Videokanál klubu

Poprosím vás, ešte raz čas. Ďakujem pekne.

Grendel, Gánbor, podpredseda NR SR
Áno, nech sa páči.
Pán poslanec Blaha, ako prvý.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Takže, pán poslanec Osuský, očakával som, že ako prvé, čo spravíte, že sa ospravedlníte pani kolegyni, ktorú ste nazvali, že je ako vylízaný hlupák. Ona vám nič také nepovedala, nepovedala, že ste hlupák, takže ako chlap by ste sa mohli zachovať, a verím, že to urobíte teraz vo faktickej poznámke. Prosím, ospravedlňte sa jej.
K veci. Vy, alebo pán Dostál, už neviem teraz, kto z vás to hovoril, hovorievate, že sa hlásite k Uhorsku, ale nie k maďarizácii, že sa hlásite k Československu, ale nie k čechoslovakizmu. Fajn. A prečo sa nehlásite k tomu dobrému, čo bolo v Československej socialistickej republiky, ale nie k stalinským zločinom? Prečo tam to už neviete oddeliť? Prečo sa neviete prihlásiť napr. k Alexandrovi Dubčekovi alebo k Husákovmu zákonu o federácii, alebo k Novomeskému, Clementisovi, Mináčovi, Mňačkovi, Smrekovi, Jilemnickému. To chcete zakázať v ďalšom zákone, ktorý budeme riešiť. Čiže pri Uhorsku dokážete separovať to dobré a to zlé, pri Československej republike to takisto dokážete, ale pri Československej socialistickej republike - dokonca implicitne - kopete aj do Dubčeka. A to je podľa mňa absolútne nehorázne.
A keď hovoríte o Československu a o zničení Československa, ktoré vám, samozrejme, leží na srdci, opakujem, ten najčiernejší deň pre Československo bol 28. september 1938, mníchovská zrada, keď nás zradilo Anglicko, keď nás zradilo Francúzsko, nehovoriac o Nemecku a Taliansku, ktoré boli v tom čase fašistické, resp. nacistické. Mníchovská zrada. Prečo nedáme pamätný deň mníchovskej zrady? Chcete dávať pamätný deň invázie, tak dajme aj pamätný deň, keď nás zradili západní spojenci. A viete kto nás vtedy bránil? Bránil nás v Spoločnosti národov Sovietsky zväz. A viete, kto nás vtedy oslobodil? Oslobodila nás Červená armáda. Mali by sme im ďakovať.
Ďakujem pekne.

Nazvať kolegyňu poslankyňu, že je ako vylízaný hlupák, prepáčte, to je cez všetky čiary, ale dobre.
Pani kolegyňa, prejavujme úctu k českému národu, je to naozaj bratský národ a zároveň môžme dodať, že prospelo našim vzťahom, že sme sa rozdelili. Ja som však presvedčený, že historicky, všetci tu vieme, že 28. októbra vznikla Československá republika za účasti iba jedného Slováka a to bol Vavro Šrobár. O dva dni neskôr, 30. október, tam sa k tejto, k vzniku tohto štátu prihlásila celá vtedajšia politická reprezentácia Slovenska, či už to bola najsilnejšia sociálna demokracia, ale napríklad aj Ľudová strana na čele na čele s Andrejom Hlinkom, čiže toto bolo naozaj vôľou Slovákov, a práve preto si myslím, že dehonestovať vznik Československa nie je na mieste.
Na druhej strane je otázka, či sa máme naozaj hlásiť ku každému štátu alebo federácii, alebo nejakému celku, ktorého sme boli v histórii súčasťou. Spravíme si teraz štátny sviatok z dňa, kedy vzniklo Uhorsko? Alebo Rakúsko-Uhorsko? A podobne? Toto je naozaj otázka namieste. My by sme sa mali skôr zameriavať na tie historické udalosti, ktoré viedli k vzniku slovenskej suverenity. A to bolo práve v čase Československa, napríklad zákon o Československej federácii z roku 1968. Tak posuňme ten jeden deň a za štátny sviatok môžme vyhlásiť 27. október, a nie 28. október. Čiže buďme v tomto prípade principiálni. Strážme to, čo je slovenské, strážme to, čo je, čo patrí k našej, k dejinám našej suverenity.
Samozrejme, československý národ ako koncepcia bola dobová. A geopoliticky vychádzala skôr z toho, že pokiaľ ste nemali československý národ, tak ste mali problém s nemeckou menšinou, lebo Nemcov žilo v tom čase v tomto útvare viac než Slovákov, ale aj s maďarskou menšinou, čoho dôkazom bola napokon nakoniec aj Viedenská arbitráž, ktorá absolútne oklieštila naše územie, keď sme sa akože osamostatnili. Čiže treba to vnímať v tých geopolitických dobových súvislostiach a nehaniť bratov Čechov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, 28. október je..., 1918 je určite významným dňom v našich dejinách, sme sa dostali spod uhorského jarma, to je pravda. A zároveň s vami súhlasím, že ďalej máme veľmi silný a vrúcny vzťah k českému bratskému národu, čiže filozoficky sa nelíšime, ale vidím tam tri zásadné problémy.
Prvý je, vy vytvárate dve kategórie štátnych sviatkov a to je veľmi nebezpečné do budúcnosti. Budeme mať sviatky, ktoré sú ozajstné, a tie víkendové, tie druhotriedne, ako je tento váš. A možno do budúcnosti budete mať tendenciu, minimálne predseda Sulík častejšie hovorí, že štátne sviatky vôbec nepotrebujeme, treba to zrušiť, budete mať možno tendenciu zo všetkých sviatkov spraviť víkendové sviatky a to je veľmi nebezpečné pre slovenskú historickú pamäť. Čiže prvá námietka je, je to nieže optimálne riešenie, neoptimálne riešenie, je to veľmi nebezpečné riešenie.
Druhá vec, keď už hovoríme o dejinách, asi tušíte, že ďaleko dôležitejšie pre slovenský národ bolo prihlásenie sa Slovenskej národnej rady k československej vtedajšej štátnosti, ktoré sa odohralo v Martine 30. októbra, o dva dni neskôr, kedy ešte Slováci ani nevedeli, čo sa udialo v Prahe, až večer prišiel, myslím, Milan Hodža, aby ich o tom informoval, a až vtedy pridali k tej svojej deklarácii samourčovacieho práva, ktoré sa hlásia k Československu. Je to ďaleko dramaticky dôležitejšie pre slovenské dejiny a slovenský národ, čiže ak už chceme robiť štátny sviatok, tak určite z Martinskej deklarácie. A myslím si, že tu je ten zásadný rozdiel medzi nami dvoma, že vy sa hlásite k tomu, čo je československé, ale my by sme sa ako Slováci mali hlásiť predovšetkým k tomu, čo je slovenské.
A keď už hovoríme o tom, čo ohrozovalo československú štátnosť v daných rokoch, ’38. rok - Mníchovská zrada, možno by sa patrilo spraviť pamätný deň z tejto zrady západných spojencov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Saloňa, Šucu, Bašku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 225 z 15. júla 2020 pridelila návrh poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v učenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 95 z 8. septembra 2020 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 18 zo 7. septembra 2020 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 22 na svojej 12. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, nebudem opakovať moju úvodnú reč, resp. predkladaciu správu z prvého čítania, tam som vás podrobne oboznámil s týmto návrhom zákona.
Dovoľte mi v krátkosti vás informovať, akým procesom vlastne prešiel tento návrh zákona po prvom čítaní. Bol zaradený do výborov pre obranu a bezpečnosť a ústavnoprávneho výboru, kde prešiel bez pripomienok. Takisto odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady nezaujal žiadne pripomienky k tomuto návrhu zákona. Tento zákon prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním a následne, následne ministerstvom vnútra ako predkladateľom bol predložený na Legislatívnu radu vlády a potom na rokovanie vlády. Takisto tam neboli vznesené žiadne pripomienky, čiže som rád, že zostal tento návrh zákona v tej odbornej rovine, vecnej, a verím, že tak ako v prvom čítaní, tak ho podporíte naprieč celým politickým spektrom aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto návrhu zákona sa rieši v zásade pri schvaľovaní týchto zmlúv, o ktorých tu pán predkladateľ hovoril, ex ante kontrola zo strany regulačného úradu vo vzťahu k novouzatváraným zmluvám, čo, s čím nemáme problém, považujeme za ústavne v poriadku.
S čím máme ale problém, je, sú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra, kde navrhovatelia navrhujú, aby po vyhlásení nesúladu takéhoto zmluvného vzťahu vo vzťahu už k existujúcim uzavretým a platným a účinným zmluvným vzťahom tieto mohli, mohli zo zákona zaniknúť, ak úrad ako regulačný orgán vyhlási tieto za neprijateľné podmienky v týchto zmluvách, resp. tieto zmluvy za, za odporujúce tomuto zákonu.
Ako už judikoval v inom prípade aj Ústavný súd, vylúčenie, ako aj je napísané v stanovisku odboru legislatívy, vylúčenie štandardného uplatnenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku bez využitia právomoci súdov ako štátnych orgánov, ktoré ochraňujú platnosť právnych úkonov, je v rozpore s princípom deľby moci a je aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Totižto ideme zasiahnuť normou verejného práva do existujúcich zmluvných vzťahov súkromnoprávnych, ktoré sú uzavreté a boli uzavreté podľa doterajšej právnej úpravy. A v takomto prípade je tu pochybnosť, či by zánik takýchto zmluvných vzťahov priamo zo zákona bol v súlade s týmito ústavnými princípmi. Čiže máme v tomto pochybnosti a dávame na zváženie navrhovateľovi, aby, aby zvážil ešte túto právnu úpravu, resp. upravil to možno inak tak, aby o tom rozhodoval nejaký nezávislý súdny orgán, ak ÚRSO vyhlási nejaké neprijateľné podmienky v takýchto zmluvách.
Pokiaľ pán navrhovateľ hovoril, že tieto zmluvy zanikajú zo zákona, tak musím upozorniť na skutočnosť, ak som dobre čítal spoločnú správu výborov, tak toto ustanovenie sa tam zmenilo a tieto zmluvy nebudú zanikať priamo zo zákona, ale má to byť dôvod na odstúpenie od zmluvy. Čiže na gestorskom výbore, ak som správne pozeral spoločnú správu výborov, tak bolo toto ustanovenie zmenené.
To však nič nemení na tej skutočnosti, čo som povedal, že máme pochybnosti o tom, že či takéto zasiahnutie normou verejného práva retroaktívne do už uzavretých existujúcich zmluvných vzťahov je v súlade s ústavou a že či by nemal o tomto naozaj rozhodovať súd.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, prestaňte mi niečo podprahovo podsúvať. Ja som poverený poslanec, ktorý má tieto veci predniesť, tak ako ktokoľvek iný a ubezpečujem vás, že je to všetko v rámci rokovacieho poriadku, to je jedna vec.
O tom, ako sú tieto výbory v tejto chvíli rozhodnuté, o tom rozhoduje zákon a rokovací poriadok. Toto nie je výmysel nikoho. Ten zákon musíme všetci rešpektovať a vy ste presne taký istý poslanec ako ktokoľvek z nás, pán poslanec Dostál, aj ako poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko. Vy ste presne taký istý poslanec a ja takisto. Máme svojich voličov, tým voličom skladáme účty. To ako tuto proste vyvyšovať sa takýmto spôsobom, veď rokovací poriadok o tom, to je váš osobný názor, ale nič viac.
My sme si všetci tuná ako poslanci stopäťdesiati rovní. O tom, zmenili sa proste pomery v parlamente a tento návrh vychádza len zo zmenených pomerov v parlamente. No je to tak. Vznikla nová strana, ktorá neprešla voľbami. Tento, toto všetko, čo sa v tomto parlamente deje aj v rámci tohto bodu, je len v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý presne hovorí, ktoré výbory patria ktorým stranám. Veď si to preštudujte, vy ste právnik, či je to opozícia, alebo koalícia. O tom predsa jasne hovorí aj rokovací poriadok pomaly.
No a pýtate sa ma na veci a na formu istej voľby. O všetkom sa dozviete aj o tých dohovoroch takzvaných, ktoré vy máte na mysli, sa dozviete presne v zmysle rokovacieho poriadku, tak aby ten rokovací poriadok bol naplnený všetkými z nás, predpokladám, aj vy by ste s tým súhlasili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Dostál, asi to dáva logiku, že najprv musí prebehnúť voľba odvolá..., teda proces odvolávania, a ak ho vy koalícia, pána poslanca Rašiho, neodvoláte, tak voľba nového predsedu výboru neprebehne.
Viete, ja som bol v pondelok na, teda v pondelok, pardon, na začiatku schôdze som bol na grémiu, asi váš zástupca, ktorý chodí na grémium, vás neinformoval, že sám predseda parlamentu povedal, že rozdelenie výborov je v kompetencii opozície, ktoré ste, teda keď ste nám dali už tú možnosť, lebo vy už nám kádrujete. To znamená, že vy rozhodujete o tom, že ak my navrhneme niekoho na predsedu výboru, tak vy sa rozhodnete, či je dobrý, alebo nie je dobrý.
A teraz z vašej, vlastne z vášho vystúpenia v rozprave som pochopil, že začínate nám ísť kádrovať aj to, že koľko výborov kto bude mať. Nechajte to na opozíciu, na opozičné strany, ktoré boli riadne zvolené vo voľbách na rozdiel od vás, kde vy ste sa ako čierny pasažier na kandidátke SaS-ky dostali do parlamentu. To som vám už minule povedal, že ak by ste išli ako koalícia, tak tu nie ste, tak nekádrujte nás a nehovorte o tom, že kto má aký výbor mať! Na tom sa dohodneme my.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Vzhľadom na zmenené pomery povolebné v Národnej rade dovoľte, aby som prečítal návrh na odvolanie predsedu výboru a voľbu predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi stručne.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie, že ukončením členstva 7. júla 2020 v Klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia stratil poslanec Erik Tomáš členstvo v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a funkciu predsedu uvedeného výboru, poslancovi Petrovi Žigovi skončil výkon funkcie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu podľa čl. 2 ods. 3 písm. c) ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národnej rady bezpečnostného úradu („Národného bezpečnostného úradu“, pozn. red.) a zároveň mu zanikla aj funkcia predsedu tohto výboru;
B. odvoláva podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh poslancov členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia poslanca Richarda Rašiho z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií;
C. volí podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b), § 60 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v tajnom hlasovaní na návrh poslancov, členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia a poslancov, členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Ľudová strana Naše Slovensko
– poslanca Borisa Suska za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií,
– poslanca Mariána Saloňa za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby,
– poslanca Martina Nemkyho za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
– poslanca Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Akokoľvek sa budete, pán Dostál, snažiť to prekrúcať, nie je to pravda, pretože ja spochybňujem dôveryhodnosť pána ministra ako takého. Zámerne som použil pomenovanie ministerstvo národnej obrany práve preto, lebo ja viem historicky pomenovanie, ale práve preto, aby sme si uvedomili, že ide o vážny post, čiže neprekrútite, môj postoj je úplne jasný. Ale vy máte dnes zodpovednosť, tak ako sme ju mali my a my sme ju prejavili. A my sme nenapádali hneď, ako to urobil pán minister, bezdôvodne. Mohol byť úplne nad vecou. Je minister národnej obrany, tak má počkať a povedať: „Viete, to je vážna vec, aby som sa ja nechal takýmto spôsobom uniesť.“ To sa nerobí.
Pán Krúpa, viete, keď vám dôjdu argumenty, tak začnete hovoriť o kradnutí, o všetkých týchto veciach, ktoré máte napísané v manuáli, ale že použijete ešte opaľovanie na terase, tak to je novinka. Že vy ma sledujete, že sa ja nebodaj opaľujem, čo teda ani ja sám neviem, až mám podozrenie a musím dávať pozor, že kde sa všade pohybujete, kde ma sledujete. Ja že sa opaľujem na terase? Tak to je, to je argument, páni, dámy a páni, šéfa, šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť. Tak to je...
Pán Pročko, k vám len jednu vec. Ja nechcem vôbec nikdy útočiť na osobné, na osobné, á, osobné útoky robiť, pretože si myslím, že by to mali byť argumenty vecné. Ale ak vy ste teda osobne útočili, tak ja vám odpoviem jedným spôsobom. Ak ste hovorili, že ja som herec, no tak asi to súdite podľa toho hesla, že podľa seba súdim teba. (Reakcia z pléna.) Čiže z tohto pohľadu asi to tak vyzerá. Ja vám chcem len povedať jednu vec, že náš postoj bol jasný. My sme brali zodpovednosť za to, čo sme rozhodli v roku 2018, ale očakávali sme od ministra, že príde a niečím vyhodnotí, ako to bude a nieže tu bu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)