Videokanál klubu

No, Marián, teda, pán predseda finančného výboru, pozri sa, však ja nemyslím, že je teraz najväčší problém v tom, že by niekto z nás dvoch hovoril niečo nekorektné. Ja si myslím, že najväčší problém je v tom, že my máme dosť diametrálne odlišné pohľady na riešenie niektorých vecí, a ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že, že aj váš koncept zvýšenia dane na úkor zníženia je legitímny, len my si nemyslíme, alebo my sme presvedčení, že nie v ťažkých krízových časoch. My si myslíme, že v ťažkých krízových časoch jednoducho tento koncept je neudržateľný, alebo nemal by byť preferovaný, tak, aby som to spresnil, nemal by byť preferovaný a mali by dostať priamo pomoc z vybranej dane ľudia a prípadne firmy, teda ktoré nakoniec rieši Európska komisia cez rôzne kompenzačné schémy.
Ja som takisto povedal, že mne vôbec nie je príjemné, že, že musím predkladať zákon, ktorý ako keby niekoho postihoval. To nemusí byť iba vo forme osobitného odvodu, ale vždy je veľ... vždy ten človek aj ten poslanec je v nepríjemnej situácii, keď niekomu ide niečo brať, hoci sú to zisky. Áno, jasné, lebo to je niečo, čo človek sem prišiel, mal nejaké plány, nejaké investície a zrazu mu niekto povie, no ale ty mi dáš viacej z tých a budeš mať menej. No je to nepríjemné, určite, len treba si naozaj povedať priority, že či nám táto nepríjemnosť stojí za to, aby sme pomohli ľuďom, alebo nám, alebo teda mali by sme jednoducho myslieť menej na ľudí a viacej na po... na veľkých podnikateľov, oligarchov.
No ja si myslím, že, žiaľ, sme v takej ťažkej situácii krízovej, že, že musíme pomôcť napriamo viac ľuďom aj na úkor toho, že tí jej... tie veľké firmy, ktoré dosahujú nadmerné zisky, budú mať tých ziskov menej. No je taká situácia, treba to takto podľa mňa teraz riešiť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež chcem zareagovať na pána predsedu finančného výboru. Rozumiem, že asi, tak jak nebudem používať slová polopravdy, alebo úprimnosť - neúprimnosť, zareagujem na to, čo bolo povedané, lebo podľa mňa nebolo povedané všetko a komplexne tak, ako by malo byť.
V prvom rade z veľkej časti pán predseda finančného výboru napadal vôbec celkové nastavenie zákona, ako bolo prijaté v roku 2012. Čiže naša vláda ani terajšia koalícia tento zákon neprijímala. Prijala ho bývalá vláda ešte za čias poslanca už teraz Fica. A ja si nepamätám, ale kľudne ma oprav, Marián, že či keď sme robili Programové vyhlásenie vlády, keď ty si bol pri tom, že či ste navrhovali za SaS, aby sme tento zákon zrušili, lebo pokiaľ ste to vtedy nenavrhovali a v programovom vyhláse... vyhlásení to nie je, tak teraz hovoriť o tom, že je to extrémne škodlivý návrh zákona, pritom mi robíme len novelizáciu platného zákona, ktorý je tu desať rokov, tak nie je podľa mňa celkom fér, lebo pokiaľ to už ten zákon bol taký škodlivý, tak už bol aj v čase, keď sa robilo programové vyhlásenie vlády. To je taká prvá poznámka.
Druhá vec je, že spomínal, spomínal pán predseda finančného výboru, že hovorí len o ziskoch, ale nehovoril vždy len o ziskoch, lebo chvíľu začal hovoriť aj o nákladoch. A chcem to isté zdôrazniť, čo hovorí pán predseda hospodárskeho výboru, že tuná my hovoríme o firmách, ktoré napriek tomu, že je kríza, sa dostávajú nad určitú úroveň, ktorú bývalé vlády, a stále to trvá, označili za nadmerný zisk. To znamená, že napriek kríze, napriek tomu, že tu všetci trpia, rozmýšľajú nad tým, že či budú mať teplo v domoch, či budú si mať za čo kúpiť chlieb, tak napriek tomu tieto firmy majú stále nad tie 3 mil. eur zisk, zisk, čiže to nie sú náklady. Oni si tie náklady, už dávno všetky výdavky dali do toho hospodárskeho výsledku. A keď niekto hovorí, že si budú vymýšľať ďalšie, no nech si dajú ďalšie, pretože tam je mnoho firiem, ktoré keby si tam dali všetko možné, stále budú mať nad tie 3 mil., pretože jednoducho poisťovne, zaisťovne ďalšie veľké firmy, oni sa nedostanú pod 3 mil., lebo taká firma by na tom trhu nemala čo hľadať, keby mala okolo 3 mil. To si zase tiež povedzme.
Čiže áno, tie firmy, ktoré sa tam pohybujú niekde na hranici, tak budú vymýšľať, ale nech vymýšľajú, však veď pokiaľ je to legálne, tak, tak predsa nebudeme ich trestať za šikovnosť, hej, keď to tak preženiem. Jednoducho keď je to legálne, tak nech si, nech si optimalizujú, lebo aj keby sme nemali tento zákon, tak to budú robiť tiež. Však netvárme sa, že dneska ľudia neoptimalizujú bez ohľadu na to, či je, alebo nie je.
Áno, priznávam, že keď budú vyššie dane, budú vyššie odvody, tak budú hľadať iné cesty. Ale asi tu nejde primárne o tie firmy, ktoré sa pohybujú okolo 3 mil., tu ide o tie firmy, ktoré majú oveľa väčšie zisky, zisky. Čiže ja rozumiem, že strana SaS, ktorá primárne sa vidí v podnikateľoch a chce čo najlepšie podnikateľom vrátane oligarchov, lebo však aj to sú podnikatelia, no tak bude brániť sa prijatiu takéhoto zákona. Ja tomu rozumiem, pretože OĽANO, ale OĽANO nie je nastavené primárne na oligarchov a na veľkých podnikateľov. OĽANO je nastavené na pomoc ľuďom. A ja som to tu už povedal. Tak ak si máme vybrať to, čo budeme mať o dva alebo tri roky neskôr rozvinutú optickú sieť káblov a namiesto toho pomôžeme teraz ľuďom, aby mali chlieb a mali jedlo a teplo, no tak my si vyberáme ako OĽANO to, že aby mali ľudia teplo a jedlo. Jednoducho aj za cenu, že tu tie investície budú pozdržané. No je to tak postavené. Ak je to takto postavené, tak potom sa, každý si oblieka to tričko, ktoré si oblečie, a ukáže ľuďom, za koho kope, lebo potom sa dostávame politicky až do takýchto diskusií, keď to chceme takto viesť.
Ďalšie poznámky, ktoré som si z toho vystúpenia spravil. No, že my chceme iba brať a nechceme nikomu dávať. A to, to ako na to kto prišiel? Akože to jediný správny spôsob je ten, že ja niekoho zdaním a potom na druhej strane znížim daň, to, čo navrhuje SaS? Však ja nespochybňujem koncept. Ten koncept je podľa mňa úplne legitímny, je zaujímavý, ale podľa mňa to je koncept do dobrých časov. Do dobrých časov. Do dobrých časov, áno, sa môžem s tým tak hrať, že niekde zvýšim daň, potom znížim. Ale veď aj SaS, keď sme robili programové vyhlásenie vlády, tak hovorila, že môžeme zdaňovať negatívne externality, ale bez toho, aby sme museli niekde inde na druhej strane tú daň znižovať. Veď tak to máme v programovom vyhlásení vlády. Zdaniť negatívne externality môžeme aj samé osebe. A to robíme pri liehu, to robíme pri, dúfajme, že aj pri hazarde tak bude. Zatiaľ tak nie je, ale myslím, že je to na dobrej ceste, a bude to aj pri... pri tom plynovode. A nakoniec istým spôsobom je to... a vlastne tento zákon o tom nie, ale pri liehu a pri plynovode to tak je a bude to tak pri hazarde, čiže my ten koncept ani nemáme a určite ho ne... určite nie dobrý do zlého počasia.
V zlom počasí potrebujeme pomôcť ľuďom. Potrebujeme pomôcť zdravotníkom, učiteľom, zamestnancom verejnej správy a ďalším, čiže to nie je pravda, keď tu niekto hovorí, že my ideme len vybrať daň a nikomu tým nepomôžeme. Akože nikomu nepomôžeme? My priamo pomôžeme týmto skupinám obyvateľstva. Priamo. Práve tam keby sme znižovali daň, hrozí, že my nezasiahneme tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Ale ja nekritizujem ten koncept. Ten koncept je úplne legitímny, legálny, len podľa mňa je do... do... ktorý má SaS, ale je do dobrého počasia. A aj keby sme si to odmysleli, tak minimálne sú to dva úplne legitímne koncepty a my si vyberáme ten, že chceme priamo pomôcť ľuďom a tým najpostihnutejším skupinám, čiže to nie je pravda, že nepomáhame ľuďom. My pomáhame podľa mňa oveľa lepšie týmto spôsobom v čase krízy.
Ďalšie, ďalšie poznámky, už čiastočne na to reagoval predseda hospodárskeho výboru, že?
Mýto. Dobre, mýto, nepočujem, že by nejaké spochybnenie, akurát si musíme s ministerstvom dopravy doladiť, keďže momentálne tam prebieha verejné obstarávanie ohľadne niektorých funkcionalít mýta, tak aby... nejaké, nejaké formulačné zmeny budú, ak to prejde do druhého čítania, v návrhu zákona. Médiá sme si rozobrali.
Len tu sa teraz vrátim k tomu, lebo pán predseda finančného výboru veľmi často opakoval konkurenciu. No tak tam, kde je monopol, konkurencia nie je. Ale my vo viacerých tých oblastiach, ktoré sú aj dneska zregu... ako osobitným odvodom zdanené svojím spôsobom, a... a kde sú regulované subjekty, tak medzi nimi konkurencia predsa je. Nejaká je, buď menšia, alebo väčšia. A, samozrejme, teraz keď sa to teraz rozšíri, tak sa ten okruh subjektov rozšíri aj o subjekty, ktoré, samozrejme, keď majú napr. lízingové spoločnosti len 30 %, 30 % regulovanej činnosti, no tak, tak, samozrejme, že budú mať medzi... budú tam mať aj konkurenciu takú, ktorá, ktorá nemá nič regulované, a tým pádom, samozrejme, že tam môže dochádzať k určitým, by som povedal, nezrovnalostiam na... v rámci toho sektora, ale je na slobodnom výbere každej z tých lízingových firiem, či pôjde do regulovanej činnosti, alebo nepôjde. A keď má menej z tej regulovanej činnosti, tak má menší koeficient, čiže tam sa to nejakým spôsobom premieta a zohľadňuje. Ale to neznamená, že ten jediný princíp, ktorý je tam, je konkurencia.
Tento zákon vychádza z toho, že keď štát dáva niekomu povolenie alebo dáva nejakú licenciu, že ide, ide o subjekt, ktorý poten... potenciálne má byť zregulovaný alebo má byť zdanený týmto osobitným odvodom. To je ten primárny princíp. Nie to, že či je niekde konkurencia, alebo nie je. To je, to je až nejaký sekundárny aspekt. Čiže v tomto, aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy a jednoducho si neporozumieme, lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia, alebo nie je konkurencia, ale či ten subjekt, alebo ten sektor, alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie.
A majú to aj médiá medziiným. Majú to aj médiá. Jedno sa volá autorizácia a druhé sa volá licencia. Ale to neznamená, že tam musia byť, to je druhá vec. Prvá vec je, či tam formálne patria. Formálne tam patria, za tým si stojím, ale to, že či tam musia byť, to je druhá vec. Ako vzhľadom na to, že tá licencia sa zmenila na autorizáciu, ktorú je už pomerne jednoduché získať a je nárokovateľná a licencia už zostala len pri frekvenčnom spektre, tak naozaj to je veľmi podľa mňa relevantný dôvod na to, aby tam tie médiá neboli, s tým súhlasím a myslím si, že je to naozaj na dobrej ceste, ak to prejde do druhého čítania, aby tie médiá nakoniec najmä z toho dôvodu tam neboli. Ale tie ostatné subjekty, tie tam v zásade boli doteraz.
Pokiaľ ide o tie firmy, ktoré sú regulované zo strany NBS, tam treba povedať ešte aj to, čo som neuviedol v úvodnom slove, že, a to pán predseda finančného výboru teraz namietal, že nie je správne, aby tam boli lízingové spoločnosti, pretože aj niektoré banky si zriaďujú lízingové spoločnosti, a potom v zásade tým, že banky nie sú v tomto zákone zahrnuté, tak v podstate ako keby dochádzalo k deformácii toho prostredia podnikateľského a niektorí to budú vedieť obísť, teda asi to si chcel, pán predseda, povedať, že niektoré banky to budú vedieť obísť, lebo majú tie lízingovky, a niektoré nie. Len takýmto spôsobom by si vedel pristupovať a inak to je, to je dobrý odborný argument, ale to je odborný argument pre dve riešenia. Prvé riešenie je to, že by tie lízingovky mali teda vypadnúť. A druhé riešenie je, že by banky mali pribudnúť, lebo aj to je riešenie tej situácie. Čiže teraz neviem, či hovoríš to, že by mali lízingovky vypadnúť, alebo to, že by mali banky pribudnúť, lebo obidve sú riešenia, ktoré, ktoré túto nezrovnalosť riešia.
A rovnako by si sa mohol postaviť, pán predseda finančného výboru, aj k tomu, že banky sú častokrát prepojené aj správcovské spoločnosti, ktoré, ktoré spravujú teda rôzne podielové fondy, a takisto ak... a keďže správcovské spoločnosti tam teraz pridávame, tak takisto sa ti stane, že banky, niektoré banky to budú vedieť obísť, tie, ktoré majú tie správcovské spoločnosti, takže to je akože ďalší príklad toho, že to vieme riešiť dvomi spôsobmi, buď teda by sme mali vyhodiť aj tie správcovské spoločnosti, ktoré majú nadmerné zisky, alebo by sme mali banky pridať do tohto zákona a tým pádom odstránime tú možnosť obchádzania. Čiže znova si povedzme, že aj vďaka tvojím argumentom sa dostávame k tomu, že budeme musieť porozmýšľať nad tým, či banky náhodou nepatria do tohto zákona. A ja to považujem za relevantné, aby sme sa o tom rozprávali. A aj viaceré subjekty, s ktorými som sa stretol, ktorých sa tento odvod týka, mi hovorili, že prečo tam banky nepatria, že je to voči nim nespravodlivé, že tam banky nepatria. Čiže myslím si, že to už je teraz naozaj relevantný argument.
Ďalšia z tých vecí, ktoré tu boli povedané, no, pokiaľ ide o tú konkurenciu. Aj dnes je zákon postavený tak, lebo inak sa to veľmi nedalo spraviť, ani tie bývalé vlády to inak nevedeli spraviť, aby nebol exteritoriálny účinok, že jednoducho zahraničné spoločnosti tam nepatria. Čiže neni fér tá argumentácia, že Elon... Elon Musk si tuná niečo vymýšľa alebo iné zahraničné spoločnosti tuná podnikajú a majú výhodu. No majú výhodu. Lebo ako chceme tie zahraničné spoločnosti zregulovať? My regulujeme len tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu majú pobočku na Slovensku. Ale tak ten zákon je nastavený od začiatku, čiže jednoducho stále, pokiaľ tento zákon bude platný, tak tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu nemajú nič, teda nemajú tu ani pobočku a iba tu podnikajú, no tak budú mať výhodu.
A to sa znova vraciame k tomu, či tento zákon má existovať, dokedy má existovať. A podľa mňa nie je fér teraz hovoriť, že tá, teraz ho máme zrušiť, keď je tuná najväčšia kríza za neviem koľko posledných desiatok rokov, keď doteraz sme tu desať rokov alebo tie bývalé vlády prakticky osem rokov z toho, z toho benefitovali a ja som tu nezaregistroval až taký veľký tlak k tomu, že poďme to zrušiť. A teraz keď ten zákon je najviac potrebný a treba nejaký rok-dva proste ho využiť naplno, tak teraz sa tu zrazu ozýva, že máme, máme ho zrušiť. Ja sa pýtam, že... a že teda čo tie peniaze rastú na stromoch alebo proste tuná čo ideme, čo ideme si ich tlačiť sami na nejakej... na nejakých tlačiarňach alebo na kopírkach. Veď jednoducho tie peniaze odniekiaľ treba vziať. A prečo by sme nemali ich vziať firmám, ktoré aj napriek kríze majú stále nadmerné zisky? Nadmerné zisky. Podľa mňa to je úplne legitímne a... a ja verím, že väčšina aj poslancov toto plne chápe, že pokiaľ ideme pomáhať ľuďom v kríze, no tak nebudeme jednoducho... alebo po... siahneme po niečom, čo je úplne prirodzené pre, pre väčšinu, pre väčšinu či už poslancov, alebo aj odborníkov, že ak napriek kríze tu majú nejaké firmy nadmerné zisky, no tak ideme zdaniť väčším spôsobom tie zisky.
Potom tu ešte bolo spomenuté, že telekomunikační operátori. No. Ja súhlasím s tebou, že telekomunikační operátori najmä počas pandémie vychádzali aj štátu v ústrety, ja som sa s nimi tiež stretol, ako uznávam, že sa snažili pomôcť aj pomáhali tým, že, ja neviem, že si neúčtovali povedzme cenu za rôzne tie esemesky, ktorými sa, ktorými sa riešili niektoré opatrenia na prekonanie pandémie, no ale z princípu, tak ony sú tam aj teraz. A keby sa im jednoducho vodilo tak zle, tak by nemali tie nadmerné zisky. No tak otázka je, že prečo by sme napríklad mali iba telekomunikačných operátorov odtiaľ vyňať. No potom takýmto spôsobom môžeme prakticky vyňať takmer všetkých. Tak potom sa bavme o tom, že zrušíme ten zákon. Ale podľa mňa to nie je teraz téma dňa, rušiť tento zákon. Proste sa tak, znova sa dostávame k tomu celkovému nastaveniu, a čo nie je fér, že sa vytýka nám, pretože ten zákon tu platí desať rokov a boli oveľa lepšie časy, kedy sa mohol zrušiť.
No a na to nadviažem ešte jednou poznámkou. Ja som sa aj pýtal tých dotknutých subjektov, prečo, prečo sa neozvali za tých desať rokov, prečo netlačili na tie bývalé vlády, aby tento zrušili, veď prečo až teraz sa ozývajú. Bolo mi povedané, že dostali pôvodne prísľub, že bude platiť iba na dva roky a ten prísľub nebol dodržaný. No tak ale keď mal platiť na dva roky, tak ten prísľub skončil v roku 2014. Tak a čo od 2014 tie firmy s nadmernými ziskami robili? Prečo ticho šúchali nohami? Prečo, prečo za SMER-om nešli a za HLAS-om nešli a prečo za tými predstaviteľmi nešli a nehovorili, aké je to strašné, ako ich likvidujú, že sľúbili im do dvoch rokov zrušiť ten zákon? Lebo nezdá sa mi to celkom fér, že teraz prichádzajú, keď je najväčšia kríza, a chcú to od nás, lebo viete, aj my vieme teraz povedať a dať do ustanovenia, že bude to len na dva roky. Ale o dva roky tu možno bude iná vláda alebo bude vláda v inom zložení a viete, aká je to garancia. Jednoducho myslím si, že aj tie firmy troška podcenili situáciu a mali vyvíjať oveľa väčší tlak v dobrých časoch, keď tu nebola žiadna kríza, keď boli oveľa relevantnejšie na to argumenty a príležitosť, aby tento zákon bol zrušený. Nie teraz, keď naozaj potrebujeme zdaniť nadmerné zisky. A to nehovoríme my.
Ja sa vrátim opäť k tomu, že nadmerné zisky, k tomu zdaneniu nadmerných ziskov, k tomu nás vyzýva aj Organizácia Spojených národov, generálny tajomník. K tomu nás vyzýva Európska komisia, ktorá hovorí, že máme posilňovať kúpyschopnosť obyvateľstva na úkor trvalej udržateľnosti tých financií. A ako to chceme robiť, keď nebudeme mať príjmy v rozpočte, na základe ktorých dáme priamo pomoc tým ľuďom? Ako chceme zvyšovať tú kúpyschopnosť? Čo oni si to natlačia tiež doma na tlačiarňach tie peniaze alebo čo pôjdu vykrádať banky, aby mali peniaze? Ja nerozumiem, ako, ako niekto uvažuje na tým, že aké sú iné možnosti veľmi, ktoré štát má v tejto ťažkej situácii, ako sa dopracovať k zvýšeným príjmom. No veľa tých možností teda nie je.
No a nakoniec teda poviem, že ja som, ja uznávam a to bolo povedané aj zo strany pána predsedu finančného výboru, že to bude mať dopad na akčné plány týchto firiem, bude to mať dopad na investície, na modernizáciu. No bude to mať, jasne, že to bude mať, lebo do toho sa ony púšťajú z tých ziskov, ktoré majú. Ony okrem toho, že si to dajú teda ako dividendy, že si to vyplatia, tým majiteľom tie zisky, tak okrem toho, samozrejme, ony keď chcú expandovať, keď sa chcú rozširovať, tak majú nejaké plány, a keď im to viac zdaníme, tak nebudú môcť toľko expandovať, áno, to je pravda.
Ale znova sa vraciam a tým to teraz zakončím, ten vstup, že tak povedzme si, čo chceme. Chceme, aby sme tu mali povedzme vybudované optické siete do dvoch rokov a ľudia budú trpieť hladom a bude im zima? Alebo chceme teraz riešiť to jedlo a to teplo a tie optické siete budú o tri roky neskôr? Lebo o tomto hovoríme. Tak nebudú na toľko investície, lebo tie peniaze jednoducho pôjdu na jedlo a teplo. A to si treba vybrať a my si vyberáme. My si vyberáme pomoc ľuďom, my si vyberáme to teplo a jedlo pre ľudí za cenu, že budeme mať neskôr určitý rozvoj. No je to tak postavené a treba sa rozhodnúť.
Ďakujem pekne.

Jasne, ďakujem za pripomienky. Vážim si ich.
Marián, ako v týchto veciach súhlasím. Len zase tiež si ma obvinil, že som povedal niečo, čo som nepovedal. Ja som nepovedal, že v samom zákone sa nič nemení. Samozrejme, že sa mení sadzba, to si už povedal aj ty. Ja som povedal, že v zozname tých jednotlivých oblastí regulovaných odvetví sa nemení nič okrem tých troch, ktoré som ja spomínal. Čiže to, čo si ty hovoril, že poštové služby a elektronické komunikácie, tam sa naozaj nič nemení.
A, Tomáš Lehotský, samozrejme, že tá firma platí daň, pretože odvod sa dáva zo zisku pred zdanením, ale zas to je úplne iná kategória, takže tam by som nemiešal hrušky s jablkami. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcia z pléna.) No áno, ja som povedal mesačne, hej, však krát dvanásť, tak je to ročne.

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu finančného výboru Viskupiča z toho dôvodu, že treba ľuďom hovoriť celú pravdu, a... (povedané so smiechom) keď sa nehovorí celá pravda, tak... alebo hovorí len polovičná pravda, tak niekedy je to celá lož. A pán predseda Viskupič tu spomenul niekoľko vecí, ktoré boli veľmi zavádzajúce, a ja som veľmi prekvapený, keďže ho poznám ako seriózneho a na faktoch a vecne založeného človeka, veľmi som prekvapený z jeho vystúpenia, lebo bolo tam veľmi veľa zavádzajúcich informácií.
Trošku mi to pripadá také ako v tej rozprávke, ktorú možno všetci poznáte, že bola nejaká rodina, kde mali malé dieťa, a niekto prišiel do komory a tam začal bedákať: „Jéj, moje zlaté dieťatko, čo, čo sa s tebou stane? Takéto nešťastie!“ A teraz druhý tam šiel a tiež začal takto bedákať: „Jéj, moje dieťatko, chúďatko malé, čo sa len s tebou stane?“ A takto tam išli asi štyria členovia rodiny a nakoniec tam prišiel teda ten piaty, ktorý bol taký akože trochu bystrejší, a vidí tam, tí štyria tam stoja pod sekerou, ktorá je zaťatá v nejakej hrade a bedákajú nad tým. A hovorí: „A čo tu všetci bedákate?“ - „No lebo pozri, tu táto sekera, je tu zaťatá v tej hrade, a čo bude, keď to naše dieťatko sem príde a náhodou tá sekera naňho padne a ho zabije, chúďatko malé, čo len s ním bude?“ A hovorí: „No veď vy štyria hlupáci, tak vytiahnite tú sekeru z tej hrady a zatnite ju niekde inde alebo dajte do drevárne a nebedákajte tu!“
Hej, tak ne... Prepáč, Marián, ale takto mi pripadalo tvoje vystúpenie a poviem prečo. A chcem teda to povedať aj ostatným, ktorí sa chystajú vystúpiť, vidím, že ďalší dvaja sú prihlásení do písomnej rozpravy a možno ďalší pôjdu v ústnej, takže chcem tomu tak predísť dopredu, aby ste neopakovali tie isté polopravdy, ktoré v kontexte toho celého zákona sú nezmysly.
Takže prvý fakt. Tie oblasti, ktoré tu spomínal pán Viskupič, kde je vlastne zavedený tento osobitný odvod, ako napríklad telekomunikácie, poštové služby, zdravotné poisťovne, energetika, tam sa nič nemení, nijak sa nerozširujú tieto oblasti, ostáva to tak, ako to bolo v pôvodnom zákone. Čiže celé toto lamentovanie nad tým, že ako ich, chudákov, ideme všetkých zdaniť, ako sa to strašne mení a ako tí poštové služby a kuriéri... Doteraz to takisto bolo v zákone, nič sa nemení, opakujem. Takže toto lamentovanie je naozaj lamentovanie nad tou sekerou, ktorú nad tým rizikom obrovským, ktoré tu vôbec nie je, a je presne také isté, bude aj ďalej, ako bolo doteraz.
Celé, čo sa rozširuje, a to chcem povedať aj za seba ako poslanca, sú vlastne povolenia NBS, čiže prípadne možno lízingové spoločnosti alebo finančné spoločnosti. Možno. Poviem, prečo možno, hej. Ďalšia oblasť sú tie médiá. Tam, ja mám tu veľmi vážne výhrady a verím, že tie médiá budú odtiaľ vypustené. Som ochotný zahlasovať za to, aby to prešlo cez prvé čítanie, ale verím, že v druhom čítaní tie médiá odtiaľ zmiznú, pretože to sa mi nezdá naozaj zmysluplné.
A tretia oblasť je práve to mýto, mýtny systém, Najväčší podvod minulých vlád, vlád SMER-u, kde obrali Slovensko o miliardy eur medzičasom v prospech jednej finančnej skupiny, ktorú všetci poznáme.
Takže toto sú tri oblasti, do ktorých sa to rozširuje. Taká je celá pravda. Nie taká, že sa to rozširuje o kuriérske služby a neviem čo všetko. To nie je pravda.
A druhá, druhá pravda, druhá faktická vec, ktorú treba povedať, že tento odvod môže byť, nie, že je, keď je tam v zákone. Na veľkú väčšinu týchto oblastí uvedených v zákone sa ne... nedáva žiadny mimoriadny odvod, pretože to ešte závisí od rozhodnutia ministerstva financií, kedy ten regulovaný odvod, teda odvod na regulované služby a činnosti zavedie. Čiže ono keď ho nikdy nezavedie, tak nebudú platiť žiadny odvod, toto je veľmi dôležité povedať. Veľká väčšina týchto firiem neplatí žiadny odvod, hoci sú v regulovanej oblasti, hoci majú vysoké zisky, neplatia nič. Čiže to je len príprava možnosti, aby to ministerstvo financií vôbec mohlo zaviesť. Čiže opäť toto lamentovanie tu, aké to bude hrozné, ako sa to zavádza, nie je pravda. Veľká väčšina z toho sa nezavádza ani sa nikdy nezavedie. Dávame len možnosť, že by sa to vôbec možno niekedy mohlo zaviesť.
Tretí, tretia vecná záležitosť. Stále hovoríme o odvodoch zo zisku, hej. Zo zisku, nie z tržieb. Keď má firma 150-miliardové tržby, hej, alebo 150 mil., aby si to vedeli ľudia lepšie predstaviť, tak z týchto tržieb neplatí žiadny odvod, hoci podniká v regulovanom odvetví, podniká na základe obmedzenia trhu, podniká na základe toho, že iba ona a možno pár ďalších. Niekedy je to úplný monopol, hej, ako napríklad distribučné spoločnosti elektriny, to je monopol na území toho, jednotlivé časti Slovenska, napríklad Západoslovenská distribučná na západnom Slovensku nemá konkurenciu, je to jediná distribučná spoločnosť elektriny, hej. Na základe licencie štátu. Nemá žiadne odvody z tržieb a... a to, o čom hovoríme, je odvod zo zisku. To znamená, po odrátaní všetkých nákladov, niekedy aj pofidérnych z môjho pohľadu, niekedy ťažko odôvodniteľných, čo ostane tej firme v bilancii ako zisk, tak z toho môže po tejto zmene, ak to prejde, odviesť 0,01 faktor, čiže 1 % mesačne. Čiže ak ten zisk je 50 mil. eur ročne, tak je to mesačne 500-tisíc eur. A tomuto my hovoríme, že ideme niekoho zruinovať, ideme mu strašne ublížiť, ideme to tu rozvrátiť ekonomiku, nebude to rásť a tak ďalej. Prosím vás, to je hrubé zavádzanie. Toto sú firmy, ktoré dosahujú svoj zisk na základe toho, že majú mimoriadne dominantné postavenie.
Takisto to platí pre telekomunikačné spoločnosti. Máme tu štyri telekomunikačné spoločnosti, ktoré môžu podnikať na mobilnom trhu v plnej miere, majú plnú licenciu. Prečo ich nemáme desať ako v iných krajinách? Prečo nedovolíme malým telekomunikačným spoločnostiam zdieľať napríklad sieť veľkých firiem? Prečo? Ja som za, aby to tak bolo. Ale je tu veľký odpor k tomu.
O. K., keď potom tieto firmy majú mimoriadne výsadné postavenie na trhu, potom štát má právo aj povedať, keď na tom zarábaš, tak sa podeľ so štátom, so všetkými občanmi. Keď sa pozriete na svoje telekomunikačné účty, nie je to málo peňazí, ktoré platíte. Keď máte takých účt... takých čísel päť v rodine ako ja, tak to je ešte vyššia suma. Keď v tom máte televíziu, internet a všeličo ďalšie, to je ešte vyššia suma.
Takže ako ešte raz, buďme k sebe úprimní a hovorme celú pravdu. Toto je odvod zo zisku a z mimoriadneho zisku, pretože to nie sú spoločnosti, ktoré bežne podnikajú na trhu. Nehovoríme tu o kuriérskych firmách, ktorých je tu desať. Hovoríme tu napríklad o telekomunikačných spoločnostiach. A... čiže to bolo štvrtý fakt. Je to z regulovaných odvetví.
Čiže, čiže, prosím vás, keď diskutujeme, toto je veľmi vecná téma. Toto nie je téma politická. Marián, ty si z toho naozaj urobil teraz také politické vystúpenie. Ja rozumiem, že ste v opozícii. Rozumiem, že nemáte radi ministra financií. Rozumiem, že akýkoľvek jeho návrh je pre vás ako soľ do rany, hej, ale ja si myslím, že treba sa aj ovládať, tie svoje emócie a zostať vo vecnej rovine, takže skúsme diskutovať vecne. Ja som tomu otvorený. Ja tiež s niektorými z týchto návrhov celkom nie som zmierený alebo v poriadku, ale ešte raz hovorím, O. K., pustime to cez prvé čítanie.
Napríklad tiež sa zasadzujem za to, aby tá platnosť zákona bola už... až od 1. 1. 2023, pretože sľúbili sme, že všetky daňové zákony budú platiť vždy k 1. 1. Čiže ak tam má byť nejaká zmena podnikateľského prostredia, aj keď toto nie je klasická zmena podnikateľského prostredia, uznávam, by sa mali, by sa malo meniť teda tie podmienky k 1. 1.
Čiže zatiaľ len toľko a prípadne potom ešte potom neskôr budem reagovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. So znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, resp. zdanenia liehu a zdanenia plynovodu.
Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných organizácií alebo Európskej komisie, aby sme v čase, keď je rozsiahla kríza, intenzívna kríza keď pretrváva, aby sme nejakým spôsobom sa snažili zdaniť nadmerné zisky tých, ktoré z tejto krízy profitujú. Rozbehla sa tu diskusia, že či to mala... či to má byť len postavené tak, že to majú profitovať len z tej energetickej krízy alebo majú profitovať aj z krízy ekonomickej, teda tej inflačnej. To bola taká jedna rovina, keď som absolvoval diskusiu so subjektami, ktorých sa tento návrh týka. Ja mám za to, že sa to týka krízy ekonomickej ako takej, čiže nemusí ísť len vyslovene o to, či niekto priamo benefituje na, na... či má zisky z energetickej krízy.
Rovnako prebiehala veľmi rozsiahla diskusia, či je správne tam všetky tie typy subjektov do tohto návrhu zákona zaradiť. V princípe treba povedať, že zákon ako taký, ktorý prijala ešte bývalá Ficova vláda v roku 2012, je spochybňovaný ako niečo, čo by tu už dávno nemalo byť, ako niečo, čo je veľmi neštandardné. Pripomeniem len, že ten zákon v tom 2012 roku, keď zavádzala teda tá bývalá Ficova vláda, tak ho zavádzala ako dočasný zákon, na to sa možno pamätáte, len tá dočasnosť už pôvodne na dva roky, ak sa nemýlim, a už, už je to desať rokov odvtedy, tak to ako sa hovorí, že ako ruské vojská, nie, že keď je niečo dočasne, tak je to vždy dlhšie, ako keď je to natrvalo. Ale v každom prípade ja súhlasím s tým, že toto nie je zákon, ktorý je štandardný. Je to zákon, ktorý je neštandardný, slúžil na to, aby sa nejakým spôsobom ešte sanovali, sanovali hospodárske škody, ktoré vznikli, ktoré vznikli ako dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pretrvávala od približne od roku 2008, a tie dozvuky boli v roku 2012. No ale tie bývalé vlády, ktoré sme tu mali pred nami, ten zákon sa im nejako zapáčil, lebo však prináša príjem do štátneho rozpočtu, no tak ten zákon tu pretrval až dodnes. No a skutočne je veľmi ťažké, lebo aj takéto úvahy boli, je veľmi ťažké uvažovať nad tým, že práve, keď je kríza, keď je niekoľko kríz za sebou alebo aj súbežne, že budeme tento návrh zákona práve v tomto čase my rušiť. No tak to jednoducho si nemôžeme skutočne ani z toho rozpočtového, alebo finančného hľadiska dovoliť.
Čiže táto úvaha tu je na mieste ako celková, že čo s týmto zákonom do budúcna, že koľko rokov by ešte mal týmto spôsobom byť v platnosti a či chceme týmto spôsobom pristupovať k subjektom, ktoré zasahuje a zasahuje pomerne citeľne, a to treba povedať a, samozrejme, nikoho to neteší, lebo ak zasahujeme tieto subjekty, tak oni potom majú aj menej investícií, menej investujú do infraštruktúry, menej celkovo investujú na Slovensku, menej, ako by mohli. Čiže táto diskusia je určite relevantná, len myslím si, že počas krízy je ťažko s tým niečo urobiť. No a, samozrejme, k tomu patrí, patria aj súvisiace otázky, napríklad či tá hranica, tie 3 mil. zisku alebo hospodárskeho výsledku, ktorý musíte presiahnuť, aby vás ten zákon reálne aj zasiahol, či 3 mil. je už nadmerný zisk alebo niečo, čo my voláme nadmerný zisk. To nie je zase až taká veľká suma, ale my sme si, keď sa tento zákon zavádzal, tak sa povedalo, že 3 mil. je tá hranica. A je tam aj určitá ďalšia parametrizácia, ktorá je, takisto je predmetom diskusie. Ale obávam sa, že ak by sme išli do tej parametrizácie, tak tento zákon tu budeme prerokovávať ešte ďalšieho pol roka a možno by sme sa na ničom nakoniec nedohodli, lebo ona sa dá nastaviť na desať možných spôsobov.
No a nakoniec je to, samozrejme, otázka tých subjektov ktorých sa to týka, pretože niektoré sú pre takúto právnu úpravu relevantnejšie a niektoré sú menej relevantné, a ukazuje sa nám už aj po tých stretnutiach s dotknutými subjektami, že niektoré subjekty podľa všetkého ani nie sú relevantné pre úpravu, ktorá spadá pod tento zákon. Ja len uvediem, lebo to bolo také najcitlivejšie v poslednej dobe, a sú tu, sú tu aj subjekty, ktoré podliehajú regulácii, resp. ktoré áno, svojím spôsobom podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, to znamená médiá. To bolo také najcitlivejšie.
