Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy. Poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí, Zuzana Šebová, Richard Raši a Vladimír Baláž predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o postavení, pôsobnosti a financovaní Asociácie na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky.
Reagujeme tak na záväzok aj vlády, ktorá vo svojom programovom vyhlásení sa zasadí alebo sa plánovala zasadiť o podporu nezávislého financovania pacientskych organizácií. Takisto v programovom vyhlásení vlády uvádza záväzok vytvoriť pacientskeho ombudsmana. Tento návrh zákona určitým spôsobom si nedokonale ale reaguje na tieto obidve sľuby. Treba si uvedomiť, že práve Asociácia na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky už dve desaťročia vykonáva funkcie ako pacientskeho ombudsmana. Ako združenie zastrešujúce 50 organizácií v oblasti ochrany práv pacientov. Má v tejto oblasti dlhoročné praktické skúsenosti a výsledky a svoju štruktúru a metódy práce plne prispôsobené potrebám efektívnej ochrany práv pacienta. Toto nakoniec oceňujú aj ostatné pacientske organizácie a nielen tie, ktoré sú združené v tejto najväčšej strešnej organizácii, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky. Na môj podnet sme usporiadali niekoľko pracovných stretnutí na pôde zdravotníckeho výboru. Najprv len so samotnou strešnou organizáciou a následne na tieto pracovné stretnutia okrem poslancov zdravotníckeho výboru boli pozvané všetky pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia. Samozrejme, tie, ktoré sme mali možnosť pozvať. Avšak tých stretnutí, keďže tie stretnutia boli dve, tak zároveň sme pacientskym organizáciám predložili aj našu prosbu, aby na ďalšie stretnutie a zároveň, aby výsledky rokovania z toho prvého stretnutia, aby oboznámili ostatné pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia, o ktorých majú prehľad a vedia, že sú.
Mnohé pacientske organizácie, samozrejme, oni sú združené v treťom sektore, pôsobenia niekedy len veľmi, by som povedal, príležitostne. A preto sme nemali ani ambíciu úplne každého jedného osloviť. Nakoniec v súčasnej dobe, v súčasnej legislatíve my nemáme zadefinované zákonom, čo vlastne pacientska organizácia presne je. Ide, ako som povedal, o organizácie tretieho sektora, väčšinou občianske združenia, ktoré vo svojich stanovách definujú práve tieto svoje, svoj pôsobenie, pôsobnosti tým, že sa venujú problematike častokrát pacientov so špecifickými ochoreniami a potom ich spoločne zastupujú.
Ako som povedal programové vyhlásenie vlády obsahuje aj záväzok podporiť nezávislé financovanie pacientskych organizácií, a tým posilniť zákonom aj ich postavenie. Samozrejme, toto by vyžadovalo veľmi komplexné, by som povedal, legislatívne návrhy. Však som rád, že väčšina pacientskych organizácií, ktoré sme mali príležitosť komunikovať na pôde zdravotníckeho výboru možnosť financovania strešnej organizácie, ktorá je, samozrejme, otvorená prijímať aj ďalších členov. Ale zároveň, ktorá vytvorí tzv. neinvestičný fond, ktorý následne bude môcť byť použité na financovanie potrieb aj ostatných pacientskych organizácii na území Slovenskej republiky. Táto idea našla pochopenie, a teda aj podporu. Z tohto pohľadu potom si poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky osvojili návrh, ktorý, návrh zákona, ktorý predkladáme a ktorý vznikal na pôde Asociácie na ochranu práv pacientov s tým, že tento zákon tu predkladáme, ktorý je, samozrejme, otvorený ďalšej diskusii medzi prvým a druhým čítaním.
Pokiaľ sa plénum rozhodne tento zákon podporiť v prvom čítaní a posunúť ho do druhého čítania. A ja budem na pôde zdravotníckeho výboru organizovať ďalšie pracovné stretnutia, kde budem môcť a bude možné tento návrh zákona precizovať ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi.
Účinnosť tejto navrhovanej úpravy sa navrhuje od 1. júla 2023. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne je s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko predpokladá, že štát bude v rámci rozpočtu, vymedzí určité finančné zdroje, ktorým bude podporovať práve pacientske organizácie na Slovensku. Ja si osobne myslím, že pacientske organizácie, ako aj celý tretí sektor, to veľmi dobre vieme, majú nezastupiteľnú úlohu aj v rámci zdravotného systému. Mnohé organizácie sú obrovskou pomocou pacientom, ktorých zastupujú. A bez ich pomoci by mnohokrát často dochádzalo aj k porušeniu ich práv, ale zároveň mnohí títo pacienti by nemali dostatok informácií, mohli by sa strácať v tom zdravotnom systéme a zároveň vytvárajú veľmi dôležité komunitné združovanie pacientov s jednotlivými diagnózami, čo má špecifický zmysel najmä u zriedkavých chorôb, kde sú si vzájomne títo pacienti veľkou, ako aj psychickou podporou. Ale zároveň, zároveň aj veľkým, by som povedal, zdrojom inšpirácie, ako sa s daným ochorením vysporiadať a ako prechádzať aj celý našim zdravotným systémom.
Takže z tohto pohľadu ide naozaj o, o veľmi, by som povedal, zákon, ktorý je silne sociálne ladený. Nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, ani sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľte mi teda, aby som vás požiadal aj o podporu tohto predmetného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla tento návrh zákona. Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Osobitne chceme si pripomenúť tých, ktorí nebojácne 25. marca 1988 sa postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako deň hrdosti.
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marca Deň zápasu za ľudské práva, výročie Sviečkovej manifestácie. Tento rok sme si pripomenuli 35. výročie tohto dňa. Pätnásty marec je jeden z najvýznamnejších výročí v novodobých slovenských dejinách. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich, aj neveriacich. V tomto ohľade je to kvalitatívne významný prelom, pretože dovtedy, kým sa robili manifestácie, tak buď to boli manifestácie neveriacich, alebo manifestácie veriacich. A v tento deň sa spojila celá Československá republika, teda ľudia tí, ktorí žili na území Slovenska.
Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou zoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno tento deň považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo 17. novembra 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti pri Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody. Hlavne právo na slobodu zhromažďovania sa zaručenú Ústavou Slovenskej republiky z roku 1960. Mohli by sme predpokladať, tak ako pri iných právach, že v Ústave Slovenskej republiky právo na zhromažďovanie rovnako ako napríklad právo na vierovyznanie podľa vyjadrenia niektorých zodpovedných ľudí neplatili v Československu, boli v tej ústave len kvôli zahraničiu. Bol porušený aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery Helsinského aktu z roku 1975 a závery následnej Madridskej konferencie z roku 1983.
V našom zákone spoločne s kolegami navrhujeme, štátny sviatok 25. marca Deň zápasu za ľudské práva a výročie Sviečkovej manifestácie, ktoré bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja. By som vás chcela veľmi úprimne požiadať o podporu tohto zákona a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ja, ja iba krátko. Ja sa chcem Filipovi Kuffovi aj poďakovať za to, že inicioval ten spomínaný výbor pre európske záležitosti, lebo naozaj my po týchto skúsenostiach, čo sa dejú na Slovensku za posledné obdobie, potrebujeme sa aj my brániť a potrebujeme byť výraznejší v ochrane hodnôt, lebo my sme dlho boli ticho, ustupovali sme, boli sme tolerantní, ale už nám to prerastá cez hlavu a, a vidíme, že, že kde to vedie.
Pani prezidentka k takýmto urážlivým výrokom ľudí z Progresívneho Slovenska alebo liberálne zmýšľajúcich, ona, ona sa vtedy k tomuto absolútne nevyjadrí. Ja som čakal niekoľko dní od európskeho výboru, že či aspoň okrajovo, aspoň okrajovo sa nezastane väčšiny obyvateľov Slovenska. Samozrejme, že to neurobila. Potvrdila tým len to, že je prezidentkou len určitej skupiny ľudí a nie všetkých obyvateľov Slovenska.
No a neviem, či mám potvrdenú informáciu, možno sa mal vyjadriť aj expremiér Edo Heger, ospravedlňujem sa vopred, ak mám mylnú informáciu, ale že vraj pána Šuchu, pána Šuchu nominoval on do tejto funkcie alebo odporučil, tak ja si myslím, že mohol by sa krátko aj on vyjadriť k takémuto útoku na, na slušných ľudí na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Minulý týždeň som sa ako nečlen európskeho výboru zúčastnil na tomto mimoriadnom výbore, kde bol osobne aj pán profesor Šucha. Jeden, ktorý sa hrdí titulom, že je jeden z najmladších vymenovaných profesorov na Slovensku. Viete, to je pre mňa, pre mňa ako človeka s racionálnym zmýšľaním a so zdravým sedliackym rozumom, takýto ľudia ako aj pán Šucha môže mať titulov koľkokoľvek, ale za takéto vyjadrenie, za takéto poníženie slušných, normálnych ľudí na Slovensku, väčšinu obyvateľov tejto krajiny, ako je cez čiaru a, a cez, aj cez hranicu normálnosti. Ja trvám na tom a súhlasím, čo zaznelo na výbore, nech sa pán profesor Šucha verejne ospravedlní, ale aj na tom, aby bol z tejto funkcie odvolaný. Ako toto, keď si dovolí urážať Slovákov jeden ak nie možno aj najvyšší zástupca Európskej komisie na Slovensku, tak tento človek na tomto poste nemá čo robiť. Nech si uvedomí, že nezastupuje iba mizivú minimálnu skupinu ľudí, ktorých oni urážajú. Najviac kričia o tolerancii, oni urážajú majoritu spoločnosti, ja s nimi za, za tie roky, ako som poslancom, mám svoje skúsenosti. Ako čo som si ja od týchto tolerantných ľudí zažil tie vyhrážky a cez správy aj osobné invektívy, aj s jedným umelcom, ktorý sa hrdí titulom národný umelec, takmer fyzicky na mňa zaútočil, už veľa tomu nechýbalo, takže ja na týchto ľudí mám svoj názor a vyprosím si od vysokého európskeho zástupcu na Slovensku, aby urážal tuto slušných ľudí na Slovensku. Takže pán Šucha by sa mal vzdať tejto funkcii dobrovoľne a ešte na výbore, keď si dovolí povedať, že je konzervatívne zmýšľajúci, videl som na väčšine členov okrem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Zemanová, milá Anka, vypočuli sme si v tvojom vystúpení stanoviská organizátorov konferencie Férová akadémia, ktorí sa postavili na obranu pána Vladimíra Šuchu a jeho stanovisko, ktoré predniesol vo výbore pre európske záležitosti, chcem tiež vyjadriť svoj názor na jeho výroky. Súhlasím s navrhovateľmi uznesenia Národnej rady k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho zastúpenia Európskej komisie pána profesora Vladimíra Šuchu. Pán Vladimír Šucha vo svojom prejave kritizoval postoj Slovákov k rodovej rovnosti necitlivým spôsobom, čo vzbudilo pohoršenie hlavne u ľudí v konzervatívnom spektre. Vyjadrenie pána Vladimíra Šuchu odsudzujem a pokladám to za prešľap, tieto vyjadrenia sú pre mňa neakceptovateľné, aby zneli z úst kohokoľvek a už vôbec nie zástupcov Európskej komisie. Keď takéto vyjadrenia prichádzajú zo strany zástupcov Európskej komisie, tak slovenskí občania potom strácajú dôveru v európske inštitúcie. Vzťahy medzi Európskou úniou a členskými štátmi treba budovať aj v takýchto veľmi citlivých otázkach, ako sa týka rodová rovnosť medzi, teda rovnosť medzi mužmi a ženami. Majster tesár sa raz utne, pán profesor Vladimír Šucha sa na zasadnutí výboru pre európske záležitosti ospravedlnil a z tohto dôvodu členovia výboru prijali upravené uznesenie.
Desiateho mája 2023 europoslanci podporili pristúpenie únie k Istanbulskému dohovoru, europoslanci finálne podporili pristúpenie Európskej únie tzv. Istanbulskému dohovoru o prevencii a potlačení násilia voči ženám, celý proces trval 6 rokov, 6 členských štátov vrátane Slovenska zatiaľ k dohovoru nepristúpilo. Verím, že Európska komisia bude rešpektovať, že tieto záležitosti sú vecou členského štátu a aj Slovenska.

Ďakujem pekne za slovo. No tak nielen v piatok, ale aj dnes sa tu prezentuje SaS-ka tým, že sa hlásia všetci do rozpravy, hlásia sa s faktickými poznámkami. Množstvo, množstvo faktických poznámok, vystupujú rad radom v rozprave, nemajú to zosúladené u seba doma.
Tomáš Lehotský, ty si hovoril, že nerozumieš, prečo by sa nemali vyjadrovať muži k tejto téme. Pred tebou hovoril tvoj kolega, Tomáš, Cmorej a ten hovoril, že muži sa nemajú čo starať do tri bodky. Potom to začal rozoberať, nevedel ani, čo v tom zákone je, myslel si, že sa 48 hodín naťahuje tá doba, ona ostáva taká, aká je teraz. Tomáš, proste vy, o nič iné vecne vám nejde, len blokovať to. Blokovať to nasilu, ukázať, ukázať, ja neviem, ani čo Slovensku, smejete sa tu, ironizujete. Pán Benčík povie, že, že treba fakty a nie emócie a v tej istej faktickej poznámke začne čítať príbeh, kde sa hovorí, viete, ako to je, nechať dieťa a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže, Tomáš, tie vaše vystúpenia, ty si povedal, že pôjdeš ešte aj do ústnej rozpravy, no nech sa páči, ale nejde vám o vec, vám ide o blokovanie parlamentu kvôli tomu, aby sa, sme sa nedostali k hlasovaniu o tomto zákone. Veď vyjadrite názor hlasovaním. Povedané už bolo snáď všetko. V piatky nechodievate do roboty, ste tu dvaja, traja, ja chodievam stále v tie pia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)