Videokanál klubu

Ďakujem. Ja by som najprv reagoval na pána kolegu, že za šesť rokov sa nič neudialo. Tvrdím, že tak ako v minulosti aj v súčasnosti dá sa problém s medveďmi riešiť v rámci existujúcej legislatívy. Tu by som len upozornil na ten rozdiel, že kým bežný užívateľ, ktorý by chcel medveďa odstreliť, potrebuje výnimku. Ten tzv. zásahový tím robí v inom režime, čiže on výnimku nepotrebuje, on ju má prakticky paušálne. Čiže ktorýkoľvek medveď, ktorý je odborníkmi, zdôrazňujem, odborníkmi, ktorí sú členovia tohoto zásahového tímu označenia ako tzv. problémový medveď môže byť eliminovaný, hej, či už odstrelením alebo nejakou inou formou z tej populácie. Čiže naozaj treba len zvýšiť intenzitu ich činnosti. A tá podstata sporu nie je v tom, že či regulovať medvede alebo neregulovať, ale je v tom, že či ich regulovať plošne, to znamená uplatniť na nich ten tzv. princíp kolektívnej viny alebo eliminovať len tie jedince, ktoré naozaj sa nejakým spôsobom previnili voči tomu dobrému spolunažívaniu s človekom.
Pokiaľ ide o udeľovanie tých výnimiek, ja by som len pripomenul, že len pomerne v nedávnom období boli udelené dve výnimky veľmi veľkého rozsahu a určite o tom viete, páni kolegovia, ktorí sa o to zaujímate. Jedna bola na možnosť riešiť kormorány, či už plašením alebo vo výnimočných prípadoch aj odstrelom. Táto výnimka platí na mnohých revíroch rybárskych. A žiadal si o ňu priamo Slovenský rybársky zväz. A takisto nedávno bola udelená výnimka na reguláciu škorcov, ktoré spôsobujú škody na vinohradoch.
Čiže nie je to tak, že by s danou legislatívou ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predseda, na prvý pohľad tento zmysluplný návrh má z môjho pohľadu minimálne dva taká závažnejšie nedostatky. V prvom rade ide o jeho rozpor s právom Európskej únie. Táto právna úprava, tak ako ju navrhuje pán poslanec Kuffa je v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známej aj ako smernica o biotopoch, a to konkrétne s ustanovením čl. 16 tejto smernice. Čiže poslanecký návrh sa zaoberá dvomi problémami. Tým prvým je otázka potreby alebo nutnosti posudzovania tých takzvaných alternatívnych riešení pri povoľovaní výnimiek z podmienok druhej ochrany.
Spomínaná smernica nám explicitne ukladá povinnosť tieto alternatívne riešenia posudzovať. Čiže to posudzovanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o tej výnimke z podmienok druhej ochrany a prípadne pre povolenie tejto výnimky. Odkedy je Slovenská republika členských štátom Európskej únie myslím, že nemusím tu pripomínať páni poslanci, že všetky právne predpisy Európskej únie sú pre nás záväzné a nielen tie, ktoré sa nám páčia. Čiže aj keď sa nám to možno nepáči, nevieme sa s tým ináč vysporiadať. Tento článok 16 smernice bol transponovaný práve do tohoto spomínaného § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Čiže ak by sme chceli upustiť od posudzovania alternatívnych riešení, museli by sme ísť cestou zmeny príslušnej smernice, čo samozrejme vieme všetci že je pomerne komplikovaný a dlhotrvajúci proces. A myslím si, že v tomto konkrétnom prípade, ktorý pán poslanec Kuffa chce svojim návrhom riešiť, že máme aj, dá sa povedať, jednoduchšie riešenia toto problému.
