Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady. Týmto predmetným návrhom zákona reagujeme na potreby aplikačnej praxe v oblasti vykonávania výcviku leteckého personálu lietajúcich športových zariadení. Lietajúcim športovým zariadením je lietadlo osobitnej kategórie určené na letecký šport a rekreačné lietanie, na ktorého stavbu a prevádzku sa vzťahujú osobitné podmienky určené Dopravným úradom v súlade so zákonom o civilnom letectve.
Dopravný úrad poveril právnické osoby v súlade s § 19 ods. 4 a § 48 ods. 3 zákona o civilnom letectve v znení neskorších predpisov dozorom nad stavbou a overovaním spôsobilosti lietajúcich športových zariadení podľa určených technických podmienok a postupov a ich evidenciou, ako aj overovaním odbornej spôsobilosti a vydávaním preukazov odbornej spôsobilosti leteckému personálu lietajúcich športových zariadení a iných lietadiel určených výhradne pre športové účely.
Doterajšia dlhoročná činnosť poverených právnických osôb vo vzťahu k lietajúcim športovým zariadeniam a členom leteckého personálu lietajúcich športových zariadení sa z pohľadu dosiahnutia a zachovania vysokej úrovne a bezpečnosti leteckej prevádzky lietajúcich športových zariadení osvedčila a ukazuje sa ako porovnateľná s ostatnými druhmi prevádzky všeobecného letectva.
Navrhovaná právna úprava preto aj oprávňuje Dopravný úrad týmto osobám vo vzťahu k členom leteckého personálu lietajúcich športových zariadení okrem overovania odbornej spôsobilosti členov leteckého personálu lietajúcich športových zariadení a vydávania preukazov odbornej spôsobilosti týmto členom leteckého personálu povoliť aj vykonávanie výcviku členov leteckého personálu lietajúcich športových zariadení.
Za mňa toľko, ďakujem pekne.

Kolegovia, ja vám ďakujem za teda uznanlivé slová. Ja by som ešte snáď k tomu doplnila všetko, čo sme tu hovorili. Ja dúfam, že sme začali, že týmto nekončíme, lebo tento problém čo je, sa nás dotýka.
Jedna vec je, jak ste hovorili, pán kolega, že potrebujeme psychiatrov, potrebujeme pedopsychiatrov, svätá pravda, je ich málo. K tomu ešte chcem povedať, že tento návrh sa nedotkne možno veľa ľudí s autizmom, pretože väčšinou ruka v ruke s diagnózou autizmus ide aj mentálna retardácia. To znamená, že majú tam nejaké pridružené ochorenia, takých tých kvázi Rain Manov je málo a naozaj je to náročné, aby sa zamestnali, i keď majú schopnosti, mnohí majú schopnosti.
O tom, ako ste hovorili, pán kolega, že to, že proste tieto choroby rozbíjajú rodiny. Áno, je to tak, bohužiaľ, tí rodičia to neunesú a môj názor je taký, že už tí, ktorí nesú to bremeno, lebo je to bremeno pre všetkých rodičov, ktorí sa s týmto stretnú, by mal byť ten štát tu na to, aby im pomohol.
Zariadenia pre autistické deti alebo autistických dospelých, vy hovoríte, že s niekým spolupracujete, je to super, len ich je málo, tie deti sú doma, resp. dospelí, poradovníky v DSS-kách sú na dvadsať rokov, lebo v podstate sa čaká, kým niekto zomrie.
Čiže musíme ísť touto cestou, ja hovorím, dúfam, že sme len začali, mám veľa vecí, ktoré by som chcela zmeniť, a verím, že sa nám podarí niečo toto volebné obdobie urobiť pre týchto ľudí, lebo naozaj to je, to je ťažká diagnóza, hoci si niekto myslí, že to je taká sofistikovaná diagnóza, je to veľmi ťažká diagnóza.
Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia. Poruchy autistického spektra sú samostatnou kapitolou duševných porúch uvedenou v medzinárodnej klasifikácii chorôb pod názvom Prenikavé poruchy vývinu. Keďže počet ľudí s autizmom v našej spoločnosti stúpa, problematike autizmu sa venuje v odbornej aj laickej verejnosti väčšia pozornosť ako v minulosti. Tomu zodpovedajú aj vytýčené ciele v rámci Národného programu duševného zdravia. Poruchy autistického spektra známe aj pod starším názvom Detský autizmus sú závažným celoživotným neurovývinovým ochorením, týkajú sa preto prirodzene nielen detí, ale aj dospelých ľudí s touto poruchou, ktorí sú ohrození vysokou mierou sociálneho vylúčenia. Zväčša pri každodennom fungovaní potrebujú pomoc druhej osoby a len zriedka sú schopní uplatniť sa na trhu práce. To sa týka aj tých jedincov s poruchou autistického spektra, u ktorých nie je významne znížený intelekt, tzv. vysokofunkčných autistov a ľudí s Aspergerovým syndrómom.
Najväčší problém s invalidizáciou je u autistov, ktorí nemajú súbežne diagnózu mentálnej retardácie. Pritom aj u nich je narušenie sociálnych a komunikačných schopností výrazné a zamestnať sa, sa im v drvivej väčšine prípadov nepodarí.
Zriedkavými výnimkami sú geniálni experti na izolované odvetvia, napríklad programátori a podobne, kde zamestnávateľ toleruje ich čudácke maniere a nevyspytateľný výkon v práci výmenou za ich výnimočný prínos.
Priznajme si, každý z nás pracujúcich už aspoň párkrát sníval o tom, že by nemusel chodiť do práce a mohol by sa venovať tomu, čo ho baví. Nemusel by vstávať do práce, počúvať otravného šéfa alebo riešiť intrigy medzi kolegami. Ale je aj veľa vecí, ktoré by sme bez práce nemali. Nehovorím len o peniazoch, ale to, že chodíme do práce, znamená, že môžeme na sebe pracovať a neustále sa zdokonaľovať, učiť sa nové veci. Ak človek chodí pravidelne do práce, znamená to, že má denný režim, teda počas pracovného týždňa väčšinou chodí spať a vstáva v približne rovnakom čase. Okrem toho má práca aj sociálny aspekt. Na pracovisku sa stretávame s určitým okruhom ľudí, s ktorými vytvárame vzťahy, spolupracujeme, ale aj súťažíme. V práci môže človek zažívať pocit úspechu, dobre vykonanej práce, ale na druhej strane musí zniesť aj kritiku a negatívnu spätnú väzbu.
Skúste si predstaviť, že nič z tohto by vám nebolo umožnené. Ako by asi vyzerali vaše dni? Bohužiaľ, život bez práce je realitou pre väčšinu ľudí, ktorí trpia autizmom. Medzi dospelými autistami je takmer stopercentná nezamestnanosť, pričom veľa z nich má dostatočné schopnosti a zručnosti na to, aby mohli vykonávať prácu.
Po ukončení vzdelávania väčšinou ostávajú doma, ocitajú sa v sociálnej izolácii, pomaly strácajú zmysel života. Prečo je to tak? Pre autistov je ťažké vyjadrovať a popísať svoje emócie. Preto je pre nich ťažké identifikovať, čo by chceli robiť. Ak už aj vedia, v akej oblasti by chceli pôsobiť a hľadajú si v nej prácu, majú často problém uspieť na pracovnom pohovore, keďže jedným z deficitov, ktoré so sebou autizmus prináša, je narušená schopnosť komunikácie. Tieto neúspechy ešte viac narúšajú ich sebavedomie a vzbudzuje to v nich pocit bezmocnosti a menejcennosti. Vo svojom živote sú odkázaní na sociálne dávky a pomoc rodiny.
Súčasné znenie zákona č. 461 o sociálnom poistení, žiaľ, túto problematiku vôbec nerieši. V prílohe č. 4 tohto zákona, ktorá uvádza zoznam duševných chorôb a porúch správania, pri ktorých je nárok na priznanie invalidného dôchodku, sa poruchy autistického spektra vôbec neuvádzajú. To mimoriadne sťažuje situáciu samotným osobám s autizmom, ich rodinám, ošetrujúcim lekárom a v neposlednom rade aj posudkovým lekárom.
V snahe o nápravu tejto situácie predkladáme návrh novely o sociálnom poistení, v ktorej navrhujeme pridanie novej položky v prílohe č. 4. Jedná sa o novú položku 9 kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, ktorá bude mať názov Prenikavé poruchy vývinu. Psychický vývoj týchto jedincov je narušený manifestáciou príznakov v rannom až školskom veku. Zložité mozgové funkcie, ktoré sú zodpovedné za fungovanie komunikácie, sociálne interakcie a predstavivosti, sú narušené v rôznej miere, od ktorej sa následne odvíja stupeň poruchy. Dôsledkom obmedzeného fungovania niektorých funkcií sú problémy v porozumení bežných zákonitostí a pravidlám okolitého sveta, čo spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobiť sa a fungovať na úrovni rovesníkov.
Pri posudzovaní sa treba zamerať na kvalitatívne narušenie sociálnych interakcií, kvalitatívne narušenie komunikácie, veľmi obmedzený rozsah záujmov a aktivít. Pri prenikavých poruchách vývinu aj pri miernom narušení sociability ide o výrazný odklon od zdravej populácie. U jedincov, ktorí nemajú narušený intelekt alebo majú mierne narušený intelekt, tzv. vysokofunkčný autizmus a Aspergerov syndróm a boli schopní sa vzdelávať, je dôležité zhodnotiť, či sú aj schopní naučené vedomosti aplikovať v bežnom živote.
Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem vám za vašu pozornosť, a teda pevne dúfam, že uvedený návrh podporíte naprieč politickým spektrom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu potreby doplnenia prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Navrhuje sa v prílohe č. 4 doplniť kapitolu, kapitolu V - Duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb - Poruchy autistického spektra, kam spadá detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra, a to vrátane ustanovenia percentuálnej mieri poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Cieľom navrhovaného doplnenia je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predkladateľka aj vážený pán poslanec, na ktorého reagujem, asi prekvapím svojich koaličných partnerov, ale ja jednoducho tento zákon nepodporím. Ja si myslím, že pravda je niekde, niekde uprostred. Tak to väčšinou býva. Ale hlavne si myslím, že táto spoločnosť, dnešná doba má ďaleko väčšie problémy, ako venovať sa tomu či posudzovať nejakú obrovskú skupinu formou kolektívnej viny. To si naozaj nemyslím, že je dobré. Ja súhlasím, absolútne súhlasím s individuálnym prístupom. A ten, kto bol strojcom tých všetkých represií, čo komunistický režim priniesol, tak je, samozrejme, potrestaný. Ale brať dôchodky vdovám a vdovcom a kadekomu ďalšiemu, to dneska sa pomaly ani z toho zákona nedá vyčítať, kto všetko, na koho to všetko padne, si myslím, že nie je správne.
Hovorím, pravda je niekde uprostred. Ale hlavne toto nie je zákon a toto nie je problém, ktorým sa my dnes potrebujeme zaoberať. Vy ste si všimli niečo ako korona, ako COVID, ako hospodárske problémy a tak ďalej a tak ďalej? To sú problémy, čo ľudia trá... ľudí trápia. Tuto ľudia pomaly nemajú čo jesť, a nie, že teraz ideme otvárať staré rany a sypať do nich soľ.