Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predložený poslanecký návrh je rozsiahly legislatívny materiál s 57 novelizačnými článkami. Ide teda o rozsiahlu úpravu vyše 57 zákonov, ktorou sa mení usporiadanie povinnosti medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, s vplyvom na účastníkov konania podľa správneho...
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predložený poslanecký návrh je rozsiahly legislatívny materiál s 57 novelizačnými článkami. Ide teda o rozsiahlu úpravu vyše 57 zákonov, ktorou sa mení usporiadanie povinnosti medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, s vplyvom na účastníkov konania podľa správneho poriadku a zamestnancov týchto ústredných orgánov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania. Je to zákon č. 200/2022 Z. z. a výstavby č. 201/2022 Z. z., odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch. Cieľom zákonov číslo 200/2022 a číslo 201/2022 je minimalizovať počet konaní a čo najviac skrátiť čas od prípravy dokumentácie až po vydanie kolaudačného osvedčenia.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498). Svoj pozmeňujúci návrh najprv odôvodním a následne ho potom prečítam.
Jedná sa o čl. 5, je to zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Hlavné mesto nemalo žiadny konkrétny zámer v rámci odovzdávania kompetencií. V tomto článku ide skôr o otvorenie možnosti a vytvorenie nástroja na pomoc mestským častiam, avšak vzhľadom na možné interpretácie vypúšťam novelizačný bod 4.
Čl. 15 je bod o správnych poplatkoch, navrhujem tento článok vypustiť z tohto návrhu zákona. K novele správnych poplatkov mám výhrady právne aj legislatívno-technické. Jedná sa najmä delenie stavieb podľa účelu, ktoré je zmätočné a nekoncepčné, keďže sa prekrývajú účely. Rovnako z podstaty poplatkov nie je vôbec zrejmé, za čo sa budú poplatky vyrubovať, tak ako je to doteraz v sadzobníku správnych poplatkov, ako sú poplatok za podanie návrhu, poplatok za podanie žiadosti a tak ďalej. Dôvodom vypustenia tohto článku je aj skutočnosť, že zásadným spôsobom sa zvyšujú správne poplatky v časti stavebná správa pre právnické a fyzické osoby.
Ako spomenul pán minister životného prostredia, sadzobník poplatkov, ktorý ustanovuje napríklad pre dopravné stavby poplatok vo výške 0,11 % z ceny stavby, to by znamenalo, že napríklad pri úseku Hubová – Ivachnová, ktorej cena je 314 mil. eur, by poplatok predstavoval 340-tisíc eur. Od poplatku sú síce oslobodené štátne rozpočtové organizácie, ale toto oslobodenie sa napríklad nevzťahuje na NDS-ku, čo by viedlo k zvýšeniu finančných požiadaviek. Napríklad poplatok za ohlásenie drobnej stavby fyzickej osoby je teraz 10 eur a tento, tieto správne poplatky navrhuje alebo navrhuje sa v správnych poplatkoch zvýšenie na 100 eur. Zavádza sa aj nový poplatok za vydanie kolaudačného osvedčenia. Domnievam sa, že je potrebné ešte o tomto rokovať a z tohto dôvodu navrhujem poplatky podľa doteraz platného zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov prehodnotiť a riešiť v samostatnej novele k zákonu na základe verejnej diskusie.
V čl. XVI, jedná sa o katastrálny zákon, je navrhovaná právna úprava nadbytočná vzhľadom na novelu katastrálneho zákona, ktorá je v súčasnosti predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 1468. Novela katastrálneho zákona komplexne mení a upravuje ustanovenie § 57 ohľadom aktualizácie údajov katastra. Z textácie navrhovaného ustanovenia tiež nie je zrejmé, čo predkladateľ myslí pod pojmami „podoba a hodnota údaju v digitálnom obraze Slovenskej republiky", v ktorom sa digitálny obraz Slovenskej republiky považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti. Na základe tohto nejasného vyjadrenia nie je zrejmý vzťah k údajom Informačného systému katastra nehnuteľností (ďalej len „ISKN"). Predkladateľ zatiaľ nepredložil návrh vykonávacej vyhlášky s podrobnosťami o rozsahu, štruktúre a forme evidencie údajov v informačnom systéme územného plánovania a výstavby. Pojmy „podoba a hodnota údaju v digitálnom obraze Slovenskej republiky“ je tak potrebné vysvetliť aj vo vzťahu k Informačnému systému katastra nehnuteľností.
Zápisy do ISKN sa vykonávajú na základe predložených verejných a iných listín, ktoré preukazujú alebo potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam a zároveň slúžia ako podklad pre zápis alebo výmaz práv k nehnuteľnostiam. Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam a záznamom práv k nehnuteľnostiam. Práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom. Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú v katastrálnom konaní. Je zrejmé, že bez katastrálneho konania nie je možné použiť údaje digitálneho obrazu Slovenskej republiky na zápis údajov do katastra nehnuteľností do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nie je možné povinne a bez ďalšieho konania, skúmania či preverenia preberať do ISKN údaje, ktoré sú obsiahnuté v digitálnom obraze Slovenskej republiky a ktoré by mali zodpovedať skutočnosti. Skutočný stav, ktorý bude obsiahnutý v digitálnom obraze Slovenskej republiky, nemusí a nemôže zodpovedať právnemu stavu evidovanému v katastri nehnuteľností.
Údaje v digitálnom obraze Slovenskej republiky nemôžu nahrádzať verejné a iné listiny, ktoré preukazujú alebo potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam. Práve použitie údajov digitálneho obrazu Slovenskej republiky bez uvedených postupov priamo spôsobí právnu neistotu v katastri nehnuteľností. V prípade povinného použitia iného zdroja zmien digitálneho obrazu Slovenskej republiky, ktoré by sa týkali zmeny práv k nehnuteľnostiam alebo zmeny samotnej nehnuteľnosti, by došlo k destabilizácii jednoznačnej istoty v evidovaní vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, čo v právnom štáte nie je možné dopustiť.
V čl. XVIII, jedná sa o zákon o geodézii a kartografii, navrhovaná právna úprava dopĺňa rozsah údajov, ktoré majú byť obsahom informačného systému geodézie, kartografie a katastra. Jedná sa o zoznam stavieb. Tento rozšírený rozsah údajov reaguje na novelu katastrálneho zákona, tlač 1468, a možnosť automatizovaného predvypĺňania daňového priznania k dani z nehnuteľnosti. V prípade, že táto právna úprava nebude schválená, dôjde k rozporu s ustanoveniami katastrálneho zákona, podľa katastrálneho zákona sa budú zbierať rozšírené údaje, ktoré by mali byť premietnuté do zoznamu stavieb, pričom podľa návrhu zákona v znení tlače 1498 by informačný systém pre územné plánovanie a výstavbu poskytoval do zoznamu stavieb menej údajov a jeho využitie pre predvyplnenie daňového priznania by bolo tak bezpredmetné. V čl. LVI navrhujem vypustiť body 2, 3, 6 a 12 až 14. A v bode 10 v § 25 znenie odseku 4 nahradiť novým bez spojenia „aj“.
Predložená právna úprava nereflektuje zámer sledovaný pri prijatí nových stavebných predpisov a nie je zrejmé, čo predkladateľa viedlo k takej závažnej zmene účelu právnej úpravy bez toho, aby zákon vôbec nadobudol účinnosť, pričom bol prijatý iba v roku 2022. Zmena súčasnej právnej úpravy by mala vyplývať z požiadaviek aplikačnej praxe a zo skúseností s aplikáciou jednotlivých ustanovení zákona.
V prípade, že sa budú získavať údaje aj nad rámec ZBGIS, bude dochádzať k duplicitnému zberu údajov o povrchu Slovenskej republiky. Krajina sa neustále mení, či už vplyvom činnosti človeka alebo prírody samotnej, preto aktualizácia ZBGIS je systematická, geodetická a kartografická činnosť mimo pôsobnosti úradu územného plánovania a výstavby. Každá európska krajina má na účel vytvárania základných máp všeobecne využiteľného obsahu zriadenú mapovú autoritu a túto činnosť nezabezpečuje vecne nepríslušná inštitúcia.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky má podľa § 28 kompetenčného zákona pôsobnosť v oblasti geodézie, kartografie a katastra. Podľa zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii zabezpečuje tvorbu základného štátneho mapového diela so základným, všeobecne využiteľným obsahom na využitie pre organizácie verejnej správy, na zabezpečenie tohto kartografického diela organizuje systematické mapovanie celého územia Slovenskej republiky, úrad katastra vytvára 3D model reálneho sveta, t. j. základnú bázu údajov pre geografické informačné systémy ZBGIS, zabezpečuje tvorbu ortofotomozaiky, digitálny model reliéfu a povrchu Slovenskej republiky. Podľa navrhovaného znenia odseku 4 v § 25 zákona o územnom plánovaní sa bude digitálny obraz Slovenskej republiky vytvárať snímkovaním a mapovaním. Tieto činnosti spadajú do kompetencií úradu geodézie, kartografie Slovenskej republiky, pretože sú to geodetické a kartografické činnosti. Preto aj úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností, t. j. je národnou mapovou autoritou, ktorej poslaním je zabezpečovať presné, spoľahlivé a garantované referenčné priestorové údaje a mapové podklady pre činnosť orgánov verejnej správy.
Podľa § 20a zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii sú štátne orgány povinné využívať základnú bázu údajov geografického informačného systému ZBGIS na budovanie svojich tematických informačných systémov. Ak sú požiadavky na digitálny obraz Slovenskej republiky iné alebo náročnejšie, ako spĺňajú v súčasnej dobe poskytované údaje rezortu geodézie, kartografie a katastra, je potrebné zadefinovať požiadavky zo strany úradu pre územné plánovanie a výstavbu a vstúpiť s úradom geodézie, kartografie Slovenskej republiky do rokovania. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu zatiaľ nezverejnil žiadne kvalitatívne požiadavky na údaje digitálneho obrazu Slovenskej republiky, takže nie je možné vyhodnotiť, či existujúce údaje ZBGIS vyhovujú účelom územného plánovania a výstavby, alebo nevyhovujú, ale iným inštitúciám v Slovenskej republike sú údaje zo ZBGIS postačujúce na plnenie ich úloh, napríklad hydrológovia, geológovia, geografi, projektanti, archeológovia, akademická obec z rôznych oblastí, ba dokonca sa intenzívne a povinne používajú pri projektovaní pozemkových úprav.
Je plytvaním verejných prostriedkov, aby takúto činnosť zabezpečovala paralelne aj iná štátna organizácia, ktorá má kompetencie v úplne inej oblasti. Preto žiadame úpravu, aby úrad pre územné plánovanie a výstavbu zabezpečoval mapovanie povrchu a skutočných objektov len v rozsahu údajov, ktoré nie sú obsiahnuté v ZBGIS. Ďalej sa poukazuje na skutočnosť, že určovanie polohy skutočných objektov pre digitálny obraz Slovenskej republiky, t. j. mapovanie a snímkovanie, je geodetická a kartografická činnosť, ktorú môžu vykonávať len osoby spôsobilé na túto činnosť podľa § 5 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii. Naviac, táto činnosť je podľa § 6 toho istého zákona vybranou geodetickou a kartografickou činnosťou a je predmetom autorizačného overenia.
Prijatím právnej úpravy, na základe ktorej Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky zabezpečí snímkovanie Zeme a tematické mapovanie objektov a javov aj nad rámec ZBGIS, hrozia nasledovné riziká:
1. Pojem digitálny obraz Slovenskej republiky definovaný v zákone vytvára možnosť tvorby paralelného systému mimo kompetencií štátnej autority v tejto oblasti.
2. Vzniká právny chaos v zmysle obsahu, vzájomnej relácie a záväznosti údajov týchto dvoch systémov.
3. Je nutné nastaviť neprekrývajúce sa rámce obsahu a vzťahu oboch systémov navzájom, ako aj záväznosť poskytovaných údajov smerom k iným subjektom.
4. Vzniká riziko paralelných údajov o rovnakej realite v rôznej kvalite.
5. Vzniká riziko nehospodárneho nakladania s prostriedkami štátu.
6. Vzniká riziko garancie kvalitatívnej kontroly zberu, spracovania a aktualizácie paralelných údajov mimo národnej mapovej autority.
Aj toto sú dôvody, na základe ktorých sme sa s navrhovateľmi tohto návrhu zákona dohodli, že podám pozmeňujúci návrh, ktorý som vám teraz vysvetlila, takže časovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Šesť minút máme, ak to stihnete, nech sa páči. Keď nie, tak po hlasovaní by ste to prečítali. Nech sa páči.
Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Ja myslím, že by sme to dali asi po hlasovaní, lebo tak bude potom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... ale čo budeme šesť minút robiť, pani poslankyňa? Musíme využiť ten čas. Nech sa páči, skončíte v nejakom, v nejakom a budeme pokračovať potom. Nech sa páči.
Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Dobre, tak idem na to. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zity Pleštinskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. V sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Čl. XV sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
3. V čl. XVI (katastrálny zákon) sa vypúšťa novelizačný bod 6.
Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. XVIII (zákon o geodézii a kartografii) novelizačný bod 4 znie:
„4. V § 20a odsek 2 znie:
„(2) Správca informačného systému územného plánovania a výstavby14b) v rozsahu, v akom tieto údaje sú evidované v registri stavieb, sprístupňuje informačnému systému geodézie, kartografie a katastra údaje o
a) zastavanej ploche stavby,
b) podlahovej ploche stavby, bytu alebo nebytového priestoru,
c) počte nadzemných a podzemných podlaží vrátane prízemia,
d) prevažujúcej konštrukcii stavby,
e) celkovom počte obytných a neobytných miestností,
f) tom, či je v bytovom dome alebo ostatnej budove výťah,
g) stave nehnuteľnosti
1. novostavba,
2. kompletná rekonštrukcia,
3. čiastočná rekonštrukcia alebo
4. pôvodný stav,
h) dátume kolaudácie stavby; ak nie je známy dátum kolaudácie stavby staršej ako 30 rokov, uvedie sa rok kolaudácie."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:
„14b) § 25 zákon č. 200/2022 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.“
5. V čl. LVI (zákon o územnom plánovaní) sa vypúšťajú body 2, 3, 6 a 12 až 14.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. LVI (zákon o územnom plánovaní) bod 10 v § 25 odsek 4 znie:
„(4) Hlavným aktívom informačného systému je digitálny obraz Slovenskej republiky, ktorý je založený na základnej báze údajov pre geografický informačný systém. Úrad je oprávnený zabezpečiť tvorbu a správu údajovej základne pre informačný systém, najmä je oprávnený zabezpečiť snímkovanie Zeme a tematické mapovanie objektov a javov nad rámec základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Digitálnym obrazom Slovenskej republiky je digitálny obraz povrchu Slovenskej republiky a skutočných objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase. Digitálny obraz Slovenskej republiky tvoria
a) údaje popisujúce skutočný povrch Slovenskej republiky, objekty a javy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