Druhým problémom na ktorý upozorňuje je zadefinovanie závažnej škody v sume nad 300 euro. Dalo by sa diskutovať samozrejme odborne o tom, že či 300 a prečo nie 250, alebo 600 euro, alebo nejaká iná suma. Ale podstatné je, že tá závažná škoda sa určuje pri rozhodovaní orgánu štátnej správy len v tomto jedinom prípade a to znamená pri posudzovaní, prípadnom udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany, čiže pri tom § 40. Kým tu splieta sa dokopy otázka náhrady škody, ktorá je spôsobená chránenými živočíchmi, takzvanými určenými živočíchmi, medzi ktoré patrí napríklad aj vlk, medveď, bobor a niektoré ďalšie druhy, toto je riešené v tom istom zákone, ale v iných paragrafoch 100, § 97 až § 102 a podrobnosti sú následne upravené vo vykonávacom predpise, čiže vo vyhláške. Čiže samotnú náhradu škody aj keby sme túto závažnú škodu do zákona v § 40 explicitne zadefinovali, tak samotný proces náhrady škody to nijako neovplyvní. Čiže môžme, môžme o tom samozrejme ďalej diskutovať, ale ak má niekto, napríklad pán poslanec, dojem že rozhodnutia orgánov štátnej správy, napríklad ministerstva životného prostredia pri udeľovaní výnimiek podľa § 40 sú nejako nedostatočné alebo sú nejako limitované súčasnou právnou úpravou, ja nezdieľam tento názor. Keďže sme sa dozvedeli, že teda primárnym dôvodom tohto poslaneckého návrhu bolo riešenie situácie s medveďom hnedým na Slovensku. Pripomínam len že zaoberali sme sa problematikou medveďa hnedého aj na mimoriadnom výbore pre pôdohospodárstva a životného prostredie a môžem konštatovať, že nakoniec sme dospeli k zhode aspoň to, že uznesenie, ktoré sme prijali boli všetci členovia prítomní výboru schopní zaňho zahlasovať. A ja si myslím, že tak ako sme boli schopní nájsť zhodu pri formulácii uznesenia, že budeme vedieť nájsť zhodu aj pri jeho realizácii.
Naše odborné názory sa možno do určitej miery rozchádzajú. Osobne zastávam názor, že naozaj pri posilnení toho existujúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého v gescii ministerstva životného prostredia a plus pri dôslednom naplnení všetkých tých bodov nášho uznesenia z výboru, že vieme tú situáciu výrazne zlepšiť. Nie je pravda, že by sa problémové medvede neriešili. Riešia sa veľmi, veľmi operatívne, ale súčasne je pravda, že je v tejto oblasti ešte veľa čo zlepšovať.
Pokiaľ ide o ten holandský parlament a operatívne riešenie škôd spôsobenými vlkmi. Ja by som len pripomenul ten rozdiel medzi nami a holandským, Holandskom. U nás, našťastie, aj keď v rôznych obdobiach, v rôznych počtoch vlky sú dlhodobo súčasťou našej fauny a samozrejme tá spoločnosť aj ten život v tých oblastiach, kde sa vlky vyskytujú je na to istým spôsobom adaptovaný, takže môžme sa naozaj ďalej výklad o tom, ako to spolužitie s vlkmi, tak aby sa tie hospodárske škody minimalizovali, ako to ďalej zlepšovať. Kdežto v Holandsku boli vlky vyhubená už minimálne pred 150, 200 rokmi, čiže tam vlastne vlk prichádza do územia, kde nejaká adaptácia, či už tej úrovni ochrany tých hospodárskych zvierat, alebo celkovo obyvateľstva krajiny je prakticky na nulovej úrovni ten istý problém, keď vlky obsadzujú opätovne po stáročiach iné krajiny, kde boli dlhodobo vyhubené a samozrejme, že tá miera konfliktu, aj tá miera pozornosti je potom patrične vyššia. Naopak, keby sme išli smerom na východ alebo na juhovýchod od našich hraníc, tak môžem vám povedať, že napríklad také Rumunsko má oveľa väčšiu populáciu vlkov, oveľa väčšiu početnosť voľne sa pasúcich zvierat, najmä teda ide o ovce priamo v areálu súvislého výskytu vlka. A nejaké výraznejšie problémy tam nie sú. Lebo tá historická kontinuita toho spolužitia medzi človekom pastierom a vlkom a ochranou tých stád nebola nikdy narušená, tak ako u nás, alebo úplne narušená ako, ako vyhubením vlka ako v západnej Európe. A preto tam majú veľmi osvedčená po stáročia, osvedčené spôsoby ako si tie stáda veľmi efektívne chrániť. Rád vám o tom povyprávam, nech zdržiavať tento parlament. Takže možno, možno na výbore alebo, alebo v kuloároch.
Takže ak má pán predkladateľ konkrétne poznatky, že niekde niečo nefunguje. Myslím si, že vieme to riešiť v rámci existujúcej legislatívy. Vieme to riešiť pri napĺňaní uznesenia k problematike medveďa hnedého nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nemyslím si, že to cestou navrhovaných zmien v § 40. Je to najjednoduchšie a najsprávnejšie riešenie. A opätovne zdôrazním, to čo som povedal na začiatku, že ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou určite by sme najprv museli dosiahnuť zmenu spomínanej smernice Európskej únie. Ďakujem.