Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní tento návrh zákona, ktorý ste schválili v prvom čítaní ústavnou väčšinou a pretože je to podľa mňa úplne normálna vec. Hovorí sa tu o slobode a informovanosti pre rodičov navštevujúcich, deti navštevujúcich školy a vychádza to vlastne z dokumentov, ktoré sú medzinárodne prijaté, ale aj zo slovenských zákonov napríklad zo zákona o rodine. Ja...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní tento návrh zákona, ktorý ste schválili v prvom čítaní ústavnou väčšinou a pretože je to podľa mňa úplne normálna vec. Hovorí sa tu o slobode a informovanosti pre rodičov navštevujúcich, deti navštevujúcich školy a vychádza to vlastne z dokumentov, ktoré sú medzinárodne prijaté, ale aj zo slovenských zákonov napríklad zo zákona o rodine. Ja by som v úvodnom slove teda načrtol návrh toho zákona a potom môžme diskutovať.
Tento návrh zákona dopĺňa do § 3 nové písmeno, ktoré znie: Rešpektovanie práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Toto je formulácia, ktorú som nevymyslel ja, ani právnici, ktorí tento zákon písali, ale ktorá je napríklad v Charte práv Európskej únie alebo v základných právach medzinárodných dohôd a takisto ako v spomínanom našom zákone o rodine.
Na základe tohto práva zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením rodičov sa vkladá nový článok XVa. Ja dopredu upozorňujem, že sa bude, podám malinký pozmeňovák, ktorým to upravím na XVb, pretože medzitým sa schválil zákon o telesnej výchove, ktorý bude XVa, takže toto bude musieť byť XVb. To len upozorňujem. Ale to je jedna vetička, ktorú nám pripravili z OLAP-u. Takže čo sa tam ale teda vkladá bez ohľadu na to, ako sa tu bude volať. Po prvé. Škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Po druhé. Rodič má právo, aby mu škola v celku alebo v ním určenej časti vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada. Čiže vo všeobecnosti je tu takáto požiadavka lepšej informovanosti pre rodičov. Na základe komunikácie s OLAP-om sme prijali v spoločnej správe pozmeňovák, kde tak aby to bolo v súlade s GDPR a s ďalšími zákonmi, aby boli presne stanovené aké teda informácie, aby sme teda nemuseli opisovať, písať, že aký má príjem učiteľ alebo nejaké iné informácie, ktoré sú irelevantné a ktoré zároveň chránia súkromie učiteľa. Ide o to, čo sa týka tej výchovy a vzdelávania.
Ďalší bod. Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe číslo 2. Tá príloha takisto bola pozmeňovákom upresnená, aby neboli žiadne pochybnosti, že je to v poriadku v súlade s GDPR aj s ďalšími zákonmi. Tu chcem povedať, že v médiách sa často používa výraz sexuálna výchova, nie je to tak. My nakoniec predmet sexuálna výchova ani nemáme, v rámci slovenského školstva máme predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu, ale používame tu naschvál v tomto zákone formuláciu sexuálneho správania, pretože niektorí, ktorí mne z nepochopiteľných dôvodov túto slobodu, toto právo rodičov by nechceli, aby bolo, aby bolo zaručené, tak hovoria o tom, že niekto bude brániť deťom, aby sa učili o rozmnožovacej sústave. Rozmnožovacia sústava na biológii nie je sexuálne správanie. To je o tom, že sme muži a ženy, to prípadne niekomu môže dokonca dnes už aj vadiť, že sme muži a ženy a o tom teda, že sa pohlavne rozmnožujeme. To je fakt, to nie je sexuálne správanie samo osebe, pretože aj ľudia, ktorí sa sexuálne nejak aktívne nekonajú, stále sú muži a ženy, chlapci a dievčatá. Majú rozmnožovaciu sústavu. Čiže naozaj my nehovoríme o nejakom zatajovaní informácií alebo tabuizovaní témy. Práve naopak, snažíme sa, aby tá komunikácia medzi školou a rodičmi sa zlepšila. To ako učiteľ, ako rodič veľmi vítam, lebo viem, že tam sú často zádrhely. Ale čo je ešte dôležitejšie, aby sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi a ich deťmi. Pretože rodič bude vedieť, že v škole budú preberať túto veľmi dôležitú a potrebnú tému a môže aj vopred alebo aj následne sa so svojimi deťmi o tom porozprávať. Čo môže byť aj pre rodičov dobrá príležitosť povedať si okej. Áno, preberajú to v škole, skutočne je to primerané ich veku, naozaj sa treba s nimi o tom porozprávať a ten rodič buď dostane informáciu, že ideme na základe školského vzdelávacieho programu, máme to v učebnici na strane tej a tej aha. Tak pozrie si fajn, tak toto preberajú. Tak sa o tom porozprávame. Pretože to je veľmi osobná, citlivá téma, ktorá v prvom rade má byť prežitá, prebratá, odkomunikovaná v rodine. Škola tomu môže, samozrejme, výrazne pomôcť. Vieme, že na rozdiel od rodinného prostredia, ktoré je skôr také spontánne, dlhodobé, tak škola postupuje tak systematicky, téma po téme, takže sa to vhodne dopĺňa.
Po štvrté. Rodič má právo požiadať školu, aby dieťa alebo žiak absolvoval výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti, ktorú rodič považuje za dôležitú z hľadiska jeho filozofického a náboženského presvedčenia len na základe jeho predchádzajúceho informovaného súhlasu. To je niečo, čo by som ja nazval, že režim B, to prvé bolo režim A, kde škola má povinnosť každého jedného rodiča informovať vopred v takom rozsahu, ako tam bolo spomenuté, ak ide o výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Tuto naopak škola nemá povinnosť, ale rodič má právo, ak sa zaujíma aj prípadne o iné oblasti, ktoré sa týkajú jeho náboženského a filozofického presvedčenia, aby bol o nich informovaný a prípadne vyžadoval informovaný súhlas aj v týchto oblastiach. Čiže toto nemá škola povinnosť rodičov informovať, ale konkrétny rodič môže povedať, pre nás z hľadiska náboženského a filozofického presvedčenia je aj toto dôležitá téma a chceli by sme byť o nich informovaní. Tak ako pri niektorých zákonoch ľudia používajú argument, ktorý je, by som povedal, že extrémny, tak tu často sa používa napríklad to, som zachytil u mnohých, že niekto bude popierať holokaust a vyžiada si to, že kedy sa jeho dieťa o tom učí a povie, že on nechce, aby sa o tom v škole učil. Niekoľko poznámok. Ak sa nemýlim, tak v našom Trestnom poriadku je popieranie holokaustu trestné, to znamená, že by na seba tento rodič len upozornil a mohol by mať veľké nepríjemnosti nielen z hľadiska trestného, ale sociálneho a ďalšia vec je, je to vec, ktorá je v učebnici. To znamená, to sa nedá preskočiť. Navyše ak je to súčasťou z diela výchovného, teda pardon štátneho vzdelávacieho programu, tak z toho dieťa bude aj skúšané. Navyše nechcem nikomu teda radiť, ale myslím si, že ak by dneska niekto na tom tak strašne trval, tak má niekoľko možností vyhýbať sa takejto téme, ak vie, že dieťa bude také niečo preberať, tak ho môže nechať doma. Dneska rodič nemá problém ospravedlniť dieťa ani na viac dní.
A ďalšia vec je, keď máme problém, filozofický problém s tým, že rodičia majú nejakú možnosť výraznejšie vplývať na výchovu a vzdelávanie svojich detí, tak potom čo domáce vzdelávanie. To už je potom z tohto pohľadu týchto kritikov úplná katastrofa. Lenže podľa mňa to vôbec katastrofa nie je. Pre dobro dieťaťa je výchova a vzdelávanie dôležité a úplne prirodzené. Celé ľudské dejiny a rovnako aj dnes napriek všetkými kultúrami, civilizáciami tí prví, ktorí sú zodpovední za svoje deti, ktorí majú najpozitívnejší vzťah k nim, sú rodičia. Ak poukážeme na to, že aj v rodinách sa prejavujú patologické javy. Prejavujú a v školách nie? Prečo by som mal veriť viac učiteľovi alebo dokonca nejakému úradníkovi alebo nejakému aktivistovi z mimovládky vo všeobecnosti viac ako vlastným rodičom? Preto si myslím, že tak ako podporujeme slobodu v rámci inštitútu domáceho vzdelávania, ktoré sa môže naozaj týkať veľmi širokého spektra. Úplne krížom-krážom, tak nevidím najmenší dôvod, aby to, čo máme skutočne v medzinárodných dokumentoch aj v slovenských zákonoch, aby sme neaplikovali aj do školského zákona. Očakávam od toho naozaj posilnenie úlohy rodičov, posilnenie komunikácie medzi rodičmi a školou aj medzi rodičmi a deťmi.
Po piate. V prípade ak rodič neudelí informovaný súhlas pod ods. 3 a 4 škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť. No tu som tiež počul rôzne náreky, že to ako si prakticky predstavujete. Viacerí tí kritici nie sú rodičia, dokonca ani učitelia, takže nevedia, že sa to deje bežne. Ja som za posledné týždne niekoľkokrát podpisoval našim deťom informovaný súhlas, ktorý sa týkal napríklad exkurzie. Či už v rámci vyučovania nejakej kratšej alebo celodennej. To sa deje úplne bežne. Úplne bežne, keď dieťa nejde, tak sa zabezpečí nejaký náhradný program. Tie možnosti sú rôzne. Môžem ich vymenovať. Jedna z nich je, že ak je v ročníku viacero tried, tak to môže byť v tom istom ročníku v susednej triede dieťa alebo ak je to nejaká činnosť, ktorá je povedzme nejakou externou prednáškou, tak sa môže dať na koniec vyučovania a dieťa môže ísť domov. Je to nakoniec podobné, ako keď je oslobodený od telesnej výchovy.
