Tak vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade som rád, že Peter Cmorej sa prehlásil až na koniec. Keď teraz, nie, nie, však mám z toho nejaký pocit a nebudem ho robiť verejne, asi viem, o čo ide, ale dobre. Som rád, že som prvý, lebo ja budem hovoriť naozaj k tomuto zákona tak ako spoluautor a verím, že teda aj ostatní. No, dobre, nebudem to ďalej rozvádzať. Uvidíme, čo budú hovoriť tí ostatní, tak.
Začnem tým, čo chcem povedať....
Tak vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade som rád, že Peter Cmorej sa prehlásil až na koniec. Keď teraz, nie, nie, však mám z toho nejaký pocit a nebudem ho robiť verejne, asi viem, o čo ide, ale dobre. Som rád, že som prvý, lebo ja budem hovoriť naozaj k tomuto zákona tak ako spoluautor a verím, že teda aj ostatní. No, dobre, nebudem to ďalej rozvádzať. Uvidíme, čo budú hovoriť tí ostatní, tak.
Začnem tým, čo chcem povedať. Ja chcem v prvom rade povedať, že je to dať z príjmov, ale cieľom tohto zákona alebo takým hlavným účelom je jeho sociálny rozmer. To treba povedať, pretože nie sme jediná krajina, ktorá túto otázku rieši. Tak ako povedal pán poslanec Šefčík, my sme sa zatiaľ len čiastočne a môžme to urobiť aj vo väčšej miere inšpirovali českým modelom, českou úpravou tejto istej otázky, ktorá je najnovšie z roku 2021. Takže v zásade len pred dvomi rokmi Česká republika takisto pristúpila k určitej korekcii v rámci nastavenia otázky dane z príjmu pri predaji nehnuteľností, a teda pri riešení výnimiek a oslobodení z platenia dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti. Keď som pred rokom, bolo to v auguste minulého roka, na sociálnej sieti na svojom profile oznamoval niekoľko návrhov, ktoré chceme v najbližšom období predložiť a medzi nimi bol aj tento, tento menovaný návrh, ktorý teraz predstavujeme, tak ma vcelku potešilo, že vtedy predseda finančného výboru mi to okomentoval, že Milan, tento návrh zákona určite podporíme. No, tak budeme vidieť, že či náhodou medzitým nezmenil názor a prečo. Snáď, snáď, nie. Ale však je prihlásený, takže povie k tomu viac. Napriek tomu bol by som rád, keby nezmenil názor alebo ak medzitým zmenil názor, aby ho zmenil znovu a vrátil sa k tej pôvodne myšlienke podpory tohto zákona. Aspoň v prvom čítaní, ak teda je to, ak je to o tom, že niečo treba doladiť. Lebo na to naozaj ešte priestor v druhom čítaní bude.
Teraz k tým konkrétnym veciam, my sme si, my sme k tomu pristupovali naozaj seriózne a dokonca serióznejšie ako, ako štandardne pri iných návrhoch. A ako pán Šefčík spomínal, dali sme si vypracovať aj analýzu z parlamentného inštitútu, kde sme sa zamerali na okolité štáty, to znamená Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Rakúsko. Aby sme si vedeli porovnať ako to, ako túto otázku riešia v okolitých štátoch. Nie je to jednoduchá téma, pretože je to pomerne komplexná vec. Je to súčasť daňové systému a ten daňový systém je nastavený v každej krajine trochu inak. Aj keď sme sa rozprávali s ministerstvom financií, tak nám ministerstvo financií poukazovalo na to, že v niektorých krajinách, kde riešia túto otázku viac v prospech ľudí v tom zmysle, že tam platia určité výnimky oslobodenia pri dani z príjmu pri predaji nehnuteľní, tak je to aj preto, že tieto krajiny majú buď majú stále zavedené, alebo aj zaviedli dar z darovania, daň z dedičstva, dokonca je tam častokrát aj daň pre toho kupujúceho pri prevode nehnuteľností. To znamená nielen pre predávajúceho ale aj pre kupujúceho, čo sú v zásade dane, ktoré na Slovensku nemáme. Ale je to niečo, čím sa aj vyvažujú príjmy do, do štátneho rozpočtu, keďže týmito oslobodeniami tie príjmy ubúdajú, ako správne povedal pán poslanec Šefčík.
