Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kazda, vy aj pán minister ste hovorili správne veci, podotkli ste kopu problémov, ktoré nás trápia a sú veľmi správne. Aj v programovom vyhlásení vlády hovoríte, že máte problém - gudrónové jamy v obci Predajná, ale každá zo strán koalície, keď ste boli v okrese Detva na Podpoľaní v Bystrici, tak ste povedali, že spravíte všetko preto, aby sa neťažilo zlato v Detve kyanidovou metódou. To znamená, že hovoríte, že by sme mali predchádzať environmentálnym záťažiam, ale toto sa v programovom vyhlásení vlády nenachádza. Ja by som poprosil pána ministra aj pani ombudsmanku, aby sa na to nezabudlo, tu je dopad na životné prostredie tak veľký, že gudrónové jamy sú nič oproti tomu. Dopad sociálny takisto. Tam je, hrozí strata 3 000 pracovných miest. Komplet zavretie celého závodu, bývalé závody ťažkého strojárstva.
Už nehovorím, že chránená krajinná oblasť Poľana by skončila ako taká. Podzemné vody by mali klesnúť 10 metrov podľa štúdií. Vietor by ten prach z tých kyanidových jám a z tých háld roznášal v okruhu 100 kilometrov. Viete si predstaviť, že 100 kilometrov okolo Detvy je Zvolen, Bystrica, Lučenec. To je strašný dopad. Preto vás prosím a verejne vyzývam, nezabudnite aj na boj proti ťažbe zlata v Detve kyanidovou metódou, lebo toto zlikviduje celý región.
Predchádzajúca pravicová vláda povedala, že im to je jedno, že tam je 35-tisíc ľudí, pár stoviek hlasov pre SaS-ku, vtedy konečne minister hospodárstva zo SaS toto povedal a veľmi ma to mrzí. Našťastie Radičovej vláda padla, tak sa to zastavilo. Dokázali sme to zastaviť aj za Žigu, tak dúfam, že za vás to neprejde.
Preto vás poprosím, koalícia, nezabudnite na ťažbu zlata v Detve. Rád sa stretnem, nechcem tu strácať čas, osobne s vami s hocikým. Vysvetlím, aký je tam problém, ak to niekto nevie.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, to, čo hovoríte, by bolo krásne a v podstate to na začiatku aj súhlasí, že banky si premietli zavedenie bankového odvodu do zvýšených cien poplatkov, úverov a tak ďalej, ale bolo by to fakticky správne, keby banky po prijatí tohto zákona tieto poplatky znížili. Povedzte mi jednu banku na Slovensku, ktorá zrušením tohto zákona a tým pádom zrušenia tohto odvodu a zvýšenia zisku o 300 mil. eur v celkovom hľadisku všetkých bánk teraz znížila poplatky. Práve naopak, na jar tohto roku zásadným spôsobom všetky banky poplatky navýšili a občania budú platiť ešte viac, ale s tým, že banky zarobia o tých 300 mil. eur viac.
Nemal by som, nemal by som jediný problém s tým, že chcete nejak znížiť alebo rušiť bankový odvod za predpokladu, ak by to banky zohľadnili v cenách svojich produktov, ale toto sa nedeje. Deje sa presný opak, a preto som o tom takto hovoril v rozprave, pretože jasne a zreteľne musí byť každému jasné, že banky nechutne bohatnú a k cenám ľudí sa to vôbec nedostáva.
