Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík. Takisto, kolegyne, kolegovia, nebudem naťahovať dlho diskusiu, vystupujem kvôli dvom veciam v rámci rozpravy.
Prvá je tá, že chcem zareagovať na teda pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený nie priamo k samotnej téme, nakoniec aj ja budem mať pozmeňujúci návrh, ktorý neni priamo k samotnej téme, keďže je otvorená ústava, tak je možnosť riešiť aj veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, tak by som to zjednodušil.
A začnem teda najprv tou, nejakým takým krátkym komentárom k tomu, čo bolo predložené k tým európskym záležitostiam zo strany SME RODINA, že, súhlasím s tým, že tú tému treba riešiť. Ja pôvodne som predpokladal, že ju ideme riešiť nejakým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní k ústavnému zákonu, ktorý máme otvorený teraz v prvom čítaní, dnes budeme o ňom hlasovať, čo stále sa dá urobiť, samozrejme, lebo nevieme, že aká bude ochota podporiť túto novelu ústavy, čiže nie sme teraz v stave, že by ako proti sebe tieto veci bojovali, len myslím si, že by bolo o niečo lepšie, mali by sme viacej času si to v kľude prečítať, porozprávať sa o tom, podľa mňa by bolo vhodnejšie to riešiť až, až v druhom čítaní v tom ako pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona, ktorý sme predložili na túto schôdzu, ale v poriadku, keď už je to podané, tak si myslím, že je to dosť vážna téma, a jedna vec je to, čo je tam navrhnuté, druhá vec je, že sa ruší aj celý ústavný zákon, a to treba posúdiť, lebo možnože v tom ústavnom zákone sú ešte nejaké veci, ktoré by sme potrebovali mať, lebo on sa, on sa celý nepreklápa do novely ústavy, len časť sa z neho preklápa do novej ústavy.
Čiže jedna otázka je, že či nám vyhovuje to, čo sa preklápa teraz do novely ústavy, to tak na prvý pohľad sa mi zdá, že by sme sa tu asi viacerí vedeli zhodnúť, ale naozaj na prvý pohľad, chcelo by to trochu viac času na naštudovanie si. Ja sa pokúsim ešte v priebehu dneška sa na to vrhnúť, jak sa povie, ale, ale neviem, či sa mi to podarí úplne komplexne posúdiť.
A druhá vec je, či naozaj je šťastné, že ideme rušiť aj celý ten ústavný zákon. No a tak je podľa mňa ešte ďalšou alternatívou to, že by sme nejakým spôsobom sa zhodli povedzme aj pri tvorbe programu na júnovú schôdzu, že to pôjde povedzme ako prvý bod na júnovú schôdzu, nech si trochu času vytvoríme na to, nech si pozrieme, čo sa tam vlastne navrhuje. To hovorím v dobrom, aby sa nám potom nestalo, že kvôli tomu nám tu dnes padne celá novela ústavy, ktorá nejakú relevanciu má. Určite je legitímnou témou rozprávať o, o tom, aby sa dalo platiť hotovosťou, to vôbec nespochybňujem. Čiže toto naozaj len predkladateľom dám na zváženie, že aby sme nešli do toho tak strmhlav, a ten ústavný zákon o... teda novela ústavného zákona, ktorý máme v prvom čítaní, by som momentálne videl z tohto pohľadu ako nejak, nejakú rezervu, ktorú máme ešte navyše ,a tiež by som apeloval na poslancov, že nech si tú rezervu necháme a nech ju, nech to postúpime do druhého čítania. Navyše máme tam ešte dvojičku novelu rokovacieho poriadku, o ktorej budeme tiež dnes hlasovať, pretože táto novela ústavy o tých európskych záležitostiach sa nedá spraviť bez novely rokovacieho poriadku. My máme, my máme naviazané ustanovenia z ústavného zákona v rokovacom poriadku, ktorý musíme určite opraviť, inak to nebude fungovať. Čiže to je ďalšia veľká vec, že musíme vyselektovať v rokovacom poriadku to, čo treba nevyhnutne upraviť, keď chceme prijať takúto novelu ústavy.
Čiže naozaj apelujem na to, že buďme v tomto rozumní, a jedna vec je teda táto novela ústavy, ale bezprostredne musíme naozaj riešiť aj ten samotný ústavný zákon a rokovací poriadok a máme to, zhodou okolností to máme v prvom čítaní dnes na hlasovaní. Bez ohľadu, čo tam iné, bez ohľadu na to, čo iné tam je, takže toto naozaj je taký vážny apel na všetkých, ktorí, ktorí majú záujem niečo riešiť aj expresne, ale aby sme neurobili nakoniec nejaký, nejaké nešťastné kroky, no, z hľadiska legislatívneho a ústavnoprávneho.
No a teraz k tomu, čo sa chystám navrhnúť ako pozmeňujúci návrh. Samozrejme, dalo by sa všetko možné navrhovať, keď máme otvorenú ústavu, ja, ja si to uvedomujem. Ja som sa snažil obmedziť v tomto pozmeňujúcom návrhu len na tie veci, ktoré, ktoré judikoval Ústavný súd, alebo na také veci, ktoré povedzme boli, boli predmetom určitej zhody s tým, že tam robím isté korekcie, a teraz vysvetlím, lebo niektoré veci sa aj názorovo potom u... aj u bývalých koaličných partnerov menili, čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na Komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru ústavnoprávneho Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť, a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné, a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude, s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od 90. rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teda ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon, a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť, preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb... teda v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1472).
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.“
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.“
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60“ nahrádza číslom „110“.
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena“ nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu“ a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.“
No a ešte na záver, novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.
