Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja by som chcel na vás zareagovať. Presne to, čo ste povedali vo svojom príspevku, bolo o tom, že naozaj elektrická energia je, je a bola a zrejme aj bude strategická surovina a práve tu je mi veľmi tak zvláštny prístup práve Nemecka ako najsilnejšej európskej ekonomiky, kedy oni postupom času si začali likvidovať svoj, svoj trh s energiami, kedy od 92. roku sa upustili v rámci toho, že začali presadzovať uhlíkovú neutralitu od uhlia, od roku 2005, kedy nemecký premiér Schröder naštartoval Nord stream 1 a v roku 2016 pani Merkelová Nord stream 2 a de facto oni svoj energetický, energetické zdroje priamo upriamili na jedného dodávateľa, ktorým bolo Rusko. Takže bez ohľadu na to, či je dneska nejaký vojnový spor, alebo či je, sú nejaké sankcie, tie to len urýchlili, ale ten, tá problematika Nemecka by sa skôr či neskôr ukázala. A to bol proste ten moment, že Nemecko veľmi nezodpovedne pristúpilo k, v rámci nielen seba, ale v rámci dajme tomu toho jednotného európskeho trhu a dneska snaží sa zatiahnuť nejakú ručnú brzdu a vtiahnuť do toho svojho problému aj ostatné krajiny, kedy chce, aby sme boli solidárni. Takže čo sa vlastne teraz udialo, to, čo ste povedali, presne sedí. Tie nemecké firmy sú pred dilemou a otázkou, či buď skrachujú, alebo vyvezú svoje kapacity von. Určite burza energetická v Lipsku zrejme, zrejme, zrejme bude, ukončí svoju činnosť. Uvidíme, jak bude ďalej naložené so špekulantami. No a samozrejme, že my musíme si chrániť svoj slovenský trh a snažiť sa urobiť opatrenia aj pre budúcnosť, lebo tú stratégiu musíme naštartovať naďalej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Fico, mňa zaujala tá stať, ktorú ste spomínali, ohľadne konania alebo nekonania Európskej únie. Musíme si naliať čistého vína. Jednoducho ten postoj alebo ten program, ktorý predstavovala predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, jednak je prijateľný maximálne pre Nemecko, vidíme, že Nemci na to boli pekne pripravení, jedine je to na nich šité. A pre nás ako Slovákov to znamená len to, že na základe jej programu alebo návrhu by sme museli hlbšie siahnuť do nášho vrecka, teda jednoducho domácnosti naše a nás by to stálo niekoľko miliárd eur. Čiže absolútne kvitujem, čo ste povedal aj pánovi ministrovi Hirmanovi, aby sme nečakali na Európsku úniu, ale aby sme sa podvihli a naštartovali to my.
Ale tu ešte musím povedať, že aj keď je pravda, že to, čo sa stalo s vývojom cien, málokto predpokladal, ale to, čo sa nedá obhájiť, je aj nekompetentnosť vedenia ÚRSO, ktoré nedokáže zastabilizovať koncové ceny, keď už je, keď už nie na udržateľných, tak aspoň s postupným zvyšovaním pre toto alebo ďalšie obdobia. ÚRSO a tiež ministerstvo hospodárstva, myslím predchádzajúce vedenie, okrem základných vecí neurobilo absolútne nič, čo by malo za následok zastabilizovanie cien. Oni pracujú, samozrejme, len na obnoviteľných zdrojoch energie, aj to neporiadne, alebo na nejakom repoweringu. Predpokladajú sa tam aj hromadné žaloby na Slovenskú republiku vzhľadom na nutnosť podpísať nedobrovoľne nový cenový výmer, ako aj na tarifách za prevádzkovanie systému, čo je nezanedbateľná zložka v cenách, avšak nie jediná. Tuto je problém rapídneho nárastu cien vidieť v dvoch veciach: nárast cien na burze a nekompetentnosť vedenia a riadenia energetiky. Nalejme si čistého vína, tak to je.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja tiež ako mnohí kolegovia predrečníci tiež ďakujem za váš, za vaše vystúpenie, pán Fico, s tým, že pán minister hospodárstva dnes si úplne nezaslúžil toľko výčitiek a negatív vzhľadom k tomu, že, žiaľbohu, jeho predchodca ten rezort nenechal v takom stave, ako nám tu všetkým rozprával, ako nás tu ubezpečoval so zastropovanými cenami elektrických energií, to si treba povedať na rovinu.
Čo sa týka toho zdanenia obchodníkov, to máte absolútne pravdu. Ani Európska únia sa nejakým spôsobom až týmto tak nejako nezaoberá. Skôr sa tu sústredíme na distribučky a teda výrobcov, ale, samozrejme, kto vyhnal tú cenu je ad jedna nízky dopyt, vysoká ponuka a obchodníci na burze. A tam treba si, samozrejme, povedať, že kolegov, ktorí nás zastupujú v Európskom parlamente, napríklad pán Hojsík tu pobehoval donedávna s nejakou petíciou, ako treba okamžite zastaviť jadrové elektrárne. V tejto situácii, keď my máme absolútne nedostatok elektrickej energie, zdrojov, tak on tu pobehuje s nejakou takouto petíciu, čo teda naozaj, ja neviem teda, za koho on nejakým spôsobom, alebo koho záujmy háji, ale určite to teda nebolo občanov Slovenskej republiky.

Overil som si to na... psst (ruch v sále), overoval som si to na organizačnom odbore, čiže odhlasovali sme dnes na obed to, že hlasovania, ktoré mali byť o jedenástej dnes, sa budú hlasovať v utorok o jedenástej, ale všetko, čo sa do zajtra do 11.00 h prerokuje, tak hlasuje sa zajtra 11.00 h. Čiže dnes a zajtra doobeda, čo sa prerokuje, tak sa zajtra hlasuje. Tak? (Reakcie z pléna.)

Pán predsedajúci, prosím vás len upresniť informáciu, po prerokovaní prvého čítania hlasuje sa ihneď alebo o sedemnástej? A ak chcete, ja môžem odpovedať aj kolegovi Šeligovi, lebo zjavne asi nedával pozor počas hlasovania o dvanástej. (Reakcie z pléna.)

Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Absolútne súhlasím. Ďakujem aj za potvrdzujúce informácie, ktoré som aj ja hovoril, aj na dovysvetlenie. Samozrejmé, že ten problém nie je len v Užhorode. Viem aj o ďalších problémoch, ale samozrejmé, že v tejto situácii, v ktorej sa nachádza aj naša krajina, tak sú tu ďalšie pálčivé veci, ale nemôžeme zabúdať aj na našich Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže nie je to len oblasť vzdelávania. Hovorím, že je to aj ďalšia oblasť, ako napríklad rekonštrukcia budov, v ktorých sa učia naše slovenské deti. Nie je to len oblasť Ukrajiny, ale aj západného Balkánu alebo teda celkovo regiónu Balkánu. Takže ja hovorím, absolútne kvitujem, že sa prichádza s týmto návrhom.
Je tam, samozrejme, ešte čo zlepšovať, ale je to taká prvá lastovička, ktorá otvára túto oblasť, pretože dlhé obdobie tam sa neriešila táto vec. A možno aj tak na diaľku by som chcel poďakovať pánovi predsedovi úradu pánovi Pilipovi, ktorý je veľmi aktívny aj so svojimi zamestnancami a kolegami, pretože viem, že chodí a aktívne pracuje v tejto oblasti. Takže som rád, že je tam taká spolupráca medzi Národnou radou, medzi ministerstvom zahraničných vecí, ako aj medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja tuná bez poznámok a od srdca.
Milan, pán poslanec Vetrák, ty si bol šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tam sme sa aj stretli, keď som bol Slovák žijúci v zahraničí. Viem, že tieto dotácie ako pre Slovákov žijúcich napríklad v Írsku, kde som žil 20 rokov, alebo v Anglicku atď., sú veľmi dôležité pre rozvoj rôznych kultúrnych aktivít. Máme rôzne ľudové spolky, napríklad v Írsku atď., kde, kde tieto aj žiadali o dotácie v minulosti a myslím, že ich aj dostali a pomohlo to tomu rozvoju. Takže určite moju podporu v tomto môžete hľadať a určite budem hlasovať ´za´. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, teší ma, tak ako si spomenul, cieľom návrhu zákona je spresniť doterajšiu naozaj dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centra duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení.
Medzi také najvýznamnejšie by som doteraz spomenul, takto podporené aktivity patria napríklad centrá v Mlynkoch v Maďarsku, v Našiciach Chorvátsko, v Užhorode Ukrajina alebo v Novej Belej v Poľsku. Ďalším Gymnázium v Báčskom Petrovci, Srbsko alebo v Nadlaku Rumunsko či rodný dom svetoznámeho maliara a insitného umenia Martina Jánoša v Kovačici. Dôležité je, že naozaj tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Kolegovia, ďakujem za tento návrh zákona. Verím tomu, že naozaj nájde čo najväčšiu podporu v pléne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem zareagovať aj na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože tu spomenul tú požiadavku o podporu na jednotlivé poslanecké kluby.
Pán predseda, ty tiež vieš, že som veľký zástanca tejto podpory, takže z našej strany určite bude podpora. A myslím si, že je to určite veľmi dobrý krok pri poskytovaní dotácií.
Ja by som možno ešte trošku išiel aj do detailu pri predložení, pretože som aj spolupredkladateľ tohto návrhu. Cieľom, ako už sčasti bolo povedané, je spresniť tú doterajšiu dlhodobú prax Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu už takto existujúcich zariadení.
Určite viete, tí, ktorí sa venujete aj téme Slovákov žijúcich v zahraničí, že máme významné lokality, kde máme veľké zastúpenie Slovákov. Je to napríklad Báčsky Petrovec v Srbsku, kde je miestna matica. Cez Maticu slovenskú spoločne s Maticou srbskou spolupracujeme, takže je tam výrazná spolupráca. A ja čo mám aj spätnú informáciu, keď sa dopočuli v zahraničí, že sa predkladá takýto návrh, tak sa veľmi potešili, že dôjde k aplikovaniu tohto návrhu zákona. Máme, samozrejme, Našice v Chorvátsku, Užhorod Ukrajina alebo Nová Bela Poľsko. Takže napríklad aj ten Báčsky Petrovec, čo som spomínal v Srbsku, je tam gymnázium, ktoré by si určite zaslúžilo takúto podporu, rekonštrukciu, pretože je to vzdelávacie centrum alebo lokalita, kde je mnoho Slovákov, alebo Slováci, ktorí majú svojich predkov, a majú aj záujem sa vzdelávať v slovenčine. Majú záujem potom v budúcnosti možno aj žiť na Slovensku. Majú rodiny na Slovensku, takže určite je tam ten predpoklad na to, aby sme podporili takéto lokality. A ja som veľmi rád, že sa predkladá takýto návrh zákona.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku, teda od januára 2006 poskytoval v zmysle § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Na tieto účely sa poskytovali aj dotácie na investičné projekty, hoci výslovne to týmto spôsobom nebolo v zákone uvedené. A práve ako aj spomínal pán predseda ústavnoprávneho výboru, tu je cieľ práve odstrániť nejasnosti pri výklade zákona a ustanoviť aspoň základné podmienky pre udeľovanie dotácií na takéto investičné projekty, aby sa to výslovne explicitne v zákone uvádzalo, že dotáciu je možné poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľností žiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nadobudne potom vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie alebo má právo užívať nehnuteľnosť v dotačnej zmluve, kde sa práve v tejto zmluve zaviaže, že toto právo nezmení najmenej 50 rokov od podania žiadosti o poskytnutie dotácie.
Takže ako som spomenul, tam je potom v dôvodovej správe presne aj ďalej vysvetlené, prečo sa práve ideme upierať takýmto spôsobom. Ja si myslím, že aj po komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí mi tiež povedali, že očakávajú takúto úpravu, že im to výrazným spôsobom zlepší postavenie a taktiež, že je tu aj komunikácia na tej odbornej úrovni medzi predkladateľmi návrhu a ministerstvom zahraničných vecí, tak si myslím, že určite táto úprava pomôže k takému zlepšeniu postavenia Slovákov žijúcich v zahraničí, že budú sa učiť a vzdelávať v lepších podmienkach, ako je to v súčasnosti.
Z vlastnej skúsenosti viem, napríklad chodím dosť často do Užhorodu na Ukrajinu na podkarpatskú oblasť, máme tam aj základnú školu v Užhorode a vyslovene učiteľky ma prosia o to, či by sa vedela zlepšiť situácia na ich základnej škole, pretože nemajú na šlabikáre, nemajú na vzdelávacie predmety, potrebujú zlepšiť aj tie vyučovacie priestory. Takže ja to absolútne kvitujem a zároveň by som chcel poprosiť aj ctenú snemovňu, aby vyjadrila tomuto návrhu zákona podporu.
Ďakujem pekne.

Áno, ja súhlasím s vami, pán poslanec Blcháč. Práve aj návrhom zákona bolo ponúknutie riešenia, ktoré samospráve umožní, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, bol upravený spôsobom, najmä lehota ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Tu sa jedná napríklad o dotácie, ide napríklad o situáciu, keď dotáciu bude možné vyúčtovať do konca rozpočtového roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, kedy bola poskytnutá. Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
Tento návrh zákona určite je takou legislatívnou barličkou aj pre samosprávu pri tejto oblasti. Takže kvitujem, že bol predložený a ja si osobne myslím, že samospráve to určite pomôže pri riešení dotácií a riešení tejto oblasti.
Takže ďakujem pekne.