamená, že vlastne žiaden vojak, ktorý spácha na území Slovenskej republiky trestný čin, nebude reálne za to odsúdený, a v tej samotnej dohode je veľa vecí, ktoré sú rozporuplné alebo diskutabilné, o ktorých môžme polemizovať, či sú dobré, neni sú dobré, či aj pri iných zmluvách získavajú tí príslušníci ozbrojených síl podobné výhody, alebo nejakí veľvyslanci a podobne, ale pri tejto jednej konkrétnej veci podľa mňa žiadna polemika vôbec ani nemusí byť, pretože takto, ako je to nastavené, je to absolútne v neprospech občanov Slovenskej republiky a teraz nemyslím len tých, ktorí budú nejakými prípadnými obeťami trestných činov, ale aj tých samotných občanov, ktorí tiež budú sami podliehať nejakému vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu, ktorý, na ktorý sa žiadne lehoty nevzťahujú, a títo Američania tu budú mať jednoducho zavedenú amnestiu, a práve preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme túto diskrimináciu odstránili.
Ďakujem kolegovi za predloženie zákona.

Pani poslankyne, páni poslanci, jednou z mnohých vecí, ktoré kritizoval generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka na tzv. Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, lepšie povedané, na okupačnej zmluve so Spojenými štátmi americkými, bola diskriminácia slovenských občanov, resp. ich znevýhodnenie oproti amerických vojakom. Generálny prokurátor doslova povedal, že táto zmluva robí z občanov Slovenskej republiky občanov druhej kategórie. A ja môžem naozaj s týmto právnym názorom generálneho prokurátora len súhlasiť.
Jednou z foriem diskriminácie slovenských občanov, resp. ich znevýhodnenia oproti americkým vojakom, ktorú prináša táto okupačná dohoda s Američanmi, je aj oblasť Trestného práva.
Podľa čl. 13 ods. 2 prvá až tretia veta tejto okupačnej zmluvy, budem citovať: „Príslušník ozbrojených síl Spojených štátov amerických alebo závislá osoba, ktorú slovenské orgány vyšetrujú alebo sa voči nej vedie súdne konanie, zotrvá alebo bude umiestnená pod kontrolu orgánov ozbrojených síl Spojených štátov amerických, ak o to tieto orgány požiadajú, až do ukončenia všetkých súvisiacich súdnych konaní vrátane odvolacieho konania. V takýchto prípadoch orgány ozbrojených síl Spojených štátov amerických zaručia, aby sa na týchto konaniach zúčastnil príslušník ozbrojených síl, a vynaložia maximálne úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušníka civilnej zložky alebo závislej osoby pred slovenskými orgánmi v konaní, ktoré môže vyžadovať prítomnosť tejto osoby. Ak sa slovenské súdne“ konanie, „konania neukončia do jedného roka od ich začatia, povinnosť orgánov ozbrojených síl Spojených štátov amerických podľa tohto odseku zaniká.“
Uvedené ustanovenie okupačnej zmluvy teda v praxi umožňuje príslušníkom ozbrojených síl Spojených štátov amerických vyhnúť sa trestu za trestné činy, ktorých sa dopustia voči obyvateľom Slovenskej republiky, ak sa slovenské súdne konanie právoplatne neukončí do jedného roka od jeho začatia, pretože po uplynutí tejto lehoty už nebudú mať americké orgány povinnosť držať vo väzbe amerického vojaka, ktorý sa na našom území dopustí trestného činu, ani povinnosť ich zaručiť, že sa tento vojak dostaví pred slovenský súd. Môžu ho jednoducho prepustiť a naše orgány nebudú mať absolútne žiadnu právomoc ani reálnu možnosť zabezpečiť, aby sa na súdne konanie na Slovensku dostavil, čím sa teda v praxi vyhne trestu.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj spomínaný generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý dal vláde Slovenskej republiky aj Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú právnu analýzu, v ktorej sa vyjadril aj k predmetnému čl. 13 ods. 2 okupačnej zmluvy, ku ktorej okrem iného uviedol nasledovné, citujem: „Môže nastať dvojkoľajnosť spočívajúca v trestnom stíhaní realizovaná slovenskými orgánmi a väzbou umiestnením obvinenej osoby pod kontrolu orgánov ozbrojených síl v Spojených štátoch amerických, čo značne sťaží konanie orgánov činných v trestnom konaní, resp. môže dôjsť k samotnému zmareniu trestného konania. Sú verejne známe prípady (Japonsko, Rumunsko), kde pri trestných činoch voči občanom týchto štátov boli páchatelia repatriovaní pred ukončením vyšetrovania, resp. vyšetrovanie bolo ukončené na území druhej zmluvnej strany s trestami nepomerne nízkymi oproti domácej právnej úprave a podobne.“ Toľko slová generálneho prokurátora.
Ja len pripomeniem a doplním jeden z reálnych konkrétnych prípadov, keď sa americký vojak dopustil zločinu v Európe, konkrétne v Taliansku, no americké orgány mu dovolili uniknúť súdnemu procesu v Taliansku a vyhnúť sa tak skutočnému trestu. Budem teraz citovať z článku, ktorý bol zverejnený 4. februára 2020 na blogu Pravda.sk s názvom Smutné 22. výročie nepotrestaného zabitia dvadsiatich ľudí americkým pilotom v Taliansku. Teda citujem: „3. februára 1998 o 15.13 hod. vinou nedisciplinovanosti amerického pilota Richarda Ashbyho zahynulo dvadsať nič netušiacich turistov v Alpách pri mestečku Cavalese. Vo výške asi 111 metrov nad zemou preťal lano kabínovej lanovky, v ktorej po páde na zem prišlo o život osem Nemcov, päť Belgičanov, traja Taliani, dvaja Poliaci, jeden Rakúšan, jeden Holanďan. Na lietadle Grumman EA-6 Prowler vzlietli z Aviana na plnenie bojovej misie nad Bosnu v rámci ťaženia Rozhodná sila. Tragédiou bolo, že porušil všetky zákazy a nariadenia, nad daným údolím nemali vôbec povolené lietať, ich letová hladina nesmela klesnúť pod 610 metrov, napriek tomu si frajer dovolil prelet vo výške pod sto metrov, čo sa stalo osudným ľuďom v lanovke. Pilot dokonca zničil záznam z letu, ako aj kamery, nahlásil incident svojim nadriadeným. Tí nespolupracovali s talianskymi vyšetrovacími úradmi a pod falošným letovým plánom vystaveným na lietadlo F-16 nechali odletieť dané lietadlo mimo územia Talianska. Posádku prepravili okamžite do Spojených štátov amerických, aby sa vyhla trestnému stíhaniu v Taliansku. Štvorčlenná posádka si vo vzduchu robila leteckú show. Pilot Ashby mal prestávku v lietaní osem mesiacov, nemal čo robiť na bojovej misii a prvýkrát letel nad Alpami v Taliansku. Navigátor Jozeph Schweitzer zasa absolvoval svoj posledný let v misii a pred návratom domov si chcel urobiť videozáznam, aby sa mohol chváliť, ako nízko v tej Európe lietali. Kabína lanovky na horu Alpe Cermis sa zrútila z výšky asi 80 metrov, zahynuli v nej všetci pasažieri.
Každý štát, kde sú jednotky Spojených štátov amerických, musí mať podpísanú zmluvu NATO SOFA, v ktorej je stanovené v rozpore s medzinárodným právom, že občania Spojených štátov amerických sú podriadení výhradne vojenskej jurisdikcii USA. Tak aj v tomto prípade posádka odmietla vypovedať pred talianskymi vyšetrovateľmi a bola odpravená do Spojených štátov amerických. Tam súd v Jacksonville v Severnej Karolíne súdil pilota a navigátora, ktorých obhajoba tvrdila, že nemali k dispozícii funkčný výškomer a lanovku nemali zakreslenú v mape, a boli 4. marca 1998 oslobodení. O trinásť rokov neskôr uniklo z tajnej správy, že všetko na palube fungovalo normálne, dokonca mapy s pozíciou lanovky aj minimálnymi povolenými výškami mali Američania k dispozícii už od roku 1997. Na základe toho ich napriek tomu súd oslobodil. Obálky s mapami a pokynmi boli aj v inkriminovanom lietadle, avšak neotvorené.
V auguste 1998 ich súdil druhýkrát súd na základe svedectva ich kolegov, že zničili videozáznam, a tak sa správali neprofesionálne a bránili vyšetrovaniu. Za to nakoniec dostali šesť mesiacov, z toho si odsedeli štyri a pol, prišli o vojenský dôchodok.
Daná udalosť, hlavne jej neriešenie zo strany Spojených štátov vyvolala v Taliansku veľké demonštrácie, premiér Romano Prodi a jeho nástupca Massimo D'Alema žiadali potrestanie vinníkov, no márne. Jediné, čo sa im dostalo, bolo ospravedlnenie od prezidenta Clintona. Talianska vláda vyplatila odškodné pozostalým vo výške 1,9 mil. dolárov na osobu, z čoho im Spojené štáty americké na základe zmluvy nahradili tri štvrtiny. Takže zabitie 20 civilistov arogantným správaním sa amerických letcov zostalo dodnes nepotrestané.“ Toľko teda citát zo spomínaného článku. Takto sa asi Američania správajú v Európe, takto si predstavujú spravodlivosť, keď sa ich vojaci dopustia po svete zločinov.

No a práve okupačná zmluva s Američanmi znamená, že americkí vojaci aj na našom území získavajú oproti občanom Slovenskej republiky značnú výhodu v oblasti trestného konania. Občania Slovenskej republiky totiž podľa súčasného Trestného poriadku môžu byť v praxi potrestaní bez ohľadu na to, ako dlho súdne konanie trvá, a preto navrhujeme upraviť Trestný poriadok tak, aby v obžalobe, alebo v návrhu na dohodu o vine a treste museli súdy právoplatne rozhodnúť najneskôr do dvoch rokov od ich podania. Po uplynutí tejto lehoty bude trestné stíhanie automaticky zastavené. Tým odstránime diskrimináciu slovenských občanov oproti americkým vojakom aj v oblasti trestného práva.
Toľko teda náš návrh a ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dnes tu ako poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladáme novelu Trestného poriadku, ktorej cieľom je odstrániť trestnoprávnu diskrimináciu občanov Slovenskej republiky ustanovenú v tzv. Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, teda tzv. okupačnej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. februára 2022.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pôvodne som nechcel vystúpiť v rozprave, ale jedna vec sa ma dotkla a nahnevala, takže budem trošku tvrdší, ale musím.
Pán Gyimesi, vy sa ozývate a vy nazývate naše návrhy nezmyslami?! Pán Gyimesi, však vy ste vyjadril názor, že Nemaďar, ktorý sa prižení do maďarskej komunity, nemôže sa brať ako člen maďarskej komunisty (komunity, pozn. red.). Toto je vrchol šovinizmu, pán Gyimesi. Vrchol šovinizmu od človeka, ktorý má maďarské, české a rusínske korene. Toto práve je nezmysel. Vy nebudete kádrovať. Vy sa zamyslite nad sebou.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Gyimesi, pán poslanec Kočiš, my, samozrejme, predpokladáme, že ak by táto naša novela Trestného zákona prešla, tak by sa tu musela meniť aj ústava minimálne v tom smere, aby boli trestne stíhateľní aj poslanci za svoje hlasovanie, samozrejme, nie za každé svoje hlasovanie, ale za hlasovanie, ktorým naozaj sa dopúšťajú toho trestného činu vlastizrady alebo úkladov proti Slovenskej republike, lebo ani to hlasovanie nemôže byť úplne neobmedzené, nemôžeme my ako volení predstavitelia evidentne ísť proti vlastnému štátu celkom beztrestne.
Čiže áno, museli by sme zmeniť v tomto smere ústavu. Takisto by sme museli zmeniť ústavu aj v tom smere, aby nebolo možné, aby Slovenská republika sa dobrovoľne, a to je jedno, či referendom, alebo nejakým iným spôsobom vzdala svojej suverenity, vzdala svojej samostatnosti a vstúpila do štátneho zväzku s inými štátmi. Pokiaľ tu máme raz slovenskú samostatnú republiku, tak to musí aj zostať a nie je možné to zmeniť ani nejakým referendom. Čiže áno, aj v tomto smere by sa musela ústava zmeniť.
No a, pán poslanec Kollár, vám len toľko, my nevylepšujeme právny poriadok tejto krajiny, my vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Ten pojem táto krajina, ktorú tu stále a neustále omieľate, to patrí vám, zradcom a zapredancom, ale nie nám. My vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Pre nás je Slovensko Slovenskou republikou, nie nejakou touto krajinou.

Ďakujem za slovo. Rasťo, správne si pripomenul nezmyselné, zahlcujúce zákony, napríklad o užívaní drog a mnohé ďalšie, ktoré vôbec nie sú dôležité.
