Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

11.5.2021 o 18:48 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

11.5.2021 18:48 - 18:54 hod.

Blanár Juraj
Jediná faktická poznámka, pán poslanec Miroslav Suja, na vaše vystúpenie, máte slovo.
Skryt prepis
 

11.5.2021 18:46 - 18:48 hod.

Blanár Juraj
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrej Ďurica, pripraví sa pán poslanec Miroslav Urban. Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2021 17:43 - 17:44 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. júna 2021.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 17:40 - 17:40 hod.

Susko Boris
...parlamentu. A parlament má potom dvadsať dní na to, aby to prerokoval. Táto lehota opakujem nie je lehota pre vládu. Takže vláda to má okamžite predložiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 17:38 - 17:40 hod.

Susko Boris
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 16:36 - 16:38 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť pán poslanec Ferenčák k vášmu návrhu s porovnaním návrhom pani navrhovateľky myslím pozmeňovacím návrhom. Domnievam sa, že váš pozmeňujúci návrh je lepší a to z jedného dôvodu takého legislatívno-technického a právneho pretože pani poslankyňa Kozelová navrhuje doplniť § 7 ods. 1 kde, ktorý znie, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú a sú tam vymenované aké, aké náležitosti sa uhrádzajú. Čiže je to obligatórna náležitosť ale tu sa chce pokiaľ som to správne pochopil v obidvoch tých návrhoch je cieľ rovnaký, sa chce zaviesť možnosť. A túto možnosť rieši odsek 2 kde sa už dnes v platnom znení zákona hovorí, že z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie atď. Čiže, zdá sa mi ten váš návrh právne prijateľnejší, že sa do dnes už v právnej úprave platnom znení obligatórnych možností dopĺňa ďalšia obligatórna možnosť ako dopĺňať do ustanovenia odseku 1 kde sú, pardon do fakultatívnych pardon ospravedlňujem sa, ako do odseku 1 kde sú už dnes obligatórne možnosti a tam dopĺňať na silu fakultatívnu možnosť zaviesť nejaké financovanie na základe teda možnosti. Čiže, zdá sa mi, že ten váš návrh je právne, právne lepší ale keďže, keďže na hlasovaní sa jeden s druhým bude vylučovať je možné prijať len jeden, tak by som odporučil keby ste sa s pani navrhovateľkou dohodli, aby buď sa z toho spravil jeden návrh alebo, aby ste sa potom dohodli, že ktorý sa stiahne a ktorý sa hlasuje. Lebo ak sa odhlasuje ten prvý, tak ten druhý, ktorý je možno lepší sa o ňom už nebude môcť hlasovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 14:32 - 14:34 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pán Pročko, ja na to, že ste ma obvinili, že som klamárka, aj keď vám to pán Suja vyvrátil, zareagujem na vás vtipom. Príde manžel domov a nachytá svoju manželku, ako laškuje so susedom. A manželka sa naňho pozrie a povie: "Preboha môj drahý, azda veríš mne alebo svojím očiam?" Presne takto. Vy nás tu presviedčate to, čo na vlastné oči preboha vidíme. Poviete, že nie je to politická nominácia byť prednostom napríklad a ja si tu prečítam, že Igor Matovič povie, že politickí nominanti budú prednostovia obvodných úradov a budú pravou rukou ministra. Vy ste bol v ôsmich, neviem, či v deviatich komisiách, Šudík bol v troch a pán Šudík rovno vymenoval za prednostu do Sniny svojho asistenta manželky brata. Však ja keď vám začnem rozprávať aké sú tam rodiny, však jasne, že vy nemáte členov, lebo nemáte, ale vy si menujete svojich bratov, frajerov, frajerky a neviem koho do funkcií. O čom sa bavíte? Toto je totálna diktatúra a každý, kto len okolo SMER-u sa pohol, tak mu asi idete vypáliť hviezdu na hlavu. Nehnevajte sa, bola som na výbore, keď váš kolega rozprával, že nie sú tie chránené dravce. Kedy mu tí poľovníci povedali, že za sto rokov tu nebolo toľko chránenej zveri ako je teraz. Mlčal váš kolega.
A ďalšiu vec, viem aj pána ministra, s kým sa stretáva, ako oligarchovia skupujú lesy. Ja vám to potom poviem. Prečo chce súkromné vlastníctvo? Pozrite sa, kto skupuje lesy pri Svidníku a tak ďalej a pán minister ho pravidelne navštevuje, pána oligarchu a sa s ním stretáva. Ja vám potom presne budem aj menovať tú oligarchiu, ktorú idete tuná budovať. Takže skúsme tam, niekde sa ísť, tak poďme do prostriedku, ja nie som proti vlastníkom lesov, nie som za rozbitie komory, ale skúsme nájsť, ak budeme meniť zákon, niečo, čo bude niekde v prostriedku. Niekde, čo bude vyvažovať, aby mohlo byť aj, aby mohli ľudia poľovať, ale nie tak, že keď budú vlastníci, že nepôjdete ani na huby, ani na kvety, lebo ten oligarcha, keď zobral tie lesy, ľudia boli hotoví.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 14:17 - 14:19 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predseda za, podpredseda za zhovievavosť.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Najprv začnem od pána Kočiša. Pán Kočiš, ďakujem, máte pravdu je komora relevantným zväzom na komunikáciu s ministerstvom. Ukázalo sa to aj teraz, keďže ich vylúčili z rokovania a nechceli počuť ich pripomienky, nechceli s nimi ďalej rokovať. Tak je to tam jasne vidieť, že sú tam ľudia, ktorí majú možno iné názory ako majú úradníci s poza stola a ktorí nechcú spolitizovať poľovníctvo.
Pán poslanec Blcháč, áno samospráva vždycky preukázala životaschopnosť, preukazujeme to vo všetkých odvetviach, takže ďakujem.
A pán poslanec Kuffa, ja si myslím, že funguje aj Slovenský poľovnícky zväz, aj Slovenská poľovnícka komora, a tak ako sa vyvíja ako ste povedali od grófa Andrássyho sme už niekde inde, tak sa vyvíja aj poľovníctvo, vyvíjajú sa aj zväzy a komory. A to čo som chcela dodať a som nedodala, pán Mičovský sa už pokúšal v roku 2014 dať na Ústavný súd, že platenie členstva v tejto komore je protiústavné. Viete ako odpovedal Ústavný súd? Že nie je protiústavné.
Takže ja nerozumiem tomu prečo keď ideme tvoriť zákon, najprv ideme rozbiť komoru, aby tá komora nemohla legislatívne pracovať, pretože ju už samo ministerstvo vylučuje z pripomienok alebo z nejakých vecí. Najprv ideme rozbiť to čo funguje, a potom dáme zákon.
Tak to čo nefunguje v tej komore a ona vykonáva kopu činností, ja som ich chcela prečítať, tak im zoberme tieto činnosti zo zákona, ale nenechajme to politickým nominantom. Veď dneska okresné úrady prednostovia boli takto menovaní do funkcie jednoducho, že normálne poslanci Národnej rady boli členovia komisie. Keby sa toto stalo za niekoho iného, tak nechajme ako povedal aj pán Blcháč, tu samosprávu, nechajme tých poľovníkov nech sa sami teda alebo nejakým spôsobom rozhodnú a ja si nemyslím, že všetci, tu váš kolega povedal, že on neplatí do poľovníckej komory. Ale tak ja nerozumiem, však sa asi môže aj naďalej rozhodnúť.
Takže nechajme organizácie pracovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2021 14:01 - 14:12 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zvery, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálfyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11.5.1947 v Brne vznikla Celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2021 14:01 - 14:12 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zvery, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálfyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11.5.1947 v Brne vznikla Celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
Skryt prepis