Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.6.2020 o 17:26 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 17:26 - 17:28 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, po vašom vystúpení som zistil, že slovo zákaz absolútne nenávidíte a je to taký strašiak, ale ja vám chcem povedať, že slovo zákaz má absolútne legitímne miesto aj v demokratickej spoločnosti. Myslím, že mi dáte za pravdu, keď poviem, že zákaz distribúcie drog a ďalších vecí, je súčasťou aj dopravného značenia. Ja verím, že pri tom, keď nemáte radi slovo zákaz, že rešpektujete dopravné značky, ktoré hovoria o zákaze.
A teraz už trošku vážne. Chcem vás ubezpečiť, že ak by aj tento zákon vošiel do platnosti, tak do toho kina môžete chodiť naďalej úplne v pohode, do divadla, do kaviarne, do reštaurácie, takže nemusíte mať obavy. Ja som v minulom volebnom období bol jeden z navrhovateľov zákona, ktorý definoval pätnásť a pol dňa štátne sviatky, dni pracovného pokoja, kedy je zakázaný predaj v maloobchode. Ja som trošku sklamaný z toho, že sa snažíte vidieť svet len vašimi očami. Ja pochádzam z malého mesta Zlaté Moravce. Častokrát diskutujem s predavačkami, s paniami, ktoré sú za pokladňou. Úmyselne hovorím v ženskom rode, pretože drvivá väčšina zamestnancov sú ženy a ony absolútne schvaľujú tento návrh. Dokonca vraj mám tlmočiť to, že sú ochotné vzdať sa aj tých odmien, o ktorých tak radi hovoríte, a radšej chcú zostať doma. A viete, na čo by zostávali doma v utorok a v stredu, keď ich deti sú v škole, manželia v práci. Ja viem, že samota niekedy lieči, ale toto nie je dobrá cesta na to, aby ste argumentovali týmto spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 16:53 - 16:54 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, vy ste na úvod povedali, že sa vyjadríte selektívne. Nuž naozaj, toto vás vystihuje, pretože nie je to po prvýkrát, že sa nielen vyjadrujete selektívne, ale aj sa tak správate. Ja som vám v jednej diskusnej relácii už stihol povedať, že najväčšia nespravodlivosť je selektívna spravodlivosť. A opäť vám to pripomínam, pretože vy sa na jednej strane tvárite ako najväčší demokrat a na druhej strane neváhate pošliapavať základné demokratické princípy. Len pripomeniem, kvôli pochybeniu zopár sudcov hádžete všetkých sudcov do jedného vreca. Kvôli zlyhaniu a nečinnosti niektorých prokurátorov hádžete opäť všetkých do jedného vreca a toto do demokratickej spoločnosti nepatrí. Princíp kolektívnej viny sme tu niekedy mali a verím, že sa k nemu nechcete opäť vrátiť.
A nedá mi, aby som nezareagoval na to, že ako ste nazvali zatvorené predajne v nedeľu, že je to luxus. Takže ja sa vám, celej vládnej koalícii chcem poďakovať za to, že vďaka pandémii, kvôli koronavírusu ste nám tento luxus dopriali a nevidím, že by sa niečo mimoriadne udialo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:56 - 18:58 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vyjadrím sa k niektorým skutočnostiam, čo ste mali vo svojom príhovore. Pokiaľ ide o tajnú voľbu pána generálneho prokurátora Trnku, tak viete vy tu spomínate už viackrát tu bolo spomínané ako nejaký príklad, len ten príklad smerujete zlým smerom, lebo neboli sme my tí, ktorí nejakým spôsobom diskreditovali túto voľbu. Boli to vtedajší iní poslanci inej strany. Viete, keby sa vtedy dodržali všetky pravidlá tajnej voľby, tak ako by to malo byť, tak by sme dnes o tomto vôbec nehovorili. Pokiaľ ide o tú tajnosť voľby, ja si myslím, že som vo svojom príhovore vysvetlil tie dôvody, prečo si myslím, že tajná voľba je lepšia a zaručuje slobodu toho, kto volí a z hľadiska tej verejnej kontroly a toho, že voliči majú právo vedieť ako ich poslanec hlasoval, viete to sme niekde úplne v inom právnom systéme. My tu nemáme systém imperatívneho mandátu, už som to tak isto povedal. Čiže myslím si, že toto nie je správny argument. Opätovne zdôrazním, že podľa môjho názoru by základným atribútom pri voľbách personálnych mala byť sloboda rozhodovania toho, kto volí. Sloboda rozhodovania bez toho, aby bol pod nejakým nátlakom alebo pod nejakým príkazom ako má voliť, aby z toho neboli potom možné tie následky, ktoré som spomínal vo svojom vystúpení, nebudem ich tu opakovať a pokiaľ ide o dôvody odvolania, že sú to formálne dôvody. No viete tá inštitúcia prokuratúry je práve týmito, formálnosťou tých dôvodov je zaručená jej nezávislosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:52 - 18:54 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pán Šeliga, vaše vystúpenie prirovnám k jednej takej vete, ktorá platí už dlho, kade vietor, tade plášť. Viete, výdobytkom Nežnej revolúcie, vy ste povedali, že bola verejná voľba. Nie, verejná voľba bola za čias komunistov alebo za čias socializmu a práve Nežná revolúcia a všetci tí, ktorí stáli na piedestále to kritizovali a vydobyli si to, aby poslanci a všetci mohli slobodne sa rozhodnúť podľa svojho vedomia a svedomia koho budú voliť. Hovoríte, že tajná voľba sa stala nedôveryhodnou a spochybňovanou v minulosti. Áno, kto ju znedôveryhodnil a spochybnil? No vaši koaliční partneri, neviem či aj pán Dostál vtedy nebol v Národnej rade. Všetci čo tu sedia, pán Sulík, fotili si to, nedokázali proste, proste urobili z toho frašku. Neurobili sme to my, urobili ste to vy a obávate sa, že to príde opäť. A ja zase poviem jednu vetu. Vy ste svojim poslancom, vy ste z nich urobili vazalov. Prvýkrát pred chvíľou som prečítala 73 odstavec druhý Ústavy, kedy poslanec nemá dostávať príkazy a má všetko robiť slobodne, alebo teda. Vy ste im dali podpísať koaličnú zmluvu, ak ju nedodržia čo? Stratia mandát? A teraz druhýkrát ste dali prílepok, že musia všetci voliť verejne. To znamená stádovito. Bude verejné vypočutie, ale ja som zvedavá ako budú vaši poslanci hlasovať. Možno ako jeden vojak, ako jedno stádo. A nehovorte, že dneska na prokurátora, zase si pozrime právny poriadok § 8 ods. 3, písmeno zákona o prokuratúre dáva možnosť jeho disciplinárnemu stíhaniu Ústavným súdom. A myslím si, že je tu určite, určite je to objektívnejšie kedy sa posúdi to, čo generálny prokurátor spáchal alebo nespáchal alebo čo urobil neurobil, ako keď príde politická mašinéria do Národnej rady a povie, že toto sa nám nezdá, v tom ste mali prokurátor rozhodnúť tak a ste neobjektívny, to čo vy dávate do zákona a odvoláte ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:37 - 18:39 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť odpovedať, odpovedať všetkým, ak mi to čas dovolí. Takže pán podpredseda Šeliga, nemôžem úplne súhlasiť s tým čo ste povedali, že, že tú metodológiu posúdia, posúdi verejnosť až po voľbe. Práve Benátska komisia hovorí, že tú metódu samotnú výberu generálneho prokurátora akou metódou sa bude vyberať, by mala mať dôveru verejnosti. Čiže predpokladá, že to bude ešte predtým ako príde k samotnej voľbe, že tá samotná voľba má mať dôveru verejnosti, aby potom tá voľba prebehla tak ako, ako má prebehnúť. Čiže v tomto, v tomto nemôžem súhlasiť, a preto si myslím, že to malo ísť riadnym, riadnym legislatívnym procesom
Pán poslanec Dostál, ja som nehodnotil, že či je, či je v Českej republike lepšia úprava ako v slovenskej. Ja som len povedal, že v Českej republike je iný systém štátneho žalobcu ako je v Slovenskej republike, a že nie je to možné zamieňať. Že tam je systém, ktorý je súčasťou výkonnej moci ako verejnopolitickej moci, kdežto u nás je v ústavnom systéme prokuratúra zakotvená ako sui generis nezávislý orgán. A preto si myslím, že je to nekompatibilné, aby sa takto otvárala prokuratúra kandidátom mimo prokurátorského stavu. Pokiaľ ide o ten prílepok, ja si stále myslím, že je to právna úprava, ktorá nesúvisí so zákonom o prokuratúre, a preto som to aj spomenul. Ale chápem a nespochybňujem tú potrebu, potrebu zmeny, aby to bolo v súlade.
Pán poslanec Baránik, ja som nepovedal, že je to v rozpore s ústavou. Ja som povedal, že je to nesystémové riešenie.
A pán poslanec Grendel, pán podpredseda Grendel, ja som si dával veľký pozor, aby som nespomenul meno pána Lipšica. Ja som hovoril všeobecne, že to vytvára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:33 - 18:35 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, veľmi odborne ste argumentovali všetky závažné nedostatky tohto predkladaného poslaneckého návrhu a zákona. Ja prečítam judikát 73 ods. 2 ústavy. Podľa tohto ustanovenia vykonávajú poslanci svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Prvý príkaz, ktoré táto vláda urobila, uviazala poslancom slučku, bolo podpísanie, v živote sa to nestalo, koaličnej zmluvy. To znamená, že ak poslanec nebude chcieť plniť príkazy svojho poslaneckého klubu a svojej koalície, neviem, asi nemá právo vykonávať svoj mandát.
Druhú vec, idú presne teraz robiť v tom alebo idú urobiť v tomto zákone, že všetci musia hlasovať verejne. Rozprávame sa tu o nejakom verejnom vypočutí. Áno, všetci si verejne vypočujeme a potom sa pozriem ako koalícia bude stádovito hlasovať, ale aj to je dobré, lebo toto bude dôkazom toho, že svoj mandát nevykonávajú slobodne, že svoj mandát musia vykonávať podľa príkazov svojho klubu.
Takže možno na niečo to bude dobré, ale stratí sa demokracia, lebo voliť tajne je voľba slobodná. A ja si tu pamätám voľby v roku 2001, keď tu boli vaši, vaši, teda pán Sulík aj koaliční partneri, ako sa tu fotili hlasovacie lístky, čo sa tu dialo, ako sa poslanci chytali za ruky a museli všetci preukazovať kto koho volil.
Takže zrejme sloboda vám nebude nič hovoriť, aj keď sú to mnohí, ktorí stáli na doskách slušného Slovenska, rozprávali, aká je tu nesloboda. Ja si myslím, že tá nesloboda prichádza teraz. A chcem povedať, že aj dnes môžme prokurátora potrestať v Právnom poriadku § 8 ods. písm. 3) zákona g, zákon o prokuratúre dáva možnosť jeho disciplinárnemu stíhaniu Ústavným súdom a nemusí o tom rozhodovať či to sa páčiť bude alebo nebude sa to páčiť vládnej koalície, aby sa zbavili nepohodlného prokurátora, ktorý nebude konať tak ako konať má, pretože takéto vágne ustanovenia ako máte, že kedy môžte odvolať prokurátora je naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:25 - 18:27 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia, či hrozby násilia, donútenia, navádzania, či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré skonštatoval aj Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach a nálezoch. Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický, ba politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu. Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu. Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opačne, by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho hlasovali.
Ústavný súd v jednom z svojich nálezov konštatoval, že inštitút tajnej voľby prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút verejnej voľby a proti demokratickej správe vecí verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý, teda verejná voľba. Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe. Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty, tak za verejné hlasovanie je to len jeden jediný, a to je verejná kontrola.
Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom kto hlasoval za zvolenie kandidáta a kto proti a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten kto chce zastrašovať, nemá istotu v tom, že volič zahlasuje podľa predstáv toho kto je volený.
A preto si myslím, že všeobecne, a to sa nevzťahuje len ku generálnemu prokurátorovi, ale v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to o koho ide, by sa malo voliť tajne. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:10 - 18:27 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
(Prosím vymazať rámček.) Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora. A treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh. Je to ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá, alebo rovnocenná s právom vlády, respektíve možno ešte prednostná. Čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva, na druhej strane ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona so totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté a musí byť aj zdôvodnené keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia, ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj Via Iuris, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch o ktorých tu dnes celý deň rokujeme. Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov. Veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta a s týmto nemáme žiaden problém, toto sme ochotní kedykoľvek podporiť.
S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska. Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie "sui generis", teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády.
Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od či už výkonnej, zákonodarnej ale súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky je venovaná táto práve samotnej prokuratúre. Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o, podľa nášho názoru, účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládne moci. Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred. Ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu a tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca. A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik, alebo iná osoba. Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta. Okrem toho prokuratúra je funkčný celok kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel. Akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných, a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to Programové vyhlásenie vlády, tak z toho čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v Programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne. Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry. Pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie. V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a tak isto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry, ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajné voľba na verejnú. Ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba. Verejnosť, alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi. Ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania, rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať a súčasne že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal voliť potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia. A to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom. My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostála, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách. Preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia, či hrozby násilia, donútenia, navádzania, či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré =====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:10 - 18:27 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
(Prosím vymazať rámček.) Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora. A treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh. Je to ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá, alebo rovnocenná s právom vlády, respektíve možno ešte prednostná. Čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva, na druhej strane ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona so totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté a musí byť aj zdôvodnené keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia, ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj Via Iuris, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch o ktorých tu dnes celý deň rokujeme. Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov. Veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta a s týmto nemáme žiaden problém, toto sme ochotní kedykoľvek podporiť.
S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska. Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie "sui generis", teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády.
Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od či už výkonnej, zákonodarnej ale súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky je venovaná táto práve samotnej prokuratúre. Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o, podľa nášho názoru, účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládne moci. Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred. Ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu a tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca. A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik, alebo iná osoba. Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta. Okrem toho prokuratúra je funkčný celok kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel. Akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných, a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to Programové vyhlásenie vlády, tak z toho čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v Programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne. Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry. Pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie. V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a tak isto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry, ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajné voľba na verejnú. Ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba. Verejnosť, alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi. Ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania, rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať a súčasne že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal voliť potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia. A to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom. My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostála, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách. Preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia, či hrozby násilia, donútenia, navádzania, či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré =====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:08 - 18:10 hod.

Susko Boris
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu
=====
Skryt prepis