Videokanál klubu

Áno, táto správa málo obsahuje to, že by sa zastala tradičnej rodiny, otca, mamy, detí, ktoré majú vyrastať v dôstojných podmienkach a naozaj milujúcich.
Ja by som sa tak opýtal, to som v rozprave možno aj zabudol, aj pani ombudsmanky sa opýtal by som sa a položím tú otázku, hypoteticky: Chceli by ste mať dvoch otcov? Chceli? Skúste si na to odpovedať. Ale my smelo budeme vnucovať našim deťom, nech majú dvoch otcov milujúcich, dve mamy milujúce. To je čo? To nie sú potlačené práva detí? A toto mi chýba ako v tej správe. Toto tu naozaj neni.
Ja dúfam, že táto snemovňa sa zhodne v tom a bude tu hlasovanie o tejto správe a že ju zamietne táto snemovňa celá, tak ako tuná sme. Možno niektorí jednotlivci, ktorí tuná sú, však, samozrejme, každý má tu právo vyjadriť hlasovaním aj možno v nejakom tom prejave.
Pán kolega, chcem tak aj poďakovať za tie vaše odvážne slová vo vzťahu k tej rómskej komunite, lebo presne tak, jak ste to naznačili tuná, toľko peňazí sa tu vyhodilo na riešenie rómskeho problému. To sa prejedlo, prepilo, ale je to neadresné. Títo ľudia ešte prepadli do oveľa väčšej chudoby, v jakej ako boli. Pár ľudí sa na tom nabalilo, zbohatlo, čerpali sme eurofondy, v úvodzovkách sme čerpali, ale kde sú tí ľudia? Žijú v biednych, hrozných podmienkach. Kto z majority zo Slovákov šiel by bývať do rómskej osady? Kto? A my im závidíme ešte aj tú chudobu. A to je práve aj to vyriešenie ich bývania aj tých základných podmienok, aby mohli ľudsky a dôstojne aj títo ľudia žiť.
Vysoko si to oceňujem, tak ako ste to aj spomenuli, vo vzťahu ako k tej škole, máte s tým skúsenosti aj.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Marcinčin, ja začínam sledovať, že v podstate ťažko tu nájsť niekoho, kto by bol s prácou pani ombudsmanky nadšený, pretože tie výhrady, ktoré začínajú, samozrejme, až na najväčších liberálov, ktorí tu sú, ale stále dokola čoraz viac poslancov poukazuje na to, že pani ombudsmanka si vytvorila vlastný svet, ktorý presadzuje v tejto funkcii. Ona ignoruje najviac nerešpektované práva a na druhej strane tu pretláča agendu, na ktorú jej nikto nedal mandát, ktorá nemá oporu v ústave, ktorá nemá oporu ani v našich zákonoch. A preto ja si myslím, že nastáva teraz otázka, ak dnes neprejde táto správa, tak, pani ombudsmanka, vy by ste mali odstúpiť. Vy by ste mali odstúpiť, a keď nie, tak si myslím, že normálne tu treba dať návrh na vaše odvolanie. Vy nemáte oporu v tom od prvého momentu, ako ste sa ujali funkcie, jak ste tam začali vyvešovať tie zástavy, čo nemá absolútne žiadnu zhodu ani so slovenskými zákonmi, tak ja si myslím, že tá otázka začína vznikať takto. Pretože ja si myslím, že dnes táto vaša správa neprejde, a keď má mať úctu táto snemovňa, pretože parlament je najväčší zákonodarný orgán, vy ste si neukradli ombudsmana funkciu, vás nikto nevolil okrem týchto poslancov, okrem tejto ctenej snemovne.
To znamená, teraz vzniká otázka, že snáď to nedopadne tak, že tá správa neprejde, pretože podľa mňa neprejde, pokrčíme plecami a ideme ďalej a o rok tu dôjdete zas a zas o rok sme tam, kde sme boli. To je môj podnet na úvahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Záborská, skutočne vám chcem úprimne poďakovať za vašu reč, pretože naozaj to bolo pomenované veľmi zrozumiteľne. Všetko to podstatné, čo ste povedali, tak s tým treba len súhlasiť. Ešte raz veľká vďaka.

Pani poslankyňa Záborská, ja sa vám len chcem poďakovať za váš kultivovaný a vecný prejav, ktorý ste možno trošku takým zložitejším jazykom, ale myslím, že dostatočne zrozumiteľným hlavne pani verejnej ochrankyni práv jasne pomenovali slabé stránky tejto správy, s ktorými sa nedá celkom stotožniť a ktoré si zaslúžia ten priestor, ten časopriestor tu v Národnej rade, aby boli jasne pomenované a skritizované.
