Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len v krátkosti zhrnul, neviem, do akej miery ste si, kolegyne, kolegovia, prešli túto petíciu, o čo vlastne v tej petícii ide. A nebudem teraz, samozrejme, čítať celé znenie petície, ale tých podstatných je šesť bodov.
Ten prvý bod je – poľovníctvo bude zamerané na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie zveri ako prírodného bohatstva. S tým sa asi všetci zhodneme, tam asi nebude žiaden problém.
Druhý bod. Poľovníctvo bude organizované formou jednotnej poľovníckej samosprávy. Tento bod je asi ten sporný, to je ten sporný, ktorý vlastne vyvolal, vyvolal v spoločnosti rôzne názory na túto organizovanosť poľovníkov, pretože je skupina, skupina poľovníkov, ktorá aj prostredníctvom niektorých poslancov Národnej rady sa snaží predložiť formou poslaneckého návrhu zákon o ukončení povinného členstva, na druhej strane je skupina poľovníkov, ktorá tvrdí, a touto petíciou to chceli preukázať, že to organizované členstvo má zmysel.
Tretí bod je efektívne financovanie poľovníctva bez nároku na verejné financie daňových poplatníkov. V tom sa asi zhodneme všetci, poľovníctvo je voľnočasová aktivita a nemali by byť zaťažení nákladmi na správu poľovní... na poľovníckych organizácií štátny rozpočet.
Štvrtým bodom je – výkon práva poľovníctva a poľovných revírov musí byť dlhodobý a stabilný a zabezpečovaný predovšetkým prostredníctvom dostatočného počtu odborne zdatných poľovníkov znalých miestnych pomerov, v ktorých sa poľovný revír nachádza. Ja si myslím, že v tomto bode sa takisto asi zhodneme.
Tu je veľmi dôležitý piaty bod. Bude efektívne fungovať poľovná stráž v boji proti environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že tá environmentálna trestná činnosť je stále trošku zaznávaná, braná ako nie až také veľké zlo, ale ja som rád, že konečne aj to environmentálne hľadisko sa berie do úvahy, mali sme tu veľa vystúpení aj ministra Budaja, ktorý rozprával množstvo prípadov o environmentálnej trestnej činnosti, aj ja by som osobne bol rád, pokiaľ by takáto environmentálna stráž fungovala, ktorá by chránila našu prírodu. A teraz to najpodstatnejšie, pre mňa najpodstatnejšie, a čo si myslím, že je najpodstatnejšie aj v poľovnícko... v zákone o poľovníctve, je zosúla... zosúladiť legislatívu agrorezortu a envirorezortu.
Tu sa stala taká zaujímavá vec, že zákon o poľovníctve aj tie novely, teraz ktoré sa... boli predkladané na rokovanie koaličnej rady, riešili stále iba, iba povinné členstvo v komore. Ja mám obavy z toho, že aj tá novela zákona alebo nový zákon o poľovníctve, lebo to je úplne nový zákon, ktorý sa chystá už niekoľko rokov, a pôvodne mal byť predložený do konca minulého roku – a máme máj a stále ho ešte na svete nemáme, by mal práve riešiť to najpodstatnejšie a to je ochrana, ochrana poľnohospodárov pred škodami spôsobenými lesný... lesnou zverou. Pokiaľ zúžime našu pozornosť na povinné členstvo a ujde nám táto skutočnosť, tak vlastne stále budú nám v prírode sa pohybovať dve skupiny ľudí alebo občanov, poľnohospodárov, ktorí budú nadávať na poľovníkov, a poľovníci, ktorí budú nadávať na poľnohospodárov. Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý by sme mali práve tým novým zákonom o poľovníctve vyriešiť.
A teraz, čo sa týka, čo sa týka samotného členstva. Ja som mal, ja som mal k týmto, k tým krátkym poslaneckým návrhom zásadné výhrady z jednoduchého dôvodu. Tie poslanecké návrhy, tak ako boli predložené, riešili iba jednu vec a to je povinné členstvo. Treba si uvedomiť závažné skutočnosti. Na Slovensku je 63-tisíc poľovníkov. To znamená 63-tisíc ozbrojených občanov Slovenskej republiky. Keď si zoberieme v priemere má každý 3 zbrane, môžme rozprávať o 200-tisíc kusov strelných zbraní, nebezpečných strelných zbraní. A tam by som bol veľmi opatrný z hľadiska legislatívy, pretože je to najväčšia armáda Slovenskej republiky. Keď to porovnáme s rezortom obrany, tam máme ozbrojených 18 500 vojakov, na ministerstve vnútra máme ozbrojených 22-tisíc policajtov, predpokladáme, že každý má 1 zbraň. Čiže máme 40 000 ozbrojených občanov, sú tam aj ženy, samozrejme, v porovnaní so 63 000 ozbrojených poľovníkov, je to o 58 % viac, čiže o 23 000 ľudí viac, ako je na ministerstve obrany a ministerstve vnútra, preto sa chcem stavať k týmto otázkam veľmi zodpovedne, nebral by som to ako politickú agendu, lebo to je veľmi nebezpečné, sa zahrávať so strelnými zbraňami ako s politickou agendou.
A pokiaľ by aj došlo k tomu, že nový zákon o poľovníctve bude riešiť nepovinné členstvo, je tu otázka politického rozhodnutia, resp. schválenia Národnou radou, tak musíme brať do úvahy ďalšie dôležité skutočnosti, na ktoré som upozorňoval aj skupinu, neviem, či ich nazvať rebelujúcich, alebo tú skupinu, ktorá je proti povinnému členstvu, že to nie je len o poľovníctve a o povinnom členstve, ale je to aj o prenesenom výkone štátnej správy, ktoré momentálne Slovenská poľovnícka komora vykonáva.
Tých prenesených výkonov štátnej správy je, podľa § 42 je 13 a veľmi dôležitý bod je § 77 a to sú disciplinárne priestupky. Pokiaľ by sme zo dňa na deň zrušili povinné členstvo, tá komora sa rozpadne, to je úplne prirodzene, nikto nebude platiť peniaze tam, kde nemusí, nakoniec máme cez, cez 1 000 poľovníckych organizácií, samospráv a združení, takže členstvo, vlastne komora zanikne. Kto bude vykonávať tieto činnosti? Tie stoja zhruba asi 2,6 mil. eur. A zas je na politickom rozhodnutí. Necháme to platiť štát? A čo na to ostatní ľudia, čo na to ostatní ľudia? Čo na to ostatní občania mínus 63 000? Budú s tým stotožnení?
Preto, preto otázku, som rád, že táto petícia prišla do pléna, treba sa o nej rozprávať, predpokladám, že ich názory budú rôzne, avšak musíme byť k tejto otázke veľmi zodpovední a nerobme z toho politickú agendu, ale, opakujem, riešime 63 000 ozbrojených občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 539 z 29. apríla 2021 postúpil petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ (tlač 527), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že podáva správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 14 725 petičných hárkov s udávaným počtom 137 241 podpisov občanov podporujúcich petíciu a zoznam 16 187 občanov, ktorí podporili petíciu elektronicky. Zo záznamov občanov podporujúcich petíciu svojím podpisom na 11 449 preverených petičných hárkoch z vyššie uvedeného celkového počtu je platných 107 332.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti petícia spĺňa ustanovenia § 133 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval petíciu za účasti zástupcov petičného výboru na svojej 36. schôdzi dňa 4. mája 2021. Výbor uznesením č. 113 zo 4. mája 2021 vzal na vedomie uvedenú petíciu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ vziať na vedomie.
Uznesením č. 115 ma výbor poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade, ktorý tvorí prílohu správy výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ja len chcem poďakovať za korektnú rozpravu a zároveň chcem požiadať, kolegovia, o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám v druhom čítaní, reflektuje na situáciu, ktorá vznikla aj počas pandémie. Ide o zákon, ktorým výrazným, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje chod života v spoločnosti.
Akože spoločnosť je živý organizmus, ktorý sa musí prispôsobovať aktuálnym životným situáciám, tak aj právne normy je potrebné prispôsobovať životu tak, aby nám život zjednodušovali, a nie komplikovali, prípadne predchádzali možným komplikáciám. Tento zákon posilňuje kompetenciu objednávateľov dopravy vo verejnom záujme voči dopravcom, a to tak, aby mohol, aby mohli, aby mali väčšie kompetencie a silu a vážnosť pri rokovaní s dopravcami.
Zákon bol riadne prerokovaný vo výboroch Národnej rady: v hospodárskom výbore, vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, vo finančnom a takisto aj v ústavnoprávnom.
Zatiaľ k tomu toľko. Mám avizovaný jeden pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Hattas.
Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja lenže sme, my sme poradu klubu nemali. Ďakujem. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v určenom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 489 pridelil Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020, tlač 466, na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o rokovaní vo výbore a návrh na uznesení Národnej rady.
Gestorský výbor prerokoval správu na svojej 18. schôdzi a uzniesol sa na tom, že odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie. Správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 466a, bola schválená uznesením výboru č. 57. V prílohe správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, za slovo. Jožko, ako vždycky, výborný materiál, výborné vystúpenie a ja by som ho ešte rád doplnil. Doplnil to, čo si hovoril v súvislosti s pôdohospodárstvom, a bolo by dobré, keby pán predseda nám objasnil z hľadiska kontrol na PPA, ako to vlastne prebieha, pretože mám informácie, že certifikačný orgán Deloitte, ktorý stál štátny rozpočet nie malé peniaze, sa vyjadroval v nejakých materiáloch, že svoju prácu robil dôsledne, že poukazoval na neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, že certifikácia PPA bola dlhé roky od roku 2016 po rok 2019 na hrane, ale nemám, nemám informácie o tom, že by sa to objavilo niekde v nejakých materiáloch, výsledky práce toho Deloittu, či už je to o forenznom audite, alebo je to v správe NKÚ.
Takže pokiaľ štát takýto orgán platil, ako je Deloitte, a nebolo to o tisícoch, bolo to o veľkých peniazoch, tak ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad mal by takéto informácie mať, ak došlo k nejakým nekalým nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré vo výsledku preukázali, preukázali aj posledné, posledné kauzy, hlavne ten Dobytkár. A ja si ešte myslím, že to ešte nie je koniec, to, čo je zverejnené v médiách.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu, a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok, ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa ne..., a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru, je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom, efektívnom a hospodárnom nakladaní s naším spoločným majetkom a škody, ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku, by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov s cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich..., národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť, ako sa uplatňujú tieto rámce.
Kontrolóri identifikovali, v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana, preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády, resp. parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo aj obdobný odpočet pre ľudí stručne a prehľadne sumarizujúci, čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili, ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú indikatívne.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra. Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenia. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 mil. eur boli predmetom auditu Európskej komisie, so záverečnej správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako 3 mil. eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva. Odôvodnenie potreby tohto informačného systému v nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom, identifikovanie požiadaviek aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených 8 mil. eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom, ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 mil. eur, avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 mil., 23 mil. eur. Účelom kontrolnej akcie Vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť, či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku, najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencii v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti. Pozemky a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 mil. eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku.
Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch, a to ministerstve životného prostredia a v jeho troch podriadených organizáciách, zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém Monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory, resp. oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA-čke, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môže získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa.
Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v skladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva, ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na Slovenskej inšpekcii životného prostredia či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady, by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru, ostávajú nevyužité.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva, o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním, že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva vzhľadom na nedostatky, ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy, to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry, za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené, je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vaším názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že, citujem: „NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé, preukázateľné kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia.“ Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy, tak ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, resp. vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu, ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, resp. pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú.
Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si, pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie.
Ďakujem všetkým za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega, za vašu rozpravu. Poukazovali, my sme poukazovali už aj v predchádzajúcom volebnom období na, pre tie predkladané skutočnosti, o ktorých si pred chvíľočkou hovoril, ale, žiaľbohu, z opozície, z opozície sa nám to nepodarilo presadiť. Tak preto som veľmi rád, že teraz v koalícii prichádza tento návrh, a myslím si, že má zdravý rozum ten návrh a že my budeme môcť tým návrhom ušetriť náklady nielen domácnostiam a občanom, ale takisto aj podnikateľským, podnikateľskej sfére.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za ten návrh.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, nebudem sa vyjadrovať k argumentom, ktoré ste uviedli. Len by som vás chcela poprosiť o jednu vec a to, aby sme jeden voči druhému si zachovali aspoň elementárnu slušnosť. Svojimi vyjadreniami ste niekoľkokrát pani poslankyňu nemiestne urazili. Ak s návrhom zákona nesúhlasíte, je to v poriadku, ale dá sa to povedať aj inak, bez osobných invektív.
Ďakujem. (Potlesk.)