A tieto všetky zákony zakrývajú neuveriteľný deficit, rozklad štátu, zbedačenie občanov, rast cien, hlúposti, ktoré rieši vládna koalícia, zakrývajú gro problému. To je podloženie sa, otrocké podloženie sa Spojeným štátom, vlastizrada tejto vlády a zavlečenie nás do vojny, s ktorou nemáme nič spoločné!
Ďakujem za slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dlhodobo súčasťou nášho Trestného zákona sú dva trestné činy, ktoré patria do kategórie trestných činov proti základom republiky, teda jedny z najzávažnejších trestných činov, za ktoré ale v histórii Slovenskej republiky, ak sa nemýlim, do dnešného dňa nebol nikto odsúdený, či dokonca ani obžalovaný, a mám konkrétne na mysli obzvlášť závažný zločin vlastizrady a rovnako obzvlášť závažný zločin úkladov proti Slovenskej republike.
Keď hovorím o tom, že doteraz za tieto obzvlášť závažné zločiny nebol nikto odsúdený, nie je to preto, že by u nás na Slovensku sa nikto v histórii Slovenskej republiky nedopustil týchto dvoch zločinov, ale hovorím to preto, lebo súčasná skutková podstata týchto obzvlášť závažných zločinov je v Trestnom zákone definovaná tak, že v mnohých prípadoch neumožňuje páchateľov týchto zločinov potrestať.
Pozrieme sa teda na podstatu tohto problému, ako aj na spôsob, ako tento problém vyriešiť. Skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vlastizrady podľa § 311 Trestného zákona znie, citujem:
„Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“
Ďalej skutková podstata obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republiky podľa § 312 ods. 1 Trestného zákona, na ktorú sa odvoláva aj skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vlastizrady znie, citujem:
„Kto sa násilím alebo hrozbou násilia pokúsi
a) zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo
b) porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na 10 rokov až 10 rokov.“
Ako je teda zrejmé z tohto citovaného textu Trestného zákona, súčasná legislatíva teda neumožňuje potrestať osoby, ktoré ohrozujú samotnú existenciu Slovenskej republiky, jej samostatnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo ústavné zriadenie, a to dokonca ani vtedy, keď tak konajú v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom, teda ak sa tohto, povedzme to otvorene, mimoriadne hanebného a nebezpečného konania nedopustia násilím alebo hrozbou násilia.
Takýto, povedzme to celkom priamo, veľmi benevolentný právny stav považujeme za celkom neprípustný, naozaj mimoriadne neprípustný, pretože umožňuje uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti a spravodlivému trestu osobám, ktorých pos... (rečník si odkašlal), ktorých konanie poškodzuje samotnú podstatu nášho štátu, a to dokonca aj vtedy, keď konajú z pozície vysokých predstaviteľov nášho štátu, keď doslova zneužívajú svoju moc na to, aby náš štát zničili a rozložili.
Možná otázka teda znie, prečo s takouto novelou Trestného zákona prichádzame práve v týchto dňoch. Áno, nás na rozdiel od vládnych poslancov netrápia ani prísne tresty, donedávna prísne tresty pre narkomanov užívajúcich marihuanu, nás netrápia ani, ani celkom iné problémy, nás trápi niečo úplne iné, reálny problém a to je systematická deštrukcia suverenity Slovenskej republiky a jej ústavného poriadku, ktorá sa tu pácha dlhodobo, a... a to celkom beztrestne. Bohužiaľ, veľakrát s požehnaním väčšiny sudcov súčasného Ústavného súdu, ktorý by mal takejto deštrukcie ako posledná inštancia spravodlivosti zabrániť. Povieme len jeden príklad za všetky, nedávny príklad, ktorý nás definitívne presvedčil, že je potrebné novelizovať Trestný zákon tak, aby sme ochránili Slovenskú republiku, teda náš domov, náš štát a našu vlasť.
Uvedený právny stav je jednoducho potrebné napraviť obzvlášť v súčasnosti, keď pred relatívne krátkou dobou, teda ešte na poslednej schôdzi členovia vlády Slovenskej republiky a následne teda poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili tzv. dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Hoci to tu bolo povedané už veľakrát, keď tu prebiehala o tejto dohode dlhá rozprava, ešte raz zhrniem, že táto okupačná zmluva obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, čo konštatoval aj sám generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesol voči tejto dohode celkom 35 zásadných pripomienok. Označil túto dohodu za protiústavnú a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť.