A potom ste povedali, že prečo nebojujeme za finančnú gramotnosť, za to, aby ľudia boli viac vzdelaní v tejto oblasti. My sme napríklad aj v minulom volebnom období jasne nastavili alebo teda predložili mnohé návrhy zákonov, a budeme to predkladať aj teraz, ktoré by zamedzili rôznym produktom, ktoré banky reklamujú, pochybne a klamlivo ich reklamujú v televíziách, rádiách, zoberte si takú pôžičku s takým úrokom, zaplatíte to a to, a pritom viete dobre, že to nie je nakoniec pravda a ten človek zaplatí neporovnateľne viac. Preneste si hypotéku, veď poznáme všetky tie slovíčka, všetky tie hry slov, ktoré neustále v televízii vidíme. A jedná sa o inštitucionalizovanú lož, čo je podľa môjho názoru reklama. A rovnako budeme k tomu pristupovať aj v tomto volebnom období a snažiť sa bankám čo najviac zregulovať tento spôsob podnikania a toto klamstvo, ktoré voči obyvateľom Slovenskej republiky neustále šíria.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Milan, že si perfektne pomenoval situáciu. A teraz k tomu, minister povedal, no toto, toto, že vraj deň dobrých správ, to snáď nie! Žiadna dobrá správa od tejto vlády neprišla. Prišiel len chaos, postupný krach alebo zbedačovanie bežných ľudí a zvýhodňovanie tých, čo majú toho naozaj dosť. A to, čo povedal minister, že hovoria pravdu, to je snáď vrchol drzosti alebo nejaká porucha.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov o tomto tragickom návrhu zákona, ktorý tu pán minister financií predkladá a ktorý si dnes ako vládna koalícia plánujete finálne schváliť.
Pán minister financií, ja keď som vás teraz počúval vo vašom úvodnom slove, tak som premýšľal nad tým, kto vy vlastne ste, či ste ministrom financií Slovenskej republiky, alebo hlavným bankovým lobistom v Slovenskej republike, pretože tie slová, ktoré ste použili pri obhajobe zrušenia bankového odvodu a fakticky tak zvýšenia zisku bánk o neuveriteľných 300 mil. eur len v tomto roku, boli neuveriteľné. Veď vy ste povedali, že tu prinášate deň dobrých správ, že dnešok je dňom dobrých správ. Tým, že bankám obyvatelia Slovenskej republiky odpustia odvod, ktorým sa im zvýšia príjmy o 300 mil. eur, vraj hovoríte Slovensku dobré správy. A zakončili ste vašu úvodnú reč tým, že dochádza k veľkému víťazstvu. No samozrejme, k veľkému víťazstvu bankového sektora. K veľkému víťazstvu tých najbohatších a k veľkej prehre tých najchudobnejších, tých najviac tvrdo pracujúcich, tých, ktorí v dnešnej kríze, ktorú častokrát pomáhate vyvolávať práve vy vašimi rozhodnutiami, trpia zo všetkých najviac.
Pán minister, opätovne, opakovane každý deň vás rôzne záujmové skupiny zastupujúce rôzne odvetvie hospodárstva prosia o pomoc. Prosia vás o pomoc reštaurácie, prosia vás o pomoc tisíce podnikateľov v gastronomickom sektore, ktorí zo dňa na deň nevedia, ako prežijú, či to vôbec vydržia, či budú vedieť existovať ešte aj budúci rok. Prosia vás o pomoc zástupcovia posilňovní, prosia vás o pomoc podnikatelia a zamestnanci, ktorí od vlády nedostávajú nieže adekvátnu pomoc v kríze a v situácii, kedy ste im zakázali podnikať, ale dostávajú doslova almužnu, ktorá im nestačí ani na odvody a základné nákladové položky. A vy to dobre viete, pretože pred pár mesiacmi som vás osobne videl na tlačovej konferencii, pán minister...
Ja počkám, páni kolegovia. (Reakcia okoloidúceho poslanca.) Ja viem, že, pán Pročko, vy si myslíte, že ste veľmi vtipný, ale ja počkám, ja sa nenechám rušiť. (Reakcia poslanca Pročka. Zaznievanie gongu.) Ani vy nemusíte byť nervózny.
Pán minister, slovenské hospodárstvo nesmierne trpí. Veľmi dobre to viete. Osobne ste pred pár mesiacmi na tlačovej konferencii povedali, že podľa vás gastrosektor nie je ten, ktorý by teraz potreboval nejakú pomoc. A dokazovali ste to tam nejakými grafmi, nejakými štatistikami a dnes vidíme, že reštaurácie masovo krachujú. A namiesto toho, aby ste sa tu postavili a prišli konečne s návrhom, ktorý by tým ľuďom dal nádej, ktorý by ukázal, že, ľudia, môžete vydržať, pretože štát sa za vás postaví, že na jednej strane vám Igor Matovič povie, musíte zavrieť, a na druhej strane vám príde ponúknuť adekvátnu náhradu za škody, ktoré vám vládne rozhodnutie spôsobilo, vy predkladáte, prichádzate a trváte na zákone, ktorý daruje bankám 300 mil. eur.
Prečo hovoríte stále v percentách? Jedno percento, 2 %, 0,2 % v súvahe. Prečo nepoviete rovno, že je to 300 mil., že je to gigantická suma? A prečo nepoviete a nezasadíte veci do kontextu, že bankový sektor na Slovensku len v minulom roku zarobil v čistom, v čistom zisku neuveriteľných 673 mil. eur?
Ak hovoríte o kreatívnom účtovníctve, lebo to ste spomínali vo vašej úvodnej reči, tak je potrebné podotknúť, že práve banky a medzinárodné korporácie sú majstrami vo formách kreatívneho účtovníctva, a preto sa môžme len domnievať, koľko v skutočnosti na Slovensku zarobili a aké percento zo skutočného zárobku predstavuje ten deklarovaný čistý zisk, ktorý na Slovensku máme k dispozícii.
Pán minister, ja naozaj nechápem, kam chcete Slovensko touto vládnou politikou dostať, či chcete donekonečna pracovať len pre tých najbohatších, či chcete donekonečna pomáhať tým, ktorí žiadnu pomoc nepotrebujú, ktorí sa bez problémov môžu uskromniť o stovky miliónov a stále to vôbec nepocítia, či potrebujete pomáhať tým, ktorí si kupujú každý druhý deň nové jachty niekde v Monaku alebo v Karibiku, alebo sa konečne postavíte za obyčajných, tvrdo pracujúcich Slovákov. A tí ľudia nechcú tak veľa. Chcú len, aby mohli konečne normálne, slobodne žiť. Chcú len to, aby mohli konečne normálne pracovať a zarábať peniaze, v čom im vaša vláda aktívne bráni.
Preto, pán minister, ja vám jasne deklarujem, že urobím všetko pre to, aby ľudia na Slovensku vedeli, že zatiaľ, čo ich nechávate doslova mnohých hladovať, nechávate ich v neutešenej situácii, nechávate ich v situácii, kedy nevedia, čo bude zajtra, tak parlament vládnou väčšinou schvaľuje zákony, vďaka ktorým si banky len v tomto roku prilepšia o 300 mil. eur, v ďalšom roku ešte viac a v ďalšom roku zase ešte viac. A vaša obhajoba, že vám nechajú z toho rezervného fondu jednu miliardu eur, ktoré dnes budete môcť použiť na nejaké rozvojové projekty, je, pán minister, veľmi smiešna. Keby to tie banky nemali zrátané, keby nevedeli, že sa im zrušenie tohto odvodu a strata tej jednej miliardy, na ktorú by aj tak nemali dosah, neoplatí, tak by nikdy na takúto vec nepristúpili. A hovoríte, že sa vám to podarilo s bankami vyrokovať, že sa vám podarilo vyjednať tento ústupok.
Pán minister, vy máte v rukách vládu! Vy v parlamente schválite zákon a banky sa tomu musia prispôsobiť. Vy nemôžete prísť za bankami po kolenách a povedať: Môžete nám, prosím, nechať tú jednu miliardu z toho rezervného fondu a my vám za to odpustíme možno dve miliardy v nasledujúcich štyroch rokoch, ktoré by ste inak zaplatili do rezervného fondu. Takto predsa vláda, suverénna vláda, ktorá zastupuje a má zastupovať záujmy obyvateľov Slovenskej republiky, občanov, ktorí platia dane, vystupovať nemôže.