Takže tí, čo chceli počuť, tak počuli a si myslím, že to bolo veľmi dobré.
Ďakujem pekne.

Sa ospravedlňujem, pán predsedajúci, ale ďakujem, že ste mi udelili slovo.
K tomu vzdelávaniu aj na Slovensku dovolím si sa vyjadriť. Je to naozaj veľmi citlivá téma. Uvedomujem si aj to, čím vyššie vzdelanie dosiahnu naše deti, tým majú oveľa lepšie uplatnenie potom vo svojom budúcom, teda aj profesnom živote.
Čo sa týka tých materských škôl a materských škôlok. Viete, to bude, to je môj pohľad na škôlky, keď ja si myslím, že naozaj by to malo byť na dobrovoľnej báze, že kedy rodičia sa rozhodnú to dieťa dať do tej predškolskej výchovy alebo ho nedajú.
A to, čo tu aj zaznelo v pléne Národnej rady, ja si uvedomujem inú vec a iný rozmer, že naozaj tu chýba a absentuje výchova a možno aj to vzdelávanie, lebo výchova so vzdelávaním ide ruka v ruke a práve v rodinách. Nám tu zlyhávajú matky, nám tu zlyhávajú otcovia. Otcovia sú tí, ktorí sú celý deň od rána do večera, sú v práci, drú jak také kone v zahraničí, kde čo všetko, dnes aj matky takisto idú do zahraničia. Ale rodina, milujúca rodina, otec, mama, ktorá sa stará o svoje deti, tak len nevychováva a formuje toho budúceho jedinca a osobnosť človeka, ale zároveň vzdeláva. A do tohto vzdelávania veľmi vstupovali kedysi, a to boli viacgeneračné rodiny, ktoré nám tuná chýbajú, a to boli práve starí rodičia, ktorí vlastne mali, boli boháčmi alebo bohatí na čas a ten čas, ktorý mali, tak venovali svojim vnukom a vnúčatám. A takto spoločne naozaj, myslím si, že o nič sme neprišli generácia, ktorá sme išli od šiestich, od siedmich rokov do škôl a nemáme horšie to uplatnenie. Tie choroby a problémy, ktoré v tých škôlkach sú, tiež nie je jednoduché zvládnuť.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani Patakyová, s úžasom som si prečítal vašu správu. Toľko klišé, fráz a plošných vyjadrení a hodnotení skvelo konkuruje programovému vyhláseniu vlády, tzv. programovému vyhláseniu vlády. Aj keď musím uznať, že sú v tom aj konkrétne fakty, aj keď s nimi a ich prezentáciou ja osobne nesúhlasím.
Keďže som učiteľ, moja mama bola učiteľka v pomocnej škole, otec bol riaditeľ špeciálneho odborného učilišťa, asi sa orientujem v školstve, zvlášť keď som niekoľko desaťročí učil v škole s tzv. marginalizovanou menšinou, ktorá je už teraz väčšina. Preto sa zamerám hlavne na túto tému.
Veľmi ma zarazilo plošné konštatovanie na strane 80, druhý odsek zhora. V tomto odseku je hrubo urazená činnosť a práca pedagogicko-psychologických poradní či štátnych centier. Prieskumy vašej Kancelárie VOP a tiež výsledky práce viacerých tzv. mimovládok vraj opakovane poukazujú na nesprávne zaraďovanie rómskych detí do škôl a tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a tiež aj na nezákonnú prax zriaďovania etnicky homogénnych tried či vytváranie etnicky homogénnych škôl.
Tak si to rozmeníme na dve mince. Keďže ja všetko si k dačomu prirovnám alebo slovný zvrat vymyslím, tak prvú mincu by som nazval plošná dehonestácia. Druhú mincu nazvem povedzme hlboká neznalosť a plošná dehonestácia.
Tak teda prejdeme ku prvej minci, pani ombudsmanka. To si myslíte, že sa môže len tak dať žiak do nejakej špeciálnej triedy či školy? Myslíte si, že pedagogicko-psychologické poradne nerobia nič? Že len tak od buka uvidia desať, dvadsať chlapcov určitého etnika a šup, šup do špeciálky? To aké mimovládky vám to našepkali? To aké prieskumy realizovala vaša kancelária? A je tu pani Zemanová, ona sa o takúto vec raz starala. To na mizivom počte omylom či nebodaj ojedinelého podvodu to dávate takto plošne v tejto vašej správe, lebo to je tam plošne na všetkých dané. Pedagogicko-psychologické poradne tvrdo a na základe štandardizovaných postupov a až po niekoľkonásobnom opakovanom vyšetrení rozhodnú.
Teraz prídem k druhej minci. Tá druhá minca, to sa rovná hlboká neznalosť a tiež plošnosť. Etnicky homogénne školy. No keď je murovaná škola či novopostavená kontajnerová škola v osade alebo v blízkosti osady, alebo v časti mestskej štvrti, kde býva táto menšina, tak si vy alebo nejaká mimovládka budete myslieť, že tam zapíšu rodičia iného etnika svoje deti? Choďte sa pozrieť do Sečoviec, do Veľkej Idy sa môžte pozrieť, pozrite sa aj do kontajnerovej školy v Muránskej Dlhej Lúke. No to deti budú chodiť z dediny do kontajnerovej školy do osady? Preto je tam tá etnicky homogénna škola.
Viaceré etnicky homogénne školy vznikli prirodzene totižto. Prirodzeným vývojom. A tak keď sa z minority stane majorita, ako je to v mnohých regiónoch, čo sa stane, aká škola vznikne? No etnicky homogénna škola vznikne. V mnohých regiónoch je to úplne nezvratný a nevratný fakt. Žiaci, ktorí boli majoritou a stali sa absolútnou menšinou, cestujú do základnej školy, poznám také prípady, aj 30 kilometrov tam a 30 kilometrov späť. Je to jednoducho tak.
Čo to má znamenať, že taký odsek tam je, že porušovaním práva na vzdelanie bez diskriminácie a segregácie uzatvárame celé generácie detí z rómskych komunít do bludného kruhu chudoby? To čo má znamenať, pani Patakyová? To ja som ako učiteľ na vine, že som sa vlastne staral o svojich žiakov ako o poklady nebeské? A naozaj to tak bolo. To učitelia a pracovníci pedagogických centier majú za nich študovať alebo majú dokonca za nich neotehotnieť, alebo držať celibát? Toto mi nie je jasné.
Ďakujem za slovo.

Pani Cigánkovej (Cigánikovej, pozn. red.) chcem povedať, viete, vy ste to tak veľmi hrubo, cynicky, taká útlocitná žienka, tie vaše očká jak sa smejú milo a vy by ste tak ako dokázali zavraždiť dieťa, jedno, jedno dieťa by ste zavra... (Reakcia poslankyne.)
Pozrite sa, aký je rozdiel medzi, ja neviem, 30-tisíc, 15-tisíc, 7-tisíc? A vy ste šéfka zdravotníckeho výboru? Vy viete... (Reakcia poslankyne.) Však, viete čo, keď chcete, môžte mi potom rozprávať tuná od mikrofónu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, dodržujte...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nech sa páči, môžte sa postaviť od ambónu, vystúpte v rozprave a môžte rozprávať.
Taká útlocitná žienka. Pozrite sa, vy si myslíte a vaša predstava je úplne delikatesná, to je úchvatné. Vy máte predstavu takú, že ľudia v 18. storočí, iba nejakých dvesto rokov dozadu, žili v jaskyniach. Vaši prastarí rodičia žili v jaskyniach? To vy ste z rodu opíc alebo vaši predkovia, čo boli opice, z jaskyne povyliezali, zvieratká? V 18. storočí. Viete, ja som z mesta, ktoré bolo postavené pred osemsto rokmi. A my máme nádherné, krásne gotické domy, renesančné domy, príďte sa pozrieť do nášho mesta. Ja som z Kežmarku, príďte sa pozrieť do Levoče, na Spiš, ako ľudia žili pred 800 rokmi.
A vy máte asi takú predstavu, že ľudia možno pred 2-tisíc rokmi žili v týchto jaskyniach. To je obrovský omyl. A vy si takto trúfalo tuná poviete, že v 18. storočí, že kdekto v jakej jaskyni žil.
Ak som sa dotkol pani kolegyne, ja sa jej ospravedlním, ale ja som ju dehonestujúco neoznačil. Ja som ju označil za matku, ku ktorému sa materstvu priznala. Ona sa sama priznala, ja som si to nedovolil, ja som len na to nadviazal. A za nejakú komparzistku som ju neoznačil, vizuálnu, to by som si nedovolil takto označiť budúcu matku za nejakú komparzistku. Vysoko si cením každé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Štefan, táto vládna koalícia dokázala za dva mesiace de facto na kolená položiť slovenské hospodárstvo, a preto týchto útlocitných debát, kedy každý druhý príspevok je nejaké morálne ponaučenie, že akým spôsobom máme vystupovať, akých tém sa môžeme dotýkať, ako si čo máme predpripraviť, tak to len bude pribúdať, pretože nervozita v uliciach bude narastať.
A ja som rád, že si sa nebál dotknúť agendy ochrany života, som totálne prekvapený z toho cynizmu, že niekto tu povie, že nie 13-tisíc detí sa zabíja, ale iba 7 150. To je neskutočný cynizmus.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja tiež budem reagovať na tvoj úvod, dotkli sa viacerí predrečníci a v podstate Milan Mazurek mi trocha zobral vietor z plachát, pretože ten tvoj úvod, kde si pani poslankyňu Marcinkovú označil za matku, podľa mňa to vôbec nebolo ani neslušné, ani dehonestujúce.
A ja sa pýtam, či naozaj títo moralisti a liberáli, ultraliberáli považujú označenie ženy ako matky za nejaké ponižujúce, neslušné a dehonestujúce. Ale označenie za vizuálnu pomôcku je akože v poriadku?
A ak ťa žiadajú o to, aby si sa ty ospravedlnil pani Marcinkovej za to, že si ju označil ako matku, ja žiadam podpredsedu Gábora Grendela, aby sa jej ospravedlnil za to, že ju označil ako vizuálnu pomôcku.
Ďakujem.

Štefan, ja sa ťa musím na rozdiel od predrečníkov zastať, pretože bola to práve pani poslankyňa Marcinková, ktorá použila, sama to tu predniesla, svoje tehotenstvo, ako argument, prečo má právo sa vyjadrovať k potratom a súhlasiť s nimi a jednoducho použila to ako nejaký dôvod, prečo jej argument má väčšiu váhu. To, že si potom na to nadviazal, nebolo ani neslušné, nebolo to ani nejakým spôsobom dehonestujúce, skôr išlo o akési nepochopenie a nemyslím si ani, že si si zaslúžil všetky tie reakcie a aj tie vyhrážky na konci.
Ono koniec koncov sa mi páči, keď oni sú, títo koaliční poslanci, takíto útlocitní, keď príde na nejakú citlivejšiu tému, ale urážať nás, dehumanizovať nás, teba ako keď posielali do stredoveku a tak podobne, to im už problém nerobí. Ono je to v podstate to isté, ako keby ja som teraz prišiel za pánom Benčíkom, ktorý ma tu urážal a hovoril tu úplné nezmysly, čítal tu, prisudzoval mi tu nejaké výroky, nestihol som na neho reagovať a tiež by som sa mu vyhrážal tak ako pani Marcinková tebe. Čiže nepovažujem to za, nejakým spôsobom za korektné a nemyslím si, že by, že si sa dopustil niečoho strašného, ako to vnímajú oni.
Čo sa týka obsahu tvojej reči, spomínal si tu práve tie potraty a mnohí títo poslanci, ktorí tu sedia, to vnímajú ako nejaké reprodukčné právo. Skutočne, tak ako to uvádza pani verejná ochrankyňa práv. Ja to neviem pochopiť, pretože sám som videl niekoľko videí z potratu a zanechalo to vo mne, nieže hlboký dojem, zanechalo to vo mne strašný dojem, ktorého sa neviem zbaviť. A podľa mňa pozrieť si takéto jedno video a vidieť to dieťa, ako sa bráni, ako trpí, ako ho trhajú na kusy, vylieči každého blázna, ktorý tieto veci obhajuje.
A čo sa týka tých transrodových osôb a to, ako si spomínal ten prípad, kedy sa 14-ročné dievča až obesilo, tak smutne to dopadlo kvôli tomu, že jej dovolili prerobiť sa, prerobiť, preoperovať na nejakého chlapca a celý život trpela, to je presne to, o čom som hovoril. Žiadne pojmy transrodové a niečo podobné. To sú ľudia, ktorí potrebujú pomôcť, ale nie tak, že im dovolíme so sebou robiť, čo chcú, až to potom končí zle, ale tak, že im poskytneme pomoc odborníka, psychológa, psychiatra, ktorý sa im bude venovať.