Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v krátkosti vystúpila v rozprave a nadviazala na moju kolegyňu a spolupredkladateľku návrhu zákona Katku Hatrákovú a možno trošku aj ozrejmila právne aspekty predloženého návrhu.
Zmeny navrhované v bodoch 1 až 3 článku I napĺňajú základný cieľ návrhu zákona, ktorý je aj bližšie vyjadrený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Všetky tri body sú zamerané na tri najvýznamnejšie a zároveň aj tri najinvazívnejšie alebo najviac invazívne úkony podľa Trestného poriadku.
Prvým takýmto úkonom je zatknutie, druhým zadržanie a tretím je vykonanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemkov. Pre všetky tri takéto úkony sa kodifikujú spoločné kritériá ako záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa.
Tak ako už spomenula aj moja predrečníčka Katarína Hatráková, kritérium záujmu dieťaťa nie je vôbec slovenskému právnemu poriadku cudzie. V Dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa. Toto rešpektovanie alebo táto potreba je uvedená aj v článku III. Ustanovenie článku III ods. 1 dohovoru zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už sú uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami starostlivosti o dieťa, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Vzhľadom na to, že dohovor o právach dieťaťa ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má v zmysle čl. VII ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a právo garantované v čl. III dohovoru je základné ľudské právo dieťaťa. A pričom adresátom tejto normy nie sú len orgány verejnej, orgány výkonnej alebo súdnej moci, ale aj zákonodarca.
Z tohto dôvodu sme my ako predkladateľky návrhu zákona a zároveň ako aj členky zákonodarného zboru Slovenskej republiky sa snažíme legislatívne, legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Zásada záujmu dieťaťa našla svoje legislatívne ukotvenie aj v slovenskom právnom poriadku už pred siedmimi rokmi, a to novelou zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2016, kde do časti s názvom Základné zásady bol vložený článok V. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia čl. V túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto, pričom prvá veta článku V zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku V zákona o rodine neobsahuje definíciu kritéria záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
Ďalej kritérium záujmu dieťaťa je ukotvený aj v zákone o obetiach trestných činov, kde platí, že orgány činné v trestnom konaní, súdy, ako aj subjekty poskytujúce pomoc obetiam, sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej osoby, ktorým je dieťa, prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa. A takto by som mohla pokračovať vo výpočte zákonov, ktoré sú ukotvené v našej právnej legislatíve, ako je napríklad zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, civilný mimosporový poriadok, ako aj zákon o sociálnych službách, kde je explicitne uvedené a konštatuje sa, že všetky subjekty, ktoré prichádzajú do styku s maloletým dieťaťom alebo ktoré konajú vo veciach maloletých detí, musia konať v jeho záujme.
Na záver mi možno dovoľte, vážené poslankyne, vážení poslanci, vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona. Dieťa nemôže byť rukojemníkom a trpieť za činy svojich rodičov. A som presvedčená, že mnohé takéto úkony sa dajú naplánovať a urobiť oveľa šetrnejšie práve k deťom. V prítomnosti detí nie je úplne na mieste, aby takéto zásahy sa robili demonštráciou sily, pretože treba priznať a uvedomiť si, že pre dieťa to predstavuje neopakovateľnú a nenapraviteľnú doživotnú traumu. A ruku na srdce, určite nikto z nás, či už v roli dieťaťa, alebo v roli rodiča takého dieťaťa by nikdy nechcel zažiť, aby nabehlo do jeho obydlia komando za veľkého kriku, za prítomnosti zbraní a aby ste sa museli pozerať na to, že toto všetko vaše dieťa musí vidieť. A taktiež nezatvárajme oči pred tým, že niečo také sa nedeje. Bohužiaľ, deje sa to a vo viacerých prípadoch úplne zbytočne, neopodstatnene a hlavne s neodstrániteľným zážitkom a ujmou pre zúčastnené deti.
Preto verím, že tento návrh podporia všetci poslanci naprieč celým politickým spektrom, pretože takéto prípady, a mnohé sú už aj medializované, je našou povinnosťou, aby sa takéto prípady eliminovali.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 12. septembra 2022. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo a ďakujem, pán predseda výboru, za dovysvetlenie aj čo bolo účelom a cieľom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že určite je pred nami ešte aj dôležitá cesta otvorenia, ako si spomínal, tej veľkej novely rokovacieho poriadku, pretože sú tu napríklad aj body ako doslovné čítanie a predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že keď už dôjde k zverejneniu na webovej stránke Národnej rady pozmeňujúceho návrhu, podľa môjho názoru je úplne zbytočné doslovné citovanie všetkých tých zákonných noriem, ktoré sú uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu a zbytočne to naťahuje aj rokovanie pléna. A taktiež otázka prepadávania bodov. Na môj vkus príliš často dochádza k prepadávaniu bodov v rámci rozpravy a dochádza doslova k chaosu v rámci jednotlivých schôdzí.
Podľa môjho názor v prípade, ak by dvakrát došlo k prepadnutiu bodu, tak automaticky by sa ten návrh mal posunúť na ďalšiu schôdzu Národnej rady, pretože k situáciám ako dochádzalo aj v minulosti, že sa naťahuje schôdza niekedy aj o dva, o tri týždne podľa navrhovaného kalendára si myslím, že k tomu určite neprispieva k tomu zdravému legislatívnemu procesu. Takže, áno, kvitujem treba riešiť aj ďalšie veci. Zatiaľ sa otvorila táto vec ohľadne bezpečnosti v pléne a v Národnej rade, ale určite je treba doriešiť aj ďalší proces, procesovanie v rámci prijímania jednotlivých návrhov zákonov v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem. Na margo vystúpenia, pán poslanec Šeliga, súhlasím s tým, že mali by byť tu stanovené určité hranice a mantinely, ako by sme sa mali správať. Jak som to spomenul aj v rozprave, tak máme napríklad aj Zákonník práce a zamestnanci buď idú podľa Zákonníka práce, kde by mali postupovať na základe určitej pracovnej disciplíny, alebo zákon o štátnej službe. Máme zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a sú tam určité etické normy na základe ktorých oni postupujú, ale my poslanci nemáme pracovné zaradenie a nejdeme podľa týchto právnych noriem, čiže minimálne by tu mali byť stanovené inštitúty, ktoré by mali zabraňovať takýmto vyhroteným situáciám. A spomeniem tiež to rokovanie alebo otvorená rozprava, kde sa riešilo a diskutovalo o obrannej zmluve so Spojenými štátmi americkými a tiež mi bolo ľúto, že som nemohol ísť do tej rozpravy, pretože na základe všelijakých takých obštrukcií a vyhrotených situácií, takého trošku aj trápneho konania od určitých poslancov došlo k zastaveniu, k ukončeniu tej rozpravy a nakoniec sme to museli dávať v písomnej forme na organizačný odbor. Pričom som nemohol ani vystúpiť a prezentovať tie argumenty, prečo som mal problém s tou obrannou dohodou. Takže čo sa týka aj zatvárania úst niektorým poslancom, že toto je pozmeňovák, ktorý zatvára ústa alebo bude zatvárať ústa niektorým poslancom, absolútne s tým nesúhlasím. Veď každý poslanec má aj indemnitu, to znamená výrokovú imunitu. Vy v pléne alebo v priestoroch Národnej rady čokoľvek poviete, ste chránený ústavou, ste chránený zákonom na akýkoľvek výrok. Takže hovoriť o tom, že tento pozmeňujúci návrh bude zatvárať ústa poslancom opozície zo strany koalície je absolútne nepochopenie tohto legislatívneho návrhu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Mizík, idem od vás, odzadu. Áno, ja si pamätám, keď ste aj vy vystupovali v pléne a keď ste pustili sirény, keď sa tu hlasovalo o zmluve s USA. A poviem vám taký zážitok z ulice, keď som išiel medzi ľudí, tak ma zastavovali a povedali, že v živote sa nehanbili za Národnú radu a za poslancov, čo tu predvádzali, v živote. Že keby toto spravili oni na pracovisku, tak by ich nakopali do zadku zamestnávatelia a by dostali výpoveď. Ale poslanci si to, samozrejme, môžu robiť. Takže na margo vás len toľko.
Čo sa týka pána Mazureka, ten povedal, že ja tu dávam nejaké prílepky. Pán poslanec, keby ste boli trošku hlbšie v tom legislatívnom procese, aj za to minulé volebné obdobie, ktoré ste tu sedeli, tak by ste vedeli, že prílepok je ustanovenie, ktoré absolútne nesúvisí s tým prvotným návrhom. Keď si prečítate ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak uvidíte, že to nie je prílepok, ale je to doplnenie, pozmeňujúci návrh k tomu prvotnému. Takže o prílepku tu nemôžeme hovoriť.
A čo sa týka pána kolegu Tomáša Tarabu, povedal, že len v piatich krajinách som tu citoval, že je parlamentná stráž, z toho štyri postkomunistické. Majú aj v iných parlamentoch bezpečnostné útvary, len sa nenazývajú parlamentné stráže, ale nazývajú sa iným pojmoslovím, je to napríklad v Belgicku, Cypre, Estónsku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku, Španielsku, Slovinsku, čiže máme tu ďalšiu postkomunistickú krajinu. Čiže sú to úplne bežné parlamentné inštitúty, ktoré sú zavedené aj v iných právnych poriadkoch. Takže na margo toho, len držme sa pojmov a nie dojmov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Miloša Svrčeka, Anny Andrejuvovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Alojza Baránika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 28 ods. 1 štvrtá veta znie: „V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády a člena vlády povereného vládou odôvodniť stanovisko vlády v Národnej rade, ktorý toto stanovisko na schôdzi Národnej rady predniesol, nie je obmedzená.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 32 odsek 2 znie:
„(2) Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 7. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium.
Vykázaný alebo vyvedený poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný alebo vyvedený, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu, okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34)."
2. V § 32 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bol poslanec vyvedený podľa odseku 2.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nové body 1 a 2 nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. V Čl. I bod 1 znie:
„1. Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 49a Zabezpečenie poriadku na schôdzi výboru
(1) Ak sa poslanec na schôdzi výboru odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo.
(2) Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti výboru prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej miestnosti výboru až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť výboru, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 6. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu miestnosť výboru, predsedajúci preruší schôdzu výboru na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku. Ak sa poslanec zúčastňuje schôdze výboru, ktorá sa uskutočňuje podľa § 60a, za vykázanie sa považuje vykonanie takého technického úkonu predsedajúcim, ktorým vykázanému poslancovi znemožní účasť na takejto schôdzi. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34); o spôsobe hlasovania vo výbore rozhodne výbor na základe návrhu predsedajúceho.
(3) Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané vnášať zbrane,³⁴⁾ výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu.^34a) V prípade, že sa schôdza výboru uskutočňuje podľa § 60a, je zakázané zobrazovať materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(4) Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi výboru podľa odsekov 2 a 3, predseda výboru podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e).
(5) Vykázanie z rokovacej miestnosti výboru podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze výboru.
(6) Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 3 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze výboru môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne výbor bez rozpravy.
(7) Na účely odsekov 1 až 6 sa za rokovaciu miestnosť výboru považuje miesto alebo miestnosť, kde sa koná schôdza výboru alebo výjazdová schôdza výboru (§ 45 ods. 3 písm. d).".".
4. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 109 ods. 3 druhá veta znie: „Návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery vláde, pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií; návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery členovi vlády, pridelí na prerokovanie príslušnému výboru.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
„2. V § 135 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na schôdzi výboru (§ 49a)".
3. V § 136 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) predseda výboru, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi výboru (§ 49a).".
4. V § 139 ods. 5 sa v celom texte za slovami „na schôdzi Národnej rady" vkladajú slová „alebo na schôdzi výboru".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
„4. Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 144a Parlamentná stráž
(1) Na ochranu poriadku a bezpečnosti v budove národnej rady, vrátane zabezpečenia poriadku v rokovacej sále (§ 32), a tam, kde národná rada rokuje, sa zriaďuje Parlamentná stráž.
(2) Úlohy, organizáciu a riadenie Parlamentnej stráže, práva a povinnosti jej príslušníkov ustanoví osobitný zákon.".
5. Za § 150e sa vkladá § 150f, ktorý znie:
㤠150f
(1) Ustanovenia § 139 ods. 1 a 4 v znení účinnom od 1. septembra 2022 sa po prvýkrát použijú na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.
(2) Do prijatia osobitného zákona podľa § 144a ods. 2 vyvedie poslanca vykázaného podľa § 32 z rokovacej sály na základe pokynu predsedajúceho príslušník Policajného zboru zaradený v službe ochrany určených osôb.⁹⁰⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90 znie:
„90) § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.".".
Dopĺňaný bod 4 a ustanovenia § 150f ods. 2 v bode 5 nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
7. Za čl. I sa vkladajú čl. II a III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/ 2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/ 2002 Z. z., zákona č. 461/ 2003 Z. z., zákona č. 391/ 2004 Z. z., zákona č. 81/ 2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/ 2006 Z .z., zákona č. 460/ 2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 236/ 2011 Z. z., zákona č. 532/ 2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 97/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 471/2019 Z. z., zákona č. 472/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 270/ 2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak bol poslanec vyvedený z rokovania národnej rady podľa osobitného predpisu,^1e) stráca nárok na dva platy, funkčné príplatky a paušálne náhrady (§ 2, 3 a 4), ktoré by mu inak patrili na nasledujúce dva mesiace.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e)§ 32 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. V § 7 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a 2" nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 3".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/ 2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 217/2021 Z. z. a zákona č. 187/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 51sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) prekonal aktívny odpor poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály.^19a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a znie:
„19a) § 150f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. .../ 2022 Z. z.".
2. V § 51 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) prekonal pasívny odpor poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály.^19a)".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Nové čl. II a III nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
V nadväznosti na vloženie nových článkov sa upraví názov zákona.
Znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu som prečítal, takže poprosím o opätovne časomieru.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže kolegovie, kolegovia, kolegyne, predložil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako som povedal aj v rámci rozpravy, gro tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie parlamentnej stráže, je to inštitút, parlamentný inštitút, ktorého poznajú aj rokovacie poriadky v iných štátoch v rámci Európskej únie. Takže myslím si, že mali by sme ísť príkladom aj my, pretože radový zamestnanec, ktorý je na svojom pracovisku, ktorý, ktorý...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blahár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžete sa pozrieť ešte na ten svoj pozmeňujúci návrh?

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Druhý, je tam bod 8. A podľa toho, ako sme počúvali, tak ten bod 8 nezaznel.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Aha.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Môžete ho dokončiť?

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Môžem ho dokončiť.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Takže, 8. V čl. II sa slová „1. júna 2022" nahrádzajú slovami „1. septembra 2022".

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže môžete pokračovať, jak máte ešte niečo do rozpravy.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Už len v krátkosti, tým, keď si uvedomíme, že máme aj radových zamestnancov niekde na pracoviskách a každý by sa mal správať aj slušne a mal by ísť príkladom aj svojmu okoliu, myslím si, že aj Národná rada by mala ísť príkladom nielen v rámci tohto pléna a v rámci pracoviska, ale určite by sme mali ísť príkladom aj občanom Slovenskej republiky. A myslím si, že prípady, ktoré sa vyskytli a pravdepodobne sa aj vyskytnú v budúcnosti, že dôjde k tomu, že na základe takého, myslím si, že neprístojného správania, bude musieť byť vyvedený poslanec Národnej rady, aby sme tu mali inštitút parlamentnej stráže, na základe ktorého budeme vedieť riešiť takéto situácie.
Takže, kolegovia, kolegyne, ja si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky je, respektíve jeho plénum je určite miesto, kde by sme sa mali správať voči sebe slušne a kde by sme mali vystupovať kultivovane. Aj na základe toho, aby nedochádzalo k takým situáciám, ktoré som spomenul, by som vás chcel poprosiť o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Máme na stole zmenu alebo novelu rokovacieho poriadku a, samozrejme, s tým je spojená aj sloboda prejavu v parlamente a tá má svoje špecifické súvislosti. Ide nielen o jej ústavnú ochranu, ale taktiež o spôsob jej výkonu, metódy, ale aj taktiku jej využívania na obštruovanie v parlamente. Využívanie obštrukčných prostriedkov a ich úspech závisí hlavne od nastavenia pravidiel rokovania parlamentu a od možností, ktoré rokovací poriadok ponúka na predchádzanie či vyriešenie takejto situácie, ktorá je schopná ochromiť činnosť parlamentu. Obštruovanie parlamentu znamená, že ostatní poslanci nemôžu vykonávať svoj poslanecký mandát, čo predstavuje zásah do ich práv. Ja by som aj použil definíciu z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. januára 2019 a obštrukcia je podľa nálezu Ústavného súdu: "Krajný parlamentný prostriedok, respektíve konanie, ktoré je v súlade s pravidlami rokovania, síce predstavuje ich extrémne využitie, či až zneužitie, ale nezakladá zodpovednosť poslanca za ich porušenie. Toto súčasne poskytuje poslancovi ochranu v tom, že ak koná formálne v súlade s pravidlami rokovania parlamentu, je zásah predsedajúceho voči nemu a jeho konaniu buď nemožný, alebo je možný len za presne stanovených podmienok, napríklad ak by sa poslanec odchýlil od predmetu rokovania." Toľko z nálezu Ústavného súdu.
Špecifickými prípadmi obštrukcií, ktoré priamo znemožňujú výkon mandátu ostatným poslancom, sú napríklad aj zo zahraničia alebo aj z praxe zo Slovenska blokovanie rečníckeho pultu a zabraňovanie vo vystúpení a rečnení poslancov, hlasné výkriky znemožňujúce rozpravu, búchanie o stôl a podobne. Uvedené činnosti nielenže ochromujú parlament, ale poškodzujú jeho dôstojnosť a dôveryhodnosť. Myslím si, že disciplína, dôstojné a slušné správanie sú v tomto zmysle základnými normami každej inštitúcie a platí to najmä o parlamentoch, ktoré stelesňujú vôľu ľudu a predstavujú formu demokracie. Okrem iných činností vykonávajú hlavnú úlohu v procese zákonodarstva a kontroly výkonnej moci. Ak parlament zostane nečinný, respektíve nefunkčný, pretože je vystavený obštrukciám poslancov, nemôžu svoje práva vykonávať ani ostatní poslanci. Parlament nie je schopný plniť svoje funkcie, ktoré mu ústava priznáva a pri výkone ktorých je nezastupiteľný. Parlamenty preto vo svojich rokovacích poriadkoch hľadajú regulačné riešenia, ktoré pri rešpektovaní slobody prejavu poslanca v parlamente ako základ parlamentnej práce tiež zabezpečia ochranu rovnakých práv ostatných, respektíve všetkých poslancov, ako aj ústavou predpokladaný výkon parlamentných právomocí. A jedným z riešení, ku ktorým pristúpili aj niektoré európske štáty vo svojich právnych poriadkoch a zakotvili to do jednotlivých rokovacích poriadkov, je zavedenie parlamentnej stráže.
Parlamentnú stráž definujeme ako organizačnú zložku parlamentnej administratívy, ktorej hlavným cieľom je zabezpečenie poriadku v parlamente aj v súvislosti so zachovaním poriadku v rokovacej sále, pričom jej ciele a funkcie sú definované na úrovni rokovacieho poriadku alebo zvláštneho zákona. I parlamentný inštitút v rámci Národnej rady spravil takú komparáciu v jednotlivých rokovacích poriadkoch a právnych predpisoch v jednotlivých európskych štátoch. A aj práve z tejto komparácie by som vychádzal a možno spravil taký krátky rešerš, ako to funguje v iných štátoch. Parlamentná stráž operuje v komorách parlamentu 5 štátov, a to napríklad v Českej republike v Poslaneckej snemovni, Chorvátsku v chorvátskom Sabore, v Maďarsku v Národnom zhromaždení, v Nemecku v Bundestagu a v Poľsku v Sejme.
