Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Marek, ja len v krátkosti. Tu nejde o nejaký slovenský problém. Tu nejde o nejaký problém len v Kútoch na slovensko-českej hranici. Toto je celoeurópsky problém. A ja som ti aj v rozprave povedal, lebo som išiel do detailov, že kde to začalo.
To začalo pred siedmimi rokmi v 2015., kde bola celoeurópska dohoda na tom, aby sa riešili hotspoty, kde išlo niekoľko miliárd eur do vybudovania hotspotov na turecko-gréckej hranici. V Turecku bola situácia taká, že za sedem rokov sa neposunuli nikde. A teraz tieto počty všetkých tých migrantov idú na Európu. Ale z toho dôvodu, že oni desať rokov nebudú ďalších sedieť tam a čakať, že kedy skončí vojna a vojnový konflikt v Sýrii.
Ja absolútne chápem aj tvoje vystúpenie, že vidíš, že čo sa deje v Turecku, vidíš, čo sa deje v Sýrii, a že tí ľudia chcú ísť za lepším životom. Ale na druhej strane máme tu aj schengenské acquis, čiže určitú skupinu tých právnych noriem, ktoré nám určujú, ako sa správať v tom schengenskom priestore. A teraz sa tváriť a zakrývať oči nad tým, že prechádzajú nám tu migranti a jednoducho jedni zavedú kontroly, druhí nezavedú kontroly, a my sa tu budeme tváriť, že my sme tí, ktorí jednoducho nebudú zavádzať tieto kontroly, no tak, tak, takto to nemôže fungovať. Jednoducho máme tu určité povinnosti. A my ako členský štát Európskej únie ich aj musíme dodržiavať.
A jedna vec, posledná, ktorej som sa aj dotkol v rozprave. Minister vnútra tu mal sedieť. A jednoducho argumentovať tým, že on osobne ide na nejakú konferenciu, jednoducho takýto argument je absolútne slabý a týmto, si myslím, že dehonestoval Národnú radu, pretože on tam mal sedieť, on tam mal zodpovedať tieto všetky otázky, ktoré tu nemáme len ako opo... títo koaliční poslanci, ale aj opoziční poslanci, pretože chcú to vedieť aj ľudia, že ako sa rieši táto situácia. O nič viac... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Saloň, zaregistroval som, že došlo k viacerým personálnym výmenám. Čo vy viete, no tak možno pán minister toľko mení tých ľudí, že chce len samú kvalitu potom na tom ministerstve (povedané so smiechom), že potom všetci spadneme asi na riť, že čo tam bude na tom vnútre.
Ale čo sa týka toho vyslania do zahraničia, pre boha živého, ako keď máme všetku tú zahraničnú službu a zastupovanie Slovenskej republiky dať len na ministra, tak tí ministri tu ani nebudú pred... veď sú tam sekcie medzinárodných vzťahov, sú tam presne veľvyslanectvá, ktoré nás zastupujú. Mohol tam ísť štátny tajomník namiesto ministra a minister mal sedieť tuto a zodpovedať naše otázky, a nielen moje ako koaličné, ale i opozičné. Čiže o tom sa radšej ani nebavme, že musel ísť zastupovať Slovenskú republiku, mal tu sedieť a mal vyslať svoju dvojku alebo veľvyslanca.
Čo sa týka, Marek, tvojho vyjadrenia, že je normálne, že štát nevie najprv zareagovať na riešenie tejto krízy a musia to byť najprv dobrovoľníci. No neviem. Ako mňa zamrazilo, keď si toto povedal. Dobrovoľníci nie sú zložkou verejnej moci, cirkev nie je zložku verejnej moci, od toho je tu štát, ktorý má na to tieto krízové plány, ktoré má plniť, ktoré, podľa ktorých má postupovať. Ako k tomu sa radšej ani nebudem vyjadrovať, možno si to prejdime potom osobne, aby, aby sme si to prešli, ale to radšej už do budúcna nehovor, pretože toto bolo veľmi nešťastné vyjadrenie.
A v závere sa chcem ešte osobne poďakovať všetkým radovým policajtom, ktorí sú v teréne, hovorím radovým policajtom, ktorí sú schopní zobrať aj 8-ročného malého sýrskeho chlapca, ktorý nemá nohy, do nemocnice v Skalici, že ukázali svoje srdce a aj vo viacerých týchto vypätých situáciách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Hlavnou témou tejto mimoriadnej schôdze je, samozrejme, otázka migrácie. Migranti sa nám tu opäť vynárajú po siedmich rokoch v stredoeurópskom priestore najmä na hraniciach Maďarska, Slovenska, Česka a Rakúska a, bohužiaľ, to, čo sa nám deje na hraniciach, má len jediný výsledok. Ničí nám vzájomné susedské vzťahy s okolitými štátmi. Ja sa tu nebudem dopodrobna vyjadrovať k tomu, čo hovorili a čo otvárali moji predrečníci. Ja sa skôr budem orientovať na to, kto zlyhal a ako to riešiť.
