Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
V súvislosti s predloženým vládnym návrhom zákona o cestnej premávke vyvstali aj ďalšie otázky, ktoré treba riešiť momentálne, a aj v spolupráci s ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky bol pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia bol predovšetkým fakt, že sa navrhuje ukončiť predlžovanie platnosti niektorých dokladov vydávaných podľa zákona o cestnej premávke, respektíve ukončiť možnosť neplniť niektoré povinnosti podľa tohto zákona, čo boli opatrenia ešte zavedené v súvislosti s ochorením COVID-19.Vzhľadom na to, že väčšina opatrení už bola de facto aj zrušená, nie je dôvod, aby sa naďalej aplikovali prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 napriek tomu, že mimoriadna situácia nebola stále odvolaná.
V bode 12 tohto predmetného pozmeňujúceho návrhu sa napríklad ukončuje predlžovanie platnosti dokladov o zdravotnej a psychickej spôsobilosti vodičského preukazu, tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom a dokladov k nim, a to dňom 31. augusta 2022. Zároveň sa ustanovuje, že doklady a tabuľky, ktoré boli alebo budú predĺžené, ostávajú v platnosti do 30. júna 2023, čo vytvára dostatočne dlhé obdobie na ich zosúladenie.
V ďalšom bode sa napríklad ukončuje spočívanie lehôt súvisiacich so skúškou z odbornej spôsobilosti vrátane osobitnej skúšky a lehôt súvisiacich s preskúšaním odbornej spôsobilosti, preskúmaním zdravotnej a psychickej spôsobilosti či s podrobením sa doškoľovaciemu kurzu alebo odbornému poradenstvu, a to dňom 31. augusta 2022.
V bode 14 sa napríklad navrhuje ukončiť možnosť neabsolvovať lekársku prehliadku pri dovŕšení veku 65 rokov a neabsolvovať pravidelné lekárske prehliadky následne každých päť rokov, ako aj možnosť pre držiteľov cudzích vodičských preukazov nevymeniť si svoj domáci vodičský preukaz za vodičský preukaz Slovenskej republiky po uplynutí 185 dní od udelenia alebo registrovania ich pobytu, a to dňom 31. augusta 2022.
Zároveň navrhujem ustanovenie, že prehliadky a preukazy, ktoré neboli vykonané, musia byť urobené do 30. júna budúceho roka, čiže až 2023.
V bode 15 sa ukončuje pre vlastníkov a držiteľov vozidiel možnosť nesplniť si svoje povinnosti súvisiace s evidenciou vozidiel, a to dňom 31. augusta 2022. Zároveň sa ustanovuje, že tieto povinnosti musia byť dodatočne splnené do 30. júna 2023, ak medzitým nezanikli z iného dôvodu.
V bode 16 sa napríklad ukončuje možnosť neodovzdať doklady vozidla pri jeho dočasnom vyradení, a to dňom 31. augusta 2022.
V ďalších ustanoveniach sa napríklad ukončuje platnosť niektorých ustanovení zavedených v súvislosti s ochorením COVID-19 a napríklad v čl. IV bode 7 navrhujem, aby napríklad čisto z praktického hľadiska vozidlá štátnych príslušníkov Ukrajiny alebo ukrajinské vozidlá mohli absolvovať technickú kontrolu a emisnú kontrolu aj na území Slovenska a nemuseli sa nevyhnutne vrátiť kvôli tejto kontrole na územie Ukrajiny.
Z uvedeného dôvodu, tak ako som prečítal odôvodnenie, by som teraz prečítal teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 až 16, ktoré znejú:
„12. V § 143g ods. 2 úvodnej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022, sa predlžuje do 30. júna 2023." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
13. V § 143g ods. 3 sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,".
14. V § 143g ods. 4 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,", v druhej vete sa za slovo „vety" vkladá čiarka a slová "je povinný si ju splniť do 30. júna 2023." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
15. V § 143g ods. 5 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,", v druhej vete sa za slovo „vety" vkladá čiarka a slová "je povinný si ju splniť do 30. júna 2023, ak mu táto povinnosť nezanikla." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
16. V § 143g ods. 6 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,"."
Doterajšie body 12 a 13 sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
„Čl. III
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 55/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 146/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 473/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 222/2021 Z. z. a zákona č. 397/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 56h ods. 1 v úvodnej vete sa za slová "(ďalej len "krízová situácia")" vkladá čiarka a slová "najneskôr však do 31. augusta 2022,".