Napriek tomu si myslíme, že sa dá inšpirovať českou právnou úpravou a čiastočne ten návrh je aj návratom k predošlej slovenskej právnej úprave tejto otázky. Pretože ešte do roku 2011 to bol tento systém nastavený tak, že ak mal niekto trvalý pobyt iba dva roky, respektíve ak vlastnil tú nehnuteľnosť iba dva roky namiesto piatich, tak už bol oslobodený od platenia dane. Čiže mali sme, mali sme do roku 2011 benevolentnejší systém až následne sa to zvýšilo na päť rokov. Čiže my sa v zásade čiastočne vraciame k tomu, čo už na Slovensku zavedené bolo, čiže nie je to niečo neodskúšané aj v slovenských pomeroch. Okrem toho sme sa naozaj najmä inšpirovali českou právnou úpravou, pretože tá, ten bod dva, tá výnimka v podobe bodu dva, ktorá hovorí, že ak pred uplynutí dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia má daňovník v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu menej ako dva roky bezprostredne pred jej predajom a súčasne všetky tie peniaze použije na, na obstaranie si nového bývania, tak to je, to je v zásade úprava, ktorá je inšpirovaná výslovne českou právnou úpravou. Keďže v roku 2021 Česká republika išla pri oslobodení od dane z príjmu pri predaji nehnutí aj na túto výnimku.
Ja by som upozornil na tri veci, ktoré by sa, nad ktorými sa oplatí určite zamyslieť, ak by návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Pokiaľ ide o tú, o ten bod jedna. Teda to dnešné písmenko a) v zásade je ten bod tri. A keďže tam pribúdajú ďalšie dve výnimky, tak tie boli označené ako body 1 a 2. Ale pri každom z tých bodov sa dá nad určitými vecami zamyslieť. Ja poviem nad čím, ako inšpiráciou do druhého čítania, ak by teda zákon bol postúpený do druhého čítania.
V prvom rade zákon o dani z príjmov používa rôzne, na rôznych miestach variantne alebo teda vždy v každej inej súvislosti buď bydlisko, trvalý pobyt, alebo že sa niekto trvalo niekde zdržiava. A v tomto návrhu zákona sa pracuje v tom bode jedna s bydliskom podobu dvoch rokov. Ale mohlo by sa pracovať samozrejme aj s trvalým pobytom. Otázka je, či by bolo lepšie alebo horšie. A ak by sme išli na ten český model, na tú českú právnu úpravu, tak by sme nemali hovoriť o bydlisku alebo trvalom pobyte, ale mali by sme hovoriť o tom, že niekto sa trvale zdržiaval v tom byte. A pokiaľ si pozriete aj tú analýzu parlamentného inštitútu, keďže je dostupná všetkým poslancom, tak v Českej republike je to tak, že majiteľ bude pri predaji od dani oslobodený aj v prípade, že v nehnuteľnosti sám býval minimálne dva roky. Čiže sám býval, to znamená, že to je najbližšie k tomu asi trvalo sa zdržiaval bezprostredne pred predajom. Ak je nehnuteľnosť v spoločnom imaní manželov, stačí keď v ňom býval aspoň jeden z nich, ale teraz majiteľ nemusí mať nehnuteľností trvalé bydlisko. Dokazovanie pobytu sa môže vykonať doručenou korešpondenciou, výpisy z bánk, účty za energie, či internetom prihlásený na meno majiteľa, prípadne čestným vyhlásením suseda, no. Tak nehovorím, že úplne všetko by sme mali z tej českej úpravy prebrať, ale myslím si, že je na zamyslenie v tom bode jedna či to bydlisko nenahradiť tým, že sa tá osoba sa tam trvalo zdržiavala a potom by sme, samozrejme, v zákone mali nejako vymedziť, ako sa to bude preukazovať, presne ako Česká republika to takisto musela riešiť keď to, keď túto výnimku zaviedla.
Pokiaľ ide o bod dva, tam si myslím, že by bolo dobré spresniť v pojmoch aby, kvôli jednoznačnosti výkladu tú bytovú potrebu. Akože nám sa to na začiatku nezdalo až také nevyhnutné, ale svojím spôsobom, aby to nezvádzalo k tomu, že ide len o byt. Hej, že aby to nebolo len o tom, že si, že všetky tie peniaze investoval do kúpy bytu. Lebo aj Česká republika, odkiaľ je táto úprava prevzatá hovorí, že teda to nielen byt, ale je to kúpa bytu alebo domu. Potom to môže byť dokonca aj rekonštrukcia alebo výstavba bytu alebo, no, teda domu na kúpenom pozemku. A dokonca to môže byť aj splatenie úveru, ktorý bol použitý na uspokojenie bytových potrieb. Čiže ja by som naozaj toto dával ešte na zváženie či, či by sme sme nešli rovnako týmto smerom. A hlavne by sme to mali spresniť aby bolo jasné, že to teda neni len kúpa bytu, čo po prečítaní si toho návrhu zákona to zvádza k tomu, že to je len byt, ale podľa mňa, my ste to ani tak nemysleli, my sme určite, a to asi aj pán poslanec potvrdí, mysleli, že to môže byť aj rodinný dom. Však o tie, ide o, ide o primárne o zabezpečenie bývania. To znamená, že či to bude v byte alebo v rodinnom dome, alebo dokonca pôjde o splatenie úveru na bývanie aj to pomáha k tomu, aby ten človek si zabezpečil bývanie, čiže to je taká inšpirácie pre druhé čítanie k tomu bodu dva.
No a pokiaľ ide o bod tri, to je platné úprava v tom znení v ako je teraz. Tak tam je na zamyslenie tak isto vec, ktorú 2021 roku zaviedli v Čechách a to, že tam hovorím o investičnej, o investíciách, o byte ako investície, tak nejde o primárne o zabezpečenie bývania, tam ide o naplnenie investičných zámerov. A Česká republika tú päťročnú lehotu pri tých investičných zámeroch predĺžili na desať rokov. Takže dávam na zváženie druhé čítania, či by sme, teda ak sme sa už inšpirovali českým modelom, ktorý sa snažil o určité vyvažovanie, či by sme tak isto nepredĺžili tú päťročnú lehotu na desaťročnú. Ja prečítam z dôvodovej správy, ktorú v Čechách k tomuto mali keď sa nad tým zamýšľali. Primárne im išlo o zabezpečenie bývania pred investičnými zámermi, napĺňanie investičných zámerov. A tá dôvodová správa znela tak, že v zásade sa tak odníma časť daňovej výhody, ktorú majú v tejto schváli investori, ktorí investujú do nehnuteľných vecí, čím sa vytvorí väčší priestor na obstarávanie vlastného bývania. Doterajšia výhoda tých investorov stratí po predĺžení na desať rokov na lukratívnosti a možno tak predpokladať, že aktivity investorov sa v tomto smere obmedzia a časť kapacít nehnuteľných vecí určených na bývanie sa uvoľní v prospech skutočných záujemcov o bývanie. A o to nám v prvom rade ide. Aby sa časť tých kapacít, keďže rozmýšľame ako podporiť nájomné bývanie, iné typy bývania, aby sa časť skutočných záujem, teda časť tých kapacít uvoľnila v prospech skutočných záujemcov o bývanie.
Ďakujem pekne za pozornosť a takisto len by som rád požiadal o podporu tohto návrhu zákona tak, aby bol postúpený do druhého čítania.
Skryt prepis