Napriek tomu, že bolo jasne povedané a aj argumentačne po právnej stránke veľmi dobre podložené, akú obrovskú hrozbu pre Slovenskú republiku a jej suverenitu predstavuje táto okupačná dohoda, napriek tomu ju tak členovia vlády, ako aj vládni poslanci a prezidentka odsúhlasili. Navzdory všetkému, navzdory všetkým doslova zradili Slovenskú republiku, a to v podstate s pokojným svedomím, že sa podľa súčasného Trestného zákona nedopúšťajú žiadneho trestného činu, a preto im nehrozí za ich konanie žiaden trest, pretože, inými slovami povedané, súčasná legislatíva je, žiaľ, postavená tak, že neumožňuje, aby boli osoby zodpovedné za schválenie tejto okupačnej zmluvy s USA, teda priamo obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, aby boli trestnoprávne zodpovedné za spáchanie obzvlášť závažného zločinu vlastizrady, ani obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republiky, pretože tento čin nespáchali násilím ani hrozbou násilia, ale len tým, že túto dohodu schválili svojím hlasovaním.
Dá sa teda povedať, že tu došlo evidentne k vlastizrade tak, ako ju chápe každý normálny človek, a vlastne aj tak, ako ju chápe súčasný Trestný zákon. No len preto, že osoby, ktoré ju spáchali, nepoužili násilie ani hrozbu násilím, tak sa vyhli spravodlivému trestu. Je zrejmé, že ak by sme to nechali len tak, tak v budúcnosti sa budú podobné akty vlastizrady či úkladov proti Slovenskej republike neustále opakovať, až jedného dňa, ktorý môže prísť naozaj veľmi skoro dospejeme do takého bodu, že samotní vládni predstavitelia tohto štátu natoľko zneužijú svoju moc, že Slovenskú republiku, jej nezávislosť a suverenitu zlikvidujú celkom a odovzdajú ju otvorene do rúk cudzincov.
Po tom, čo schválila vládna koalícia už spomínanú okupačnú dohodu so Spojenými štátmi americkými, je evidentné, že je schopná naozaj všetkého a nezastaví sa skutočne pred ničím, preto tu nejde o nejakú vymyslenú hrozbu, nejakú neaktuálnu hrozbu, ale reálnu hrozbu, ktorá sa môže pred prakticky kedykoľvek v blízkom čase naplniť, preto v záujme ochrany a záchrany Slovenskej republiky a ústavných princípov, na ktorých stojí, navrhujeme upraviť skutkovú podstatu tak obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republike a v nadväznosti na to aj obzvlášť závažného zločinu vlastizrady tak, aby bolo možné trestne stíhať aj páchateľov, ktorí sa týchto činov dopustia bez použitia násilia alebo hrozby násilím.
Pani poslankyne, páni poslanci, verím, že tí z vás, ktorí majú v tejto veci čisté svedomie, tí z vás, ktorí majú naozaj vrelý vzťah k našej Slovenskej republike a ktorí si neželajú jej zničenie pod akoukoľvek zámienkou a s akýmkoľvek úmyslom, tak sa nemajú v prípade schválenia tejto našej novely Trestného zákona čoho báť.
No a pre tých ostatných mám v podstate len jeden taký odkaz na záver. Spravodlivosť si každého z nás, každého z vás raz nájde. Žiaden váš vlastizradný čin, ktorého ste sa dopustili či už v minulosti, alebo ktorého sa dopustíte aj v budúcnosti, nezostane nepotrestaný. Ak to, ak aj tu nebude spravodlivosť nejaká ľudská, ak tu nebude spravodlivosť v dohľadnom čase, tak to bude jedného dňa minimálne spravodlivosť Božia.
Ďakujem.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík.
Cieľom legislatívneho návrhu je potrestať páchateľov obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republike a v nadväznosti na to aj páchateľov obzvlášť závažného zločinu vlastizrady v každom prípade bez ohľadu na to, čo si, či ich spáchali násilím, alebo hrozbou násilia.
Súčasná legislatíva neumožňuje potrestať osoby, ktoré ohrozujú samotnú existenciu Slovenskej republiky, jej samostatnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo ústavné zriadenie, dokonca ani vtedy, keď tak konajú v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom, ak sa tohto mimoriadne hanebného a nebezpečného konania nedopustia násilím alebo hrozbou násilia. Takýto právny stav považujeme za neprípustný. Umožňuje totiž uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti a spravodlivému trestu osobám, ktorých konanie poškodzuje samotnú podstatu nášho štátu.
Ďakujem.