Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