2. V § 56h ods. 2 znie:
"(2) Ak osobitný predpis^67a) alebo medzinárodná zmluva⁴⁸⁾ neustanovuje inak, platnosť dokladov podľa ods. 1 sa predlžuje až do 30. novembra 2022."
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
"^67a) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2021/267 zo 16. februára 2021, ktorým sa stanovujú osobitné a dočasné opatrenia vzhľadom na pretrvávanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19, týkajúce sa obnovenia alebo predĺženia platnosti niektorých osvedčení, licencií, preukazov a povolení, odloženia niektorých pravidelných kontrol a pravidelného výcviku v určených oblastiach právnych predpisov v oblasti dopravy a predĺženia niektorých období uvedených v nariadení Európskej únie 2020/698 (Ú. v. EÚ L60, 22. 2. 2021)."
Čl. IV
Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 257/2020 Z. z., zákona č. 418/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z. a zákona č. 455/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 111 ods. 10 časť vety za bodkočiarkou znie: "ak ide o vozidlo evidované v inom štáte ako v Slovenskej republike, dokladmi o vykonaní technickej kontroly sú rovnocenné doklady vydané v tomto štáte."
2. V § 170b ods. 2 znie:
"(2) Platnosť osvedčenia o evidencii časť I, ktorá uplynie počas krízovej situácie najneskôr však do 31. augusta 2022, sa predlžuje do 30. júna 2023."
3. V § 170b ods. 3 sa za slová "počas krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022", vypúšťajú sa slová "v období od vyhlásenia krízovej situácie do odvolania krízovej situácie" a slová "jedného mesiaca po odvolaní krízovej situácie" sa nahrádzajú slovami "31. októbra 2022".
4. V § 170b ods. 4 a 5 a 11 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022".
5. V § 170b ods. 6 a 9 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022" a vypúšťa sa druhá veta.
6. V § 170b ods. 10 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022" a slová "šiestich mesiacov od odvolania krízovej situácie" sa nahrádzajú slovami "30. novembra 2022".
7. Za § 170d sa vkladá § 170e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 170e
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
Počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny sa vozidlá prihlásené do evidencie vozidiel na Ukrajine môžu podrobiť technickej kontrole a emisnej kontrole podľa tohto zákona. Doklady o vykonaní technickej kontroly a doklady o vykonaní emisnej kontroly vydané podľa tohto zákona sa pri týchto vozidlách na území Slovenskej republiky považujú za rovnocenné s dokladmi vydanými príslušným orgánom Ukrajiny."."
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. V.
V súvislosti s tým sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 338/2000 o vnútrozemskej plavbe.
Novelou zákona sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti pri registrácii malých plavidiel s vlastným strojovým pohonom v nadväznosti na vedecko-technický pokrok v oblasti vývoja lodných motorov a ich výkonu, a to zvýšenie hranice výkonu vlastného strojového zariadenia na registráciu malého plavidla a cieľom je odbremeniť prevádzkovateľov malých plavidiel s vlastným strojovým pohonom od povinnosti registrovať malé plavidlo s výkonom pohonného strojového zariadenia väčším ako 4 kW a posunúť hranicu registrácie na výkon pohonného strojového zariadenia väčší ako 11 kW.
Táto zmena nebude mať vplyv na bezpečnosť prevádzky malých plavidiel. Povinnosť byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla pri vedení malého plavidla ostáva v zákone zachovaná. Aj pri výkone pohonného strojového zariadenia väčšom ako 4 kW.
Približujeme sa k tým podmienkam v registrácii malých plavidiel v Maďarsku, kde registrácii podliehajú malé plavidlá s výkonom pohonu nad 14,7 kW. V Českej republike je na nesledované vodné cesty a v Baťovom kanáli možno viesť plavidlo aj bez preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla. Baťov kanál je nesledovanou vodnou cestou aj na území Slovenskej republiky. Na tomto úseku však platí povinnosť byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla aj pre plavidlá registrované v Českej republike, čo spôsobuje prekážku v rozvíjaní cestovného ruchu medzi oboma susediacimi krajinami.
Prijatím tohto návrhu zákona sa zosúladia podmienky prevádzky malého plavidla na nesledovaných vodných cestách medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Návrh zákona je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Predkladám pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje, aby štatutárnym orgánom regulátora nebol riaditeľ, ale aby ním bola rada ako kolektívny orgán. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje taktiež upraviť jednotlivé kompetencie predsedu rady, ktorý bude oprávnený samostatne konať v mene regulátora a taktiež kompetencie riaditeľa ako výkonu orgánu regulátora.
A teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Péter k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, tlač č. 762.
1. V čl. I § 113 ods. 1 sa slová „orgánom dohľadu" nahrádzajú slovami „štatutárnym orgánom regulátora".
2. V čl. I § 121 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Predseda rady je oprávnený konať samostatne v mene regulátora."
3. V čl. I § 121 ods. 1 sa za písmeno d) vkladajú nové písmená e) až g), ktoré znejú:
„e) predkladá rade na schválenie návrh štatútu regulátora,
f) navrhuje ministerstvu financií rozpočet regulátora a záverečný účet regulátora,
g) predkladá príslušnému výboru Národnej rady rozpočet a záverečný účet regulátora,".
Doterajšie písmená e) a f) sa primerane preznačia.
4. V čl. I § 122 ods. 1 sa slovo „štatutárnym" nahrádza slovom „výkonným".
5. V čl. I § 122 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa piaty bod.
6. V čl. I § 122 ods. 3 sa vypúšťajú písmená b) a c). Doterajšie písmená d) až g) sa primerane preznačia.
7. V čl. I sa § 122 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Riaditeľ koná v mene regulátora voči zamestnancom v pracovnoprávnych vzťahoch."
8. V čl. I § 123 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Činnosť kancelárie riadi riaditeľ."
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som tiež predniesol pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu, jeho odôvodnenie je veľmi jednoduché a dôvodom úpravy prílohy č. 1 bez zákona je najmä formálna úprava navrhovaného textu vzhľadom na terminológiu používanú v zmysle strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 10. 2. 2022.
Vzhľadom k tomu, vzhľadom na to, že kastrácie o svojej kukurici a zakladanie lesa sa vykonáva ručnou prácou, rozširujeme okruh uvedených činností. Taktiež sa navrhuje medzi sezónne práce zaradiť aj potravinárstvo pri spracovaní vymedzených poľnohospodárskych produktov. Teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení, menia a dopĺňajú niektoré zákony, v úvodzovkách, tlač 852.
V čl. I bod 5 znie:
„5. Za prílohu č. 1a sa vkladá príloha č. 1b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z.
SEZÓNNE PRÁCE
Sezónnou prácou na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v
a) poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní
1. vybraných druhov ovocia, najmä jahôd, liesky obyčajnej, bazy čiernej, egrešov, malín, ríbezlí, ruže jabÍčkovej, broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlôt, sliviek, jabĺk, hrušiek a višní,
2. viniča,
3. vybraných druhov zeleniny, najmä šalátu, špenátu, cibule, cesnaku, póru, kapusty, kelu, karfiolu, kalerábu, ružičkového kelu, cvikly, mrkvy, reďkvy a reďkovky, petržlenu, špargle, baklažánu, cukety, dyne, kukurice cukrovej, melónu, papriky, tekvice okrem tekvice určenej pre produkciu semien na konzum a lisovanie, uhorky nakladačky, uhorky šalátové a rajčiakov,
4. zemiakov,
5. chmeľu,
6. osivovej kukurice určenej na kastráciu,
7. rastlinného množiteľského materiálu uvedených v prvom až šiestom bode,
b) cestovnom ruchu pri
1. preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc,
2. prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb,
3. prevádzkovaní táborov,
4. prevádzke umelých vodných plôch,
5. prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov,
6. prevádzke reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
7. prevádzke ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
c) potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov uvedených v písmene a),
d) lesnom hospodárstve pri
1. produkcii lesného reprodukčného materiálu,
2. zakladaní, obnove a výchove lesa s cieľom zabezpečiť trvalé plnenie funkcií lesa.".".
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a to vzhľadom na potrebu implementácie legislatívnych zmien obsiahnutých v poslaneckom návrhu do aplikačnej praxe, ktorá si podľa stanoviska Sociálnej poisťovne vyžaduje úpravy vo viacerých informačných systémoch a na ich zapracovanie a overenie je potrebný dostatočný časový priestor a sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. Súčasne je potrebné vykonať aj legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z ostatnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona 125/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Teraz pristúpim k samotnému čítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 852.
1. V čl. II sa vypúšťajú body 2, 4, 6 až 9, 11, 12, 15, 17, 19 a 21. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. II bod 10 znie:
„10. V § 60 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci")."
3. V čl. IV sa vypúšťajú slová „15. apríla 2022 okrem čl. II bodov 5, 7, 10, 12, 14, 18 a 20 až 22, ktoré nadobúdajú účinnosť".

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní máme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým chceme po dlhých desiatich rokoch čakania zaviesť tzv. inštitút sezónnych prác. Chceme zaviesť trvalú formu dočasného zamestnávania v poľnohospodárstve a v sektore cestovného ruchu. Tých dôvodov je viacero.
V prvom rade je to požiadavka trhu. Situácia na trhu je veľmi zložitá. Väčším problémom ako dotácie sa stávajú, sa stáva nedostatok pracovníkov. Aj z tohto dôvodu sme sa dostali na takú úroveň, že dnes pokiaľ sa bavíme o ovocinárstve a zeleninárstve, sme hlboko pod päťdesiatimi percentami. A aj keď by firmy, ktoré majú viac peňazí, chceli by tú produkciu zvýšiť, jednoducho bez pracovníkov sa to nedá, a to preto, lebo 40 až 60 % podľa sortimentu tvorí v poľnohospodárstve ručná práca. Podobne je to v cestovnom ruchu, kde pomaly zlaté pravidlo je, že veľa, nielenže väčšina, ale veľa a nikto to nevie nejako kvantifikovať, pretože to nikto nejako nesleduje a sa odsledovať nedá. Veľa činností sa robí formou čiernej práce.
Čiže keď sa bavíme o nejakých ekonomických dopadoch, že bude tam nejaký výpadok s predpokladom vo výške 1,6 milióna na, na výbere, na výbere zo Sociálnej poisťovne, tak to je len kvapka v mori z toho, čo strácame tým, že či už zoberme si zimné športy alebo letné športy, či už zoberme to, že, že hlási meteorologická služba nejaké mrazy a príde na jeden lán dvesto ľudí, ktorí zapaľujú sviece. A tí ľudia robia to bez zmluvy, bez nejakého dokladu a robí sa načierno. Nie preto, že by to nechceli robiť oficiálne, ale v podstate ani nemôžu. Dnešná právna úprava ani neumožňuje sezónne zamestnať týchto ľudí.
Čo na tom, čo na tom štát získa a čo stratí, tak hovorím, ten, ten výpadok je rátaný tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po zhodnotení všetkých možných, alebo všetky možnosti, ktoré nám dáva zriadiť inštitút sezónnych prác v zmysle nejakých, nejakej platnej európskej legislatívy, tak sme sa dohodli, že tieto sezónne práce budú uplatňované na maximálne 520 hodín ročne alebo 10 hodín týždenne s tým, že do 50 % priemeru mesačnej mzdy za posledné dva roky sa bude, bude ponížená odvodová povinnosť na úroveň, na, o 20 percentuálnych bodov, čiže namiesto 48 % budú platiť odvody 28 %. Možno to nie je veľa, ale môže to, robí to zhruba tých 63 centov na hodinu. Takže robí to nejakých 300 eur na rok, ale pre ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, a pozor, tá sezónna práca nie je, nie je cielená len na nezamestnaných, ale je cielená aj na bežne zamestnaných a, a asi každý z nás má niekoho v svojom okolí, ktorý chodí zbierať jablká do Talianska, do Rakúska, do iných štátov. A to je presne preto, lebo tie odvody sú nižšie a vedia si viac zarobiť.
Čiže nie je to pomoc zamestnávateľom, je to pomoc ľuďom, pracujúcich v tomto sektore pôdohospodárstva a cestovného ruchu, aby tie príjmy mohli byť vyššie tým, že bude mierne znížená odvodová, odvodová povinnosť.
Čo sa týka nejakej výhody pre štát, tak len zo sektoru pôdohospodárstva, keď si zoberieme, že máme záporné saldo u ovocia a zeleniny 400 miliónov. A pokiaľ, pokiaľ iba zľahka prepočítame, že 20 % je pridaná hodnota a 8 % je podiel na mzdách, tak 112 miliónov ročne, ročne dáme do zahraničia, z vlastných vrecák dáme za, za bežné ovocie a zeleniny mierneho klimatického pásma, ktoré dovezieme od našich susedných štátov.
