Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Rád by som vysvetlil, o čom je pozmeňujúci návrh, ktorý budem v rámci, alebo na konci svojej rozpravy čítať, pretože nechcem čítať teraz celé tie odôvodnenia, nakoniec máme ich písomne predložené, zverejnené na webe.
Pôvodne ten návrh zákona riešil dve konkrétne otázky. Prvá bola, prvá otázka bola o tom, aby pri pripomienkovaní územnoplánovacej dokumentácie mohol byť v zmysle, priamo v zmysle zákona ustanovený zástupca verejnosti a to po vzore Českej republiky. V zásade ten zástupca určitým spôsobom funguje aj dnes, ale nie je takýmto spôsobom inštitucionalizovaný. V rámci tých, toho desaťmesačného procesu pripomienkovania tohto návrhu zákona v zásade dochádzalo k určitým vylepšeniam tohto inštitútu, ale nakoniec aj s prihliadnutím na to, že teda strana SaS vyhodnotila tento inštitút ako z ich pohľadu, nechcem povedať že nadbytočný, ale nie povedzme úplne najvhodnejšie upravený celkovo, to možnože by sa pani Zemanová vedela k tomu vyjadriť lepšie, pani poslankyňa, tak som akceptoval túto ich pripomienku a bude platiť to čo doteraz, že verejnosť, ktorá bude pripomienkovať územnoplánovaciu dokumentáciu, spíše petíciu a sama si v zmysle petičného zákona ustanoví zástupcu, tak ako si určí. No, takže mohlo to byť o máličko vylepšené, ale z pohľadu nejakého takého širšieho ten cieľ, ktorý tí ľudia bu... ktorý ľudia budú chcieť dosiahnuť pri pripomienkovaní, bude dosiahnutý aj bez ustanovenia zástupcu. Takže táto celá úprava, ktorá sa týkala zástupcu, vypadne alebo vypustí sa z návrhu zákona, preto aj ten pozmeňujúci návrh potom je o niečo dlhší, pretože bolo treba povypúšťať všetky ustanovenia a bolo ich tam dosť, ktoré sa týkali samotného zástupcu.
Druhá otázka, ktorá sa riešila, bola tá, aby v prípade, keď zastupiteľstvo, či už obecné, župné, hlavného mesta, Košíc a tak ďalej, mestské, uznesením rozhodne, aby sa určitým spôsobom zmenil a doplnil územný plán alebo niektorá iná územnoplánovacia dokumentácia, aby bol povinný obstarávateľ, príslušný obstarávateľ toto uznesenie akceptovať. Dnes totiž v komunále platí, že ak zastupiteľstvo prijme takéto uznesenie, tak obstarávateľ si ho nemusí akceptovať. Napríklad zastupiteľstvo povie, že chce mať na určitom pozemku škôlku, ale obstarávateľ, teda mesto prostredníctvom vedenia si myslí, že by tam malo, mali byť nájomné byty. No, aj jedno je verejný záujem, aj druhé je verejný záujem, ale vždy prevážilo to, čo chcel primátor alebo starosta, čiže tie uznesenia sa v zásade neakceptovali. Novelou tohto zákona dochádza k tomu, že pokiaľ takéto uznesenie bude prijaté, tak bude povinný ho obstarávateľ akceptovať a bude povinný vyobstarávať zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
Mali sme okolo toho mnohé diskusie, uskutočnili sa, uskutočnilo sa rozporové konanie alebo kvázi rozporové konanie pod vedením pána podpredsedu vlády, ktorého sa zúčastnila samospráva. Ja som komunikoval aj so zamestnávateľmi, s odborármi, pretože v tom čase nefungovala tripartita, takže som musel každého jedného po druhom osloviť samostatne, rokovať s nimi, jakože teda bol to zážitok, musím povedať, ale nakoniec sme sa k niečomu dopracovali a pripomienky všetkých tak, aby boli s tým spokojní a nikto nemal vážne výhrady, sú aj zapracované v tomto pozmeňujúcom návrhu. Ja len zosumarizujem, čo sa vlastne zmenilo.
Odborári nemali v princípe žiadne pripomienky ani voči pôvodnému zneniu, čiže tam to bolo najjednoduchšie, zamestnávatelia mali hlavne pripomienky voči tomu zástupcovi verejnosti, ktorý sa teraz vypúšťa.
Pokiaľ ide o tie uznesenia, tak tam sme sa dohodli kompromisne, že zastupiteľstvá to budú môcť zmeniť iba v tých prípadoch, keď pôjde o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce. To znamená, nebudú môcť, nebude môcť zastupiteľstvo týmto spôsobom zasahovať do súkromných pozemkov, to bude musieť byť riešené výlučne tak ako doteraz, teda z pozície primátora, starostu alebo teda toho samotného obstarávateľa. Ďalšia, teda to boli, to boli zamestnávatelia, to boli ich hlavné pripomienky, ktoré boli akceptované.
No, potom pokiaľ ide o samosprávu, samospráve sa veľmi nepozdávalo, hlavne bratislavskej a košickej, že by museli akce... že by musela, museli ako obstarávateľ akceptovať aj uznesenia mestských častí. Ten protiargument bol hlavne taký, že mestské časti nie sú obstarávateľmi v prípade zmien a doplnení územného plánu, a teda nepovažujú za relevantné, aby mestskočastné zastupiteľstvo hovorilo mestu ako celku, čo má povinne obstarávať, no. Tak k tomu bola dosť rozsiahla diskusia, nakoniec sme sa kompromisne dohodli tak, že mestské časti takéto práva, alebo zastupiteľstvá mestských častí takéto právo mať nebudú, alebo takúto právomoc mať nebudú, ale pokiaľ takéto uznesenie prijmú v podobe určitého odporúčania vo vzťahu k mestu, či už v Bratislave, alebo v Košiciach, tak mestské zastupiteľstvo bude povinné na najbližšom svojom zasadnutí riadne v programe prerokovať takýto podnet a prijať k nemu, prijať k nemu uznesenie. To znamená, jednoducho bude sa musieť k tomu rovno, priamo, férovo postaviť, že vyhovieme vám, alebo vám nevyhovieme. Proste aby to nezostalo niekde v šuplíku a aby sa to neignorovalo. Čiže toto bol kompromis, ktorý sme dosiahli na úrovni, alebo so samosprávou, teda s Bratislavou a s Košicami.
Tie ďalšie zmeny, ktoré budem čítať v pozmeňujúcom návrhu, už budú len legislatívno-technického charakteru, ako posun účinnosti, nejaké odkazy vnútorné, poznámky pod čiarou, takže to už nie je nič takého, čo by bolo, si myslím, že aj pre verejnosť zaujímavé a pre vás tak, aby sme to nejako podrobne rozoberali.
Ja by som chcel na záver, predtým než prečítam pozmeňujúci návrh, lebo potom sa nebudem už hlásiť do záverečného slova, ja by som chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli svojimi pripomienkami, ale aj výhradami niekedy k tomu, aby sme sa vedeli dopracovať k určitému zneniu, ktoré bude priechodné, aj dúfam, že bude priechodné, o to vás chcem aj požiadať v parlamente, že trocha vyvážime tú dnešnú situáciu, pokiaľ ide o právomoci medzi zastupiteľstvom a starostom, primátorom, prípadne županmi, a že takisto dopomôžeme k tomu, že územné plány v jednotlivých obciach alebo samosprávach ako takých budú kvalitnejšie a budú aj viac zohľadňovať požiadavky verejnosti, ktoré sú tlmočené prostredníctvom ich zástupcov v podobe poslancov zastupiteľstiev.
Ja len úplne na záver, teda už technicky uvediem, že táto novela zákona sa týka len platného stavebného zákona, teda zákona, ktorý bude platiť do 1. apríla budúceho roka, a taká istá, zrkadlovo taká istá úprava je zohľadnená v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, k tej tlači 1498, ktorá sa prerokovávala v predchádzajúcom bode, predniesol ju pán poslanec Svrček. To znamená, že ide o tak previazané úpravy, že by bolo dobré, aj preto sa rokujú spoločne po sebe a aj by som chcel pani spravodajkyňu poprosiť, aby sa aj hlasovalo po sebe, lebo inak sa nám to môže potenciálne rozbiť a to by, to by nebolo dobré, lebo dáva to spolu jeden súvislý celok a myslím, že tak by to malo byť prerokované aj, aj odhlasované. No a teraz na záver ten pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, skrátene stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1186.
Tento uvedený návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 3, 4, 5, 6, 7 a 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 2 sa slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak takýto podnet vyplýva z platného uznesenia zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „prijatého formou uznesenia".
3. V čl. I bode 9 sa vypúšťajú slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak také uznesenie bolo k návrhu územného plánu schválené".
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. Za § 142j sa vkladá § 142k, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 142k
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 30. júna 2023 sa považujú za podnety podľa § 17 ods. 2 písm. d) v znení účinnom od 1. júla 2023."."
Doterajší bod 11 sa primerane prečísluje.
5. V čl. I bode 11 v prílohe č. 2 sa za slová „(Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6)" vkladajú slová „v znení korigenda (Ú. v. EÚ L 164, 3. 6. 2014)".
6. V čl. II doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 4 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
„s) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve obce."."
7. V čl. III bode 1 sa za slovo „aktualizáciu," vkladajú slová „ak ide o pozemok vo vlastníctve Bratislavy alebo niektorej z jej mestských častí".
V čl. III bod 2 znie, to je bod 8, novelizačný bod, alebo bod 8 tohto pozmeňujúceho návrhu:
V čl. III bod 2 znie:
„2. § 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
9. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve mesta alebo niektorej z jeho mestských častí."."
10. V čl. IV bod 2 znie:
„2. § 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
11. V čl. V doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 2 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve samosprávneho kraja."."
12. Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 41 prvom bode sa druhá spojka „a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a zákona č. .../2023 Z. z."."
Doterajší čl. VI sa primerane prečísluje.
Nový čl. VI nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne v článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
A nakoniec bod 13.
V čl. VI sa slová „1. decembra 2022" nahrádzajú slovami „1. júla 2023".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1610 z 21. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 215 dňa 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod poviem len toľko, že ide o návrh zákona, ktorý predpokladala už určitá dohoda, ktorá bola vytvorená na platforme bývalej štvorkoalície na jar minulého roka, keď sa prijímal nový stavebný zákon a kde sme sa dohodli, že určité otázky, aby sme nezdržiavali legislatívny proces, budú upravené ešte následne v ďalších novelách, či už stavebného, alebo iných zákonov.
Ja som tento návrh zákona predložil do parlamentu v auguste minulého roka, ale keďže som chcel vyhovieť aj teda požiadavkám povedzme pána podpredsedu vlády pre legislatívu a ďalších, aby tento návrh zákona bol prerokovaný so všetkými, ktorých sa to týka, tak tento proces trval až doteraz. A tie podrobnosti o tom, k čomu sme dospeli, aj pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rozhovorov s týmito dotknutými subjektami, prečítam v rozprave, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak ako povedal pán predkladateľ, stavebná legislatíva je prelomovou reformou a, samozrejme, je to veľmi náročný legislatívny proces. Boli to hodiny sedenia s predkladateľmi a, samozrejme, aj s parlamentnou legislatívou, ktorá nám veľmi-veľmi pomohla. Teda chcem osobne ešte poďakovať ešte raz pani Dr. Janke Oremovej Pažin-Hrickovej za ústretovosť a za tú obrovskú prácu, ktorú pre nás vykonala. Je to veľmi náročná legislatíva, pretože vlastne tento tzv. zberák rieši 57 zákonov a, samozrejme, aj pri tom, keď sme vlastne diskutovali, tak aj pri pozmeňovacích návrhoch mohli vzniknúť malé chybičky. Ešte veľmi náročné bude hlasovanie, to už pani doktorka pripravuje, a verím, že mne ako spravodajcovi sa to podarí spraviť tak, aby to bolo legislatívne správne, ale bude to veľmi náročný proces.
Chcela by som oceniť, samozrejme, aj ústretovosť navrhovateľov komunikovať s nami a rešpektovať naše názory. A ja verím, že nejakým spôsobom spoločne tento návrh zákona posunieme. Samozrejme, tak ako kolega povedal, bude dôležité schváliť aj pozmeňovacie návrhy, ktoré vylepšujú tento návrh.
Takže hlasovať budeme v utorok o sedemnástej. Takže verím, že tento návrh prejde a bude úspešný.
Veľmi pekne ďakujem, je piatok, ďakujem kolegom, ktorí sú dnes v rokovacej sále, takisto aj pánovi predsedajúcemu a prajem vám pekný víkend.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Svrček, Miloš, chcem sa len opýtať, aby som si to spresnil, že vlastne ty si dal nanovo celý ten pozmeňovák, do ktorého ešte boli zapracované korekcie, preto bol taký dlhý, alebo toto je už druhý v poradí pozmeňovák? To potom, keď budeš reagovať, lebo ja by som zareagoval len na tú časť, ku ktorej sme mali teraz naposledy diskusie a rád by som vysvetlil vlastne, čo sa zmenilo.
V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda som videl pred pár dňami, alebo včera, predvčerom, bol zavedený taký mechanizmus, že pokiaľ sa na žiadosť samosprávy, teda na žiadosť ZMOS-u, že pokiaľ sa samospráva s developerom dohodne, tak môže spraviť v zásade akúkoľvek výnimku zo záväznej časti územného plánu, za čo ten developer potom samospráve poskytne to, na čom sa dohodnú, napr. postaví škôlku, školu, nejaký benefit, s tým, že dneska, samozrejme, pri tých vyvolaných investíciách sa to robí tým poplatkom podľa zákona o miestnom rozvoji, alebo rozvoji. No, tak ako to bolo nastavené v tom, v tej pôvodnej verzii toho pozmeňujúceho návrhu, sa nám to na poslaneckom klube OĽANO zdalo príliš široko nastavené a to kvôli tomu, že sa dali robiť výnimky nielen z toho vnútorného usporiadania budovy, teda nielen z toho usporiadania že povedzme máte zadefinované, že v tej budove má byť toľko bytov a toľko kancelárií a tam to môžte tým pádom na základe dohody si zmeniť, ako chcete, ale dalo sa, dala sa výnimka spraviť aj tak, že ste mohli úplne na voľno sa dohodnúť aj ohľadne všetkých regulatívov a výnimiek z regulatívov.
A toto sme obmedzili na 20 %, teda aby sa nestavalo do výšky viac ako 20 % a do šírky 20 %, a odložili sme ešte účinnosť pri tomto mechanizme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega, ktorý bol teraz v rozprave, Jarko Šíbl, ja ťa chcem ubezpečiť, že čo sa týka zadania, to bol pre nás tiež veľmi veľký problém, preto po dohode s navrhovateľmi sa už tieto záležitosti ohľadom zadania odstránili, pretože sa podával pozmeňovací návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako aj pre nás bol problém, boli správne poplatky. Aj toto sa vyriešilo vlastne v pozmeňovacom návrhu a takisto aj otázka, otázka systému Urbion, ktorý bol tiež vlastne problémom, tak je vlastne v bode, v ďalších bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže všetko to, čo si povedal, tak ťa ubezpečujem, že v mojom pozmeňovacom návrhu sa nachádza. Možno by trebalo povedať, že skutočne toto je veľmi dôležitý zákon, pretože odstraňuje prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektuje na zmeny procesov územného konania a výstavby.
Možno sme nehovorili o účinnosti navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Ja verím, že môj pozmeňovací návrh, ktorý verím, že bude v pléne prijatý, odstráni tie pochybnosti, ktoré si tu v rozprave povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Určite je potrebné, aby sme s rapídne zvýšenými cenami potravín na Slovensku niečo robili. V porovnaní s okolitými štátmi ich máme v priemere určite najvyššie. Akurát rozdiely, čo sú iba v niektorých druhov, druhoch potravín. Ja môžem porovnať situáciu s Poľskom. Bývam v tesnej blízkosti s Poľskou republikou a mnohí ľudia z môjho okolia chodia pravidelne na nákupy do Poľska a kupujú tam, samozrejme, v prvom rade potraviny, ale okrem potravín stavebný materiál, oblečenie, či pre seba, pre deti, drogériu a mnohé iné druhy tovarov a naozaj pri takom priemernom nákupe ušetria desiatky, desiatky eur a popritom si ešte aj natankujú do nádrží svojich áut pohonné hmoty, čo je výrazný úbytok, ja si myslím, že aj na spotrebných daniach a na iných, že naša krajina minimálne v blízkosti hraníc stráca obrovské, obrovské príjmy, lebo už sa stala bežnou nákupná turistika ľudí, ktorí bývajú v blízkosti hraníc. Čo viem, tak napríklad do Poľska chodia, keď aj vidím značky, lebo všetky autá prechádzajúce cez naše mesto, tak aj z okruhu 100 km sa niektorým ľuďom oplatí, aby chodili na nákupy do Poľska. Ja bývam v mestečku Tvrdošín, kde máme, má necelých 9-tisíc obyvateľov a máme päť obcho... veľkých obchodných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia, hlasovanie bude v utorok o jedenástej hodine. Prajem pekný večer.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja by som reagoval na pána poslanca Habánika. Nebolo to o tom, že som nebol vypočutý, ale, alebo teda moje návrhy neboli aplikované do, do, cez nejaký pozmeňovák do tohto návrhu zákona alebo do ďalšieho zákona, ale je tu naozaj potrebná spolupráca hlavne ministerstva školstva a ďalších rezortov, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme uspeli naozaj k tomu komplexnému návrhu. A ja mám pripravený pozmeňovák, ale ak by som ho podal v takomto znení, tak by som hlavne tým deťom ublížil, a to nechcem. Lebo by som zasiahol tým pozmeňovákom deti, ktoré to nebudú potrebovať. To sociálne prostredie je jednoducho široké prostredie, ale nie je to prostredie jednoducho v takomto komplexnom znení možno tak určujúce k tomu, aby sme naozaj adresovali tú, tú, ten návrh zákona k tým deťom, ku ktorých nám, ku ktorému nás vyzýva Európska komisia. Týmto, týmto návrhom by som skôr ublížil širokej škále detí, a to nechcem.
Áno, tento problém, bohužiaľ, je tu naozaj od roku 2015, vkladal som do toho nádeje, táto vláda sa pod to podpísala, ja sám som sa podieľal na programovom vyhlásení vlády. Pán minister Gröhling so mnou ešte v roku 2021, myslím, že pred dňom Rómov 8. 4. stál na jednej tlačovke a rozprával o tom a dnes je to úplne ináč. Oni pripravili nejaký materiál, ktorý mi dali do ruky, ako sa to nedá uskutočniť, však to bude aj predmetom teraz nejakých mediálnych výstupov, v ktorých chcem odprezentovať do budúcna určite, a mám to pripravené, vlastne vyvrátenie všetkých tých faktov z ministerstva školstva, ktoré som dostal za tie dva roky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ani nevieš, ako veľmi ti rozumiem, pretože som učila deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a všetkým nám je jasné, že tieto deti potrebujú pomoc. A môžem potvrdiť to, že si sa dobýjal dva roky na ministerstvo školstva, je mi veľmi ľúto, že si nebol úspešný. Ďakujem.