Preto budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, budem vždy v budúcnosti hlasovať proti všetkým podobným iniciatívam vedúcim k tomu, aby bohatší zarábali ešte viac a chudobnejší ostávali doslova s holými rukami a častokrát aj vďaka vám s holými zadkami, a budem sa snažiť, pán minister, robiť všetko pre to, aby táto vláda, ktorá aktívne pomáha globálnym inštitúciám bohatnúť a získavať pod kontrolu ešte viac a viac majetku obyvateľov Slovenskej republiky a dostávať obyvateľov nášho štátu na kolená, čo najrýchlejšie skončila.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pani Bittó Cigániková, to by bolo ozaj super, keby sme dokázali znížiť výskyt diabetikov, nádorov hrubého čreva a podobne. Ale položme si otázku, či to je naozaj reálne pri tom dnešnom stave zdravotníctva. Je to vôbec zabezpečené? Personálne určite nie. Od budúceho roka zvyšujú mzdy zdravotníkom v Čechách, v Maďarsku, takže budeme mať ďalší problém. Uniknú nám ďalší lekári, zdravotníci, zdravotné sestry. Takže toto sú také trocha rozprávky.
Určite, lieky ste spomínali. Je tu problém, aby mohli prísť na trh nové generiká, to trojstupňové, trojstupňový taký príjem tých liekov do nášho systému, ale to sa dá všetko zmeniť. No a aby ste vedeli, ako zvyšujú zisky súkromné zdravotné poisťovne, tak napríklad tým, že stimulujú lekárov, aby robili menej vyšetrení, menej im platia za isté výkony alebo neuhrádzajú niektoré vyšetrenia, ktoré povedia, povedia si, že tieto vyšetrenia nebudeme uhrádzať alebo zaplatíme menej. Čiže takto vlastne si zvyšujú zisky tie súkromné poisťovne. Ak by sme mohli pomôcť zdravotníctvu, mohli by sme to spraviť úplne jednoducho, že by sme sa všetci prepoistili do štátnej VšZP. Mali by sme viacej peňazí a myslím, že by to bolo správne.
Ešte by som spomenul, pred rokom pán Pellegrini prosil šéfa investícií v zdravotníctve pána Eda Matáka z Penty, chcel kúpiť nemocnicu Bory. A ten mu na to povedal, že určite, štátu to určite nepredám, lebo si myslím, že je to veľmi neefektívny vlastník a prevádzkovateľ nemocníc. Tým povedal všetko. Takže ak dokážeme zlepšiť situáciu v nemocniciach, že to tam bude fungovať ako v spoločnostiach súkromných, tak budeme mať viacej peňazí, myslím, že na všetko.
Ďakujem.

Ja by som k tomu asi toľko, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má pod patronátom DRG systém asi do roku 2011. Čiže deväť rokov budujeme DRG systém, absolvovali lekári iks školení, wellness pobytov za tisícky eur, výsledok nula bodov. Ten DRG systém nefunguje. Ja súhlasím s presunom DRG z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod krídla ministerstva zdravotníctva, myslím, že tam majú kompetentnejších ľudí a konečne by mohli ten DRG systém spustiť, aj keď ja osobne tomu moc neverím, pretože máme stále ten istý balík financií v zdravotníctve, ak raz v tom DRG systéme niekomu pridáme za hospitalizáciu a podobne, tak druhému zase musíme ubrať, preto to vlastne tých deväť rokov ani vôbec nefunguje. Myslím, že aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by, samozrejme, chráni predovšetkým pacientov, ja s tým súhlasím, tie pokuty, čo tam boli prvotne, to boli extrémne a likvidačné, chvalabohu, že sa znížili. Určite pacientov treba chrániť, ale rovnako treba sa stavať aj k zdravotníkom, lebo ten ÚDZS je často zneužívaný a v podstate tých žalôb na zdravotníkov je kvantum, ktoré musí vlastne ten úrad nad zdravotnou starostlivosťou riešiť.