Po druhé, je to DPH. Minulý rok, ale aj predminulý rok, to sa pravidelne opakuje, u ovocia a zeleniny je výpadok v zbere z dôvodu nedostatku pracovníkov asi na úrovni 15 miliónov eur. To je to, čo ostane na koreňoch, na stromoch alebo tie plody, ktoré sa nepozbierajú. A keď si zoberiem, že máme 10 a 20-percentnú DPH a budem rátať len 10 %, tak to máme jeden a pol, čiže je to, zhruba 2 milióny strácame len na DPH na ovocí, ktoré, ktoré nedovezieme.
Ďalšia vec, pri 35-percentnej sebestačnosti v ovocí a keď rátame, že potrebujeme jedného človeka na hektár a potrebujeme ďalších zhruba tri, štyritisíc hektárov len preto, aby sme boli produktovo sebestační, tu máme ďalších tri-štyritisíc ľudí do, do ovocinárstva a dva-tritisíc ľudí do, do zeleninárstva, čiže sa jedná o okolo desaťtisíc ľudí spolu s cestovným ruchom, ktorých by sme normálne oficiálnym spôsobom viedli, vedeli zaviesť do, do evidencie pracovníkov. Čiže je to vytvorenie aj nových pracovných miest.
Na záver chcem povedať iba jedno, že pôdohospodárstvo je dosť podceňované, a to aj preto, lebo dnes tvorí nejakých 2 %, myslím, HDP. Dnes pracuje 2 % ľudí, produkuje potraviny, výživu pre 98 % ľudí. Jasné, že sa nemôžme počítať s obdobím pred šesťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi, alebo pred možno sto rokmi, kedy to bolo opačne, kedy 60-70 % ľudí pracovalo pre 40. Dnes je tá produkcia, je niekde inde.
Lenže pôdohospodárstvo má úplne, ale úplne inú pozíciu, ako to, čo sa deklaruje. Nie je to 2,0 alebo 2,8 % HDP, pretože my nerátame to, čo sa predá v našich marketoch. To dovezené, ktoré by sa nie teoreticky, ale prakticky mohlo vyprodukovať v oblasti mierneho klimatického pásma, kde sa nachádzame, a to je hodnota 6 až 7 miliárd ročne, ktoré naše super a hypermarkety predávajú zo zahraničia potraviny, pretože tie jednoducho u nás nie sú. Takže tá skutočná produkčná výkonnosť pôdohospodárstva a potravinárstva je niekde okolo 6-7 miliárd eur. Nie v tých hodnotách, ako sa píše.
Sme najviac potravinovo závislý štát a dopad je ten, že dnes teraz, keď sme pred chvíľočkou rokovali o nejakých sociálnych opatreniach, tak tie sociálne opatrenia kvôli, aj kvôli potravinám sú preto tak potrebné, pretože vďaka našej závislosti občan Slovenskej republiky, priemerný občan vydá už pomaly 25 % zo svojich príjmov na potraviny. Sme druhí najhorší po Rumunsku, ktorí majú dvadsaťšesť. A prečo v Rakúsku nie je, nie je taký nepokoj kvôli potravinám? Lebo tam dajú na potraviny iba 8,9 %. Takže to je, to jedno s druhým, keď to poskladáme dohromady. Tak vás chcem poprosiť o podporu toho zákona, pretože podporou špeciálnej rastlinnej výroby nieže zvyšujeme počet pracovných miest, ale, samozrejme, vieme aj v rámci konkurenčného trhu znížiť ceny, znížiť našu závislosť a nebyť závislý na sociálnych podporách, ale na skutočne vyprodukovaných peniazoch.
Takže chcem vás poprosiť o podporu a ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ja chcem tak isto poďakovať za diskusiu. Tieto vecné pripomienky, potraviny nemajú politiku, majú buď vecný alebo nevecný, alebo nejaký obsah, alebo populistický obsah. Ja som rád, že ministerstvo pripravuje, ale treba si uvedomiť jednu vec, potraviny to nie je pneumatika. To nemôže stáť niekde na ulici, to musí mať nejaké prepravné, skladovacie a iné podmienky. Takže pokiaľ sa nájde spôsob, ako tie potraviny bezpečne uložiť, pretože aj ten chudobný človek má právo na bezpečné potraviny, nie je to občan tretej kategórie, určite si myslím, že privítame takúto aktivitu. A čo sa týka hlasovania, tak bude dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Dámy a páni, viete, že ja nie som človek, ktorý by si robil prípravu na nejaké rozpravy a písal si to na papierik a nechal si to vypracovať svojimi asistentmi. Budem rozprávať od srdca tak, aby každý a bežný spotrebiteľ tieto moje slová pochopil.
Čo sa týka zlučovania inštitúcií pod jednu, ako to už bolo spomínané, ja som plne za, ja som plne za to, aby sa navrátila z tých starých čias tá, tá kontrola, potravinová kontrola, ktorá bude mať naozaj svoje meno, ktorá bude kontrolovať všetko, bude to pod jednou strechou. Plne s tým súhlasím, myslím si, že rozdelenie pod ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo pôdohospodárstva, kde patrí ŠVPS dnes, tak jednoducho bolo veľmi zlým krokom a som plne za návrat späť do tých starých, dobrých čias, keď tá potravinová kontrola niečo znamenala a mala možnosť aj niečo riešiť a neprehadzovali sa kompetencie ako horúci zemiak z jedného, z jednej strany na druhú.
Čo sa týka opozície a toho strašenia, takto, pri vývoze obilnín, naozaj, skutočne uvedomme si, ja chápem, ja chápem, že opozícia to musí robiť, proste strašia, stále strašiť ľudí, že sa tu prijíma niečo zlé. Pokiaľ sa nič nerobilo, kritizovali ste. Pokiaľ sa niečo zase robí, niečo sa konečne robí, kritizujete aj to. Však to už nie je normálne, tak si vyberte, tak máme niečo robiť, alebo nemáme niečo robiť. Niečo robíme, snažíme sa niečo dosiahnuť, mali sme tu ministra Mičovského, za ktorého, poznáte ma, že som poslanec, koaličný poslanec, ale viem strieľať do vlastných radov. Ja som sa postavil a chcel som, aby Mičovský odišiel zo svojho miesta, lebo svoju funkciu jednoducho nezvládal. Vtedy tá kritika bola opodstatnená, nerobilo sa nič. Teraz tu konečne máme ministra, ktorý začne niečo pracovať, na niečom robiť, zase je zle. Zase tu hľadajme nejaké, proste nejaké možnosti, že á, to je len marketing, to nič nepomôže, však treba niekde začať. Je to informačná povinnosť, informačná povinnosť je informačná povinnosť, nikoho neobmedzuje, nič nezakazuje, iba informuje ministerstvo pôdohospodárstva, aby sme, alebo ako ministerstvo pôdohospodárstva malo jednoducho plné dáta, aby mohlo jednoducho disponovať s dátami, ktoré budú predložené. Neobmedzuje, nerobí nič, len zbiera dáta, aby bolo informované na horšie časy, aby vedelo zasiahnuť v prípade potreby.
Ďalšia vec je dátum minimálnej trvanlivosti, ktoré sa líši od dátumu spotreby. Ako bolo povedané správne mojím kolegom a pánom predsedom Karahutom a pani kolegyňou Halgašovou, a to je historický moment, kde sa naozaj v tomto my spájame a naozaj skutočne musím povedať, že sme za jedno. Ja som za to, aby sa tieto potraviny nevyhadzovali nijakým spôsobom. Áno, keď dobrovoľne neprijme, alebo keď teda charitatívna organizácia neprijme tieto potraviny, čo sa veľakrát deje, a retailové reťazce maloobchodnej siete nemajú kam dať tieto potraviny, sám viem veľmi dobre, že tieto potraviny sa vyhadzujú. Pozrite si dokument francúzsky, na tony, na tony sa vyhadzujú potraviny. Sú tu sociálne slabšie skupiny, ktoré tie potraviny by si rado kúpilo, ale si ich, bohužiaľ, v čase tejto inflácie nemôže dovoliť a rado by ich malo doma za 50-percentnú zľavu alebo za nákupnú cenu toho retailového reťazca, čiže za veľkoobchodnú cenu, ale nemôžu si ich dovoliť. A my im teraz budeme robiť zle, nie, nemôžeme to urobiť, nech to ide do kafilérky. Nech to ide všetko do kontajnerov aj s plastom, všetko na jedno smetisko. Budeme to zakazovať teraz. Tak máme tu nejaký dobrý návrh, poďme ho podporiť, spojme sa! Je to, je to dobrá vec.