Ďalšia možnosť je, ak by išlo o menšie dieťa, že si ho rodičia môžu vyzdvihnúť a zobrať domov. Opakujem znova, úplne bežne sa to deje v iných prípadoch, ktoré sú zapríčinené buď pred oslobodením od telesnej výchovy, alebo že z rôznych dôvodov sa dieťa napríklad nemôže zúčastniť exkurzie. Napríklad bolí ho noha, má problém s nohou, tak nepôjde na externú exkurziu a zostane buď v inej triede, alebo zostane doma. Takže s tým nie je žiaden nejaký zásadný problém. O to viac, že takéto veci sa nedejú zo dňa na deň. Tí, ktorí učia, tak vedia, že v auguste, koncom augusta, keď sú pedagogické porady, tak sa pripravuje plán činnosti na celý rok. Ak máme nejaké externé aktivity, prednášky, tak sú zvyčajne naplánované celoročne, prípadne sa to aktualizuje počas školského roka. Čo sa týka vyučovania v rámci predmetov, v prípade sexuálneho správania by to mohla byť možnože aj tá biológia, ale určite občiansky náuka, náboženstvo, etická výchova sú osnovy podľa, ktorých sa postupuje. Vieme, že povedzme prídeme k tomu niekedy v novembri na prelome novembra, decembra, čiže nie je žiadne, že z ničoho nič netušiaci učitelia v panike alebo riaditeľ musí na poslednú chvíľu informovať rodičov. V škole sa veci plánujú, takže s tým nejaký problém nie je.
Po šieste. Práva patriace rodičovi podľa ods. 1 a 5 patria aj iným zákonným zástupcom. To je zrejmé. Teraz ešte niečo z dôvodovej správy. Spomínal som niektoré princípy, ktoré sú aj v medzinárodných dokumentoch. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu ku škole uplatniť. Napĺňa sa tým ustanovenie článku 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. Citujem: "Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením a rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie článku II. dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva bude rešpektovať právo rodičov, zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". By som tu chcel upozorniť na jednu vec, že ono sa to tak nejak posunulo. Je to skôr asi taká pravdepodobne komunistická, marxistická teória, že akosi štát nejak tak preberá detí, že štát je ten zodpovední, že štát vie, čo je najlepšie pre deti. Ja osobne teraz hovorím za seba. Vychádzam z toho, že výchova a vzdelávanie je mojim právom a mojou povinnosťou ako rodiča a ja delegujem na školské zariadenia, prípadne iné organizácie výkon tejto činnosti. Samozrejme, veľmi rád, pretože školám dôverujem. Zvlášť ak si ich môžem vybrať. Čo som rád, že na Slovensku sa to dá a nemyslím tým len rozdiel medzi štátnymi a neštátnymi školami, ale v rámci jednotlivých škôl. Takže tá možnosť tu je. Takisto pre tých rodičov, ktorí majú problémy z rôznych dôvodov, či už nábožensko-filozofických alebo aj praktických, že si môžu zvoliť inštitút domáceho vzdelávania, ktorý som vždy podporoval a podporovali sme ho aj v tomto volebnom období. Takže primárni sú rodičia. Škole to delegujú. Nemôžeme v žiadnom prípadnom prípade pripustiť to, že je primárnym štát. To sme zažili za komunistov, keď doslova rodičia sa museli obávať, že sa náhodou v škole dozvedia, čo si naozaj myslia rodičia. Komunistický totalitný režim nerešpektoval vôbec slobodu rodičov a právo rodičov. Tak si myslím, že toto máme v demokracii za sebou a že slobody a práva rodičov sa nielenže nemusíme báť, lenže máme ich maximálne podporovať. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. IV základných zásad okrem iného uvádza: "rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". Takže ak toto máme v medzinárodných dokumentoch, v ústave, v zákone o rodine je veľmi praktické, aby sme to mali aj v školskom tzv. školskom zákone.