Takže tak, asi všetko, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na základe vystúpenia pani poslankyne Kaveckej si dovoľujem navrhnúť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby zaviazala, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala predsedu vlády Slovenskej republiky Matoviča ospravedlniť sa zdravotníkom za jeho vyjadrenia. A to konkrétne myslím to, pani doktorka, keď už tak zastávame sa zdravotníkov, to by sme sa mali, kde sa pán premiér vyjadril, že to nerobili dobrovoľne, ale že to robili za peniaze a hlboko ich tým urazil.
Ja si myslím, že tí zdravotníci, drvivá väčšina, tam boli dobrovoľne, tak zaslúžia si, aby sa im premiér Slovenskej republiky ospravedlnil. (Potlesk.)

Pán poslanec Nemec, ak by to tak bolo, ako vy hovoríte, tak váš argument by sa dal prijať, dal by sa prijať, lenže, žiaľ, nikde v zákone ani v dôvodovej správe to nie je napísané, že to bude tak, ako hovoríte. Čiže to sú len také predstavy, že ako pekne by to mohlo byť, aké ideálne by to mohlo byť, viete, ale nikde to tam neni. Čiže nie je dôvod sa spoliehať, že to tak je. A keď vidíme, čo vláda robí, tak ja by som skôr povedal na 90 %, že to naozaj tak nebude, že to bude slúžiť len na šikanovanie tých športových klubov atď.
No a, pán poslanec Pročko, vy ste totálny prínos tejto vládnej koalície. Vy hovoríte, že my tu strašíme ľudí a že ľudia zomierajú. To ste asi mali (reakcia poslanca Pročka: "To som nepovedal!"), to ste asi mali na mysli toho pána, čo zomrel na infarkt, kým čakal na to vaše geniálne plošné testovanie, však? Aby mohol byť s deťmi, aby ich mohol nosiť do škôlky (reakcia poslanca Pročka: "To som nepovedal!"), aby ich mohol nosiť do škôlky. Vy ako vláda by ste sa mali celej tej rodine ospravedlniť, lebo vďaka vašim psychopatickým nariadeniam tento človek zomrel! (Reakcia poslanca Pročka: "Klamár!" Ďalšie reakcie z pléna.)
A kto tu straší ľudí? Kto tu straší ľudí? My ako malá opozičná strana alebo vy, kto tu zavádza opatrenia, že bez kartičky sa nedostanete do práce?! Bez kartičky sa nedostanete proste nikde, že si musíte brať neplatené voľno. My poslanci nie, ale ľudia áno. Kto ich straší, pán Pročko, keď už rozprávate, tak aspoň si to uvedomte, čo hovoríte?!
A, áno, možno ste sa aj trošku preriekli a pravdu ste povedali, že tu celému tomu Slovensku šéfuje Penta. No tak ale Penta. Ale kto dal manažérov Penty do kľúčových štátnych pozícií? Kolegyne, kolegovia, SMER, áno? Pani kolegyňa... (Reakcia z pléna.) Počkaj.
Pani kolegyňa, doktor Lopatka, doktor Lopatka bol v kľúčovej štátnej pozícii ako top manažér Penty za vlády SMER-u alebo teraz?! Dajte si, kolegovia, kolegyne, otázku, odpoveď na túto otázku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marian, veľmi pekne si zhodnotil celú situáciu, do ktorej nás nezodpovedné konanie vlády a najmä vládnych poslancov dostalo. Jednoducho budeme tuná testovať občanov Slovenskej republiky až do momentu, až do tej chvíle, kedy sa neminie aj posledný antigénový test. To je jednoducho holý fakt, či si to nazveme plošným testovaním, komunitným testovaním alebo testovaním v nejakých skupinkách, väčších celkov, je absolútne jedno. Pretože k tomu určite dôjde.
