Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2020 o 13:55 hod.

Milan Potocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:55 - 13:57 hod.

Potocký Milan
 

Vystúpenie 18.9.2020 13:40 - 13:42 hod.

Pročko Jozef
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2020 13:25 - 13:40 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňom pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni. A to: 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Československu. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu takzvanej normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády a jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie, demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala. Je to: Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Šmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická Štefan Zdechovan, inžinier Boris Zinoviev, Alojz Zsigrádi. Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a 69 utieklo z Československa viac ako 70 tisíc občanov a v období následnej takzvanej normalizácie utekalo z Československa priemerne 5 tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Československa viac ako 200 tisíc občanov. Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov. Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd korún československých. Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné. Jednotky Strednej skupiny vojsk sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietská raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Československej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná Zmluva medzi vládami Československa a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska. Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk, generálplukovník Eduard Vorobjov. K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Československo. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2020 13:25 - 13:40 hod.

Remiášová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňom pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni. A to: 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Československu. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Československu a začiatok procesu takzvanej normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády a jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie, demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala. Je to: Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Šmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická Štefan Zdechovan, inžinier Boris Zinoviev, Alojz Zsigrádi. Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a 69 utieklo z Československa viac ako 70 tisíc občanov a v období následnej takzvanej normalizácie utekalo z Československa priemerne 5 tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Československa viac ako 200 tisíc občanov. Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov. Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd korún československých. Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné. Jednotky Strednej skupiny vojsk sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietská raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Československej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná Zmluva medzi vládami Československa a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska. Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk, generálplukovník Eduard Vorobjov. K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Československo. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 13:23 - 13:24 hod.

Halák Róbert
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 13:16 - 13:23 hod.

Záborská Anna
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 13:10 - 13:13 hod.

Čekovský Kristián
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2020 12:53 - 12:53 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj keď už tu to bolo viackrát spomínané, že sa jedná o kozmetickú úpravu a zmenu. Ja tento návrh zákona podporím, pretože tiež ako mestský a krajský poslanec mám tú skúsenosť, že naozaj kontrolórovi nie je udeľované slovo a doslova niektorí primátori, starostovia alebo župania sa snažia doslova umlčať kontrolóra a pritom ich hlas a stanovisko je často dôležité. Podobne súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ktorý, tiež sa neobávam, že, že by kontrolóri nejak naťahovali čas alebo doslova blokovali mestských, obecných alebo krajských zastupiteľstiev. Ich vystúpenia sú vždycky faktické, postavené na faktoch, odborné, argumentačné, takže nevidím v tom problém a tento zákon podporím. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2020 12:51 - 12:53 hod.

Majorová Garstková Jana Zobrazit prepis
Ja podobne ako kolega Dostál tiež pôsobím ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Kežmarku. V našom meste taktiež nie je problém s vystúpením hlavného kontrolóra. Hlavný kontrolór bol volený mestským zastupiteľstvom a vždy dostane slovo ak oň požiada. Zároveň ak poslanci majú požiadavku na hlavného kontrolóra, aby povedal svoj, svoje vyjadrenie k nejakému predkladanému bodu programu, tak s tým nikdy nebol problém. Rovnako súhlasím s kolegom Dostálom, že nepredpokladám, že hlavný kontrolór bude vystupovať ku každému bodu programu rokovania. Mali by sme skutočne zapracovať popracovať nad tým, aby hlavný kontrolór mal vyššiu nestrannosť, lebo v súčasnosti to nie je celkom tak. A možno chcem spresniť aj to čo povedal pán Dostál, že hlavný kontrolór, jeho stanoviská sa vlastne berú len na vedomie na obecných a mestských zastupiteľstvách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 12:40 - 12:42 hod.

Gyimesi Juraj Zobrazit prepis

===== Ďakujem. Samozrejme, že Ministerstvo vnútra sa k tomuto návrhu vyjadrilo a vyjadrilo sa kladne a vyjadrilo sa kladne aj k ostatným návrhom, ktoré som do tohto ustanovenia ohľadom hlavných kontrolórov navrhoval. Len, žiaľ, tieto neprešli koaličnou radou a niektorí poslanci aj z nášho klubu mali voči nim výhrady, takže som od toho odstúpil. Napríklad som navrhoval to, aby hlavný kontrolór pokiaľ uznesením mu je uložená povinnosť vykonať kontrolu, aby to starosta nemohol vetovať alebo župan. To je len jeden z tých ďalších návrhov. Preto kozmetická zmena. Ale súhlasím aj s tým, že ak im aspoň trošku pomôžeme, tak aj to pomôže celej veci. Totižto ja som sa už vyjadril veľakrát v tom zmysle, že zákon o obecnom zriadení bol prijímaný v tých porevolučných časoch, skutočne kedy si v tej eufórii každý myslel, že všetci ťaháme za jeden povraz, ale nie je to tak. My musíme skutočne ten zákon napísať, aj ten nový, napísať ho tak, že toto urobiť môžeš a toto nie, pretože ten príjemca, percipient tohto zákona nie je odborník, fundovaný odborník na samosprávu. Samozrejme, česť výnimkám. Nehovorím o všetkých poslancoch a o všetkých starostoch. Pokiaľ ide o vašu obavu ohľadom toho, že môže hlavný kontrolór rozprávať ku každému jednému bodu áno, je to tak. U nás v samospráve hlavný kontrolór sa vyjadroval ku každému jednému bodu a niekedy aj viackrát a vždy mu slovo bolo udelené napriek tomu, že to v zákone nie je. Ibaže poznáme aj prípady a ten asi najzávažnejší je z druhej najväčšej samosprávy na Slovensku z Košického samosprávneho kraja, kde jednoducho hlavný kontrolór nemôže povedať to čo chce ani vtedy, keď je interpelovaný. Toto je už zase druhý extrém a toto týmto vyriešime. Čiže existujú skutočne samosprávy kde to funguje úplne, úplne elegantne a táto zmena nemá na nich vplyv. Ale musí mať vplyv na tých, ktorí takto nekonajú. Čiže toto je hlavným dôvodom tohto predkladaného návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis