Videokanál klubu

Áno, ďakujem pekne. A ja sa chcem aj poďakovať pánovi predsedovi výboru, pánovi Vetrákovi, že prišiel s touto úpravou, pretože Ústavný súd mal aj v minulosti lehotu na rozhodnutie v agende prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy stanovenú na 90 dní a potreba urýchleného rozhodovania vo volebných veciach je evidentná a zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo ju, bolo by ju vhodné trvalo nastaviť na tých pôvodných 90 dní.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú vyslovene explicitne dôležité na to, aby sa zapracovali do tohto návrhu. Takže z mojej strany určite podpora.
A ešte raz, pán predseda, ďakujem, že ste s tým prišiel.

Pán kolega Viskupič, vo svojom vystúpení ste tvrdili, že teda by bolo lepšie prerozdeliť nejakým spôsobom tie peniaze rodinám, ktoré to najviac potrebujú. Tam by som sa chcel vás spýtať, lebo teda ja naozaj hodnotím vás, alebo teda vás ako odborníka, ale nejaké pôsobenie z vašej strany ako vždy len niečo skritizovať, ale nemať k tomu nejaký iný návrh, lepší, tak akým kľúčom by ste išli, lebo predstavte si, napríklad rodina v nejakom väčšom meste niekde je jej príjem okolo tisíc euro, samozrejme, náklady v tom väčšom meste na bývanie plus nejaká hypotéka môžu byť niekde na sedemsto eurách, tej ostane tristo, hej? A potom máme nejakú rodinu, ktorá teda je v nejakej menšej obci alebo dedinke a tam majú obdobný nejaký príjem podobný, ale tam tie náklady, samozrejme, aj o niečo nižšie majú, len nejakých 300 euro, ostane im 700, že akým kľúčom by ste toto išli, lebo naozaj pozerať sa na to takýmto, že tí potrebujú viac, vy vždy prichádzate a týmto radšej a týmto radšej, len teda povedzte, ako by ste toto vyriešili.
A uznávate, alebo teda vo vašom vystúpení ste povedali, že v štátnom rozpočte je naozaj nedostatočné množstvo financií po tejto situácii, aj teraz kývate hlavou, tak ja sa vás potom pýtam, prečo vaša strana blokuje zdanenie ziskov monopolov, ktoré naozaj v tejto dobe majú ich enormný rast. To je trošku také kontraproduktívne po tom, čo tvrdíte.
A ešte hovoríte o náraste počtu zamestnancov. Ja si nemyslím, že by bol taký počet, ale trošku ma zaráža, lebo teda vy máte, nebudem menovať konkrétne ktorého, ale jeden z vašich kandidátov má o 500 zamestnancov viacej iba v meste a podporujete to, tvárite sa, že je to v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako iste viete, v súčasnosti máme markantný problém s rastúcimi cenami energií a tie ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľstva Slovenska a výraz zvýšené platby za elektrinu, plyn, teplo od januára tohto roku môže byť veľký problém a devastačný problém pre mnohé rodiny. Devastačný problém to môže byť aj od januára budúceho roka. Myslím si, že na to tu máme ministerstvo hospodárstva, aby sa na to pripravilo a prišlo s legislatívou, ktorú tu budeme prejednávať, predpokladám, že asi tento týždeň v rámci skráteného konania. Ale de facto najviac tými ohrozenými skupinami tzv. energetickou chudobou sú osamelí seniori a domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Náklady na bývanie, energie tvoria, ja by som tak teraz prešiel štatisticky, trošku detailnejšie situáciu aj u nás, aj v Európe. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn, teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer 10 %, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie. I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje podľa tých analytikov, resp. akademikov, je k dispozícii viacero ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka energetická chudoba najviac. Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho, tzv. single, alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklad na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z týchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 % obyvateľov Slovenskej republiky, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností, čiže úplných rodín, rodičov aj s viacerými deťmi. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvoma dospelými členmi a aspoň s troma deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého, či už osamelého alebo s deťmi. títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu, či so splácaním úverov a hypoték. Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21°C a ďalšej energie.
Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby sa, samozrejme, líšia a hovorím, že bude to v závislosti od toho, že ako sa na to pozerajú analytici, akademici, ale musím otvorene povedať, že máme tu veľké percento ľudí, veľký počet ľudí, ktorí spadajú do tejto energetickej chudoby. Práve z toho dôvodu sme prišli aj s kolegyňou pani poslankyňou Hatrákovou s návrhom zákona, ktorý po tej právnej rovine rieši iné rozloženie lehôt na to, aby sa odberatelia energií mohli prispôsobiť situácii a stavu, keď môžu spadnúť do tej špirály neplatenia, nedoplatkov, čím ohrozia celú svoju domácnosť.
Návrh zákona preto teda zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť z nedoplatku z 30 dní na 30 pracovných dní. Nie kalendárnych, ale pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energií. O rizikách už hovorila aj moja spolupredkladateľka pani poslankyňa Hatráková. Aby nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh nepočíta však s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky uplynutia lehoty 30 pracovných nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia.
Ďalej sa mení to, že dochádza k rozšíreniu náležitostí upozornenia o informácie pre odberateľa s cieľom ho nasmerovať na systém sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli odberateľovi pomôcť preklenúť dôvody nezvládnutia úhrady za dodávky plynu alebo elektriny. O tom už hovorila tiež pani poslankyňa Hatráková, čiže odberateľ bude mať možnosť sa obrátiť buď na jednotlivé ÚPSVaRy, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v jednotlivých regiónoch, kde môže získať tú informáciu, či spadá do tej roviny možnosti využitia dávky v hmotnej núdzi, alebo na obec, aby zistil informáciu starostov alebo na tých obecných úradoch mestských úradoch, či má možnosť využiť nejakú pomoc v rámci bývania. Aby pre odberateľa nenastal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa aj povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi najneskôr 8 pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Takže summa summarum, tento návrh zákona o energetike prináša také trošku lepšie právne postavenie a právnu istotu pre odberateľov v prípade, ak im hrozí riziko nezaplatenia, ale tu musím vyslovene podotknúť a povedať, nejde tu o ochranu neplatičov. Ak si niekto myslí, že teraz nemusí platiť za energie, tak je na hlbokom omyle. Tu ide len o možnosti využitia tých právnych pák na orgánoch verejnej správy, ktoré môžu tejto rodine pomôcť s nejakou právnou pomocou alebo možnosť pomôcť v rámci jeho postavenia na trhu v prípade, keď hrozí to riziko, aby nespadol do nejakej špirály exekúcií alebo nezaplatenia za faktúry, aby mu štát mohol pomôcť s poskytnutím napríklad dávky v hmotnej núdzi, ak, samozrejme, má na to zákonný nárok.
Takže ja by som aj v tejto súvislosti chcel poďakovať pani kolegyni, že prišla s touto iniciatívou. Ja som tam tiež niečo doplnil za seba a myslím si, že toto je určite dobrý návrh, ktorý by mal mať podporu aj od opozície, preto sa aj obraciam na opozíciu. Je to zákon v prospech ľudí, zákon, ktorý aspoň trošku pomôže odberateľom v tejto situácii a preto vás chcem poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Áno, práve to bol dôvod, prečo sme aj s pani poslankyňou Hatrákovou, a hlavne ona ako hlavná iniciátorka tejto legislatívy prišla s touto myšlienkou. Mali sme informácie o tom, že čo sa deje na trhu a aké sú praktiky práve voči odberateľom týchto energií. A ja si myslím, že nastala aj teraz iná situácia po tom, čoho sme boli svedkom v lete, že ministerstvo hospodárstva, resp. minister hospodárstva sa venoval iným veciam, ako mal, teda pomoci ľuďom. Nechcem mu úplne krivdiť, lebo boli robené nejaké prípravy, boli robené nejaké kroky, ale tá konkrétna legislatíva nebola na stole. Čiže presne ako ja chcem aj doplniť pani poslankyňu, čo povedala v úvodnom slove, že my ako poslanci nemôžeme nahrádzať exekutívu a ministerstvo, na to je tu ministerstvo. A ja aj očakávam od nového ministra, že tá pomoc ľuďom bude oveľa adresnejšia, oveľa rýchlejšia, adekvátnejšia pri príprave legislatívy. A práve aj postavenie v súčasnosti odberateľov je vyslovene veľmi rizikové, pretože vidíme, aká je situácia na trhu nielen na Slovensku, ale aj v Európe. A ja chcem vyslovene povedať aj takto voči verejnosti. Tu nejde v žiadnom prípade o nejakú ochranu neplatičov. V žiadnom prípade tu nejde o to predstavenie legislatívy, ktorá by im mala nejak uľahčiť situáciu. Toto v žiadnom prípade nie je účelom tohto návrhu zákona. Tu ide len o to, aby mali tú barličku, tú časovú barlu aj právnu na prispôsobenie sa tej situácii a hlavne prípravu na to, aby sa vedeli pripraviť v rámci pomoci, aby, aby mali čas a priestor na to, aby nedošlo k tomu, že skĺznu do nejakej exekúcie a potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Mám pocit, že je tu nejaké zvláštne doťahovanie, že kto prvý a kto druhý, takže ja by som chcela povedať, že, ešte raz zopakovať to, čo som povedala aj v rozprave. Príspevok na začiatku školského roka na Slovensku neexistoval. Neexistoval, rodičia ho nepoberali. Ja ako opozičný poslanec som prišla a rozmýšľala som, ako našim rodinám by sa dalo na Slovensku pomôcť ešte viac, ako im pomáhame. A nechala som sa inšpirovať Rakúskom, kde príspevok na začiatku školského roka vyplácaný bol.
Keď som s tým prišla do parlamentu, tak sa na mňa poslanci pozerali, čo, s čím som to prišla. Podávala som to každého pol roka a oni sa s tým nejak vžili. Samozrejme, koaliční poslanci to nepodporovali, ale opakujem, to znamená, že asi si takisto mysleli, že je to veľmi dobrý nápad pre rodiny a že by pred voľbami teda to mohlo byť súčasťou toho ich balíčka, s ktorým prišli. Ja by som sa tu teda vďaka tomuto príbehu nechcela doťahovať, či hnutie SME RODINA spalo. Ja si myslím, že hnutie SME RODINA naozaj pri tomto návrhu zákona alebo pri tomto zákone, nieže zvyšuje alebo znižuje, alebo bere alebo dáva, vďaka hnutiu SME RODINA tento príspevok rodičia a rodiny vôbec poznajú. Bodka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že myslím si, že nie je dôvod tu robiť nejakú paniku. Tento príspevok na začiatku školského roka bude kontinuálne pokračovať. Vedeli sme o tom, preto ho predkladáme na prvú schôdzu septembrovú, aby mohol mať účinnosť od januára. Skôr mám pocit, že sme všetkým opozičným zobrali vietor z plachiet, aby nám to mohli obúchavať o hlavu. Je to tak, ako to má byť. Príspevok bude pokračovať, rodičia o nič neprídu, bude im vyplatený takisto aj v septembri 2023 a nasledovné roky v prípade, že bude tento návrh schválený. Trochu ma zarazilo to, že v podstate, že tie štyri roky som to naozaj tu predkladala a za tie štyri roky naozaj tieto detičky už vyšli jeden prvý stupeň základnej školy a myslím si, že ani vtedajší koaliční, koaličné strany to nemuseli podať tesne pred volebným obdobím, ale mohli to už na začiatku, kedy som s tým prišla, a mohli to hneď teda okopírovať a podať ho a tie deti by už štyri roky alebo tie rodiny tento príspevok dostávali.
Každopádne ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a verím, že práve pri takýchto sociálnych sa tu nebudeme deliť na stranu pravú, ľavú, opozičnú, koaličnú, ale každý z nás, ktorý tu sedí, tu sedí preto, aby v prvom rade pomohol ľuďom, rodičom, deťom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Prichádzame s návrhom zákona, ktorý pomôže rodinám s deťmi. Návrh upravuje až dva príspevky, a to prídavok na dieťa a príspevok na začiatku školského roka.
Prídavok na dieťa. Schválením návrhu bude od 1. januára 2023 prídavok na dieťa vo výške 50 eur. To znamená, že v januári 2023 dostanú rodiny príspevok na každé nezaopatrené dieťa vo výške 50 eur. Je to zvýšenie o 20 eur na jedno dieťa, ako poberajú rodiny aktuálne. V návrhu ministra financií a jeho prorodinnom balíčku vo výške 200 eur bolo aj zvýšenie prídavku na dieťa na 40 eur. Zákon je aktuálne pozastavený a predložený na Ústavný súd, zákon je platný, ale nie je účinný. Naša novela novelizuje platné znenie zákona, ktorý je na Ústavnom súde, bez ohľadu na to, ako Ústavný súd rozhodne. Náš návrh zákona bude platný od 1. 1. 2023 v prípade, že bude schválený.
Teraz k príspevku na začiatku školského roka. Už medzi médiami, rodičmi aj poslancami sa objavila informácia, že príspevok na začiatku školského roka je zrušený, čo je fakt. Bohužiaľ, sa zrušil prijatím 200-eurového balíčka ministra financií s tým, že na jeseň sa predloží návrh na jeho obnovenie a preto predkladáme návrh zákona, ktorého súčasťou je aj opätovné zavedenie príspevku na začiatku školského roka, tzv. ceruzkovného, a to vo výške 110 eur. Znamená to, že podaním a schválením tohto návrhu rodiny s deťmi o tento príspevok neprídu, pretože bude kontinuálne pokračovať. Obdobie nástupu dieťaťa do školy je paradoxne finančne náročnejším obdobím ako obdobie Vianoc. Pretože, keď rodina peniaze nemá, tak na Vianoce sa tomu prispôsobí, ale potrebnými školskými potrebami musí rodič vybaviť dieťa bez ohľadu na to, či na to má, alebo nemá.
Tento príspevok je takzvanou mojou srdcovkou. Je tomu šesť rokov, čo som sa inšpirovala susedným Rakúskom a pokúšala sa príspevok na začiatku školského roka zaviesť aj tu na Slovensku. Vtedy ako opozičná poslankyňa som návrh predkladala každého pol roka, ako mi to rokovací poriadok umožňoval. Nikdy nebol podporený vtedajšou koalíciou, ale na moje veľké potešenie bol tento návrh zaradený do tzv. balíčku záchrany vlastnej existencie vtedajších koaličných strán a tesne pred voľbami bol nimi predložený a schválený. Bolo to zadosťučinenie, že nápad priniesť tento príspevok na Slovensko bol naozaj dobrým nápadom.
Máme za sebou ťažké obdobie a pred sebou ešte ťažšie a práve preto sa budem snažiť o debatu a o podporu na rozšírenie poberateľov príspevku aj pre deti prechádzajúce na druhý stupeň a prechádzajúce na prvý ročník strednej školy. Návrh zákona vstupuje aj do zákona o životnom minime, a to z dôvodu, aby sa príspevok na začiatku školského roka nepočítal za príjem a tým pádom nemal vplyv na dávky, pri ktorých sa príjem posudzuje, napríklad hmotná núdza alebo kompenzačné príspevky.
Návrh zákona ešte obsahuje technickú úpravu k účtu úradu práce, a to z dôvodu, aby sa mohli presúvať platby výživného od biologického rodiča pre dieťa v pestúnskej starostlivosti za mesiac december na osobitý účet, z ktorého budú vyplatené v januári. Inak by zostatok účtu musel byť vrátený ministerstvu financií.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo. Návrh na vydanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková a Jozef Hlinka.
Predkladaný návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, v ktorom sa vláda zasadila o podporu rodiny ako základnej bunky spoločnosti a prijatie s tým súvisiacich opatrení na zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 50 eur mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Súčasne je cieľom návrhu zákona opätovné zavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy, v sume 110 eur.
Predkladaný návrh zákona ďalej precizuje niektoré zákonné ustanovenia ďalších právnych predpisov, ktorých úprava bola vynútená aplikačnou praxou. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela len veľmi pekne poďakovať, teda poprosiť a následne poďakovať za podporu tohto návrhu. Je naozaj vypracovaný na základe životných, ani nechcem povedať, osudov, ťažkých osudov rodičov, ktorí za nami už prišli, ešte keď sme boli opoziční poslanci a naozaj je to paradox, ale títo rodičia detí, ktorí proste, boli šetrené prípady smrti týchto detí v nemocniciach, nemali nárok nahliadnuť do pitevných protokolov. To znamená, že tento zákon upravuje len to, aby rodič, zákonný zástupca alebo poverená osoba, ktorá má písomný súhlas, mohla nahliadnuť do pitevného protokolu. Je to veľmi jednoduchý zákon, ale veľmi dôležitý a veľmi potrebný pre týchto rodičov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár, Petra Krištúfková a Jozef Hlinka. Súčasne platný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým – oprávneným osobám získať pitevný protokol, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Táto dokumentácia je však podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa dostali k pitevnému protokolu.
Cieľom návrhu zákona je ustanoviť, aby mohli žiadať o nahliadnutie do pitevného protokolu a vyhotovenie jeho fotokópie podávať ako blízke osoby, tak aj osoby, ktorým sú sprístupňované údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 576/2004 Z. z., teda napríklad aj osoba, ktorej pacient za svojho života udelil súhlas na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií alebo osoba, ktorú pacient za svojho života na tento účel riadne splnomocnil na základe písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nemá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov, nemá vplyv na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani na vplyvy na služby verejnej správy na občana. Návrh zákona má rovnako pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem.