Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Svrček, ja si myslím, že je celkovo z dlhodobého hľadiska ten vývoj Matice slovenskej nie je vôbec ružový, pretože ak si vezmeme aj to, aké vydávali knižné tituly a aký, akú získavali podporu z Fondu na podporu umenia, kde v rokoch 2013 a 2016 to bolo 170-tisíc euro, tak od roku 2017 do 2020 to bolo už iba 22 500 euro a myslím si, že baviť sa o navýšení rozpočtu o 150-tisíc euro v tejto dobe je úplne minimálne číslo.
To číslo by malo byť oveľa, oveľa väčšie, pretože ak tu máme na podporu zahraničných skupín kultúrnych, ako je Csemadok, kde sa navýšili prostriedky, tak nevidím dôvod, prečo by sa malo na takú, pre takúto národnú inštitúciu zdvihnúť iba o 150-tisíc euro, a potom nerozumiem aj poslancov, ktorí nechcú podporiť tento zákon a idú tu rozprávať o tom, že prečo Matica alebo teda štát nepodporuje nejaké iné denníky, ako SME alebo Denník N. Veď v minulosti, a nebolo to tak dávno, bolo to minulý rok, vláda a štát dal dotácie pre rôzne denníky, ako sú SME, ako sú Denníky N, milióny eur, čo sa týkalo propagácie opatrení covid, čiže niektorí páni poslanci v tom majú... zjavne asi trošku niekde uleteli, pretože tie milióny tam boli naliate zo štátu, a naozaj pre Maticu slovenskú by sme sa mali baviť o úplne iných číslach, aby sme podporili.
Čiže my tento zákon podporíme, ale dúfam, že v druhom čítaní toto číslo navýšime, aby tá, aby to kultúrne povedomie bolo úplne niekde inde.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky. Pokúsim sa aspoň stručne zareagovať.
Pán poslanec Kerekréti, táto novela nie je o platovom zabezpečení policajtov, nie je o zvýšení platov pre tých, ktorí naozaj chcú Policajnému zboru robiť dobré meno a ktorí prácu v Policajnom zbore vnímajú ako službu obyvateľom a Slovenskej republike, ale je o oprávneniach a zmene zákona o Policajnom zbore takým spôsobom, ktoré keby boli schválené vo forme, ako to navrhla vláda, môžu za veľmi širokých podmienok viesť k brutálnemu zasahovaniu do základných ľudských a občianskych práv ľudí na Slovensku a k obmedzovaniu možno až demokratických princípov, v podstate aj každodenného života, takže vôbec to nie je o tom, čo ste hovorili vy, ale chápem váš úprimný záujem a dobrý záujem, len, žiaľ, táto novela to nijako nerieši.
Pán poslanec Benčík, no k veci nič, k veci nič, ale tak to sme si už zvykli na branno-bezpečnostnom výbore, že len veľmi zriedka vy niečo k veci poviete ohľadom bezpečnostných tém, iba vždy naučené frázy a vaše rozprávky, ktoré proste už by vydali aj na knihu deduška Benčíka o rozprávkach a strašiakoch, ale, pán poslanec Benčík, s naozaj teraz s úctou k vašim šedinám, fakt ste k veci nepovedali nič. Nepovedali ste vôbec nič ku vecnej kritike tohto vládneho návrhu zákona. Nepovedali ste nič, čo by stálo za to, aby sme o tom vecne debatovali, takže, s prepáčením, asi len toľko, pán poslanec.
A skutočne, skutočne je na zamyslenie, že prečo vláda k niektorým návrhom tých zmien v paragrafoch a oprávneniach pristupuje až takýmto surovým spôsobom, čo tým sleduje a čo tým chce dosiahnuť.

Ja by som chcel poukázať ešte na jedno ďalšie nové, zásadné oprávnenie, ktoré polícia získa, ak parlament schváli túto novelu zákona o Policajnom zbore, a ktorá, ktoré samo osebe jednak umožní potláčať politických oponentov tejto vlády a v podstate buduje zo Slovenska policajný štát.
Hovorím konkrétne o novom oprávnení použiť informačno-technické prostriedky už nielen pri odhaľovaní presne vymedzených trestných činov alebo v rámci boja proti terorizmu, ako je tomu doteraz, ale po novom aj v prípade boja proti extrémizmu. Nie proti trestnému činu extrémizmu, ktorý máme v Trestnom zákone, ale proti extrémizmu vo všeobecnosti. A my všetci dobre vieme, že legálna definícia extrémizmu ako takého nikde v žiadnom zákone momentálne neexistuje a dá sa vykladať v podstate podľa svojvôle a ľubovôle tých, ktorí budú o tom rozhodovať.
To znamená, že polícia získa oprávnenie odpočúvať telefóny, sledovať maily, otvárať listy či niekoho tajne nahrávať, v podstate všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých označí za extrémistov, hoci to môžu byť osoby, ktoré sú celkom bezúhonné a ktoré neboli nikdy trestne stíhané, či dokonca nie sú ani podozrivé z akéhokoľvek trestného činu, len budú policajtami označení za extrémistov a na základe tohto budú sledovaní.
Toto oprávnenie teda je absolútne, totálne zneužiteľné proti všetkým politickým oponentom, ktorých táto vláda a jej teda policajné zložky označia za extrémistov, čo sa môže veľmi ľahko stať. A naozaj platí, že toto, tento, táto novela zákona aj na základe toho, čo hovoril kolega Kotleba, aj na základe toho, čo hovorím ja, vôbec nie je o nejakej demokracii, ale je to len ďalší krok k tomu, že sa tu na Slovensku buduje systematicky novodobá totalita.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, novela zákona o Policajnom zbore a ďalších zákonoch, budem sa venovať tomu zákonu o Policajnom zbore veľmi konkrétne s poukázaním na konkrétne ustanovenia a na ich navrhované zmeny.
Veľmi potichu, potichu ministerstvo zapracovalo do tejto novely zmenu v bode 21, ktorá hovorí o novele § 28 zákona o Policajnom zbore, ktorý má názov Oprávnenie uzatvoriť verejné prístupné miesta. Novelizuje sa ods. 3 tohto paragrafu, kde dnes je textácia, že oprávnenia uvedené v ods. 1 a 2 má policajt aj vtedy, ak na verejne prístupnom mieste hrozí teroristický útok alebo ak došlo k teroristickému útoku, a oni, vláda, ministerstvo toto oprávnenie rozširuje o hrozbu hromadného narušenia verejného poriadku. Je to absolútne bezprecedentná záležitosť, kolegyne, kolegovia, ktorá je v príkrom rozpore so zákonom o zhromažďovacom práve č. 84/1990 Zb., kde sú jasne dané postupy a kompetencie, ako sa má postupovať, ako má správny orgán postupovať v prípade, ak na nejakom verejnom zhromaždení dochádza k protiprávnej činnosti, medzi ktorú môžme zaradiť aj hrubé narúšanie verejného poriadku, tak ako to definuje aktuálne prerokovávaná novela zákona o Policajnom zbore.
Ak bude novela o Policajnom zbore schválená v takomto znení, znamená to, že policajt, policajt obyčajný, jeden konkrétny príslušník Policajného zboru, policajt, bude môcť ukončiť akékoľvek verejné zhromaždenie len na základe napr. vymyslenej telefonickej, poviem to, informácie alebo oznamu o tom, že na tomto zhromaždení môže byť hromadne narušený verejný poriadok. Úplne, úplne nepredstaviteľná záležitosť.
Takisto môže takto policajt postupovať v prípade, ak mu dvaja operatívci, napr. z NAKA, o ktorých praktikách sa v posledných mesiacoch veľmi veľa rozpráva, donesú úplne účelovo vymyslene napísané, napísaný úradný záznam, svoj vlastný dokument jedným policajtom napísaný, druhým policajtom podpísaný, na ktorom bude stáť, že oni svojou operatívnou činnosťou prišli na to, že zajtrajšie zhromaždenie môže byť terčom hromadného narušenia verejného poriadku, a už to bude oprávňovať, podľa tejto novely, policajta, aby takéto zhromaždenie zrušil. To znamená, ak tento, tento bod prejde, v navrhovanom znení bude schválený, tak my sa už nehrajme na nejaké demokratické mítingy politické. My sa nehrajme na to, že aj opozícia bude mať právo zvolávať verejné zhromaždenia a prejavovať tam svoj názor, pretože na základe tohto, na základe tohto paragrafu a tejto novely obyčajný policajt, ktorýkoľvek policajt bude môcť takéto zhromaždenie ukončiť.