Čo sa týka Národnej rady súčasnej právnej úpravy, tak v podmienkach Slovenskej republiky sa venujú problematike zabezpečenia poriadku v rokovacej sále predovšetkým ustanoveniam nám známych § 32 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Paragraf 32 ods. 2 rokovacieho poriadku upravuje právomoc predsedajúceho zabezpečiť poriadok počas schôdze Národnej rady a to tým, že predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojím prejavom alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ja som si aj pozrel do osobitnej časti dôvodovej správy vtedajšej právnej úpravy, ktorá sa schvaľovala, tak v tejto dôvodovej správy v § 32 ods. 2 bola táto úprava odôvodnená tým, že v rokovacom poriadku vtedy absentovala úprava situácie, kedy poslanec svojím konaním narúša priebeh rokovania a navrhoval sa doplniť ustanovenie týkajúce sa zabezpečenia v rokovacej sále a zabezpečenia poriadku v tejto sále tak, aby predsedajúci mal oprávnenie po výzve na zachovanie poriadku, ak táto nevedie k náprave, vykázať poslanca, ktorému odobral slovo alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania v rokovacej sále.
Znenie § 32 ods. 2 rokovacieho poriadku bolo schválené v znení vtedajšieho pozmeňujúceho návrhu poslancov Gála, Bernaťáka, Andreja Danka, Martina Glváča a skupiny poslancov, kde zmeny oproti predloženému návrhu novely rokovacieho poriadku boli odôvodnené okrem iného aj tým, že: „Je možné, že vykázaním poslanca z rokovacej sály sa nedosiahne sledovaný účel, ktorý je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, pretože je možné, že vykázaný poslanec rokovaciu sálu neopustil a bude tak musieť dôjsť k prerušeniu schôdze. Pre niektorých môže byť prerušenie schôdze dokonca dôvodom narúšania poriadku, keďže týmto spôsobom je možné zablokovať zákonodarnú činnosť parlamentu. Je preto vhodné neprerušiť schôdzu automaticky, ale ponechať na posúdení predsedajúceho či tento krok naozaj je nevyhnutný." Koniec citácie z tejto dôvodovej správy alebo odôvodnenia vtedajšieho pozmeňujúceho návrhu.
Uvedená prezumpcia je pritom vzhľadom na obštrukcie, ktoré sa objavili v rámci VII. a VIII. volebného obdobia Národnej rady, správna. V skúmanom období aj Parlamentný inštitút, ktorý si dal tú námahu a pozrel jednotlivé prípady, tak je evidovaných 21 prípadov, keď predsedajúci vykázal poslanca alebo poslancov z rokovacej sály v zmysle § 32 ods. 2, ktorý som citoval, rokovacieho poriadku, pričom v niektorých prípadoch vykázaní poslanci neboli ochotní opustiť rokovaciu sálu, čím naďalej znemožňovali výkon mandátu ostatným poslancom.
Ako som spomínal, máme štáty v rámci Európskej únie, ktoré už majú zakotvený napríklad inštitút parlamentnej stráže. Len v rýchlosti spomenul by som napríklad Poslaneckú snemovňu v Českej republike. Právny základ pôsobenia parlamentnej stráže v Poslaneckej snemovni predstavuje napríklad § 119 rokovacieho poriadku, citujem: K ochrane a poriadku bezpečnosti v budove snemovni, poprípade tam, kde snemovňa alebo jej orgány konajú, sa zriaďuje parlamentná stráž. Úlohy, organizáciu a riadenie parlamentnej stáže, ako i povinnosti a oprávnenia príslušníkov stanoví zvláštny zákon. Za poriadok je tu napríklad v rokovacej sále zodpovedný predsedajúci. Za porušenie rokovacieho poriadku môže predsedajúci uložiť poriadkové opatrenie, ktorým je napríklad napomenutie. A za opakované porušenie môže poslanca vykázať z rokovacej sály najdlhšie do konca rokovacieho dňa, v ktorom došlo k vykázaniu. V zmysle § 20 rokovacieho poriadku eskortujú rušiteľov poriadku členovia parlamentnej stráže. Zákon, ktorým sa upravuje organizácia, vznik a práva a povinnosti parlamentnej stráže ešte nebol prijatý. Čiže tamto vykonávajú príslušníci polície Českej republiky.
Od prijatia novely rokovacieho poriadku nastalo niekoľko prípadov eskortovania poslancov z rokovacej sály, napríklad vo februári 2021 boli nezaradení poslanci, napríklad Lubomír Volný a Marian Bojko, vykázaní z rokovacej sály z dôvodu nenasadenia si ochranného rúška. Poslanci neboli ochotní po výzve predsedajúceho opustiť sálu a príslušníci polície ich na základe pokynov predsedajúceho následne eskortovali. Následne v júli 2021 bol poslanec napríklad Volný opakovane vykázaný zo sály z dôvodu blokovania rečníckeho pultu. Pri zákroku použili príslušníci polície dokonca donucovacie prostriedky.
V chorvátskom Sabore, kde sme boli tiež na zahraničnej pracovnej ceste minulý rok, tak sme sa osobitne pýtali predsedu chorvátskeho parlamentu, ako oni majú riešenú túto situáciu. Tak nám povedal, že hoci rokovací poriadok priamo nepredstavuje právny základ pre vznik parlamentnej stráže, minimálne upravuje jej funkcie, niektoré jej funkcie. Parlamentná stráž v chorvátskom parlamente je organizačným útvarom kancelárie chorvátskeho parlamentu, ktorý je priamo podriadený vedúcemu kancelárie. Na čele stráže stojí vedúci, ktorý sa ujíma svojej funkcie podľa zákona o štátnej službe. Aktuálny počet stráže v chorvátskom Sabore je 35. Jej práva a povinnosti upravuje predovšetkým organizačný poriadok. V zmysle aj rokovacieho poriadku predsedajúci môže vylúčiť z rokovania poslanca, ak svojím správaním narušuje priebeh rokovania.
Tam je to stanovená tak, alebo ten proces, že vylúčenie z rokovania môže uložiť na dobu trvania tej rozpravy o jednom alebo viacerých bodoch programu, alebo na celý ďalší deň, na ktorý bolo toto disciplinárne opatrenie uložené. Poslanec je po vylúčení zo schôdze parlamentu povinný okamžite opustiť schôdzu a sálu. A ak tak neurobí, môže predsedajúci predĺžiť trvanie tohto disciplinárneho opatrenia. Ak poslanec ani po uložení opatrenia neopustí túto sálu, tak predsedajúci preruší rokovanie a nariadi vykázanie poslanca z rokovacej sály. V tomto prípade môže predseda požiadať, aby parlamentná stráž dokonca eskortovala poslanca z rokovacej sály. Predseda môže požiadať, aby stráž počas trvania disciplinárneho opatrenia zabránila poslancovi, ktorý je vylúčený z rokovania, vstup do rokovacej sály.
Sú, samozrejme, ako som spomínal, aj ďalšie štáty, ako napríklad Maďarsko, v nemeckom Bundestagu, v poľskom Sejme rokovacie poriadky, ktoré myslia na zriadenie parlamentnej stráže, kde v podstate týmto sledovali ten legitímny cieľ, aby nedochádzalo k narúšaniu rozpravy a k narúšaniu poriadku v rámci rokovacej sály. My spoločne s predkladateľmi, ktorí pripravili tento poslanecký návrh, ktorý máme na stole, tak sme mali ešte viacero sedení, kde sme sa bavili aj s jednotlivými ústavnými právnikmi, aj s legislatívou, akým spôsobom by sme mohli zaviesť tieto inštitúty, o ktorých aj spomínal, čiže napríklad parlamentná stráž. Práve z toho dôvodu predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa navrhuje a zriaďuje parlamentná stráž, ktorej úlohou bude zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti v budove Národnej rady Slovenskej republiky a v ďalších priestoroch, kde Národná rada a jej orgány budú rokovať.
Do prijatia zákona o parlamentnej stráži jej funkciu bude plniť Policajný zbor, a to prostredníctvom služby ochrany určených osôb. V záujme alebo s cieľom zamedziť aj retroaktívnemu pôsobeniu administratívneho trestania poslancov Národnej rady na základe výsledku disciplinárneho konania voči nim sa v prechodných ustanoveniach jednoznačne aj vymedzuje, že nový spôsob ukladania pokút sa prvýkrát použije až na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.
V rámci pozmeňujúceho návrhu riešime taktiež ešte špecifiká rokovania výborov oproti rokovaniu schôdze Národnej rady. A vzhľadom na tieto špecifiká sa navrhuje aj spresnenie zabezpečenia poriadku na schôdzach výboru. Schôdze výboru sa môžu konať v určenej rokovacej miestnosti výboru, ako aj v iných priestoroch a je potrebné prijať úpravu, ktorá zabezpečí možnosti predsedajúceho udržať poriadok na všetkých miestach, kde výbor rokuje. Výbory spravidla nehlasujú v časovo určených blokoch, ale po každom prerokovanom bode. A preto sa aj navrhuje v rámci tohto návrhu pre prípad, že bude poslanec vykázaný z rokovacej miestnosti výboru, aby predsedajúci navrhol aj spôsob hlasovania vo výbore, napríklad hlasovať sa bude o viacerých prerokovaných bodoch alebo na záver po prerokovaní všetkých bodoch a podobne. Vo zvyšných ustanoveniach nových rokovacieho poriadku navrhujeme aj identickú úpravu ako pri zabezpečení ako v rokovacej sále pléna, vrátane možnosti vykázať neporiadneho poslanca bez, avšak bez možnosti, alebo oprávnenie predsedajúceho dať ho vyviesť z rokovacej miestnosti výboru.
Jediná výnimka bude, alebo jedinú výnimku predstavuje tá obdoba § 32 ods. 3 rokovacieho poriadku parlamentu týkajúca sa možnosti používania mobilných telefónov a iných zariadení na zaznamenávanie obrazu a zvuku, ktoré bude možné použiť na výbore, pričom ak by to podľa názoru predsedajúceho rušilo priebeh schôdze výboru, bude možné postupovať v zmysle § 49a ods. 2. S cieľom vyhovieť požiadavkám na ochranu osobných údajov bude pri vstupe do každej z rokovacích miestností výboru upozornenie, že osoba, ktorá do tejto miestnosti vstupuje, súhlasí s tým, že sa môže stať súčasťou vyhotoveného obrazovo-zvukového záznamu.
Pán predsedajúci, ja by som teraz prečítal znenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Čiže poprosil by som o zastavenie časomiery... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela vlastne trošku uviesť na mieru, že nebol to len jeden poslanecký klub, ale v podstate bol to, mali s tým trošku problémy aj niektorí poslanci z OĽANA, takže nebola to len iniciatíva, respektíve poslaneckého klubu SME RODINA, ale ďakujem pani ministerke za ústretovosť a verím, že, verím, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcem pripomenúť členom výboru pre verejnú správu, že výbor bude zasadať o 12.15 h.

Áno, pán kolega Kotleba, súhlasím, práve z toho dôvodu riešil túto situáciu aj príslušný odbor na ministerstve dopravy, na sekcii cestnej dopravy. Čisto z praktického hľadiska dochádzalo k týmto problémom, že Ukrajinci, ktorí sa nachádzali na území Slovenskej republiky, sa museli vracať naspäť len kvôli tejto situácii, čiže dávame túto možnosť, aby využili možnosť technickej kontroly na území Slovenska, samozrejme pri splnení všetkých podmienok, tak ako sú dané podmienky pre slovenských vodičov, tak sú dané aj pre ukrajinských vodičov. Ale chápem, samozrejme, v praxi môže dochádzať aj k situácii, keď bude dané na kontrolu vozidlo, ktoré nemusí spĺňať tieto podmienky, no a bude sa naňho pozerať tak, že jednoducho nebude mať možnosť dostať túto kontrolu. Ale chápem, kvitujem túto pripomienku a môžem vám predzistiť ešte detailnejšiu informáciu k tomu, čiže zistím a doplním vám túto informáciu, vám osobne potom.