Čo sa týka pokút, prosím vás pekne, ja som tu mal prvý prejav asi deň po voľbách, keď som mal úplne že prvý alebo druhý prejav ako faktickú poznámku. Rozprával som tu o skupine ľudí, ktorá chodila a vypaľovala tie potravinové reťazce. Prosím vás pekne, išli tam a povedali, dáš mi 400-tisíc, ináč zaplatíš milión. A potom sme to videli na obrazovkách ako pani Matečná tam máva nejakou horalkou s prešlým dátumom spotreby a bude hovoriť, miliónová pokuta a nejaká piecka tam bola, nejaký špinavý konvektomat na pekárni, čo je bežná, normálne proste špina, ktorá sa deje počas dňa, keď tam pečiete nejaké produkty. A za toto dostali milión. Tak konečne máme možnosť zrušiť túto neprávosť, ja teraz nebránim retailové reťazce, ja bránim podnikateľské prostredie a poctivých podnikateľov, pokiaľ si pokutu zaslúži, nech ju dostane a nech dostane relevantnú pokutu k tomu, čo urobil. A nie, že ju dostane za prešlú horalku a jednu špinavú piecku jeden milión eur, lebo to je smiešne, to bola obyčajná vypalovačka a tú ideme teraz rušiť. Preto plne stojím za týmto návrhom a budem zaňho hlasovať.
Posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, ambulantný predaj. Áno, ja beriem to, že tento pozmeňovák nerieši jednoducho predaj, ambulantný predaj za obcami, čiže hovoríme tu o VZN-ku. Čiže keď obec dá nejaké všeobecné zásadné nariadenie, ktoré jednoducho sa musí dodržiavať a musí sa dodržiavať ten bod, hej, alebo to trhovisko, kde sa tieto produkty predávajú, tak jednoducho je to všetko v poriadku, ale berme si, že tu sú obrovské, obrovské diery. Prišiel minister financií pán Matovič, ja som veľmi rád, že si tu, pán minister financií, pretože, poviem to nahlas, ŠVPS je absolútne poddimenzovaná finančnými zdrojmi a ľudskými zdrojmi, a naozaj ja by som poprosil, aby sme uvažovali o tom, aby sme ŠVPS-ké, aby sme našej štátnej veterinárnej správe dali viac peňazí na to, aby mali viac kontrolórov, aby mohli viac vykonávať prácu, pretože po prvé, oni nemajú šancu vykonávať ani svoju prácu na trhoviskách. Ja sa týmto problémom zaoberám sedem rokov, sedem rokov si pozrite staré moje video, kde som behal po trhoviskách, alebo päť rokov dozadu, keď som behal s Markízou po trhoviskách a kde sme robili proste prieskum a kde nám rovno tí trhoví, ja tomu hovorím že veksláci, zeleninoví veksláci, hovorili metódy, ako to celé proste obísť a ako predávať za nula, čiže tu trpí ministerstvo financií, pretože nie sú odvádzané dane, dostáva nula za ten predaj.
Ja viem, že sa to netýka tohto pozmeňováku, ja viem, že toto nesúvisí priamo s týmto pozmeňovákom, že sa tu bavíme len o pokutách, ktoré ja teda to navýšenie pokút zeleninovým vekslákom alebo nejakému Poliakovi, ktorý sem príde s nejakou dodávkou s mäsom lacným, otvorí to tam a predáva to babičkám a babičky potom volajú na druhý deň niekde, že im je zle z toho mäsa, čo si nakúpili, ako že to nekontrolujete. Ja som za to, aby to bolo vysoko pokutované a aby sa to riešilo. Ale zároveň, keďže tu máme ministra financií a ministra pôdohospodárstva, tak chcem povedať, ŠVPS potrebuje naozaj navýšenie finančného budžetu na to, aby túto prácu mohlo vykonávať. To už nehovorím vôbec o tom, že by mali vycestovať niekde za nejaký okres alebo za nejaké mesto, alebo za nejakú dedinku, kde už od marca, kde už od marca si môžete kúpiť nejaké grécke melóny, ktoré sú predávané s nulovým, s nulovou spotrebnou daňou, čiže vôbec bez akýchkoľvek dokladov, a je to všetko robené na čierno. Čiže my strácame aj v pokladnici peniaze.
Dobre, nebudem to zdržovať pre krátkosť času, pretože som vyzvaný predsedom klubu, aby som dlho nerozprával, myslím, že som povedal všetko a len to uzavriem tým, že plne podporím tento návrh zákona mojím hlasom. Ďakujem za pozornosť.

Ja len na doplnenie, lebo aby sme sa nepinpongovali, sú možnosti, skladiskové záložné listy, dá sa to odkúpiť, samozrejme, treba na to peniaze, keď potrebujem 400-tisíc ton potravinárskej pšenice, tak určite je tam balík peňazí pri cene 400 eur za tonu, to už sú obrovské milióny. Takže momentálne nie sme v situácii takej, že musíme robiť reštriktívne opatrenia, ale už informačná povinnosť, ja si myslím, že je hodne veľa. Ale ja som rád, akože tie návrhy, možností je viac, každý má nejaký pohľad a určite je to jedna z foriem, ako to vykúpiť, nemám s tým problém.
A čo sa týka potravín, potravín, toto čo teraz robí, že sa budú môcť predávať, je dôležitý nástroj z jednoduchého dôvodu. 900 kamiónov denne potravín dovezieme, 250 kamiónov denne potravín vyhodíme. To je šialené číslo, jedna štvrtina potravín ide do koša. Ešte aj viac možno, možno aj jedna tretina.
A na druhej strane, keď niekto kúpi si špagety a dá si do takej tej tuby, tak stoja mu dva roky, alebo múka, respektíve soľ, cukor stojí aj päť rokov niekomu doma a nikomu nevadí doba spotreby. A to, že sa to predáva, je to správne. Majú 48 hodín charity na to, ja som to sám konzultoval, nemajú možnosti a potenciál odobrať všetko, aj keď tých tovarov nie je veľa, takže to vždycky lepšie predať, ako má to skončiť ako potravinový odpad niekde, ešte najlepšia varianta kompostovisko, hej, ale väčšinou by to končilo možno niekde, niekde v spaľovni. A tie modely tých sociálnych podnikov určite sú dobré, je ich veľa. Len musíme si uvedomiť, že my máme problém zabezpečiť bežnými potravinami slovenské obce, máme sto, cez sto potravinových púští. Tam nevieme zabezpečiť, takže buďme radi, keď niekto kúpi za zníženú cenu, za polovičnú ten tovar, ktorý sa nevie normálne predať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tohto roku boli možno už desiatky tlačových konferencií, ako sa nič nerobí, desiatky tlačových konferencií, že koalícia nedbá o potravinovú bezpečnosť a tak ďalej a tak ďalej, a keď sa tento bod prerokováva, ten zákon je ozaj veľmi dôležitý, tak je tu pár ľudí a poznáme sa navzájom, vieme, že to sú asi tí, ktorí v skutočnosti majú záujem nie iba robiť tlačovky, ale aj sa o ten problém zaujímať. Takže je mi to veľmi ľúto a pokiaľ niekto bude robiť tlačovky ďalej, tak nech sa najprv príde sadnúť a prediskutovať tento problém a potom nech to zverejňuje pred kamerami.
Čo sa týka kompetencie, ja osobne som za prenos kompetencií, jednoznačne. Je to problém možno 12 rokov, 14 rokov starý, a nejde mi o to, že by tie vzorky odoberal, či bude odoberať ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ale kompetenčne, a to si správne povedala, to patrí ministerstvu pôdohospodárstva, lebo ono je zodpovedné. A ja budem stále tvrdiť, a mali sme aj rokovania s ministerstvom zdravotníctva a s ministrom, hlavným hygienikom a príde mi trápne tie pokusy obhajovať, že oni vedia zistiť pôvod potravín. Čiže na jednej strane zase budeme robiť tlačovky, že deväť z desatich kurčiat je z dovozu neznámeho pôvodu, ale keď treba zistiť tento pôvod, nevedia ako to robiť, lebo nemajú na to ani mechanizmus, ani schopnosti, ani odbornú vedomosť. Takže to je na margo tých dovozov.
A čo sa týka obcí, obcí, tak obce jednoznačne sú na to, aby nehľadali iba svojich voličov, tí starostovia pred voľbami, ale aby robili nejaké opatrenia. Ja viem, že to je nepopulárne zakázať niečo, lebo to sú voliči, ale pokiaľ chceme urobiť poriadok, tak starosta by mal byť trošku iniciatívnejší a urobiť si poriadok a mať kontrolu nad tým, ktoré potraviny či sú kontrolované, alebo nie sú kontrolované. Lebo potom kontrolovaný výrobca je v konkurenčnej nevýhode oproti tomu, čo predáva len tak.