Kým v súčasnosti zhromaždenie môže byť správnym orgánom buď zakázané, alebo rozpustené, tak zákon presne stanovuje, ako, ako sa takéto opatrenia vykonávajú a aké sú proti nemu možné opravné prostriedky, tak pri novelizovanom § 28 zákona o Policajnom zbore už opravný prostriedok v podstate žiadny nebude. Policajt rozhodne - dovidenia, dopočutia, nech sa páči, finito. Nehrajme sa viac potom na demokratickú krajinu. Nehrajme sa viac potom na to, že občania, nielenže opozičné politické strany, ale občania tu majú právo slobodne demonštrovať za svoje záujmy, prejavovať svoje názory, keď na základe vymyslených úradných záznamov, operatívnych informácií alebo len tak, na základe politického pokynu zhora z okresného, krajského riaditeľstva alebo z Prezídia Policajného zboru to proste roztrasený policajt nejaký veliteľ zásahu alebo v podstate ktokoľvek urobí. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je taktiež rovnako brutálna, pretože zasahuje priamo do základných ľudských práv a slobôd občanov a obyvateľov a všetkých ľudí, ktorí sa budú nachádzať v Slovenskej republike, pretože proti nim všetkým bude môcť zakročiť Policajný zbor, alebo teda príslušníci Policajného zboru, je bod č. 11 a 12, kolegyne, kolegovia. Bod č. 11 a 12 hovorí o tom, že keď vás po novom, po schválení tejto novely zákona o Policajnom zbore príslušníci Policajného zboru obmedzia na osobnej slobode, čo je najväčší zásah, najväčší zásah do osobných ľudských práv človeka, pretože sa tak vykoná bez rozhodnutia súdu, len na základe subjektívneho zhodnotenia situácie policajtom, tak policajt už o tomto brutálnom zásahu do vašej osobnej slobody nebude musieť viac vydávať úradné rozhodnutie, ale bude stačiť iba zápis, v podstate správa o tom, že sa tak stalo.
V dôvodovej správe na strane 20 ministerstvo až tragikomicky uvádza túto vetu, dovolím si ju citovať: „Taktiež aj možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení osoby do 15 dní je úplne formálna. Zaistenie nemôže trvať dlhšie ako 24, resp. 48 hodín.“
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ak takto uvažuje ministerstvo vnútra, tak my musíme biť na poplach! Kde je právny štát? Kde je ochrana zákonnosti konania Policajného zboru? Pretože ten, kto písal dôvodovú správu, zjavne nepochopil načo tam je, načo tam je tá možnosť podať opravný prostriedok do 15 dní. To nie je kvôli tomu, aby sa zmenilo samotné rozhodnutie o zaistení človeka, pretože to sa už zmeniť nedá, už ten človek bol obmedzený na osobnej slobode 24 alebo 48 hodín. To je v zákone kvôli tomu, aby do 15 dní ten človek mohol napadnúť zákonnosť takéhoto konania Policajného zboru. A verte mi, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa takéto konanie príslušníkov Policajného zboru ukáže ako protiprávne, ako nezákonné a jednoducho sa ukáže, že tí ľudia boli v práve. Po novom takéto oprávnenie občana zo zákona vypadáva. Policajt vás zaistí, obmedzí na osobnej slobode, spíše o tom iba záznam, vybavená vec. Nemáte žiadnu ďalšiu možnosť sa dožadovať práv a jednoducho napádať zákonnosť tohto rozhodnutia.
A že je to aktuálna otázka, ktorá sa týka súčasnej vládnej koalície a vysokých policajných funkcionárov, o tom hovorí aj uznesenie Úradu inšpekčnej služby pod č. ČV ÚIS 265 OISV 2021, ktoré vedie konanie proti majorovi magistrovi Radoslavovi Chmelíkovi, narodenom 20. marca ’78, služobne zaradenom vo funkcii veliteľ jednotky zvláštnych činností a policajných akcií a súčasne zástupca veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru Bratislava, číslo odznaku 292 273, v policajnom zbore od 1. marca ’98. Tento major, dlhoročný funkcionár Policajného zboru je totiž práve podozrivý z toho, že vykonal zaistenie osoby, v tomto prípade poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Kotlebu v rozpore so zákonom o Policajnom zbore presne tým spôsobom, že nevydal rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody a jednoducho nepostupoval tak, ako postupovať mal.
A presne na takýchto páchateľov policajnej svojvôle je táto novela doslova ušitá, napísaná na mieru, na meno, aby ďalej a viac neboli zodpovední za svoje protiprávne konanie a aby ľudia, ktorí sa stanú terčom, buď ich vedomého nejakého porušovania zákona, alebo ich nevedomého porušovania zákona, nemali právo sa dovolať pravdy.

Pani poslankyňa, ďakujem za takú trošku inak myslenú kritiku tohto návrhu zákona, takú ako keby globálnejšiu, a žiada sa mi doplniť to vaše vystúpenie o to, že v podstate celé znenie tohto návrhu, ako ďalej chcú oni v podstate riešiť alebo viesť Policajný zbor, dopĺňa aj predstava vlády o osobe policajného prezidenta, o osobe človeka, ktorý na branno-bezpečnostnom výbore na verejnom vypočutí ako svoj najväčší úspech v Policajnom zbore povedal, že to bolo zastrelenie človeka asi na 105 metrov.
Takže toto celé je taká mozaika, ktorá, ako ste vy správne povedali, má v podstate jeden jediný cieľ, ten zákon o Policajnom zbore našiť na to, aby sa tu mohli riešiť politické otázky a politické problémy cez políciu, cez špeciálne útvary, cez útvary zriadené pod Prezídiom Policajného zboru, a tá radová kriminalita alebo tá denná kriminalita, ktorá najviac sužuje obyvateľov, či už je to v oblasti našich tiež občanov, alebo je to v oblasti drogovej kriminality alebo je to v oblasti takej tej pouličnej lúpeži, tak tá v podstate nijakým spôsobom nezostane posilnená, alebo sa v tejto novele zákona metodicky nič v tejto oblasti nezlepšuje.
A keď ste venovali veľkú časť alebo značnú časť svojho vystúpenia tým vlkom, že prečo zabitie vlka musí vyšetrovať prezidiálny vyšetrovateľ, tak, pani kolegynka, možno je to preto, že tých vlkov je plná vláda.

Ďakujem kolegovi Schlosárovi za faktickú poznámku, len ešte by som to upresnil, pretože poslancom, vládnym činiteľom sa žije dobre, majú dobré platy, ale mnohí si možno ani nevedia predstaviť, aké to je, keď človek, dôchodca, ktorý naozaj celý život robil, poctivo pracoval, poctivo tu platil dane, odvody, budoval tento štát, staval tu možno byty, pracoval v škôlke, vychovával deti, obetoval sa, tak dnes, kolegyne, kolegovia, dnes rozmýšľa, či pôjde k zubárovi, lebo ak zaplatí za zubára 80 alebo 100 eur, tak má úspory štvrťročné, polročné úspory má v háji, má minuté. Ten istý človek rozmýšľa, či bude kúriť len cez víkend, alebo bude kúriť aj piatok, pretože tie ceny vďaka úplne liberálnej štátnej cenovej politike ceny energií išli tak vysoko hore, že proste mnoho ľudí si nemôže dovoliť kúriť tak, ako by chcelo.
A v tejto situácii, vážení predstavitelia vlády, v tejto situácii vy idete ľuďom, ktorí tu nič pre Slovensko nespravili, dávať 1,75-násobok toho, z čoho by mali, mali dokázať podľa vás vyžiť občania Slovenskej republiky v tom najťažšom prípade. Ja vás naozaj prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli a aby ste buď upravili tento koeficient na 1-násobok, keď už tak, alebo aby ste išli cestou úpravy sumy životného minima, aby to pre tých ľudí na Slovensku nebolo diskriminujúce a aby znova nemali ešte väčší pocit, že vláda tu slúži kadekomu, len nie občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som kolegu Kotlebu doplnil iba v tom, že pomôcť utečencom, resp. azylantom je jedna vec, ale snaha o ich integráciu na Slovensku aj vo forme toho, že im budeme poskytovať nejaké integračné príspevky, tak to je niečo úplne iné, lebo integrovať utečencov, resp. azylantov, to už nie je len o tom, že ich sem pustíme, že sa budeme o nich možno dočasne starať, že im budeme pomáhať, keď utiekli pred vojnou, a potom, keď tá vojna skončí, tak sa do svojich domovských štátov vrátia.
Integrácia znamená, že tu, v podstate znamená, zostanú natrvalo, že sa tu usadia, že tu budú možno pracovať niektorí, možno niektorí ani nebudú vôbec pracovať. No ale to v každom prípade, každý, kto uvažuje nad tým rozumne, tak vie, že to znamená totálne ohrozenie jednak slovenského trhu práce, slovenských zamestnancov a znamená to aj obrovské riziko vôbec pre demografiu na Slovensku, pretože... a vôbec pre etnické zloženie, lebo uvedomme si, že ak sa sem dovalí 0,5 mil. utečencov a je jedno úplne, z akej krajiny teraz príde, tak to úplne zmení štruktúru slovenskej spoločnosti a môže nás to naozaj aj ako štát, aj ako národ ohroziť.
A naozaj platí aj to, že štát sa nesmie ani vláda sa nesmie správať k vlastným občanom a k vlastnému národu ako macocha, nemôže uprednostňovať cudzincov, nemôže uprednostňovať nejakých cudzích ľudí pred svojimi vlastnými občanmi. To je absolútne neprijateľné. A štát, ktorý sa takto správa, tak jednoducho to taký tu... alebo takúto vládu, ktorú, ktorá uprednostní cudzích pred vlastnými, tak treba okamžite vymeniť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, milá kolegynka, vážení kolegovia a vážený pán minister vnútra, máme tu novelu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Dalo by sa očakávať alebo očakávali by sme, že táto novela bude inšpirovaná a cielená na situáciu, inšpirovaná situáciou a cielená na riešenie situácie ľudí utekajúcich pred konfliktom z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko, ale v skutočnosti o týchto ľuďoch, o týchto trpiacich ľuďoch nie je v tejto novele ani jedno jediné slovo. A to nielen v paragrafovom znení, ale ani v dôvodovej správe.
To znamená, túto novelu zákona o azyle nemôžme hodnotiť optikou konfliktu na Ukrajine, ale musíme sa na ňu pozerať výlučne optikou toho, akým spôsobom zmení azylovú legislatívu na Slovensku, akým spôsobom zmení postavenie ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka, to znamená azylantov, cudzincov a tak ďalej oproti obyvateľom Slovenskej republiky.
No, a tak ako som kritizoval túto novelu zákona o azyle aj na rokovaní Brannobezpečnostného výboru Národnej rady, tak si dovolím zopakovať tú kritiku aj tu v pléne, pretože ide o otázku, ktorá nebola do začiatku rokovania o tomto návrhu nijakým spôsobom zmenená alebo vyriešená.
Pán minister vie, že ja som na výbore najviac zo všetkého kritizoval navrhované znenie § 28, ktoré hovorí práve o tých finančných príspevkoch žiadateľom o azyl, nazývaných v tomto zákone azylantom, cudzincom, budem to zjednodušene, zjednodušene nazývať azylant, kde v § 28 sa zavádzajú dve, dva nové, dva nové príspevky. To znamená, schválením tejto novely vznikne týmto azylantom zákonný nárok, zákonný nárok na tieto príspevky zo strany Slovenskej republiky, a to je podľa § 28 ods. 2 taký ten jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima, ktorý v podstate nejako nenapádam, lebo áno, tí ľudia, všetci tí azylanti by mali byť, pretože chceme veriť a chceme dúfať, že Policajný zbor to vie roztriediť, azylantov od kadejakých ekonomických migrantov, takže ak sa bavíme o azylantoch, tak áno, všetci tí azylanti by mali byť v ťažkých podmienkach, a keď jednému alebo každému z nich teda štát vyplatí 1,5-násobok sumy životného minima na to, aby nejakým spôsobom sa mu uľahčil ten, to azylové, azylové konanie alebo ten, ten azylový proces, tak s tým, s tým v podstate nejako veľmi problém nie je.
Čo je však veľký problém, čo je však o to väčší problém ako tento § 28 ods. 2, je § 28 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že azylantom, ktorým sa poskytne doplnková ochrana, sa poskytne príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima po dobu šiestich mesiacov. Problém nie je, vážení kolegovia, milá kolegynka, problém nie je v tom, že by sa im nejaký príspevok mal poskytnúť, týmto ľuďom, problém je v tom, ako je stanovený a v akej výške je tento príspevok stanovený.
Máme dnes na Slovensku stanovenú sumu životného minima, ktorá je pre dospelú osobu určená na rok ’22, 2022, vo výške 218 eur. Pre dieťa je určená vo výške 99 eur. A azylant, cudzinec, ktorý príde na Slovensko, bude od Slovenskej republiky dostávať 402 eur. Ešte raz to zopakujem: občan Slovenskej republiky 218 eur, dieťa občana Slovenskej republiky 99 eur, azylant 402 eur.
Mali sme s pánom ministrom na výbore debatu, diskusiu, akým spôsobom by sa táto otázka mohla vyriešiť. A ja som povedal áno, ak chcete, ak chcete týmto azylantom dávať 402 eur, tak to ale upravte tak, aby z toho mali profit aj občania Slovenskej republiky, a síce úpravou výšky životného minima. Ale ak je raz životné minimum stanovené ako nejaká suma, ktorá musí stačiť občanom na život, tak nie je možné, aby cudzinci mali na svoj život 1,75-násobok tejto sumy, to znamená jeden a trištvrtenásobok toho, z čoho mali by v tých najhorších extrémnych podmienkach vyžiť občania Slovenskej republiky.
Považujeme to za absolútne diskriminačné, považujeme to za absolútne neférové nielen z pohľadu výšky životného minima, ale aj z pohľadu výšky dôchodkov ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody. Zoberte si, že ešte stále je na Slovensku veľmi veľa ľudí, ktorých dôchodok nedosahuje týchto 402 eur. A ja sa teraz pýtam optikou týchto ľudí, v čom sú one... oni menejcenní ako tí cudzinci, ktorí sem prídu. V čom je človek, ktorý celý život platil dane, odvody, pracoval a má dnes dôchodok napríklad 380 eur, v čom je on horší ako cudzinec, ktorý tu neodpracoval ani deň, ktorý tu nezaplatil ani euro daní a dostane od štátu 402 eur?
Dvanásť rokov som robil v školstve. V školstve a v sociálnych službách pracuje dodnes mnoho ľudí, ktorým sa musí ich mzda dorovnávať, aby vôbec dosiahla mzdu predpísanú tabuľkami. A na toto peniaze mnohokrát nie sú, mnohokrát tí ľudia na takéto dorovnanie mzdy, ktorá im patrí, čakajú aj štvrť roka. To je z praxe, to sa nedá spochybniť, aj štvrť roka. A zrazu keď chceme byť štedrí pre cudzincov, pre azylantov, zrazu sa proste peniaze nájdu. Preto aby ste nepovedali, kolegyne, kolegovia, že tu len kritizujem, tak sa preto pýtam, a resp. dávam pánovi ministrovi návrh, aj keď on na výbore argumentoval tým, že to nie je v kompetencii ministerstva vnútra, ale vláda je len jedna a vládu posudzujú ľudia ako celok, prečo sme nešli cestou úpravy sumy životného minima. Prečo sme nešli tou cestou, že by sa životné minimum zdvihlo na takú sumu, aby keď už chceme, tak aby aj tí cudzinci, tí azylanti mali len 1-násobok životného minima? Nemôžu mať 1,75-násobok, kým naši vlastní občania majú 1-násobok. A ešte aj na tú jednotkovú sumu životného minima, ešte aj na tú im vie siahnuť exekútor. Je to z nášho pohľadu absolútne diskriminačné.
Ničím nie je tento koeficient 1,75-násobku v prospech cudzincov oproti občanom Slovenskej republiky, ničím nie je ani v tejto dôvodovej správe tohto návrhu zdôvodnený, nijako to nie je odargumentované, vyargumentované, že prečo by to presne tak malo byť, takže ja by som dal tu v rozprave návrh na to, aby táto novela, tento návrh bol stiahnutý a prepracovaný.
Ďakujem pekne.

Dobre. Ďakujem za slovo.
Pán kolega, oni veľmi dobre vedia, aká bude dôchodcovská inflácia. Však oni sú šamani, oni sú veštice Pýthie z Delf, oni sú hypnotizéri, okultisti. Naša darebácka vláda vždy nájde pre každého cudzieho, čo treba, len pre dôchodcov a mladé rodiny nič, čo by im pomohlo navyše. Táto darebácka vláda sa chce odstrihnúť od ropy, ktorú na 100 % berieme z Ruska, či plynu, ktorý na 85 % berieme z Ruska. To už chce zničiť nielen dôchodcov a mladé rodiny, ale aj celú populáciu.
A to o tých tabletoch pre dôchodcov od Remišovej, to už je len šialený výmysel. Od tejto našej krásnej pani Remišovej alias Kazisvěta z Boží vůle králem alebo staršej Majky z Gurunu. Toto je nenormálne, čo robí táto vláda.
Ďakujem za slovo.