A po celoplošnom, skupinovom, komunitnom testovaní bude nasledovať tvrdé zatvorenie ekonomiky, pretože pán premiér sa postaví pred mikrofón v rámci tlačovej konferencie a povie: "Žiaľ, tento pokus nám nevyšiel, experiment sa nám nevydaril, musíme zatvoriť ekonomiku na Slovensku." Ja sa potom opýtam, čo budeme robiť ďalej.
Na Slovensku už figuruje takýto vtip, ktorý ani nemôžem nazvať vtipom. Jednoducho manžel sa pýta manželky: "Idem na poštu." A ona sa ho opýta: "A máš občiansky preukaz?" A on sa jej pýta: "Ten modrý či ten klasický?"
Jednoducho z modrého papierika ste urobili doklad, bez ktorého sa normálny, zdravý človek nepohne. Vytvorili sme tu tri skupinky ľudí. Ľudí, ktorí sa dali testovať dobrovoľne, mali o to záujem, ľudí nedobrovoľne testovaných a ľudí testovaných kvôli práci. Čiže rozdelili sme Slovensko na tri sektory. Zabudli ste povedať, poprosiť dôchodcov nad 65 rokov, že, vážení dôchodcovia, nechoďte sa testovať, o to ich žiadal aj pán premiér, ale zabudol im povedať, na poštu sa nedostanete, nebudete si môcť vybrať svoj dôchodok, nebudeme si môcť zaplatiť šeky cez inkasu, cez platbu inkaso. Čo ďalej?
Toto je realita, do ktorej nás tento blázon dostal, a v tichosti mu to trpíte, v tichosti ho podporujete, ja vás z ničoho neobviňujem, len, prosím vás pekne, prestaňte veriť jednému chorému človeku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte hádam dvoma vetami zareagovať na slová pána Kotlebu.
Áno, pán predseda, si to presne pomenoval, pošľapávajú sa tu princípy a zásady právneho štátu Slovenskej republiky. To darmo sa smejete, kolegyne, kolegovia, je to skutočná pravda.
Viete, keď sa tak človek pozrie dozadu, či to bolo v marci, alebo teraz v posledných mesiacoch, tak super-, hypermarkety ste nechali otvorené. Zatvárali ste malé predajničky, kaderníctva, holičstvá. Vážení priatelia, uvažujme nad jednou vecou, čo to je za zákon, že v danom prípade kaderníctva môžu byť otvorené, holičstvá môžu byť otvorené, ale do tých kaderníctiev a holičstiev ľudia nemohli vstúpiť? Hovoril som s jednou kaderníčkou, ktorá mi hovorí, že teoreticky ona môže prísť do roboty, môže tam pozerať televízor, môže si tam dať kávičku, ale občan ku nej nemôže prísť. To jej otvorene povedali z Úradu regionálneho zdravotníctva v Rimavskej Sobote. A to bolo v rámci celej Slovenskej republiky.
Skutočne tejto vláde nevadilo to, že super-, hypermarkety boli nabité hlava na hlave. Aj naši občania nemohli ísť do cintorína uctiť si svojich, svojich mŕtvych.
Však v Rimavskej Sobote, dámy a páni, áno, mestská polícia nekontrolovala, neukladala pokuty, ale štátna polícia bola tam nasadená a tam dennodenne pevné hliadky, dve-tri služobné motorové vozidlá. Občania sa na tom smiali, vážený pán Matovič, uvedomte si toto konečne. Vám skutočne nevadilo to, že super-, hypermarkety boli nabité hlava na hlave, že v radoch pri testovacích oných, miestach stáli ľudia, nabité. To všetko bolo v naprostom poriadku.
Tak zato hovorím, že sú tu pošľapávané princípy a zásady právneho štátu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.