keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak to robia prostredníctvom daňových úradov. A nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona. Ale ak by sme chceli mať trošku si rozšíriť obzory a mať trošku lepší prehľad, tak rovnako je to aj Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho metód kontumačného stanovenia dane. Teda...
keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak to robia prostredníctvom daňových úradov. A nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona. Ale ak by sme chceli mať trošku si rozšíriť obzory a mať trošku lepší prehľad, tak rovnako je to aj Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho metód kontumačného stanovenia dane. Teda inými slovami, pokiaľ sa nevedia dopátrať k základom dane, z ktorého by vyrátali výšku, tak idú na tie špecifické spôsoby prostredníctvom pomôcok alebo odhadu. Akurát, že v Španielsku sa to nevyužíva na, na šetrenie o pôvode príjmov a majetku, ale poznajú tam takisto tieto techniky. Bez ohľadu na to, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem krajín plus Česká republika, čiže deväť štátov Európskej únie, únii rieši pôvod príjmov a majetku pokiaľ sú tam nejaké podozrenia a vážne dôvodné podozrenia, prostredníctvom daňových úradov, nerobí to prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
A takýmto spôsobom je nastavený aj návrh zákona. Bol už predkladaný aj počas minulých volebných období. Žiaľ a môžme sa domnievať, že prečo tomu tak bolo. Bývalá vládna koalícia či už SMER, resp. HLAS alebo aj tie ďalšie strany SNS a podobne nemali k tomu buď vzťah alebo aj zámerne takýto návrh zákona nechceli prijať. Pritom bol to práve pán Fico, ktorý v roku 2010 s veľkou pompou ohlasoval, že prijali sme nový zákon o pôvode, o preukazovaní pôvodu majetku. Akurát na základe toho zákona sa v zásade nič významné nikdy nezistilo. A žiadny, žiadna osoba, ktorá aj mala nelegálne príjmy a majetok podľa toho zákona nikdy nebolo potrestaná. Je nám jasné. že toho roku 2010 a ten stav pretrváva, je tu niečo nesprávne nastavené, je tu niečo nefunkčné. Takto sa aj tento zákon zvykne označovať ako nefunkčný. A hovorí sa o sfunkčnení. Otázka je, či má zmysel sfunkčňovať ten zákon z roku 2010, ktorý ide cez rieši tie veci prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. My si myslíme, že na mieste vyskúšať tú cestu, ktorú zvolila Česká republika a ktorá celú problematiku rieši prostredníctvom daňových úradov.
Ako by to teda v praxi vyzeralo. Pokiaľ podáte daňové priznanie a daňový úrad buď na základe podnetu, tu ale upozorňujem, že ten podnet nemôže byť anonymný, to musí byť riadny podnet, aby sa nám tu nestalo, že, že si tu budú vypisovať ľudia milióny ľudí na druhý milión ľudí, že podali zlé daňové priznanie. Jednoducho musí to byť riadne odôvodnený podnet a musí byť jasne kto ho podáva a voči komu smeruje. Tak to je prvý prípad, kedy daňový úrad začne šetrenie. A druhý prípad je vtedy, keď to urobí z vlastnej iniciatívy. Nakoniec všetci vieme, že daňové úrady si pozerajú tie daňové priznania. Mnohým z nás z čas na čas aj príde nejaká nezrovnalosť, ktorú treba dotiahnuť. Niekto nezaplatí preddavok, niekto iný tam povedzme neuhradí nejak, nejak tú daň, ktorú mal alebo iné nezrovnalosti. Čiže máme tu už funkčnú štátnu správu, ktorá vie, čo s tým má robiť, keď dostane daňové priznanie. A v prípade, že koná úrad z vlastnej iniciatívy na základe podnetu a zistí, že ten rozdiel medzi príjmami toho daného človek, tej danej osoby či už fyzickej alebo právnickej, medzi tým, čo vykázala v tom daňovom priznaní viac ako 133-tis. eur, v Čechách je to 5 mil. českých korún na porovnanie. Čiže ak je to viac ako 133-tis. eur tak vyzve danú osobu, aby sa vyjadrila k tým dôvodným podozreniam, ktoré daňový úrad má.
Môže tak spraviť daňový úrad aj v prípade, že zistí u danej osoby tie tzv. neobvyklé obchodné operácie alebo nejaké finančné operácie. To je pojem, ktorý všetci asi dobre poznáme zo zákona o praní špinavých peňazí, že v takom prípade tam nemusí byť ten rozdiel 133-tis. eur. Ale vždy to musí byť dôvodné podozrenie. Dôvodné podozrenie nie je neznámy pojem, nie je to nikde definované, ale nemôže to byť hocijaké podozrenie. Je to inštitút, s ktorým daňový úrad aj orgány činné v trestnom konaní pracujú veľmi dlhodobo. Čiže musí ísť o dôvodné podozrenie. Nepôjde o čokoľvek, čo si niekto zmyslí, aby sa nekonalo svojvoľne. Pokiaľ sa stane, že na základe tej výzvy ten daňový subjekt nedokáže hodnoverne preukázať, že to, čo tvrdí v daňovom priznaní je pravdivé, legitímne a tu len pripomínam, že v daňovej, v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, to je niečo, čo je výhodou daňového konania oproti trestnému konaniu. Keďže, aj v trestnom konaní je to možné, ale vždy je to spochybňované. Pri tom daňovom konaní to spochybňovanie nikdy nebolo a platilo tam vždy obrátené dôkazné bremeno. Teda ten daňový subjekt musel preukazovať to, čo tvrdil. takže pokiaľ sa to nepodarí daňovému subjektu preukázať, tak môže, môže daňový úrad vyzvať tú osobu, alebo nieže môže, ale vyzve ju na dodanie súpisu majetku. My to voláme súpis majetku. V Českej republike sa to volá prehlásenie o majetku. V zásade ide o také, ide o takú obdobu majetkového priznania, ktorú podávajú verejní funkcionári. Ale nejde o plošný, nejde o plošný inštitút. Ide o selektívne vybraný inštitút voči tým, ktorým, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že nadobudli nelegálny majetok alebo príjem. No a po tom ako ten súpis bude odovzdaný daňovému úradu, tak daňový úrad celú vec prešetrí. Pokiaľ sa stane, že alebo pokiaľ všetko beží tak ako má, že daňový subjekt spolupracuje, ale teda zistilo sa, že tam boli nezrovnalosti, na ktorý prišiel ten samotný úrad, no tak dostane penále vo výške 60 % z tej sumy, o ktorú ide. Tu len upozorňujem, že penále je penále a samozrejme ten daňový subjekt si do musí dodaniť tú sumu. To znamená, že ak je napríklad 19 % daň a dostane k tomu 60-percentné penále, tak jednoducho z tej sumy príde o ten súčet.
Pokiaľ by nespolupracoval, napríklad nedal by súpis alebo inak by obštruoval celé to konanie, tak je mu možné udeliť pokutu, udeliť penále vo výške 80 %. To znamená, že pokiaľ je tam dodanenie 19 % a je tam 80 % penále, tak z tej sumy, ktorú nepriznal pôvodne a navyše nespolupracoval, tak tej sumy príde o 99 % tej sumy. Pokiaľ by to daňové zaťaženie bolo vyššie, tak sa uplatní korekčný mechanizmus a samozrejme zoberiem sa mu tá suma celá, lebo viac ako 100 % asi ťažko by niekto vedel zobrať. To len na vysvetlenie toho mechanizmu ako by fungoval. Nie je to žiadna novinka. Funguje to tak aj v Českej republike, akurát tam nie sú nastavené tie sumy penále na 60 a 80, ale na 50 a 100 %. Čiže a platí to tom niekoľko rokov.
Čo ešte v zákone upravené a teda ak by bol prijatý takýto zákon a teda, aby nedochádzalo k dvojitému trestaniu v tej istej veci, tak samozrejme by sa muselo upustiť od terajšej metódy preukazovania pôvodu majetku, a teda ten terajší zákon z roku 2010 by musel byť zrušený a preto ho aj rušíme. Teda navrhujeme zrušiť. To znamená, že by sa len prešlo na inú metódu preukazovania pôvodu majetku.
A posledná vec, ktorú chcem ešte uviesť, že v Českej republike v prípade, že sú nejaké nepravdivé údaje v tom samotnom prehlásení o majetku, u nás sa to volá súpis majetku, tak je možné v zmysle, je možné začať aj trestné stíhanie. Je to, ak sa nemýlim, § 227 alebo 277. Nemáme to teraz pri sebe českého trestného zákona, ktorý za také konanie daňového subjektu teda, ak klame v tom súpise majetku alebo prehlásení o majetku podľa českej právnej úpravy, tak je možné udeliť trest odňatia slobody do jedného roka alebo zákaz činnosti. To mi tuná, to mi tu neupravujeme. Ale v prípade, že by väčšina parlamentu sa zhodovalo na tom, že treba aj túto vec nejakým spôsobom dotiahnuť ako je to v Českej republike, tak nám nič nebráni dať pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, ktorá prešla do druhého čítania a upraviť to tam. Zatiaľ, ako som to tak rýchlo prehliadačom prebehol dneska, že či tam také niečo je v tej novele Trestného zákona, nevidel som to tam. Asi ani nebol dôvod, keďže ministerstvo spravodlivosti neriešilo sfunkčnenie zákona o preukázaní pôvodu majetku. A naozaj som sa snažil v tomto svojom prejave sústrediť vecne komunikovať, lebo samozrejme táto téma by sa dalo aj čisto politicky rozoberať. Nechcem to robiť, lebo chcem vás jednoducho presvedčiť o tom, že toto aj odborne spracovaný materiál. Samozrejme dá sa dolaďovať, ak by prešiel do druhého čítania, tak si ešte riadne raz sadneme so šéfom Finančnej správy. Prejdeme si to, aby to aj v praxi náhodou niekde nám nevystreľovalo, že by to tam vybuchovalo. Ja zatiaľ také informácie nemám. Myslím si, že všetci chceme, aby sme tu mali nejaký funkčný nástroj na zisťovanie pôvodu príjmov a majetku tých nelegálnych príjmov a majetku. Je to aj záujem Európskej únie. Je to záujem aj Slovenska. Nechceme, aby sa tu prali špinavé peniaze a podobne. A môžme si teraz ú plne dať preč tú politiku. Lebo, áno, aj medzi politikmi môžu byť ľudia, ktorí sa dopúšťajú takejto činnosti. A nechcem to teraz personifikovať, lebo neprospelo by to veci, ak chceme naozaj mať funkčný nástroj, tak to chcem viesť vo vecnej rovine. A by som vás chcel preto požiadať, hlavne tých, ktorí máte k tomu vzťah, aby ste podporili postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis