Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa, chcem len krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, keďže ide o zákon veľmi dôležitý pre fungovanie spotrebiteľského prostredia a konkurencia trhu na Slovensku, žiaľ, ako vidím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ja už neviem, koľkokrát vám mám vysvetľovať, že počas rokovania Národnej rady je zakázané kamerovať, telefonovať a jednoducho vyhotovovať akékoľvek audiovizuálne záznamy. Prosím vás, nerobte to. Choďte sa fotiť vonku!

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Pán poslanec Kuriak je facebooková hviezda, tak proste nedá mu to. (Povedané s pobavením.)
Takže ako som spomínal, je to veľmi dôležitý zákon. Som prekvapený, že nenašiel viac pozornosti v tejto sále, ale, žiaľ, tak už to býva v posledných mesiacoch. Ja k tomu chcem povedať len v podstate dve veci, aby som zbytočne nenaťahoval čas.
Myslím si, že veľmi dôležité je, okrem teda iných zmien je aj to, ako sa budú posudzovať reklamácie. Mám s tým viacero osobných skúseností hlavne v tom, že keď sa tovar reklamuje, tak vlastne predajca to potom cez vlastne znalca si dá ohodnotiť a podľa toho vlastne sa postaví k tej reklamácii. Ale keďže práve predajca platí toho znalca, tak veľakrát ten znalecký posudok naozaj nevyzerá nezávislo, a teda vykazuje pomerne pre mňa vážne znaky nejakého takého nie nestranného posúdenia, skôr teda straníckeho posúdenia v prospech predávajúceho, kde sa tvrdia rôzne typy nadmerného opotrebovania a podobné veci, ktoré teda naozaj ako nadmerne opotrebovať obuv za dva mesiace alebo tri mesiace je veľmi ťažko vysvetliteľné, a doteraz v podstate hrozilo to, že spotrebiteľ si musí sám na vlastné náklady objednať znalecký posudok ako keby kontra a ten v podstate potom dávať sťažnosť na Slovenskú obchodnú inšpekciu, prípadne to rieši cez súdy.
V tomto vlastne novom návrhu zákona aj vďaka pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme schválili na hospodárskom výbore, to bude upravené inak, a to tak, že vlastne ten znalecký posudok nebude objednávať predávajúci, ale si ho môže objednať kupujúci a vlastne na základe jeho reklamácie úspešnej vlastne mu bude preplatený predávajúcim, čo si myslím, že je určitý krok vpred.
V podstate ešte tam sme diskutovali o úprave, že by to platila vlastne Slovenská obchodná inšpekcia na základe sťažností na nevybavenie reklamácie, čiže myslím si, že je to na zaujímavú debatu ešte, ale neviem, či ešte takáto debata prebehne. Ešte by som chcel povedať druhú vec k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme tiež schválili na hospodárskom výbore a ktoré sú teda súčasťou spoločnej správy. Sú tam aj určité paragrafy, ktoré upravujú garancie pri druhom pilieri, keďže v podstate tiež ide o zákon, ktorý sa týmto zaoberá, a ide tam o to, aby vlastne tieto garancie sa netýkali programového výberu.
Takisto je tam úprava, ktorá vypúšťa možnosť zdanenia peňazí z II. piliera, čo sa tam dostalo vlastne počas minulého roka. Ja som už viackrát navrhoval vypustiť toto ustanovenie zo zákona, viackrát to neprešlo. Nerozumiem prečo, keď vlastne každý tu kritizuje, že sa to tam vôbec dostalo. To, že sa to tam dostalo, bola, bol, vlastne bola súvislosť toho, že vôbec programový výber ostal zachovaný, bol to v podstate môj ústupok ministerstvu sociálnych vecí a ministerstvu financií, ktoré to žiadali, čiže aj teraz to navrhujem vypustiť a verím, že vlastne toto takisto prejde v tomto zákone, čo myslím si, že bude, bude určitý ústupok alebo vyjdenie v ústrety spotrebiteľom, ktorí si v II. pilieri šetria a, samozrejme, tá hrozba, že by niekedy sa takéto prostriedky zdaňovali prípadne pri programovom výbere, je, myslím si, že pomerne nepríjemná.
Takže som rád, že tie pozmeňujúce návrhy prešli, a verím, že prejdú aj teraz v Národnej rade, takže ďakujem za podporu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1585, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, vydal túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1638 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, ja nebudem dlhý, budem predkladať doplňujúci návrh, ktorý by som najprv odôvodnil.
Cieľom toho návrhu je rozšírenie činnosti rozhlasu a televízie, aby ako verejnoprávna televízia, inštitúcia, okrem uskutočňovania prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania bola oprávnená aj na výrobu signálu pre uskutočňovanie takých prenosov. Návrh odstraňuje aplikačné problémy, ktoré v minulosti vznikali napríklad pri vyčlenení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výrobu vysielacieho signálu z významných športových podujatí, kedy v dôsledku absencie oprávnenia RTVS na výrobu signálu musela vyrobiť tento signál externá alebo zahraničná súkromná spoločnosť. Uvediem možno len jeden príklad.
Mali sme tu teda za posledné dva roky vlastne, možno niektorí to máte navnímané, na Eurosporte bol prenos najvýznamnejších cyklistických pretekov okolo Slovenska, ktoré, bola to dobrá prezentácia Slovenska, boli tam hrady, zámky, kultúrne pamiatky a podobne, takže, lenže, samozrejme, RTVS-ka vlastne tento signál nevyrábala, a tým pádom bolo treba takto externú firmu zabezpečiť. Čiže je oveľa logickejšie a vlastne to do budúcna v podstate bude šetriť aj štátny rozpočet, aby sme boli schopní si vyrobiť takýto signál u nás a takisto napríklad nás čakajú v 2025 majstrovstvá Európy do 21 rokov vo futbale na Slovensku, čo je, čo je zaujímavé podujatie tiež, veľmi významné, takže verím, že to pomôže.
Takže prečítam doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a Televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1590).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. „V § 5 ods. 1 písm. j) znie: „j) zabezpečovanie výrobu signálu pre prenos a uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrne, náboženského, umeleckého a športového zamerania."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, to je všetko za mňa.

Ďakujem pekne za slovo, aj za túto rozpravu. Po tom, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, tak, samozrejme, že je nutné RTVS dofinancovať zo štátneho rozpočtu a môžme sa sporiť o tom, aké by to percento malo byť, všetci by sme si priali, aby bolo čo najvyššie, aby RTVS prinášala aj čo najviac tej vlastnej tvorby, ale chcem sa dotknúť ešte jednej veci, ktorú Veronika, kolegyňa, tam zdôraznila, a to vplyvu nejakých politikov na RTVS. My sme boli svedkami toho v minulosti, ako sa „krivilo" objektívne spravodajstvo na RTVS a veľký vplyv na to mala práve jedna strana, ktorú aj Veronika Remišová s spomenula, hovorila o SNS. A títo sa aj teraz vo volebnej kampani absolútne neštítia toho, aby povedali, oni to vôbec neskrývajú, oni otvorene hovoria, čo idú zase s RTVS spraviť, alebo čo sa hotujú spraviť. Ja verím, že táto strana sa nikdy možno nedostane už do parlamentu, alebo ak aj áno, tak nikdy nebude mať také dlhé chápadlá a takú moc, aby RTVS znova pretvorila na vlastný obraz.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a média. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a uznesením zo 7. júna 2023 ho odporučil schváliť. Výbor pre kultúru a médiá návrh ústavného zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Časť IV informácie obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ako spravodajca odporúčam o oboch hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ak si správne pamätám, tak my sme spojili vlastne rozpravu o tomto bode s tým nasledujúcim, lebo ja teraz predstavím krátko novelu ústavy, ktorá by mala zabezpečiť jednak princíp duálneho systému vysielania verejnoprávnych vysielateľov a súkromných vysielateľov, a jednak zabezpečenie prostredníctvom garancie v ústave financovania RTVS po tom, ako sme zrušili koncesionárske poplatky, a následne by mal prísť bežný zákon, ktorý z veľkej časti tento, túto novelu ústavy vykonáva. Takže ja teraz sa sústred... nebudem nejak podrobne hovoriť, to už nechám na tých, ktorí, ktorí predkladajú ten bežný zákon.
Poviem len, že všetci sa asi pamätáme na diskusie, ktoré sa tu viedli v decembri minulého roka, keď sa schvaľoval rozpočet. A jednou z požiadaviek pri tom rozpočte, aby bol schválený, bola aj požiadavka strany SaS, aby sa zrušili koncesionárske poplatky. Tým, že neboli nejaké silné výhrady voči tomu, hoci, samozrejme, dá sa to riešiť rôznymi spôsobmi (reakcia z pléna), a ten, no neboli teda na tej, ospravedlňujem sa, neboli na tej, na tej platforme bývalej vládnej koalície žiadne výhrady. Tak. Ospravedlňujem sa. Máte pravdu, pán poslanec. Aby som nezavádzal. Tak, tak sa nakoniec prijalo takéto riešenie, hoci, samozrejme, tých riešení je viac. To doterajšie podľa mňa nebolo úplne najšťastnejšie, pretože nezabezpečovalo dostatok finančných prostriedkov, ak to porovnáme napríklad s Českou republikou, tak tam televízia z koncesionárskych poplatkov má oveľa väčšie príjmy. Čiže tým druhým riešení, ktoré tu v prvom čítaní naznačil napríklad pán poslanec Valášek, by bolo, aby sa povedzme zdvojnásobili koncesionárske poplatky, to navrhoval pán Valášek, keď to tu hovoril. Áno, aj to by bolo riešenie, ale si myslím, že to treba zvážiť, či ideme zaťažovať ľudí cez pomerne náročnú byrokraciu koncesionárskych poplatkov dvojnásobnou platbou, keď svojím spôsobom aj tie platby, ktoré ľudia na to platia, nakoniec dostane verejnoprávna televízia, čiže keď jej to štát zagarantuje, že jej to dá v nejakej výške, tak si myslím, že vieme dosiahnuť to isté a odbremeníme ľudí od toho, aby, aby aj celú tú administratívu okolo toho, aby, aby sa tým museli zaoberať oni.
Čiže my hovoríme, že do budúcna by malo byť v ústave zagarantované, že verejnoprávny vysielateľ bude dostávať z verejných prostriedkov sumu zodpovedajúcu najmenej 0,15 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. A že podrobnosti o tomto pravidle upraví zákon s tým, že ja som deklaroval tak v pléne v prvom čítaní, ako aj na príslušných výboroch, že nebránim sa prípadnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by ešte priaznivejšie nejakým spôsobom podporil verejnoprávneho vysielateľa z hľadiska finančnej podpory z verejných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ja nejakým spôsobom ani sa nemienim hlásiť do rozpravy, pokiaľ to nebude nevyhnutné. Tá novela ústavy je veľmi stručná, takže ani netreba o tom nejak veľa rozprávať. Myslím si, že v prvom čítaní sme si o tom povedali pomerne dosť. Ale, samozrejme, ak budú nejaké otázky alebo podnety do diskusie, tak budem na to reagovať.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Takže už len, ak môžem. Áno. Ak môžem naozaj už len pár, pár slov. Po prvé. Tri roky naozaj toto komunikujeme, tri roky sa snažíme, chodili sme na ministerstvo školstva, žiaľ, tie veci sa, tie ľady sa veľmi pomaly hýbali do dnešného dňa. Po druhé, po druhé aj v PVV-čku vlastne novej úradnej vlády, teda úradníckej vlády je napísané, že pohyb detí je alarmujúci, že ten stav je alarmujúci, tak ak je naozaj niečo alarmujúce, tak, prosím vás, neodsúvajme to o ďalšie dva roky, tak ako by chcela pani prezidentka, ale ešte raz opakujem. Tú účinnosť my sme posunuli tam, kde to je nutné o tie dva roky a pevne verím, že ministerstvo školstva, keď som sa rozprával aj s pánom ministrom a ten zákon prejde, tak urobí naozaj konečne všetko preto, aby postupne sa táto vec zapracovala na školách a deti dostali to, čo potrebujú. Ďakujem pekne.
Hlasovanie v stredu o jedenástej.

Ďakujem pekne. Monika, ďakujem ti takisto. Je to fakt šialené, že o tomto sa tu dokážeme toľkoto baviť a ty si naozaj to zobrala zo širšia, chcela si otvoriť oči tým ľuďom niektorým, aby možno tú širšiu súvislosť pochopili a možno si tak aj zabudla povedať jednu vec, že pre 30 % detí je naozaj tá telesná jediným pohybom vôbec. To znamená, že oni nemajú šancu niekde sa hýbať ešte inde. To znamená, že hovoríme o základnej biologickej potrebe detí. Takže neviem, že prečo sa stále tu v podstate ešte nejak zacyklujeme dookola. Naopak si myslím, že je dobré, že máme tento zákon, že je to v zákone, základná biologická potreba detí, že je v zákone a dúfam, že to tam aj nezostane, že sa to bude ďalej rozvíjať, pretože by mali pribudnúť možno nejaké školské športové kluby. Vieme, že ten cieľ je jedna hodina pohybu detí denne práve na školách a v dnešnej dobe je dôležité o tom hovoriť, že tú zodpovednosť by mali vlastne prevziať trošku viacej tie školy. Takže áno, poďme sa pohnúť z miesta konečne a dali sme tam tie výnimky niektoré, odsúvame tú účinnosť tam, kde je to potrebné, kde naozaj tá telocvičňa nie je. Tam to odsúvame teda o tie dva roky zatiaľ, aj to sa dá posunúť, ale kopec dobrých vecí to vie aj naštartovať, tá tretia hodina, ako napríklad teda dostavbu tých telocviční a podobne. Takže ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem za slovo.
Monika, ja si myslím, že je úplne namieste byť intenzívny a byť emotívny pri tejto téme, pretože veľmi záleží na našich deťoch. Čo sa týka podpory masových športov, čo sa týka podpory klubov a hlavne v situáciách, kde tá podpora plynie od samosprávy, je to veľmi rôzne. Môže to byť super, ako je to v Poprade, a môže to byť úplne na figu, tak ako je to v Bratislave. Veľmi záleží naozaj na tých starostov a primátoroch, ako sa k tomu postavia. Preto som presvedčená, že my naozaj potrebujeme tie decká rozhýbať a na to nepotrebujeme nič extra špeciálne. Nakoniec aj v tom zákone sú pripravené nejaké špeciálne podmienky pre školy, ktoré to nedávajú úplne hneď, a takisto neohrozujeme disponibilnú hodinu štvrtákov, čo tomu bolo vyčítané. A ja sa pýtam, že čo sa tu robilo za čias, keď ešte pán Gröhling bol ministrom školstva. Veď táto otázka tu visí už od roku ´20 minimálne. Nehovoriac o tom, že aj tie predošlé vlády to zanedbali. Tak ja si myslím, že poďme hľadať spôsoby, ako sa to dá, a ja som za to, že aj keby sa tie decká prechádzali, aj keby behali okolo školy alebo si len hádzali loptu, vždy je to lepšie ako keď stále sedia na zadku a pozerajú do mobilov, to, čo tu máme teraz stále. Takže ja si myslím, že treba byť intenzívny, treba byť emotívny, pretože aby sme sa aj zobudili. Možno tí, ktorí sme sa ešte nezobudili.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem, veď sme na jednej lodi, samozrejme, to, čo vnímame ako problém, problém je, že deti a mládež majú málo pohybu, a teda aj my dospelí často. Ja viem, že keď som chodil na základnú školu, tak som prišiel domov zo školy, zakričal som také preventívne: „nemáme žiadne úlohy," nebola to vždy pravda, hodil som tašku do chodby a bežal som von s kamarátmi hrať futbal alebo bicyklovať, alebo len tak behať, alebo sa guľovať, keď bola zima. Naše deti dnes, keď som otec, tak bývame na kraji lesa, pri lúke a ja ich vždycky vyháňam a hovorím, že keď nepadajú sekery, čo robíte vnútri. Padajte von sa hrať. Takže sa snažíme ten pohyb. A treba povedať, že nie všetok pohyb sa má diať alebo deje v škole. Áno, bohužiaľ, ten pohyb v bežnom živote vo voľnom čase, v rodinách je zanedbaný, a preto to prenášame na školu. Takže chceme, všetci chceme viac pohybu pre deti, aj títo predstavitelia týchto školských asociácií, združení povedali a pochválili dobrý úmysel predkladateľov, súhlasia s ním. To vyjadrili úplne jasne. Takže nejde o to, že by to nechceli alebo že by to niekto nechcel. Ide o to, aby sme to urobili dobre a nie zle.
Problém je, že ak sa robia zmeny v školstve na poslednú chvíľku pred prázdninami, niečo, čo má platiť od 1. septembra, je to problém. Pretože ak jeden kolega hovoril, že školy o tom vedeli, ale školy nemôžu vychádzať z toho, čo je navrhnuté, ale z toho, čo je schválené, a to stále ešte nie je. To znamená, že vlastne môžu konať, uzatvárať zmluvy a tak ďalej až potom. Pretože dopredu nevedia, či to bude platiť, nevedia predikovať výsledok hlasovania, ktoré bude pravdepodobne v utorok. Čiže už naozaj v poslednej dekáde júna. Takže ja vám ešte raz chcem všetkým poďakovať. Nie sme v spore, len hľadáme taký dobrý, dobrý spôsob, aby sa dobre aplikoval a aby sme neublížili tým, na ktorých pleciach tá aplikácia bude stáť.