Ďalšia vec je, že toto nie je zákon, ktorý sme si vymysleli preto, že nemáme čo robiť alebo že skúsime niečo zaujímavého prijať, ale reaguje naozaj na prax. Myslím, že o tom všetci viete. Prebieha to médiami, deje sa to aj práve teraz tieto veci. Návrh reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V nedávnej dobe ide napríklad o nevhodné publikácie o tzv. sexuálnej a vzťahovej výchove, ktoré sú ponúkané ako edukačné publikácie na školy. Sú tu vymenované v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť. Niektoré sú autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako učebnice, hoci skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka. Viete tento zákon nehovorí, nezakazuje ani tieto učebnice, ani prednášky vychádzajúce z týchto učebníc. Hovorí len jedno. Rodičia majú vedieť, majú právo, aby o tom vedeli, že niekto s takým niečím prišiel. A ak rodičia súhlasia, že deti majú byť vzdelávané, vychovávané o sexualite takouto formou, tak je to právo ich rodičov.
Ešte raz, prosím vás aj kritici tohto zákona, čo je oprávnené, nezavádzajte a netvrďte, že my zakazujeme niekomu niečo. Vôbec, tento zákon prináša slobodu, rozširuje možnosti rodičov, aby o tom vedeli. Viete, ja tu nemôžem ukazovať obrázky a časti tých učebníc, lebo v rokovacom poriadku sa to nesmie, ale keď som napríklad bol v relácii vo štvrtok TA3, tak tam som na kameru mohol ukázať nejaké veci a myslím si, že niekto povie no a čo, však to je v pohode. Dobre, keď je to pre teba v pohode, veď však svojim deťom to môžeš doma ukazovať. Môžeš kľudne súhlasiť, že nech sa tvoje dieťa zúčastní. Ale keď nejaký rodič hovorí prepáčte, ale ja nechcem ukazovať rôzne tvary pohlavných orgánov a rôzne sexuálne praktiky, ja neviem, svojej 12-ročnej dcére, tak by mohol mať na to právo, milí kolegovia, zvlášť teda progresívneho a liberálneho zamerania. Každé dieťa je individuálne. Pretože pochádzam z viacdetnej rodiny, sám mám 4 deti, tak viem, že deti sa vyvíjajú rôzne a že nedá sa povedať, že všetci šiestaci, všetci siedmaci alebo všetci deviataci sú na tom rovnako. Proste niekto povie, viete čo, naše, naša dcéra, náš syn sú takí detskejší a ešte nepotrebujú sa týmto zaoberať. Veď áno, však, samozrejme, chlapec, dievča, ocko, mamička, to nie je problém, to vieme od malička, ale takýmto spôsobom naozaj nepotrebuje teraz riešiť rôzne veci, ktoré naozaj sú kontroverzné. Ak niektorí rodičia usúdia, že áno, tento zákon im to absolútne nijakým spôsobom nebráni, nezakazuje. Čiže čo hovoríme? Právo a sloboda pre rodičov. Právo na informácie a sloboda zaujať informovaný postoj k týmto veciam. Spomínané publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školu a rodičmi. Primárnou úlohou vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Môžem vám povedať teda znova na rozdiel od viacerých, ktorí sa k tomu vyjadrujú a píšu, či už v rámci politiky, alebo v rámci nejakého mediálneho priestoru, že som rodič, dlhoročný učiteľ a bol som aj triedny učiteľ. Musím vám povedať, že, samozrejme, a to asi vie každý, nie je žiaden objav, že tam, kde rodičia komunikujú so svojim dieťaťom, zaujímajú sa o neho, zaujímajú sa o to, čo sa deje v škole, nielen o to, aké má známky, ale aj čo ste rozprávali, čo ste sa naučili, aké máte vzťahy so spolužiakmi, čo preberáte s kamarátmi. Rodičia, ktorí aktívne prichádzajú do školy, zaujímajú sa, chcú mať informácie, tak tam tie deti dosahujú veľmi solídne výsledky, citeľne lepšie ako deti, kde rodičia z rôznych dôvodov, možno aj objektívnych, sa príliš nezaujímajú, neinformujú a sú radi, že vlastne dieťa donesú ráno do školy a poobede si ho vyzdvihnú, prípadne príde domov samé. Takže toto je naozaj niečo, čo ako rodič, ako učiteľ, ako triedny učiteľ viem vysoko oceniť. Informácie, komunikácia medzi rodičmi a školou. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám. Napríklad aj účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie a naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Chcem tiež podotknúť, ako triedny učiteľ mám skúsenosť, kde naozaj rodičia, ktorí spolupracovali, teda nielen tak akoby bilaterálne, že my, naše dieťa a škola, učiteľ, ale aj rodičia detí v jednej triede a malo to tiež veľmi dobrý dopad na atmosféru v triede, na spoluprácu so školou, na výsledky detí aj na ich vzdelávanie, aj na ich výchovu.
Posledná vec. Nejaké vplyvy. Bez debaty bude mať návrh pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ministerstvo financií nemá žiadne námietky, nebude to stáť nič navyše.
Ďakujem.
Skryt prepis