Európska únia trestuhodne nevyužila obdobie od roku 2015 na revíziu systému. Pamätáte si, keď v roku 2015 bolo mnoho rečí o tom, ako treba vybudovať hotspoty na hraniciach s Úniou, teda v Grécku. Pamätáme si na tie reči, ako Európska únia natlačí kopu miliárd napríklad do Turecka na migrantov, aby boli migranti zadržaní na turecko-gréckom území. Koľko rečí sa viedlo o záchytných táboroch, výsledok - nula. Ani Slovensko, ani okolité štáty nemôžu za dnešnú situáciu a spoločne aj napriek tomu, že Európska únia deklarovala viackrát, že bude postupovať takýmto systémom, zlyhala absolútne na plnej čiare a teraz stredoeurópsky priestor za to musí pykať.
Mne osobne písalo viac ľudí, mnoho ľudí predovšetkým zo Záhoria. Boli tu spomínané Kúty. Na začiatku to vyzeralo asi tak, že na stanici v Kútoch prišiel hlúčik 10-15 ľudí, ktorí prespávali na železničnej stanici. Potom sa vypratali. Potom prišli hlúčiky 50, možno 100 ľudí. Ale zo začiatku, v prvých týždňoch im predovšetkým pomáhal kto? Myslíte si, že štát? Nie. Štát to nebol. Boli to dobrovoľníci, boli to miestne komunity, boli to ľudia, ktorí boli predstaviteľmi zo strany cirkvi, teda tie spoločnosti, do ktorých, bohužiaľ, niektoré politické strany na tomto politickom spektre kopú, že cirkvi tu nemajú miesto, a práve sa ukázalo v tých úvodných dňoch a v úvodných týždňoch, že práve cirkvi boli predovšetkým tie, ktoré pomáhali a ktoré sa starali o týchto migrantoch, ktorí potrebovali humanitárnu pomoc.
Ja sa napriek tomu, že čo všetko tu bolo povedané, a možno to bude tak čudne vyznievať, pretože som poslancom vládnej koalície, mňa by v prvom rade zaujímalo, že kde sedí minister vnútra, pretože je odvolávanie ministra vnútra, tak predpokladám, že by mal sedieť tuto po mojej ľavici. Ja však vidím prázdnu stoličku. Pre mňa ako poslanca Národnej rady je to absolútne dehonestujúce, keď tu nesedí odvolávaný minister, ktorý mal zodpovedať tie otázky, ktoré budem mať aj ja, pretože chcel som odpovede na tie otázky, a myslím si, že je to absolútna neúcta voči zákonodarnému zboru a Národnej rady, že nesedí tu člen vlády, ktorý je odvolávaný a ktorý má zodpovedať otázky, ktoré nemajú len predstavitelia opozície, ale aj koalície.
Ja som sa napríklad chcel opýtať, že prečo na Slovensku viazne čoraz viac ľudí, ktorí sú na úteku. Akým spôsobom je poskytovaná pomoc? Má štát vôbec nejaký plán, ako sa vysporiadať s prípadnou novou migračnou vlnou? Práve tieto otázky som chcel, aby boli možno tak aj odborne, trošku aj do detailov vysvetlené, ale, bohužiaľ, asi sa ich nedočkám.
Keď to porovnávame s Rakúskom alebo Maďarskom, tak momentálne situácia na Slovensku je neporovnateľná. V roku 2015, bolo tu spomínané, že došlo k veľkej migračnej vlne. Myslím si, že s migračnou vlnou v roku 2015 sa to nedá porovnávať, pretože vtedy boli na pohybe státisíce migrantov, ktorí predovšetkým išli tou balkánskou cestou smerom cez Maďarsko do Rakúska a do Nemecka. To, že sa objaví momentálne dnes v Kútoch na železničnej stanici 100 migrantov, tak, samozrejme, pre Slovákov, ktorí nie sú na to zvyknutí, to svojím spôsobom trošku spôsobí taký šok, ale musíme sa držať aj čísel. Aj keď si zoberieme, že za rok tuším pristane na stole slovenským úradom 4 000 žiadostí o azyl, a pritom porovnateľný počet je za týždeň v Rakúsku, tak Slovensko, samozrejme, sa nemôže porovnávať s okolitými štátmi, čo sa týka počtu žiadostí o azyl.
Zaregistroval som aspoň vytvorenie tímu tlmočníkov, ktorí boli zabezpečení pre jednotlivých migrantov na týchto miestach, predovšetkým v oblasti Kútov, ktorí mali zabezpečiť tlmočenie z arabčiny, mali by zabezpečiť prekladanie zamestnancom ministerstva vnútra a pomáhať predkladať aj informácie. Sú to tímy prekladateľov, ktorí riešia aj azylovú otázku. Čo ma však trošku vyrušuje, a keď som videl, aj akým spôsobom je riešená táto otázka, tak predovšetkým je tu medzera pomoci zo strany štátu samosprávam. Chýbajú akési krízové plány pre samosprávy, ako postupovať v danej situácii pre samosprávu. Nemajú absolútne vytvorené žiadne plány. Mnohé samosprávy doslova ako keby tápali, čo majú robiť, ako má prebiehať tá pomoc zo strany štátu. Čakajú na pomoc zo strany štátu a myslím si, že tu je možno aj na strane ministra vnútra teraz taká požiadavka, aby aj ukázal samosprávam, že ako postupovať pri riešení tejto situácie.
Samozrejme, že čo sa týka migrantov, tak je potrebné si uvedomiť, že migranti nechcú zotrvať na území Slovenska, že sú v pohybe, sú v tranzite, nemajú záujem tu žiť, nemajú záujem tu ostať, pretože keď vidia, že aká je ekonomická situácia, aká je ekonomická úroveň na území Slovenska, tak, samozrejme, že nie je to tá cieľová krajina pre nich, ktorá by mala byť tá prioritná, ale chcú postupovať ďalej, pretože aj napríklad aj v Nemecku, alebo v Rakúsku, alebo v iných štátoch západnej Európy už majú tie rodiny, ktoré prišli v roku 2015, sedem rokov dozadu, a už majú vytvorený určitý priestor alebo zázemie, kde bývajú, kde žijú a čakajú na ďalších tých svojich rodinných príbuzných, ktorí sú momentálne v pohybe.
Podpora zo strany vlády, čo som zaregistroval, je maximálne tých 100 vojakov denne, o čom už bola aj tuto reč. Vieme, že existuje určitý mechanizmus spustenia krízovej situácie a mimoriadna situácia, ktorú spúšťa okresný úrad Slovenskej republiky v danom okrese. Myslím, že je to dosť málo na to, aby v prípade, keď dôjde k použitiu nejakých tovarov alebo nejakých prostriedkov na pomoc migrantom, že si to následne obec môže preplácať. Absolútne sú opomenuté nejaké mechanizmy krízových plánov, ktoré, ktoré vôbec neboli ani prezentované, čiže to mi trošku aj chýba a, bohužiaľ, zazlievam to ministrovi vnútra, že tu mal sedieť a zodpovedať nám tieto otázky, pretože určite sú na to zvedaví aj starostovia, primátori dotknutých okresov a dotknutých miest.
Aký je výhľad do budúcna? Za prvých mesiacov tohto roku nelegálne prekročilo vonkajšie hranice Európskej únie 190-tisíc migrantov. Trasa väčšinou išla cez Maďarsko smerom do Rakúska a do Nemecka, ako som spomínal. My sme mali okolo 2 500 nelegálnych prekročení. Samozrejme, nečudujem sa, že niektorí títo migranti už nevydržali, zdvihli sa, išli smerom do strednej Európy, pretože Európu a Európsku úniu vnímajú ako priestor, ktorý je ekonomicky určite vyspelejší ako priestor, v ktorom oni bývali a v ktorom žili, a, bohužiaľ, sú tam aj migranti, ktorí 10 rokov žili v tých záchytných táboroch v Turecku. Vidia, že situácia v Sýrii sa nevyvíja pozitívne, nevyvíja dobre. Tá vojna pravdepodobne alebo ten vojnový konflikt, tichý, latentný bude pokračovať ešte dlhé roky, takže mali na výber doslova ľudsky, keď sa na nich tak pozerám, buď zahynú, alebo sa pohnú ďalej do strednej Európy a budú ísť za lepším životom.
Samozrejme, právny predpis alebo právny poriadok buď Slovenskej republiky, alebo Európskej únie pozná určité druhy ako potvrdenie o zotrvaní alebo tolerovaný pobyt, ktorý umožňuje zotrvať tomu danému migrantovi, ktorý je zachytený na území Slovenskej republiky do času, do... kým, dokým trvá ten vojnový konflikt. Tak ako bolo spomenuté aj zo strany niektorých poslancov, sa zamýšľajú, prečo Česi postupovali takýmto spôsobom.
Mňa trošku mrzí alebo trošku som taký nie trošku stotožnený s tým, akú má legislatívu Česká republika. Česi napríklad nemajú prevádzačstvo ako trestný čin a podľa môjho názoru určite by v prípade zavedenia tejto právnej úpravy došlo k tomu, že by znížili počty migrantov.
Slovensko podľa môjho názoru by malo považovať konanie Česka za porušenie Schengenského kódexu (ruch v sále a zaznievanie gongu), pretože tým sa, samozrejme, musia plniť všetky dohody zo všetkých zúčastnených členských štátov v rámci schengenského priestoru a určite by malo dôjsť k riešeniu o situácii za hranicou Európskej únie, nie teraz, to už sa hovorilo aj roky dozadu, že je potrebné riešiť tú danú situáciu na vonkajších hraniciach Európskej únie. Je potrebné doriešiť pravidlá pri vstupe do schengenu, to znamená, že je možné rozšíriť nejaké aj sezónne víza, keď máme napríklad nejakých Tunisanov alebo Maročanov, tak, samozrejme, že oni sa pozerajú v prvom rade na ekonomickú stránku svojho prípadného pobytu na území Európskej únie, takže možno by sme mali aj otvoriť otázku nejakých sezónnych víz na štyri mesiace cez leto, že máš možnosť prísť na územie Európskej únie ako Španielsko, Taliansko, vykonať tú svoju ekonomickú ten ekonomický zámer, aby si niečo zarobil, a potom sa vrátil naspäť, aby si nebol nelegálny migrant.
Keďže minister vnútra tu nie je a pravdepodobne ani mi nezodpovedal otázky, tak, bohužiaľ, nedozviem sa odpovede na otázky, či je zo strany úradov pomoc dostatočná, prečo na Slovensku viazne čoraz viac ľudí na úteku a hlavne či má štát plán, ako sa vysporiadať s prípadnou novou migračnou vlnou.
Ešte raz zopakujem, Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán a vládu Slovenskej republiky pokladám ako za vysunutý orgán Národnej rady a je mimoriadne nezodpovedné a považujem to za dehonestáciu Národnej rady, že tu nesedí minister vnútra Slovenskej republiky. Toto by sa nemalo diať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež vrátiť k tomu, čo ste, pán poslanec, povedal ohľadne zavedenie kontrol, nie uzavretia hraníc, ale zavedenia kontrol medzi Českom a Slovenskom. Ja si tiež osobne myslím, že to bolo skôr politické rozhodnutie zo strany českej vlády, a myslím si, že bolo dosť nešťastné to rozhodnutie.
V roku 2019 kontrolovala naše hranice aj medzinárodná hodnotiaca komisia, ktorá povedala, že napríklad na ukrajinsko-slovenskej hranici vonkajší schengenský priestor, vonkajšia schengenská hranica, si ukážkovo plníme svoje povinnosti zo strany slovenskej polície.
A keď došlo k vojnovému konfliktu na Ukrajine vo februári 2022, tak vtedy aj tak nás žiadali zo strany českej vlády, že plňte si svoje povinnosti, a máme tu schengenský priestor, tak očakávame, že budete plniť všetky európske normy na sto percent, tak teraz človek by tak očakával, že aj česká strana bude taká trošku solidárna a budeme spolupracovať viac, a preto som aj tiež zostal taký nemilo prekvapený z postoja českej vlády.
Musíme si povedať, že slovensko-maďarská hranica má tuším cez 655 kilometrov a momentálne je prakticky, čo sa týka personálu, nemožné zabezpečiť úplnú hranicu, čiže s tým súhlasím, čo si povedal. Bohužiaľ, toto je problém, ktorý budeme musieť riešiť na oveľa väčšej úrovni, čo sa týka aj dodržiavania readmisných dohôd, pretože readmisnú dohodu, ako iste vieme, je možné plniť len vtedy, keď tá dotknutá krajina môže vrátiť toho migranta naspäť na územie pôvodu, a väčšinou tí imigranti pochádzajú zo Sýrie. V Sýrii stále prebieha vojna, čiže tie readmisné dohody nie je možné plniť. Čiže skôr sa tiež prikláňam k tomu, aby sme s Maďarmi posil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja si pamätám, keď sme prijímali tú súdnu mapu a sme sa rozprávali vlastne, že ako to je a vy ste nám stále tvrdila, že ja som dohodnutá so všetkými, ja som sa so všetkými rozprávala, s každým jedným sudcom, prokurátori s tým súhlasia, všetci s tým súhlasili. A teraz sa nám ukazuje, že chodia za nami predsedovia okresných súdov, napríklad predseda Okresného súdu Brezna, ktorý sa chce vrátiť do Bystrice. Chodia za nami ostatní predsedovia okresných súdov. Mala som, mala som stretnutia napríklad aj s predsedníčkou Okresného súdu Prievidza a tiež tam majú problémy. Proste je to celé zle nastavené. A vy tu tvrdíte, že ste sa rozprávali, vy ste so všetkými bola dohodnutá a zrazu príde všetkým nám žiadosť od Rady prokurátorov, aby sa to zmenilo. To je zaujímavé. A s nimi ste sa nebavili? Toto sme počúvali celý čas, keď sme prijímali súdnu mapu, celý čas, pod tlakom. A musíme lebo plán obnovy a musíme a musíme. A preto som ja za to zahlasovala, lebo by som ohrozila celý plán obnovy. A pamätám si aj tie koaličné rady. Napríklad na jednej som bola a tam ste vyhorela ako fakľa. Tak ja by som naozaj bola opatrná a vážila by som si slová.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v rozprave som vystúpila kvôli tomu, že chcem podať taktiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte pred tým mi dovoľte, aby som ho v krátkosti odôvodnila.
Právna úprava tzv. súdnej mapy začlenila pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica do obvodu Krajského súdu Žilina. K uvedenej zmene došlo aj napriek tomu, že vo všetkých ostatných prípadoch sídiel a obvodov okresných súdov došlo k rešpektovaniu platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky, to znamená, že žiadny iný okresný súd ani pracovisko súdu nebolo pričlenené do obvodu krajského súdu v inom správnom a územnom obvode. Nielen nedostatok vecných dôvodov uvedenej zmeny, ale primárne diskriminačné postavenie obyvateľov okresov Púchov a Považská Bystrica spojené s komplikáciami v orientácii pri jednotlivých orgánoch verejnej moci, administratívnou záťažou a zvýšenými ekonomickými nákladmi pri vybavovaní správnych veci v územnom a správnom obvode Trenčianskeho kraja a súdnych sporov a iných vecí v obvode Žilinského kraja opodstatňuje navrhovanú zmenu, ktorá rešpektuje všeobecné pravidlo budovania súdnych obvodov okresných súdov v zhode s územným a správnym členením.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že daná právna úprava alebo právna zmena zabezpečí aj jednotu výkonu právomoci a pôsobnosti orgánov prokuratúry viazanú na sídla orgánov podľa platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Keďže podľa platného znenia tzv. súdnej mapy by sa na výkone právomoci prokuratúry mali podieľať v rôznych kombináciách ich ingerencie dve krajské prokuratúry. Daná právna zmena, ktorá pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica organicky vracia do súdneho obvodu Krajského súdu v Trenčíne je aj návratom k rovnomernému kreovaniu porovnateľných súdnych obvodov krajských súdov, keďže na neúmernú územnú veľkosť súdneho obvodu Krajského súdu v Žiline spojenú s problémami jeho efektívneho manažovania pri prijímaní tzv. súdnej mapy upozorňovali viaceré okresné súdy. Vysvetľujúce je súčasne aj potrebné doplniť, že daná zmena, ktorá má povahu primárne technického rázu, nemá potenciál žiadnym spôsobom narušiť realizáciu tzv. súdnej mapy, ani spochybniť jej implementáciu v aplikačnej praxi, keďže nedochádza k zmene počtu sídelných súdov a ani ich pracovísk.
Teraz by som si dovolila pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa pozmeňuje takto:
"1. V Čl. VII sa vkladajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 6 sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
"d) Okresnej prokuratúry Považskej Bystrici,".
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
8. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 8 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g)."
2. V Čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 2 ods. 31 prvej vete sa slová "Nové Mesto nad Váhom a Myjava" nahrádzajú slovami "Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Považská Bystrica a Púchov" a v druhej vete sa slovo "pracovisko" nahrádza slovom "pracoviská" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a v meste Považská Bystrica".
2. V § 2 ods. 36 sa slová "Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica a Púchov" nahrádzajú slovami "Čadca a Kysucké Nové Mesto", slovo "pracoviská" sa nahrádza slovom "pracovisko" a vypúšťajú sa slová "a v meste Považská Bystrica".
3. V § 18l ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
4. V § 18l ods. 1 písm. f) sa za slová "Nové Mesto nad Váhom" vkladajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
5. V § 18l sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 8."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Najprv k pani poslankyni Kolíkovej. Pani poslankyňa, aj keby som nastupoval za čias Šalamúna, absolútne to nemá vplyv a význam na to, že čo tu riešime dnes, pretože som bol absolvent právnickej fakulty, takže neviem, že čo tu spomínate Harabina. Ináč vy ste pôsobili ako štátna tajomníčka Ficovej vlády, takže vy ste tá posledná, ktorá tu môže moralizovať.
Ďalšia vec ohľadne toho klamstva. Keď počujem z vašich úst, že hovoríte vy o mne, že ja tu klamem, pre mňa je to kompliment, ďakujem pekne. A čo sa týka toho zaseknutia, že ja tu hovorím o nejakej neúčinnej alebo neaplikovanej súdnej mape, že ja som teraz argumentačne niekde skĺzol, tak ja som na začiatku, vy ste vyšli vonku, ja som na začiatku povedal, že hovorím o tých problémoch, ktoré sú momentálne pri takto nastavenej súdnej mape, ktorú ste nám tu vy zanechala a v prípade, ak by minister Karas neprišiel s týmto svojím návrhom, tak by sa nám to od 1. 1. všetko zosypalo. A vy buďte rada, že s tým prišiel, lebo ja na vašom mieste, by som bol ticho a šúchal nohami pod stolom. (Potlesk.) A ešte aj ďakoval za to, že s tým prišiel, pretože viem a počujem názory odbornej verejnosti, že čo ste to zanechala.
Čo sa týka poslanca pána Pročka, ako by lepšie mohli pôsobiť alebo ako nastaviť ten systém. Myslím si, že to závisí od morálneho nastavenia toho dotyčného sudcu a jednoducho do počtu 1 300 sudcov hádzať ľudí, ktorí sa spreneverili svojmu pôsobeniu, že ich viete narátať na prstoch jednej ruky. Bohužiaľ, tí morálni, správni, čestní sudcovia za to nemôžu. Takže ja si osobne myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme na stole návrh zákona, v ktorom už bola dosť široká diskusia aj rozprava. Účel poznáme, posun účinnosti jednak zákona o sídle obvodov a jednak o zriadení správnych súdov. Ja som veľmi rád, že prebehla široká diskusia so stavovskými organizáciami aj sudcov, diskusia s Generálnou prokuratúrou, Najvyšším súdom, jednak súdnymi predstaviteľmi, čiže okresných, krajských súdov. Viem, že pán minister mal aj stretnutie v Prešove s predsedami okresných a krajských súdov. Takže tá potrebná vecná diskusia určite prebehla, ani sa nečudujem že prebehla, pretože máme na stole veľmi dôležitý zákon. Ale ja by som sa venoval a skôr orientoval svoju rozpravu na to, že by sme tu boli dnes v dobe, keby tu nesedel pán minister, keby nepredložil v skrátenom konaní tento návrh zákona a keby sme mali od 1. januára 2023 účinnú právnu úpravu k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré sme schválili tento rok. Čiže ja by som sa venoval skôr tomu, prečo bolo potrebné prísť s touto právnou úpravou, prečo tu sedí dnes minister spravodlivosti a prečo prišiel s takouto právnou úpravou do pléna.
V prvom rade by som chcel venovať pozornosť na pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, kedy sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo napríklad s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy, či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
Pani bývalá ministerka prideľovala na tieto súdy nové miesta sudcov a ostatné ako keby sa opomenulo. Napríklad aj včera som spomínal, do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd. V súvislosti so zmenenou kauzálnou príslušnosťou by mohlo dôjsť aj k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2023 dokončí tento súd aj napriek tomu, že od 1. januára nasledujúceho roku 2023 nebude kauzálne príslušný. Na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave, ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu v Bratislave odchádzajú tri sudkyne, to znamená celý senát, vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave. Teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov nešpecializujúcich sa na tú poručenskú agendu. Vzhľadom na súdnou mapou prijatý režim prekladania sudcov správneho kolégia na správny súd, to znamená ich žiadosti, preverenie spôsobilosti, akt preloženie Súdnou radou Slovenskej republiky a čas vymedzený do konca roka 2020, teda neurčenia jasných časových úsekov nie je podľa môjho názoru možné k 1. januáru 2023 stanoviť, koľko sudcov zostane na pôvodnom súde. A teda sa im dá zveriť vybavovanie agendy pochopiteľne, ktorá tam zostala a s akým počtom sa dá kalkulovať ako so sudcami správneho súdu, teda pripravovanie rozvrhu práce je len o niečom, čo aj tak by bolo celkom inak.
V prevažnej väčšine sa na správne súdy majú záujem preložiť sudcovia okresných súdov, ktorí s agendou správneho súdu doposiaľ nepracovali, nie sú na ňu špecializovaní, pričom ani nie sú predsedami senátov, čo absolútne znefunkční od prvého dňa fungovania správnych súdov, keďže senátom nebude mať kto predsedať. Nie je preto podľa môjho názoru vhodné, aby sudcovia okresných súdov boli prekladaný na správny súd bez absolvovania výberového konania, čím sa vlastne stanú sudcami súdu vyššieho súdu bez výberového konania.
Potom sa pýtam, aká je to špecializácia? Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 151/2022 Z. z. umožňuje sa do výberového konania na predsedu správneho súdu mohol prihlásiť, tuším je to do 31.12. 2022, aj sudca ktoréhokoľvek súdu, teda aj okresného súdu. Sudca nižšieho súdu, teda môže vykonávať funkciu predsedu správneho súdu, teda vyššieho súdu. A podľa môjho názoru je tu možné badať konflikt právnych noriem, lebo teraz poviem úplne explicitne, § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 jasne hovorí, že uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. Čiže je reálne, ako sa to javí aj napríklad pri správnom súde v Bratislave, kde vyhrala výberové konanie na predsedu súdu na dobu určitú, vtedy poverená bývalou pani ministerkou Kolíkovou, sudkyňa, hoci ešte neprešla súdnou radou. No a táto sudkyňa, ktorá v agende správneho súdnictva nikdy nepôsobila, nemá skúsenosti so správnym súdnictvom, preto pri spracovaní rozvrhov práce nemusí obsiahnuť všetkú problematiku a osobitosti správneho súdnictva, ktoré reálne existujú a ktoré treba riešiť.
Zákonným sudcom je sudca určený rozvrhom práce. Pri začatí konania je náhodným výberom vygenerovaný zákonný sudca. Zánikom správnych kolégií a po zriadení správnych súdov zaniká aj inštitút zákonného sudcu na krajskom súde. A následne by mali byť spisy náhodne prerozdeľované medzi sudcov nového správneho súdu, ako to bolo pri najvyššom správnom súde.
Ministerstvo spravodlivosti za čias pôsobenia pani exministerky Kolíkovej však tvrdilo, že sudca krajského súdu si aj po zriadení správneho súdu, na ktorý bude preložený, svoje spisy z krajského súdu ponechá.
Po prvé, ak majú byť správne súdy úplne novými súdmi a sudcovia nie sú automaticky prekladaní na nové súdy, tak potom aj spisy musia byť prerozdeľované medzi novými sudcami.
Po druhé, ak majú byť správne súdy právnymi nástupcami správnych kolégií krajských súdov a sudcovia prechádzajú na správne súdu, v úvodzovkách, automaticky, vtedy si nechajú svoje spisy aj na správnych súdoch a kontinuálne v nich rozhodujú. V súčasnosti sú však zmiešané prvky z obidvoch možností, čo je absolútne nelogické.
Ďalej. Bez toho aby sudcovské rady prerokovali návrh rozvrhu práce, rozvrh práce nemôže byť prijatý podľa § 45 ods. 7 písm. c), § 50 ods. 4 zákona 757/2004. Ide o zabezpečenie inštitútu prerokovania rozvrhu práce so sudcovskou samosprávou, ktorá má prerokúvať námietky sudcov k rozvrhu práce, čo v prípade rozvrh práce správneho súdu ako aj mestských súdov na rok 2023 chýba. V prípade, že by predseda súdu prijal za normálnych okolností rozvrh práce bez prerokovania v sudcovskej rade alebo v pléne do 15. 12. kalendárneho roka, čiže máme na to mesiac, dopustí závažné disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 5 zákona 757/2004. Toto stále platí a nebolo zrušené. Ak predseda nenapraví a nepripraví tento rozvrh práce do 15. 12. 2022 poruší zákon. Ak ho pripraví, poruší ho tiež. Takže máme tu absolútne právne Kocúrkovo.
V súčasnosti je napríklad na Krajskom súde v Bratislave 16 sudcov správneho kolégia a z toho aktívne pracuje 13 sudcov. Ak by sme prirátali súčasný počet sudcov Krajského súdu v Trnave a v Nitre, ide o osem sudcov, štyri plus štyri, spolu 24 sudcov pre západoslovenský obvod. Zvýšenie miest na 44 je síce veľmi pozitívne minimálne pre Krajský súd v Bratislave, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný a narastá počet nevybavených vecí na správnom kolégiu, to teraz budem vyslovene čítať, pretože chcem byť presný faktami: 3 930 nevybavených vecí a 3 642 nerozhodnutých vecí na 13 aktívnych sudcov, v priemere na jedného sudcu pripadá 302,3 nevybavených vecí a 280,2 nerozhodnutých vecí. Toto nebude možné reálne naplniť a už vôbec nie "špecialistami".
Sudcovia dlhodobo upozorňovali, my sme aj chodili do regiónov, ako tu aj ostatní kolegovia hovorili, rok sme sa bavili s predsedami okresných, krajských súdov, hovorili nám to a my sme to aj pani ministerke hovorili, nechcela o tom ani počuť. Všetko bude fungovať. Vidíme stav, aký je naozaj. Upozorňovali aj sudcovia naozaj opakovane ministerstvo spravodlivosti a žiadali o pridelenie nových miest sudcov, no nedostali vôbec odpoveď. Nie že kladnú, zápornú, nedostali vôbec odpoveď. Boli absolútne ignorovaní.
Počty zamestnancov predstavujúcich obslužný aparát je odvodzovaný od počtu sudcov na tom-ktorom súde. Do 31. 12. 2022 pôjde o iné stavy ako po 1. januári 2023. Zmena pri určovaní počtov zamestnancov, že by sa nevychádzalo z inej konštaty legislatívne, podchytená nebola. Neexistuje. Z tohto pohľadu sa dajú určiť miesta zamestnancov na nových súdoch až po 1. januári 2023, čo bude významné pre zmeny, či ukončovanie pracovnoprávnych vzťahov.
Ďalšia otázka. Zriadenie spoločnej podateľne. Pri mestských súdoch v Bratislave prinesie právny aj faktický zmätok, či už bude fyzicky jedna v jednej budove súdu alebo v každej budove súdu, vrátane budovy terajšieho Okresného súdu Bratislava V, ktorý ako, samozrejme, vieme od 1. januára 2023 zaniká a nie je zrejmé, či pôjde o akýsi spoločný prístup do registrov každého mestského súdu, nie je rovnako zrejmé, že komu bude patriť a komu budú patriť zamestnanci podateľne. Ak budú zamestnancami konkrétneho súdu, nemôžu logicky generovať priradenie veci sudcovi iného súdu, lustrovať pre iný súd, či vytvárať obal iného súdu.
Ďalšia vec. O pripravenosti kapacít serverov budúcich mestských súdov či úložísk Mestský súd Bratislava IV dosiahne veľkosť terajšieho krajského súdu. Ďalej o možnosti prístupu do jednotlivých registrov. Predsedovia súdov ani sudcovia neboli počas pôsobenia predchádzajúceho vedenia informovaní.
Pri mestských súdoch v prípade presunu sudcov, administratívy a spisov do jednej budovy stále nie je legislatívne ani technicky definované, do ktorej, či akej bude nevyhnutné na čas niekoľko mesiacov neuskutočňovať pojednávania a upovedomiť o tom aj strany konania. Konať sa však bude musieť vo veciach s určenými lehotami, čo však prinesie značné ťažkosti pre všetkých zúčastnených.
Nebola ani len naznačená úprava zmeny podpisových certifikátov, ich vydanie bude mať masívnu podobu a ich vydávanie samo osebe bude prekážkou pre vydávanie rozhodnutí bez certifikátu sudcu, ktorý nevie, samozrejme, podpísať takéto rozhodnutie. Stav legislatívnej nepripravenosti už môže v prítomnom čase spôsobovať prieťahy v konaniach, keď niektorí sudcovia určujú termíny pojednávaní na začiatok roku 2023 a stále nevedia kam. Samozrejme, teraz je situácia iná, lebo však máme tu už inú právu úpravu, teda návrh.
Legislatívne nie je ani len načrtnutý spôsob určovania toho-ktorého súdu sudcu pre prípravné konanie v trestnom konaní jeden službukonajúci sudca pre prípravné konanie nemôže fyzicky ani časovo zvládnuť všetky návrhy v tejto agende v celej Bratislave. Dokiaľ ich bude viac, vôbec nie je zrejmé, ako bude určený nápad týchto vecí, keďže sa tu neuplatňuje náhodný elektronický výber, čo bude mať za následok aj porušenie zásady zákonného sudcu.
Preloženie trestných sudcov existujúcich okresných súdov na premenovaný Mestský súd Bratislava s kauzálnou príslušnosťou v trestných veciach cez rozvrh práce, uvedené sa týka sudcov ostatných grémií, pri všetkých mestských súdoch naráža ja podľa môjho názoru na Ústavu Slovenskej republiky, aj keby bol vykonaný s ich súhlasom, keďže sudca môže byť preložený na iný súd len rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky, ak nejde o výsledok disciplinárneho konania alebo nie je rozvrhom práce predsedov súdu.
Ak by naopak všetci trestní sudcovia mali sedieť v budove Justičného paláca, nie je nijako zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže verifikované, či bude možné zabezpečiť v rovnakom čase predvedenie väčšieho počtu obvinených a odsúdených na hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, výsluchy, vzhľadom na technické a personálne možnosti väznice a nevyhnutné aj bezpečnostné opatrenia. Jedna chodba slúžiaca na predvádzanie takýchto osôb do Justičného paláca po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii budovy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Žiadnym spôsobom nebolo napríklad doriešené alebo vyriešení napojenie na prokuratúry, v korelácii s ich miestnou príslušnosťou. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu serverov, spojení s novým rozvrhom práce a elektronický spôsob podávania opravných prostriedkov obhajcami nielen vo väzobných veciach, kde sa často môžu alebo musia rozhodnúť do niekoľkých hodín, či dní je reálne obava, či tieto podania nebudú včas alebo vôbec priradené k správnym spisom, čo bude mať priamy následok na porušenie ústavného práva obvinených osôb na obhajobu.
Nebolo vôbec vyriešené, ako má byť zabezpečená agenda ITP, preverení zamestnanci, sudcovia, register týchto spisov, keďže o spisy, ktorých obeh a vedenie spadá pod prísny režim osobitne nielen upravený, ale aj kontrolovaný Národným bezpečnostným úradom. Napriek jedným z najčastejších argumentov, že súdna mapa vytvorí špecializáciu sudcov, a tým pádom kvalitnejšie rozhodnutia pre občanov, legislatívne nastavenie týchto argumentov pri mestských súdoch, bohužiaľ, popiera. Sudcovia, ktorí sa stanú sudcami na jednotlivých mestských súdoch, teda špecializovaní na jednotlivé agendy, si prenášajú svoje spisy aj v minoritných agendách, ktoré nespadajú pod špecializáciu toho-ktorého dotyčného mestského súdu. Nie je zrejmé, či na týchto súdoch budú vytvorené registre pre takýto typ agendy.
Ja chápem, absolútne si uvedomujem, že reforma alebo súdna mapa bola výsledkom aj programového vyhlásenia vlády, že sme sa zaviazali ako táto vláda, de facto bývalá koalícia, prijať ju k zrealizovaniu, aplikovaniu tejto súdnej mapy, pretože bola naviazaná aj na plán obnovy. Absolútne chápem. Ale na druhej strane, keď sa tu tvárime, že tento návrh, ktorý bol predložený zo strany ministerstva spravodlivosti, momentálne ohľadne posunu účinnosti týchto dvoch právnych noriem, že je niečo zlé, neprijateľné, že sa kazí, ruší súdna mapa, tak to nie je pravda. Práve naopak, toto, čo som tu teraz prečítal, to sú faktické nedostatky súdnej mapy, ktoré potrebujeme doriešiť, resp. zodpovedný rezort, ktoré potrebuje doriešiť do júna 2023, pretože neviem si predstaviť, čo by nastalo v oblasti justície, keby nám to všetko všetkým spadlo na hlavu. A to som tu aj hovoril o ústavnom práve na obhajobu a spravodlivý proces v rámci jednotlivých tých procesov, ktoré sa dotýkajú dotyčnej osoby.
Takže z uvedeného hľadiska ja môžem povedať za seba, že určite tento návrh podporím, aj hnutie SME RODINA podporí tento návrh, pretože je doslova takou barličkou alebo pomocou na to, aby nám celý tento systém a táto súdna mapa, ktorá bola prijatá, a objektívne môžem povedať, že som bol rád, že došlo k nejakej takejto úprave, že sme postupovali v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak aby nám to nespadlo všetkým na hlavy, tak som rád, že došlo k takémuto kompromisu a že je teraz momentálne v pléne v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za slovo.

By sme to tu podporili všetci, všetci.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, rada vás vidím. Ja by som vám povedala, že prestaňte trucovať, vy ste jediný, ktorý to nechce. V Česku je DPH v gastre na desiatich percentách, v Poľsku 10 %, Rakúsko a Maďarsko 5 %. Ja hovorím dopredu, že ten váš nezmyselný zákon o bločkoch vám nepodporím. Zavedením desiatich percent v gastrosektore opäť naštartuje biznis a konečne eliminuje šedú ekonomiku. Ja som jednoznačne za zníženie DPH pre gastro. Som za zníženie DPH pre gastro, som za zníženie DPH pre gastro. Prosím, prestaňte trucovať, tie peniaze sa na to vedia nájsť. Ste jediný, ktorý to nechce.