Musím povedať, že podľa môjho názoru to niektoré médiá naozaj skutočne preháňali s tou kritikou, a ja aj odmietam, takto to aj poviem, odmietam akékoľvek úvahy, lebo vôbec nesúvisia s týmto návrhom zákona, že tuná sa ide robiť nejaká orbanizácia alebo proste že ideme, máme nejaké krvavé oči voči médiám. Nemáme.
Ale čisto formálne aj médiá dnes už majú autorizáciu na to, na čo predtým mali licenciu, ale ešte stále majú aj licenciu, ktorá sa týka frekvenčného spektra, čiže nejakým spôsobom sú aj tie médiá regulované zo strany štátu, ale beriem, že tá predchádzajúca licencia, ju bolo pomerne oveľa náročnejšie získať ako dnešnú autorizáciu, a teda už z tohto pohľadu regulácia médií týmto zákonom sa nejaví byť veľmi vhodná. A preto je to niečo, čo, myslím, bude aj znamenať úpravu, ak prejde tento zákon do druhého čítania v tom zmysle, že by, že by médiá najmä kvôli prijatiu nového mediálneho zákona s účinnosťou od 1. augusta, čo teda bude znamenať, že médiá by nakoniec v tomto zákona byť nemali. To avizujem aj voči, vo vzťahu k tým poslancom, ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. My sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala, ale to, čo predtým bolo licencované, už prešlo na systém autorizácie a tiež mal som možnosť sa stretnúť s vysielateľmi na rokovaní u pani ministerky kultúry a uviedli tam ešte ďalšie argumenty a aj z pohľadu toho výnosu dane, ktorý by sa u nich očakával v pomere z toho celkového výnosu, ktorý by sa mal týmto dosiahnuť, ktorý sa blíži niekde k 100 mil., tak výnos tých médií by nebol až taký alebo nie je ten kľúčový.
Čiže je tam viacej argumentov, pre ktoré si viem predstaviť ja osobne, a myslím, že aj viacerí z vás, že, že médiá asi nebudú tie, ktoré by mali byť regulované týmto, týmto zákonom. Potom sú tam aj ďalšie subjekty, ktoré ten zákon zasahuje a tiež nie sú úplne, by som povedal, ideálnymi kandidátmi na reguláciu, aj keď je to stále predmetom diskusií. Zoberme si napríklad lízingové spoločnosti, ktoré sú regulované len z 30 % oproti iným, ktoré sú regulované so sto... so 100 %, ale ako protiargument tu slúži častokrát práve koeficient, ktorým sa prepočítava tá výsledná hodnota sadzby toho osobitného odvodu pre regulované subjekty, čiže máme tu aj argumenty, protiargumenty, nie to ešte nejakým spôsobom dodiskutované.
Ďalšia veľká diskusia ohľadne tohto zákona sa viedla v rovine, že či je potrebné už tento rok zdaniť tie subjekty, ktoré sú tam uvedené. Je to predmetom diskusie. Ja osobne si viem predstaviť, že by sme posunuli účinnosť zákona až na 1. januára, 1. január budúceho roka, tým pádom vieme vyjsť v ústrety tým subjektom, ktoré sú zasiahnuté, aby už, keďže oni si robili nejaké plány, najmä investičné plány na tento rok, že už im nebudeme siahať do týchto investičných plánov v tomto roku, ale urobíme to až od budúceho roka. Je to relevantná úvaha aj, aj vieme ísť, vieme, myslím, že vieme ísť týmto smerom, a aj tí, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona.
No a potom je tam, samozrejme, aj úvaha, ktorá súvisí s tým, že či je potrebné strojnásobiť výšku toho odvodu oproti dnešku. Ja len pripomeniem, že hnutie OĽANO v minulosti, keď bolo v opozícii, tak predkladalo zákony, ktoré sa týkali osobitného odvodu regulovaných subjektov, kde to nebolo teda trojnásobné navýšenie alebo 30 % plus-mínus, ale kde to bolo, kde to bolo, ak sa, ak sa nemýlim, až 50 %, čiže bolo to oveľa vyššie, čiže nie je to niečo, čo by nás napadlo práve teraz z pohľadu agendy OĽANA, tak zjednoduším to, že zdaňovanie oligarchov, alebo teda tých finančných skupín a v tomto prípade hovoríme tých, čo majú nadmerné zisky, nie je nejaká neznáma téma.
Nie je to téma, s ktorou prichádzame, OĽANO s tým prišlo už v minulosti. Bolo to trochu inak koncipované, ale bolo to koncipované, ak sa pamätáte, na, na základe tom, že zvýšite daň z nadmerných ziskov týchto regulovaných subjektov a, naopak, znížite daň DPH napríklad na potraviny a podobne. Ale niektoré veci už aj v tomto volebnom období boli realizované a máme tu krízu a potrebujeme naozaj pomôcť ľuďom, ktorí tou krízou naozaj trpia. Potrebujeme zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj prostredníctvom tohto opatrenia, a preto to len pripomínam, že nie je to niečo, čo by OĽANO teraz vymyslelo. OĽANO s tým prichádzalo aj v minulosti a prichádza s tým aj teraz a v miernejšej forme. Ja ale uznávam, že aj tá miernejšia forma je pre tie subjekty, samozrejme, citeľná, je citeľná a uvedomujem si to. Mňa osobne neteší, že musíme prichádzať s takýmito opatreniami, lebo nemyslím si, že niekto tuná z nás je tak nastavený, že by chcel povedzme likvidovať podnikateľský sektor.
Nakoniec ale treba povedať, že tie reči, ktoré sa tu vedú, že ak sa zavedie takéto nadmerné zdanenie alebo zdanenie nadmerných ziskov, že by malo sa to prenášať do nákladov, do ceny, tak to nie je podľa mňa relevantná úvaha ani relevantná argumentácia, pretože my hovoríme už o zdanení zisku. To znamená, že všetko, čo sa dalo do nákladov už v tých nákladoch je. Keď sa to odpočíta, tak nám vyjde hospodársky výsledok a zisk, čiže tu hovoríme nie o tom, že by to oni mali prenášať, tie dotknuté subjekty do nákladov, ale hovoríme o tom, že budú zvažovať možno celkovo, či sa im oplatí, tým zahraničným, podnikať na Slovensku naďalej, a budú možno zvažovať to, že, a určite budú zvažovať, že koľko investícií najmä do infraštruktúry povedzme pri telekomunikačných operátoroch do, do optických sietí, že budú zvažovať, koľko investícií budú, budú realizovať na Slovensku.
No len naozaj si potom musíme povedať z tohto pohľadu, že čo je väčšia priorita, že či je väčšia priorita, a teraz to zase zjednoduším, dať ľuďom peniaze, aby mali doma teplo a jedlo, alebo či chceme, aby sme mali namiesto toho vybudované optické siete, ale ľudia budú hladovať a bude im zima, hej, lebo naozaj je to svojím spôsobom až takto niekedy je postavené, a nič neni z toho nejak, by som povedal, nikto to s radosťou nerobí, že sa to musí realizovať, ale jednoducho tú pomoc treba z niečoho zaplatiť, a tak ako aj medzinárodné organizácie vyzývali, že malo by to byť naozaj zdanenie nadmerných ziskov alebo tých, ktorí profitujú počas krízy, tak v zásade asi poruke ani lepšie spôsoby nemáte, ako že zdaníte nejaké negatívne externality, ako je lieh, hazard alebo plynovod, tak tam je to úplne evidentné, alebo teda pôjdete potom do vyššieho, vyššieho osobitného odvodu regulovaných subjektov. Proste to máte, to je niečo, čo máte prirodzene poruke ako prvú voľbu, a... a akurát sa snažíte to korigovať spôsobom, ktorý je, čo, čo možno najspravodlivejší už v tej situácii, ktorá je sama osebe nepríjemná.
No a keď som hovoril o tých subjektoch, tak aby som nezabudol, aktuálne ešte riešime aj to, a je to určitý pozostatok právnej úpravy ešte z čias socializmu, že v rámci poštových služieb sú aj kuriérske služby, a preverujeme to ešte podrobnejšie aj s príslušným ministerstvom. Jednoducho je dosť možné, naozaj, že tie kuriérske služby tiež budú patriť k subjektom, ktoré by nemali byť dotknuté týmto zákonom, ale nechcem predbiehať, bude na to čas medzi prvým, druhým čítaním, aby sme to všetko doladili a ešte, ako sa hovorí, tak vylepšili, aby nebol zasiahnutý niekto, voči komu by to bolo irelevantné alebo nespravodlivé. No a k tomu sa, samozrejme, dostaneme, ak tento zákon prejde do druhého čítania.
Prepáčte za dlhšie úvodné slovo, ale naozaj sa k tomuto zákonu rozpútala pomerne vášnivá a rozsiahla diskusia najmä v médiách a kvôli médiám, ale v tom úzadí tých médií sú aj ďalšie subjekty, ktoré, ktoré riešime a snažíme sa to urobiť, čo najcitlivejšie, ako sa dá, ale jednoducho nie je teraz čas na to, aby sme zákon, ktorý tuná, z ktorého profitovali aj bývalé vlády, keď nebola žiadna kríza, aby sme ho zrovna my počas krízy, keď ho potrebujeme oveľa viac mať k dispozícii, teraz rušili, ale súhlasím, že bude sa treba nad týmto zákonom zamyslieť do budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcem, nechcem teraz vecne diskutovať o návrhu, chcem len navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj Výbor pre hospodárske záležitosti. Celkom nechápem, prečo nebol pridelený aj nášmu výboru, keďže ide o oblasť predaja nápojov, čiže obchod, ktorý spadá pod hospodársky výbor.
Takže chcem požiadať pána spravodajcu, aby si osvojil tento môj návrh a navrhol aj výbor pre hospodárske záležitosti ako jeden z výborov, ktorý tento zákon prerokuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to v poradí druhý zákon z tých troch, ktoré teraz predkladám a týkajú sa daní, prípadne osobitných daní alebo osobitného odvodu. Tento zákon sa týka dane alebo zvýšenia spotrebnej dane z alkoholických nápojov.
Znovu sa len v krátkosti odvolám na to, že mali sme tu výzvy aj zo strany OSN, generálneho tajomníka, mali sme tu výzvy zo strany Európskej komisie, aby sme posilňovali kúpyschopnosť obyvateľstva, aby sme poskytovali priamu pomoc obyvateľom, a to vieme urobiť okrem iného aj tak, že navýšime príjmy alebo navýšime jednoducho peniaze na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, z ktorého sa potom budú financovať pomo... z ktorej sa bude potom financovať pomoc či už ľuďom, firmám alebo v tomto prípade primárne zdravotníkom, školstvu, teda učiteľom alebo zamestnancom verejnej správy.
Okrem iného, aj keby nebola kríza, tak spotrebná daň z alkoholických nápojov, v tomto prípade sa to týka výlučne len liehu, sa od roku 2008 nejakým spôsobom nevalorizovala. Čiže ak by sme si aj odmysleli krízu a urobili by sme len takú jednoduchú valorizáciu od toho roku 2008, tak by sme sa dostali na hodnotu toho zvýšenia spotrebnej dane, ktorú navrhujeme, to znamená na 50 % zo základnej sadzby na alkoholický nápoj.
Na vysvetlenie, pretože zo začiatku, keď sa podal tento návrh zákona, tak automaticky zareagovali tí, ktorí sa zaoberajú výrobou piva alebo vína. Ja len spresňujem a je to zrejmé aj z toho samotného návrhu, že toto je len zvýšenie dane na lieh, teda netýka sa to piva ani vína. To bol návrh, ktorý zhodou okolností predkladala SaS. Ale v každom prípade aj k tomu, čo som povedal v predchádzajúcom prípade, SaS takisto navrhovala napríklad už na tejto schôdzi zvýšenie spotrebnej dane z liehu, teda nielen z liehu, ale aj z vína a piva, ale zase to podmieňovali alebo spájali s tým, že má sa znižovať iná daň.
My si myslíme, že tá kríza je taká veľká a intenzívna, že nie je priestor na to, aby sme použili tento koncept, ktorý preferuje SaS, ale jednoducho chceme priamo pomôcť tým skupinám obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté či už inflačnou, alebo energetickou krízou, a teda chceme navýšiť zo zvýšenia tejto spotrebnej dane príjmy na strane štátneho rozpočtu a z toho, z toho pomôcť tým najpostihnutejším skupinám obyvateľstva. Čiže takto je postavený aj návrh, ktorý predkladám, a, samozrejme, som pripravený o ňom diskutovať aj podrobnejšie, pokiaľ bude záujem.
Ďakujem pekne za priestor úvodného slova.