Videokanál klubu

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Viskupič, prosím vás, skúste mi vysvetliť, ako si to dokáže vyriešiť život. Veď raz, keď budú obchody otvorené, tak toto si môžeme vyriešiť len my zákazníci, ale jednoducho tí zamestnanci do roboty nastúpiť musia.
Pán poslanec Pčolinský, je pravda, že ja som nerokoval s vami, ale viem o tom, že rokoval pán poslanec Podmanický. (Reakcia z pléna.) A ja vám poviem príklady s poslaneckým klubom SME RODINA. Z toho minulého obdobia sú veľmi dobré, vy ste podporili 13. dôchodky, vy ste podporili zvýšenie minimálnej mzdy, vy ste podporili garantovanie stropu 64 rokov odchodu do dôchodku. Ale čoho sme svedkami teraz, keď máte skutočnú moc? Vy ste všetko popreli. Pri prvej príležitosti. Máte vlastného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a miesto toho, aby ste ochraňovali sociálny štát a rozvíjali, aby neprišlo k demontáži, tak ako sme v predvolebnej kampani upozorňovali my, tak dochádza úplne k opaku.
Takže skúsenosti s vaším poslaneckým klubom nie sú až také dobré, sú dobré na úrovni opozície, ale keď máte reálnu moc, tak ustúpite mnohým liberálnym názorom a takým, ktorí majú trošku iné názory, ako sú tie naše v strane SMER – sociálna demokracia.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, doplním ešte niektoré veci, ktoré som povedal v úvodnom slove.
Keď som sa pýtal pána poslanca Podmanického, že prečo v roku 2008 spolu s pani poslankyňou Ľudmilou Muškovou prišli so zmenou zákonníka, tak mi povedal vec, nad ktorou som sa musel naozaj zamyslieť. Trebárs na Štedrý deň, toho 24. decembra, kde sa všetci tešíme na tú štedrú večeru, kde spolu zasadneme k štedrovečernému stolu, tak mnohé, mnohí zamestnanci, a teda drvivá väčšina žien, boli v práci do pätnástej, do šestnástej, do sedemnástej hodiny, na poslednú chvíľu utekali domov. Tak to ich vlastne prinútilo, aby, aby prišli s touto zmenou Zákonníka práce a stanovili tri a pol dňa: 1. január, Veľkonočnú nedeľu, 24. december po dvanástej hodine a 25. december.
V roku 2017 som už bol jedným z predkladateľov a tento okruh sme rozšírili o štátne sviatky a dni pracovného pokoja. A vtedy predseda mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia povedal, že tento zákon nie je dobrý a mali sme sa držať striktne nedieľ a nemiešať do toho štátne sviatky, dni pracovného pokoja. Pán poslanec Pčolinský sedí tu, mám dobrú pamäť, ten mi na to povedal, že podporuje ten náš návrh zákona v roku 2017, ale tiež si praje, aby sme v čo najkratšej budúcnosti prišli s návrhom zákona, ktorý by obmedzoval predaje počas nedieľ. A tu v prvom rade sedávali dve panie poslankyne, Anna Verešová, Soňa Gaborčáková, s ktorými som mal veľmi korektný vzťah a od nich takisto prišla výtka, že by chceli radšej zákaz predaja počas nedieľ a nie počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. A tak s odstupom určitého obdobia prinášame tento návrh zákona, ktorý vlastne do bodky splní požiadavky tých paní poslankýň a pánov poslancov, ktorí nás vtedy kritizovali.
Chcem povedať aj vlastnú skúsenosť, pretože tento náš návrh, a keď budem za seba hovoriť, určite nie je robený od zeleného stola alebo s nejakou myšlienkou, aby vás v koalícii rozhádal. Ja bývam v Zlatých Moravciach, to nie je veľké mesto, kde sa takmer každý s každým pozná. Priznám sa, že nie veľmi rád chodím nakupovať, ale je to nevyhnutná súčasť nášho života a ja vám poviem konkrétny príklad, že ma zastavovali panie predavačky, panie pokladníčky a rozprávali mi o tom, že ako by si chceli aj ony oddýchnuť v nedeľu a byť doma so svojimi rodinami. Ja som im povedal, že keďže som realista, nevidím šancu na to, aby v minulom volebnom období prešli voľné nedele, ale tak sme aspoň do úspešného konca dotiahli štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Nato som im povedal, že my prichádzame s legislatívou, kedy sa zvýšia príplatky za prácu či už v noci, alebo počas víkendov. A bol som prekvapený, ako reagovali. Ony povedali, pán Kéry, my radšej oželieme tie príplatky, ale my chceme byť v nedeľu doma so svojimi najbližšími.
Ďalšia vec je, prečo tento návrh zákona nie je od zeleného stola, že som stretával sa a komunikoval jednak s predstaviteľmi zamestnávateľov a spomeniem šéfa zväzu obchodu pána Katriaka, ktorý absolútne podporuje tento návrh zákona a vo viacerých diskusných reláciách ste mohli vidieť, ako on povedal, že absolútne nedochádza k žiadnemu stratu príjmu. A kto iný to môže vedieť lepšie ako práve zamestnávatelia?
A to, že tento náš návrh podporujú odborári, tak to nie je sa čo čudovať, ale dovolím si odcitovať z listu, ktorý bol adresovaný všetkým nám poslancom Národnej rady, adresoval ho predseda odborového zväzu Jozef Zadňan. "Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu podporuje snahu poslancov o navrhovanej zmene zákona č. 311/2001 Zákonníka práce o rozšírení zákazu práce, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. Podľa nášho názoru práca v obchode počas nedieľ nie je nevyhnutná a to najmä z dôvodu, že táto práca nechráni ani životy, ani zdravie, ani majetok spoluobčanov. Sme presvedčení, že obmedzenie nedeľného predaja nebude mať dopad ani na ekonomiku a taktiež ani na zamestnanosť v obchode. Drvivá väčšina občanov Slovenska, až 80 percent, sa v prieskume konanom v máji tohto roku vyjadrila, že chce mať obchody v nedeľu zatvorené, na druhej strane až 88 percent zamestnancov v maloobchodných predajniach si praje, aby ostali obchody zatvorené v nedeľu aj po odznení koronakrízy. Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu je toho názoru, že po viac ako 18 rokoch opakujúcej sa diskusie na túto tému už aj na Slovensku dozrel čas na to, aby aj našim zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť voľnú nedeľu so svojimi najbližšími.
Panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu pri presadzovaní legislatívneho riešenia obmedzenia práce v obchodoch počas nedieľ. Schválením tohto návrhu prispejete k tomu, že aj práca v obchode, kde pracuje viac ako 80 percent žien, bude vytvárať prostredie, ktoré bude ústretovejšie k rodine a taktiež pomôže vytvárať rovnováhu pri plnení si rodinných a pracovných povinností." Toľko citácie z listu Jozefa Zadňana, predsedu Odborového zväzu KOVO.
No a na záver poviem asi toľko, že ak by sa podarilo tento náš návrh presadiť do druhého čítania, tak my predkladatelia sme pripravení podať určité pozmeňujúce návrhy a nechceme, že aby všetky nedele boli obchody zatvorené. Veď aj v minulosti si pamätáme, že pred vianočnými sviatkami boli obchody otvorené aj v nedeľu, či už, minimálne dve alebo tri nedele si vieme predstaviť, že by takáto výnimka bola. To isté aj pred veľkonočnými sviatkami. To isté v januári, keď bývajú výpredaje alebo pred začiatkom nového školského roka.
Dámy a páni, toľko argumenty a ak ste si všimli, ja beriem túto tému vyslovene ľavicovo a je mi absolútne jedno, čo ľudia v nedeľu budú robiť, nechcem im prikazovať, majú na to vlastný rozum, aby mohli v pokoji stráviť so svojimi najbližšími túto nedeľu. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý podávame spolu s kolegom pánom poslancom Jánom Podmanickým a ktorý vlastne mení Zákonník práce.
V roku 2008 sa upravil Zákonník práce tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi počas tri a pol dňa. V roku 2017 som bol jedným z predkladateľov, ktorý v Zákonníku práce ďalej rozšíril, aby sa táto výnimka vzťahovala aj na štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Takže dnešná platná legislatíva hovorí o tom, že nikto nemôže zamestnanca v maloobchode nútiť, v maloobchode nútiť pracovať počas 15 a pol dňa.
Už vtedy nám viacerí poslanci vyčítali, že náš zákon je taký trošku vágny, je málo ambiciózny, no a súčasná pandémia viedla k radu, množstvu reštrikčných opatrení a určitý čas boli obchody v nedeľu zatvorené a my sme zistili, že dokážeme fungovať aj bez toho. Ja túto tému navyše vnímam ako silno ľavicovú tému, pretože ak tento zákon bude schválený, tak vyjadríme svoju solidaritu k tisíckam zamestnancov v maloobchode, a chcem pripomenúť, že 80 % zamestnancov v maloobchode tvoria ženy. Navyše, s týmto naším návrhom sa stotožňujú nielen odborári, ale aj zamestnávatelia, čo je veľmi dôležité. A navyše, aj dnes máme štáty Európskej únie, ktoré sú vyspelejšie ako Slovensko, kde je úplne samozrejmé, že obchody v nedeľu sú zatvorené.
Toľko na úvod a viacej poviem potom v rozprave. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mazurek, ja si ten zákon pozriem a tak na 80 % som presvedčená, že ho aj podporím, ale prejdem z vašej teórie do praxe, dobre? Pretože toľko vecí, čo ste tu porozprávali teoretických, pretože doposiaľ sa v žiadnej krajine nepodarilo ešte regionálne rozdiely úplne vyrovnať, kiež by sa Slovensku to darilo rýchlejšie, ale poďme do praxe.
Nechcela som na vás reagovať, čo sa týka Vranova, ale poviem to. O Vranove vôbec nič neviete, tak nerozprávajte! Vranov je priemyselný park, kde sú prenajaté pozemky na dvanásť rokov, keďže to primátor veľmi zle urobil, na pätnásť, už je to na dvanásť, lebo podmienka bola len na pätnásť rokov, už je to na dvanásť, už je to na desať a je to presne v prostriedku priemyselného parku, takže firmy majú obrovské riziká tam ísť podnikať. Tak aby ste vedeli, nie preto, že Fico tam strihal pásku.
Ďalšiu vec, ktorú vám chcem povedať, je, že, samozrejme, beriem, že automobilový priemysel nešiel dole, automobilový priemysel teraz išiel hore, lebo ľudia zistili, že pri kríze sú autá veľmi dobrým dopravným prostriedkom a vyhýbajú sa doprave, ale to len tak v skratke, ale poďme na to, čo by sme mohli urobiť. Možno nie veľké podniky, ktoré keď prídu na východ, majú obrovské finančné problémy z toho dôvodu, že presne ako ste povedal, nie sú tam cesty a predraží sa doprava. A na druhej strane máme Schengen, keby sme mali otvorenú Ukrajinu, je to obrovský trh, tam by sme mohli vyvážať.
A ja si myslím, že kedysi naozaj, a bolo by dobré, vhodné do agrosektora ísť, pretože kedysi naozaj boli bitúnky, keď si spomínate. Bitúnky sa zničili na celej našej republike. Ľudia dnes môžu pestovať, vracať sa k zdravým potravinám, aby naozaj mali dobrú obranyschopnosť organizmu. A ja si myslím, že je najdôležitejšie a najviac vtedy na východe, na strede bol práve ten agrosektor, družstvá a všetko, tam by sme mali sa proste venovať týmto veciam.
A, samozrejme, takisto ak ideme nejaké firmy, aby šli na východ, tak sa nepozeráme len na nezamestnanosť, ale pozeráme sa aj na školstvo, pretože akonáhle tam nemáte ľudí, ktorí vyjdú stredné školy alebo vysoké školy s daným zameraním, zasa len musia cestovať do iných regiónov, ale vlastne o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, chcem povedať jednu vec. Čo sa týka napríklad, keď sa bavíme o tom, že kde je lepšie štátne vlastníctvo, určite zdravotníctvo. Ja nechápem, prečo by si tu mali súkromné spoločnosti odlievať peniaze alebo vytvárať si zisk na peniazoch, ktoré my si odvádzame do zdravotného poistenia. Tu sa vytvára divný model, ktorý preferuje privátne kliniky, tu si doktori robia niektoré výkony na privátnych klinikách. Na druhú stranu, to, čo je stratové, robia na štátnych. To je absurdné. Keby sme to mali pod jednou strechou zastrešené, tak by sa to dalo lepšie podľa mňa manažovať.
Čo sa týka pána Žiaka. Pán Žiak, vy hovoríte o Gorile. Tak si ju naštudujte, pozrite si, koľkokrát sa tam spomína kto a potom pochopíte, o čom je Gorila. Robert Fico bol v tom čase v opozícii, ak si nepamätáte, a vy sa snažíte vytvárať dojem, že celá Gorila je Robert Fico? Vy asi potom, ja neviem, kde ste študovali. Tak si to naštudujte, prosím vás. Vypočujte si to celé, však nájdete všetky nahrávky, nech sa páči. A tam pochopíte, kto čo privatizoval, kto za čo čo dostával. Takže toľko z mojej strany.

Pán poslanec Kamenický, chcem sa ti poďakovať za vecné vystúpenie a vypichol by som také tri myšlienky. Prvá vec je, že si pripomenul tu sediacemu pánovi ministrovi Sulíkovi obdobie, kedy bol poradcom ministra Ivana Mikloša, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za privatizáciu strategických podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel alebo Slovenské elektrárne. Ale napriek tomu, že pán Sulík nebol členom, nebol v exekutíve, tak aj dnes s odstupom niektorých rokov súhlasí s tvrdením Ivana Mikloša, podľa mňa zvráteným tvrdením, že štát je zlý vlastník. A budem konkrétny. Neboli to len nevýhodné ceny, ale pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu sme síce odpredali ako štát len 49 % zahraničnému majiteľovi, ale v predstavenstve mal prevahu práve tento zahraničný partner. Takže úplne, úplne zle pre Slovensko.
Druhá vec, je dobré, že si pripomenul aj kauzu Gorila, lebo naozaj kauza Gorila je jednoducho o privatizácii, ktorá bola počas druhej Dzurindovej vlády, a najmä o províziách, ktoré boli za ňu vyplácané.
A tretia vec, súhlasím s tvojím konštatovaním, že pre Slovenky a Slovákov je zlá správa, že štát v zastúpení ministra hospodárstva Richarda Sulíka nenašiel takú odvahu, akú sme našli my, keď sme dokázali naspäť kúpiť Transpetrol, ale že Východoslovenská energetika sa nevráti naspäť pod správu štátu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vrátim sa k tomu, čo už tu zaznelo ako príklad, že teda zo zahraničia je najlepší vlastník. To vôbec nie je pravda. Slovak Telekom sme predali Deutsche Telekomu, kde majoritným alebo významným vládnym akcionárom bol nemecký štát. Čiže aká je to privatizácia, koľko hlúposti sa natáralo. Takisto hlboko pod cenu. Pripomeniem, že ak by sa bola dvihla cena elektrickej energie pred privatizáciou energetických podnikov, tak by tie podiely boli oveľa vyššie pre štát. Takto boli oveľa vyššie pre Dzurindu, Sulíka a Mikloša. A pripomínam znovu, do dvoch možno do troch rokov sa vynaložené prostriedky vrátili a poskladali sme sa na ne všetci. Pričom ak väčšinu zo zdvihnutej ceny elektrickej energie po privatizácii dostali rozvodné spoločnosti, to nemalo žiadny význam, pretože ony v tom čase, odkedy to kúpili a kým sa im dvihla cena, začali brať obrovské dividendy. Nič neinvestovali, nič také veľké, aby to bolo oprávnené. Viacej mali dostať Slovenské elektrárne, producent energie, ktorý mal stále problémy. To len tak na pripomenutie tej minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, tu sa krásne ukázal ten kontrast. Vy ste vystupovali pokojne a odborne, pán minister tu nervózne vrieskal po Robertovi Ficovi ako futbalový fanúšik. A tu je krásne vidieť, kto je tu nervózny z toho, akú lúpež spáchal. Pretože je to tak, ako hovoríme, pán kolega Sulík, vás si dobehla vlastná minulosť. Šesťsto miliónov ste, o 600 mil. ste obrali tento štát len za Východoslovenskú energetiku. A páči sa mi tá argumentácia, akú mal v tom čase Ivan Mikloš, že štát je zlý vlastník, a Slovenské telekomunikácie predal nemeckému štátu, lebo štát je zlý vlastník. Takto oni fungovali. (Reakcia z pléna.) Oni to tu proste rozkrádali, rozpredávali všetko rôznym gorilám. (Zaznievanie gongu.)
Má to aj morálny rozmer. Ja neviem, kto vám radil pri tejto privatizácii, pán Kočner; pán Sulík, pardon; ale pamätám si, že vám pri Generálnej prokuratúre radil pán Kočner. Tak pevne verím, že vám pri tejto kauze neposielal motáky, lebo vyzerá to taká neuveriteľná diletantská privatizácia. A navyše netransparentná. Ako prebiehal ten proces určovania ceny? Veď tam mohla byť neuveriteľná vata, ak si zoberieme, akým spôsobom sa privatizovalo v minulosti, keď ste boli vy poradca. Ja vám neverím ani slovo. Toto ste jednoducho Nemcom odovzdali zlaté vajce.
A odbornosť na to nemáte žiadnu. Ja som si asi jediný v tejto sále prečítal vašu diplomovku. Vy ste použili štyri knihy. Štyri knihy! To by ste nemali mať titul z ekonómie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, reagujte na rečníka, prosím vás, nie na ministra.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... vy nie ste ekonóm, vy ste egonóm.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kamenickému za to, že nekričal, ako kričal pán minister, pretože vo vystúpení pána ministra som cítil veľkú mieru zúfalstva. Pán poslanec Kamenický, ja si pamätám, keď som bol v jednej diskusii s pánom Sulíkom v televízii, tak on ani nevie napríklad, že daň z príjmu fyzických osôb ide celá samosprávam miestnym alebo regionálnym. A myslím si, že aj jeho rozhodnutie, ktoré urobil teraz, len svedčí o absolútnej neprofesionalite a nepripravenosti.
Prečo sme žiadali túto informáciu? Túto informáciu sme žiadali, lebo sme vedeli, že pán Sulík v tej svojej prostorekosti nám povie cenu, za ktorú nemecká spoločnosť E.ON kúpila od RWE 49 % akcií spoločnosti Východoslovenskej energetiky. A on to povedal bez zaváhania. Povedal, že 700 až 800 mil. eur.
Dámy a páni, časová os. Píše sa rok 2002, pán Sulík je poradca pána Mikloša. Ako poradca pánovi Miklošovi radí, predajte 49 % akcií Východoslovenskej energetiky, samozrejme, s manažérskymi právami, aby mali väčšinu v predstavenstve za čo najmenší peniaz. A predali ste to za 130 mil. eur vrátane manažérskych práv. A teraz tu hovoríte, že RWE, ktoré zaplatilo štátu 130, má teraz dostať 800 mil. eur za ten istý podiel. Pán minister, ja byť vami, tak radšej túto sumu ani nehovorím. Pretože teraz ste prezradili, čo ste vlastne napáchali. A hovoriac o tom, že máte vraj kúpiť Malženice, tak vám teda blahoželám, niekoľko rokov starý, bol to jeden z najhorších projektov, aký kedy vôbec na Slovensku bol urobený.
A čo má ešte zaujíma, je, že či ste to predkupné právo predali za tých 35 mil., alebo či štát to predkupné právo má aj naďalej. Ale na to sa ešte určite pozrieme.

Ďakujem pekne. Nebudem sa tu, mám málo času, takže nebudem sa zamotávať do všelijakých tých štruktúr vlastníckych, viem, že to je trošku zložité pre bežného človeka, ale musím spomenúť, čo sa tu dialo za, hlavne za druhej Dzurindovej vlády, keď pán minister Sulík bol poradcom Ivana Mikloša. Bezbreho sa tu rozkrádalo, páni a dámy. Poviem otvorene, tu sa privatizovali podniky, ktoré sme vtedy nazývali strategické podniky, a mali sme tu zákon o ochrane strategických podnikov, z ktorého ste si urobili vtedy, nehovorím, že vy, ale minimálne tí poslanci, čo tu boli, trhací kalendár. A pri privatizácii sa robili veci, ako to, ako urobiť nejaký gaťafáš na to, ako to sprivatizovať, ako to dostanú do rúk privátne osoby a ako budú drancovať tieto podniky. Z, štát mal 51 %, žiadnu vlastnícku kontrolu manažérsku a čo sa stalo? Samozrejme, že títo vlastníci si robili, čo sa im zachcelo.
Hovoril tu pán minister o privatizácii slovenských, slovenského telekomu, Slovak Telekomu a musím povedať, že čo sa dialo. Viete, čo sa dialo? Pán kolega tu hovoril o super dividendách. Tak tento podnik štátu nevypláca žiadne dividendy, lebo si ich kumuloval a vzhľadom na to, že mal, že tam mali kontrolu manažérsku práve nemeckí vlastníci, tak sa kumuloval na nerozdelených ziskoch. Boli stále, boli debaty o tom, či teda štát dostane, aj keď mal teda väčšinu, nejaké dividendy, nakoniec sa štát rozhodol predať tento podiel a dal ho na normálnu burzu a zinkasoval za to celkom slušné peniaze, aj keď pán minister tu hovorí, že nie.
Podiel RWE sa v roku, tuším, 2002, možno pán minister ma opraví, ale povie, za koľko sa predal, myslím si, že, neviem, či to bolo 400 mil., alebo to bolo menej, asi mi poviete. (Reakcia ministra.) 130, super. (Reakcia ministra.) RWE vo VSE. (Reakcia ministra.) 140. Koľko? (Reakcia ministra.) 130. Dobre, toľko som si myslel, mal som napísané 140, len teraz ma pán minister opravil, že stoštyri... ja som mal napísané 140 mil. (reakcia ministra), bolo to 130, dobre, tak sa dohodneme. A teraz hovoríte o kúpnej cene 700, 800 mil., čiže rozdiel je 600 miliónov. A môžme sa baviť o tom, čiže hovoríte, že jedna, že je to, že sú tam pomaly rovnakí vlastníci, z jedného vrecka do druhého, a predávajú si to za 24-násobok ročného zisku. Tam môžu byť len dve možnosti, že buď si to teda dali poriadne oceniť a je to korektná cena, alebo teda, že sa tá cena urobila taká, aby ste to nemuseli kupovať alebo aby ste nemuseli byť nejakým spôsobom donútení to privatizovať naspäť, čiže reprivatizovať do štátnych rúk.
Ja si myslím, že ten prvý, prvá možnosť je asi správna, predpokladám, že im to robili odborníci. A potom si povedzme, nebudem tu robiť v podstate, keď si podelíte to, čo sa privatizovalo, teda rozdielová cena je 600 mil., bavíme sa cirka o 33 % ročne, aj keď teda to neni odúročené, lebo aby som bol teda korektný, hej, čiže pán minister mi to potom povie, že to nebolo správne. 33 % ročne boli, bol rozdiel v cene. Takže ja sa pýtam, že kto tu čo ukradol. Dzurinda, Mikloš a pán poradca, minister Sulík, ktorý radil, ktorého filozofia je všetko sprivatizovať, odovzdať všetko privátnym osobám a štát nech je taký malý, aký len môže byť, aby tu boli najnižšie dane, a na druhej strane, aby sme tu mali najlepšiu zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné aj školy, samozrejme. A, samozrejme, vám nikto nepovie, že pri takejto životnej filozofii by sme sa tu dopracovali veľmi rýchlo k tomu, že si tu budú všetci platiť nejakú navyše zdravotnú starostlivosť, že si budú platiť za školy, za vysoké školy a neviem, či sa vám to chce toto tu riešiť. Lebo tu sa len klame.
Ja poviem jedno, pán minister sa aspoň netvári na to, že jak niektorí, že sú tu raz konzervatívci, potom socialisti a nakoniec ultraliberáli, ale on to hovorí napriamo, ale povie len á, bé nepovie. Povie, že dajme najnižšie dane podnikateľom, aby sa dobre žilo, super, ale nepovie, že tie dane sú na to, aby sme vedeli zabezpečiť nejaký servis pre našich občanov. Je tu, ja absolútne mám veľký problém s touto životnou filozofiou, nebudem hovoriť o tom, že sme dokonca zdravotné poistenie odovzdali do privátnych rúk. Prečo by tu mal na vašich zdravotných odvodoch niekto zarábať? Povedzte mi jediný dôvod. A odvádzať zisky von.
Čiže môžme sa tu navzájom obviňovať, ale ja hovorím jedno, bola tu kauza Gorila a, samozrejme, všetci sa to snažia otočiť na to, že Robert Fico pil nejakú kolu. Ale kauza Gorila bola o druhej Dzurindovej vláde, pán minister, môžte sa smiať, koľko chcete. Tam sa presne hovorilo, ako sa privatizovalo, ako sa kšeftovalo, ako sa dostávali provízie. Čiže toto bola druhá Dzurindova vláda. Vy ste im pri tom asistovali.
Hovorím, ak je možnosť dostať naspäť to, čo sa tu rozkradlo a sprivatizovalo takto, ako sa to urobilo, tak treba to využiť. A môžte sa baviť, keď hovoríte, že z jedného vrecka do druhého, no tak E.ON-u aj RWE to môže byť jedno, no tak to kúpte za nejakú cenu, ktorá je primeraná, ak 24-ročný zisk sa vám zdá veľa, ja si myslím, že je to veľa, lebo pri predaji podnikov sa väčšinou postupuje tak, že sa berie nejaká miera ziskovosti a nejaký násobok a v tomto prípade je to skutočne relatívne vysoké číslo. Neviem, prečo je také vysoké, ale bolo to na vás, aby ste dojednali takú cenu, ktorá, ktorá je prijateľná pre štát.
Ja si myslím, že my sme urobili obrovské chyby, ktoré sú nenapraviteľné, a to urobila Dzurindova vláda, to sú nevratné kroky, s ktorými sa tu boríme. Dnes sme mali šancu tento krok urobiť späť, pán minister, vy ste ho nevyužil. A ja viem, že vy to robíte v rámci svojej životnej filozofie, ale nie všetci majú túto filozofiu. Ja sa pýtam, ste tu aj poslanci z OĽANO, z ostatných strán, všetci chcete, aby sme tu všetko sprivatizovali? No tak dobre, tak dvíhajte ruky a budeme privatizovať čokoľvek sa na Slovensku urodilo. Všetko bude privátne. Štát bude takýto maličký, prepusťme všetkých úradníkov zo štátnej správy, nebudeme mať nič, však som zvedavý, ako budete čerpať eurofondy, však vieme, že na jednej strane to neviete a máte aj nedostatok úradníkov na niektorých postoch, kde neviete zohnať tých ľudí. Tak všetkých prepusťme, budú tu len elita, tí, ktorí budú múdri, ktorým sa bude dariť, ale tí, ktorí budú chorí, ktorí budú zraniteľní, tak na tých budeme kašlať.
Viete, môžme dosiahnuť model Škandinávia, Spojené štáty alebo UK, alebo Germany. Ak teda je vzorom pre pána ministra systém v Spojených štátoch, sme malý štát a všetko si budete platiť sami, tak to sme v pekle, páni a dámy, to sme v pekle. V Spojených štátoch 33 % ľudí nemá zdravotné poistenie, lebo si ho nevedia zaplatiť. Všetci si tu myslíme, aký je tam raj, americký sen. Keď si pozriete príjmy, tak veľa Američanov nemá skoro nič a sú tam super bohatí ľudia, príjmová nerovnosť obrovská. Toto je základný problém, ktorý zažívame vo svete. Ja sa toho nechcem dožiť. Ja si myslím, že štát je na to, aby sme tu mali všetci príjmy také, aby sme dokázali normálne žiť.
Ale vrátim sa ešte k tomuto, čo sa hovorilo, môžme sa tu obviňovať a vy hovoríte o tom, ako tu niekto niekomu pomáhal. A vy ste nepomáhali? To, čo povedal pán poslanec Kondrót, tak najprv sa sprivatizuje a potom sa rýchlo, rýchlo zvýšia ceny, aby sa to tým privatizérom vrátilo. Načo sme to privatizovali? Prečo sme nazývali strategické podniky strategickými podnikmi? No preto, lebo sú to prirodzené monopoly, ktoré si väčšina štátov chráni.
Takisto chcete udržiavať, ja neviem, chcete regulovať cenu energie a podobne, pán minister povie, že na to máme ÚRSO, ja viem, ale, ale je to aj o tom, ako, ako sa niektoré tie energetické podniky zo strán týchto majiteľov plienili. Stredoslovenská energetika, Francúzi, vyťahovali cez poradenské zmluvy peniaze z tejto, z tejto spoločnosti, ktorú sprivatizovali. Nebudem hovoriť o Eneli, ktorý nevie dostať, nemá v portfóliu ani v Taliansku jadrové elektrárne, ale buduje nám tu jadrovú elektráreň. Nevedia to robiť, sú v tom diletanti a taký je aj výsledok. Čiže toto je privatizácia, lebo všetci si myslia, že prídu zahraniční vlastníci, to sú najlepší manažéri a tí nám to tu všetko, všetko nám urobia tak, aby sme zarábali obrovské peniaze. Nezarábame my, zarábajú oni a majetok Slovenskej republiky sa takýmto spôsobom nehanebne rozkráda.
Ďakujem pekne za pozornosť.