Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá podľa § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019 (tlač 134) a teda ak ste to povedali, že obidva naraz, tak za I. polrok 2020 (tlač 192). V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávnenými použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci január 2020 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúce utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujú utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba sú uvedené v predloženej správe.
Čo sa týka správy za I. polrok roku 2020, tá bola prerokovaná na 4. schôdzi výboru dňa 24. septembra 2020 a bolo prijaté uznesenie, ktorým vzal výbor predmetnú správu na vedomie s odporúčaním, na vedomie s odporúčaním Národnej rady Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Dovoľte mi prečítať návrh uznesení. Národná rada Slovenskej republiky z 25. septembra 2020 k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Národná rada berie na vedomie správu Osobitného kontrolné výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Obdobné uznesenie je aj pri správe za I. polrok 2020, kde je totožné s tým, že sa tam mení v častiach, kde je uvedený rok 2019 je za I. polrok 2020.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k obidvom týmto bodom.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti - Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií - Finančná správa, v mesiaci január 2020 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 30. júna 2020 na 8. schôdzi. Zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Návrh na uznesenie je súčasťou správy. Dovoľte mi ho prečítať, čiže návrh uznesenia k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som presvedčený, že je dobré, že univerzity a vysoké školy, ak, samozrejme, za podmienky, že Národná rada Slovenskej republiky schváli predmetný návrh zákona, budú mať možnosť rozhodovať o tom, či odoberú akademický titul, prípadne vedeckopedagogický titul za podmienky, že bol nadobudnutý v rozpore so zákonom, v rozpore s vnútornými predpismi, alebo, nebodaj, s nejakými etickými alebo inými hodnotami. Pridáme sa tak ku krajinám spoločného európskeho vzdelávacieho priestoru, ktoré takúto možnosť majú, napríklad aj už spomínaná Česká republika.
Ja predmetný návrh zákona sledujem od jeho počiatku, a to nemyslím teraz na ostatné nejaké týždne alebo mesiace, ale už od toho spomínaného roku 2018 a musím povedať, že áno, mal som možnosť k predmetnému návrhu zákona niekoľkokrát podať osobne pripomienky a značná časť týchto pripomienok bola aj akceptovaná zo strany či už bývalého vedenia ministerstva alebo súčasného.
Napriek tomu si však dovolím v rámci výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú smerovať do oblasti odvolacej komisie a jej pôsobnosti a termínov rozhodnutia, do oblasti účastníka konania tak, aby účastník konania mal, alebo všetci účastníci konania mali rovnaké možnosti a príležitosti v celom procese správneho konania, a tú najdôležitejšiu, samozrejme, do pôsobnosti a do zodpovednosti, autonómnosti samotnej vysokej školy.
Budem sa držať tej zásady, ktorá je spomínaná v dôvodovej správe k tomuto zákonu, že ten, kto titul udeľuje, má nezastupiteľné právo ho aj odňať. A preto predložím isté pozmeňovacie návrhy v tomto rozsahu, aby vždy tu ostalo v pôsobnosti, v autonómnej pôsobnosti samotnej vysokej školy aj v tom prípade, že jej akademický senát vylúči rektora pre dôvody zaujatosti zo správneho konania. Pretože môže nastať taký prípad, že ten akademický senát takto naozaj rozhodne, môže taká skutočnosť naozaj nastať, ale na druhej strane budem presadzovať to, a verím, že nájdeme konsenzus v tomto poňatí aj v rámci školského výboru, aby vždy to ostalo v tej autonómnej pôsobnosti danej vysokej školy. Nechcem v prvom čítaní tu moc o tom rozprávať, verím, že na výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ešte zvedieme k tomuto diskusiu, ale na druhej strane je dobré, že sme, alebo že umožníme univerzitám a vysokým školám aj pristúpiť k tomu, že majú právo nielen udeliť, ale budú mať právo aj odobrať akademický titul s tým, že, samozrejme, pred tým veľmi pozorne a zodpovedne dôjde k preskúmaniu alebo ku konaniu, ktoré bude verifikované nielen jednou osobou v rámci univerzity, ale jej orgánmi, prípadne komisiou, tak ako je v samotnom texte návrhu zákona uvedená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, ale myslím si, že ja by som vám vrátil tú hodenú loptičku pri troške ústretovosti. Môžme rokovať aj po 19. hodine a dorokovať tento bod programu, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Ja som pripravený.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
... nie je to len o tom, že či budem rozprávať päť alebo desať minút.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to veľmi vážna téma, ktorá dlhšie obdobie rezonuje na politickom slovenskom nebi. Je to téma, ktorá nie je výsostne slovenská, lebo plagiáty politikov sa objavujú vo všetkých krajinách. Mali sme prípady aj v susednom Maďarsku. Myslím si, že sa to dotklo aj nemeckého prezidenta. Proste týchto prípadov je po celom svete, dá sa povedať, viacero. Nie je to iba čisto slovenský, slovenský problém.
Keby nebol pán predkladateľ povedal, že v zásade ak by sme vyriešili tento problém po afére Danko a prijali takýto návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Beblavý, s istotou by som nepovedal tú repliku, ktorú poviem teraz. Mňa veľmi zaujala rozprava k návrhu poslanca Beblavého. Myslím, že to bolo v tomto návrhu, lebo tých návrhov bolo niekoľko, kde pán predseda parlamentu Kollár povedal, že oni keď boli malí chlapci a proste prišli takíto kriváci na pieskovisko, tak čo mali po ruke, kýblik, lopatku, prask po hlave. Na to zaznela faktická poznámka pána predsedu vlády Matoviča, ktorý povedal: "áno, Boris máš stopercentnú pravdu, jako takýchto ľudí treba kýblikom, lopatkou, hoci čím po hlave" a my sme takýchto, takéto deti nepúšťali ani na pieskovisko. Ja verím, že toto boli repliky. Po vašom politickom úvode je môj politický úvod, takže sa títo dvaja páni budú chovať presne podľa svojich rád, ktoré dávali vtedy pri prerokovávaní prehreškov Andreja Danka. A teraz ploďme, ale vecne.
Je to poslanecký návrh zákona, aj keď si myslím, že tento návrh zákona mohol byť a mal byť podaný ako vládny návrh zákona, ale rozumiem politickým konzekvenciám, že ťažko by doručoval predseda vlády predsedovi parlamentu návrh na riešenie odoberania titulov a preto sa tohto problému ujala skupina poslancov. Myslím si, že mal byť predložený ako vládny predovšetkým preto, aby mohla byť o tom širšia celospoločenská diskusia, aby sa vyhlo všetkým otázkam, ktoré môžu byť problematické v tomto návrhu zákona. Celý návrh zákona vychádza z českého zákona, ktorý bol prijatý v roku 1998. To je podstata jadra tohto zákona vecná a treba povedať, že prvýkrát bol odobratý titul v Českej republike podľa platného vysokoškolského zákona v roku 2018 na Karlovej univerzite a pokiaľ ma pamäť neklame, tak to bolo jedinýkrát, kedy sa podarilo preukázať úmysel a odobrať absolventovi po dvadsiatich rokoch platnosti návrhu zákona titul. Toto považujem za najväčší problém tohto zákona, že je prevzatá, doslovne prevzatá právna úprava z českého zákona. Je to § 108f ods. 1, písm. c), kde sa doslovne hovorí, že sa jedná, ak absolvent úmyselne neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby a týmto konaním získal výhodu, ktorá mala vplyv na riadne skončenie štúdia alebo splnenia podmienok na prijatie na toto štúdium atď. Podstatné je slovo "úmyselne". Pokiaľ sa bude v tomto návrhu zákona, či už sa jedná o akademické tituly alebo sa týkal vedecko-pedagogickej hodnosti, objavovať slovo "úmyselne" a bude potrebné pri konaní preukázať úmysel, nemôžeme takýto návrh zákona podporiť, lebo hovorím, že ide iba o zahmlievanie a nejde o riešenie problému.
Prepáčte mi, že budem veľmi prioratívny, ale poviem to natvrdo, tak ako si to myslím. Mne je úplne jedno, či niekto opisoval vedome a úmyselne, alebo je tak blbý, že ani nevedel, že opisoval. Je mi to jedno preto, lebo ani v jednom ani v druhom prípade nemá nárok na titul. Nemá nárok na titul ani vtedy, keď úmyselne konal a nemá nárok na titul ani vtedy, keď bol taký blbý, že nevedel, čo robí. Toto je podstata tohto, prečo tvrdím, že z tohto návrhu zákona musí, musí vypadnúť preukazovanie úmyslu, inak je tento zákon nevykonateľný a dovolím si povedať, že aj zbytočný.
Druhú poznámku, ktorú by som chcel povedať, je otázka toho, kto sa má zaoberať týmto konaním. V tomto návrhu zákona, aj v českej norme, je jasné povedané, že by to mal robiť rektor príslušnej vysokej školy, kde bol udelený titul. Myslím si, že tomu sa bude viac venovať môj kolega Jožko Habánik, ale nemyslím si, že v prípade, ak rektor bol súčasťou konania, kde možno predpokladať zaujatosť, a znovu nerobím to rád, lebo asi by sme nemali hovoriť o ľuďoch, ktorí už nie sú medzi nami, teda medzi živými, ale toto je prípad skalickej vysokej školy a pána predsedu parlamentu, kde takouto osobou bol práve rektor. Ale v tomto prípade si nemyslím, že by to mal byť poverený rektor nejakej inej vysokej školy, ale myslím si, že tak ako v prípade zaujatosti rektor bezodkladne oznámi akademickému senátu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, tak tento akademický senát príslušnej vysokej školy môže navrhnúť prorektora alebo iného profesora tejto vysokej školy, aby zastúpil funkciu rektora.
Tretia, tretia poznámka alebo výtka, ktorá je v tomto zákone, to ani nie je výtka, ale je to skôr otázka, ktorú chcem postaviť na diskusiu. Tá diskusia spočíva v tom, že ide prioritne o odnímanie akademických titulov bakalár, magister, inžinier, prípadne doktorandských a rigoróznych prác. Toto sú, toto sú, to je podstata alebo to je skupina akademických titulov. Treba povedať, že predovšetkým pri bakalárskych, inžinierskych, magisterských prácach je skúšobná komisia väčšinou štvor-, päťčlenná a je tam jeden školiteľ a jeden oponent.
V tomto návrhu zákona sa hovorí aj o odnímaní vedecko-pedagogických hodností, to znamená o habilitačných a inauguračných konaniach. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, je to o docentských a profesorských tituloch. Treba povedať, že v prípade týchto konaní sa touto problematikou zaoberajú vedecké rady fakúlt a príslušných vysokých škôl, kde sedia väčšinou niekoľko desiatok profesorov nielen zo samotnej vysokej školy, z iných vysokých škôl, sú tam ľudia zastúpení z praxe a sú tam často aj zástupcovia zahraničných vysokých škôl, ktorí zvyšujú úroveň vedeckých rád a v tomto prípade sa mi zdá, že je to také neadekvátne, keď, keď dávame na rovnakú, na rovnakú misku váh odoberania jedného aj druhého typu titulov. Treba to zvážiť. Ak predkladatelia budú trvať na tom, že aj táto časť tu má zostať, proste zostane tu, zatiaľ sa neobjavil taký vypuklý prípad, ktorý by sme mali riešiť, ale hovorím, že je to akoby prejudikovanie neschopnosti vedeckých rád spravovať veci odborné, na ktoré sú tam určené. Je to také, také bianco vyslovenie nedôvery vysokým, vysokým školám a toto mi na tom vadí. Debatujme o tom, nie je podmienkou pre neprijatie zákona alebo podporenie zákona z našej strany.
Tretia otázka, ktorú treba ešte otvoriť, je otázka vzdania sa alebo možnosti sa vzdania akademického titulu. Existujú rôzne debaty v kuloároch, ktoré hovoria o tom, že tak ako tento zákon nemôže byť retroaktívny, to znamená pri odobratí titulu, že rovnako "retroaktívny" by nemal byť ani v prípade vzdávania sa akademického titulu.
Ja dôsledne vyzývam k tomu, aby bola možnosť, a ten zákon je dnes tak napísaný, a vyzývam k tomu, aby sa to nemenilo, aby sa mohol vzdať akademického titulu ten, ktorý ho nadobudol pred účinnosťou tohto zákona. Dnes je to tak napísané a chcem, aby to aj takto zostalo, lebo je to vôľa, je to možnosť vzdať sa niečoho. Právny účinok vzdania sa titulu nastáva dňom vzdania sa a je jasne povedané aj v prechodných ustanoveniach aj všade, že všetky rozhodnutia, všetky právne akty, ktoré boli vykonané do tohto dátumu, zostávajú v platnosti. To znamená, ak bol príslušný človek na nejakom mieste, ktoré požadovalo vysokoškolské vzdelanie, na tomto mieste podpisoval rozhodnutia a mohli by nastať právne problémy s tým, že či boli tieto rozhodnutia právoplatné alebo nie. Prechodné ustanovenia hovoria, že napriek tomu, že sa vzdal, tie rozhodnutia budú právoplatné a preto je potrebné, aby sme sa vysporiadali raz aj navždy možno aj s politickými problémami, ktoré máme. Je potrebné, aby sme umožnili aktérom, ktorí cítia, že neoprávnene nadobudli svoj vysokoškolský titul, aby sme im umožnili sa ho vzdať, aby sme umožnili prejaviť takto politickú kultúru, ktorá patrí do civilizovanej krajiny a 21. storočia.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Valášek, v prvom rade chcem povedať, že ak ste hovorili o jednej tretine poslancov, ktorí sa zúčastňujú tejto diskusie, tak keď sa opticky pozriem, tak je to predovšetkým koalícia, ktorá tu absentuje, ktorá by mala byť povinne pri takomto niečom, lebo opozícia tu sedí, vrátane aj mňa a mám o to záujem aj preto, samozrejme, že som predsedom zahraničného výboru. Ale keď som vás tak počúval, tak som si kládol otázku potom. Nehovoril o vás takisto pán minister, lebo nemenoval to priamo, že sú tu ľudia, ktorí spochybňujú svojím spôsobom nejakými nie celkom konštruktívnymi diskusiami Európsku úniu, a ja si myslím, že to, čo ste hovorili, je konštruktívne, pretože rovnako si myslím, že Európa nemôže byť nejaký konglomerát, ale musí sa brať do úvahy aj nejaký vlastenecký a národný, národná identita, ktorú každý jednoducho cítime. A toto keď sa bude spochybňovať a bude sa hovoriť o nejakej federalizácii bezbrehej, to určite nebude dobré. Rovnako ste hovorili, že treba nekompromisnejšie definovať svoje záujmy aj v Európskej únii, ako to robili predchádzajúce vlády. S tým absolútne súhlasím.
No spomenuli ste, že USA spochybňuje EÚ. Áno, je to problém a je potrebné otvorene o tom diskutovať, ale hovorili ste aj o nelegálnej migrácii, a to som veľmi rád, lebo toto je veľmi silná téma, dámy a páni. Na tomto, na takýchto témach sa bude rozhodovať o tom, či Európska únia bude taká, aká je, alebo nebude, pretože tá posledná, nelegálna migrácia poprela všetko, čo Európska únia vybudovala, vrátane Schengenu. A potom sa nemôžeme čudovať, že ľudia v jednotlivých krajinách EÚ a vrátane Slovenska na to takýmto citlivým spôsobom reagujú. Čiže spoločný postup EÚ v globálnych témach, rovnako podčiarkujem. To je Čína napríklad.

Pán kolega Kmec, ja sa dotknem niektorých vecí, ktoré ste spomínali vo svojom vystúpení. Ja si nerobím nejaké veľké ilúzie o tom, že môžeme predvídať stanovisko súčasného premiéra k napríklad migračnej kríze. Podľa toho, ako sa bude možno verejná mienka vyvíjať, podľa toho sa on bude zariaďovať, ale chcem spomenúť, že Slovenská republika práve v čase, keď bola predsedajúcou Európskej únie v druhom polroku roku 2016, zadefinovala práve myšlienku flexibilnej solidarity alebo pomoci a sme radi, že Európska komisia, zatiaľ je to len návrh Európskej komisie, s tým prichádza, ale je tam mnoho veľmi zradných sofistikovaných vecí zakomponovaných, ktoré je potrebné veľmi, veľmi opatrne vyhodnocovať a myslím si, že podľa skúseností, ktoré máme, pretože dnes ani premiér nebol na dôležitom rokovaní V4 s predsedníčkou Európskej komisie, že on to nebude schopný asi dostatočne urobiť.
No a čo sa týka zelenej ekonomiky, áno, je to dobrá téma, avšak tu je tiež veľmi dôležité, aby sme ako Európska únia aj Slovensko ako súčasť Európskej únie nestrácali konkurencieschopnosť len preto, že budeme príliš sa snažiť byť rýchlejší v tých pretekoch, zatiaľ čo iné veľké krajiny, ktoré sú partnermi v inom zoskupení, s nami napríklad, pri dohode parížskej o emisiách, nemajú záujem do toho vstupovať, pretože vzduch je náš spoločný, ten nepozná hranice. A tuto je potrebné rovnako veľmi obhajovať záujmy nielen národné, ale aj z hľadiska Európskej únie globálne, pretože v opačnom prípade to bude mať nedozierne ekonomické následky, a to si treba uvedomiť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel rovnako podporiť vystúpenie pána poslanca Kmeca a súhlasiť s ním, že zelená a digitálna ekonomika sú absolútne priority a kľúčové témy pre Slovensko do budúcnosti a že sú to nielen témy ekonomické, ale sú to aj témy možno zahraničnej politiky alebo témy ekonomickej diplomacie, kde by Slovensko malo zohrať kľúčovú úlohu, pretože programy Európskej komisie a Európskej únie v tejto oblasti nám ponúkajú nesmierne zdroje, ktoré by sme mali byť schopní využiť aspoň sčasti a preto si myslím, že tieto témy, ktoré otvoril pán poslanec, sú mimoriadne dôležité a mali byť pretavené do etalónu politiky, ktorú presadzuje dnes ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a my nemôžeme sa brániť týmto témam, pretože ak sa začneme brániť témam zelenej ekonomiky, digitálnej ekonomiky, tak jednoducho Európska únia, Európska komisia nás potom vynechá z ďalších rokovaní. Ďakujem.

Pán kolega, správne ste povedali, že základom zahraničnej politiky Slovenskej republiky musí byť národný záujem. A asi sa zhodneme na tom, že momentálne je tým najdôležitejším národným záujmom, sú dve veci. Jedna je fond obnovy z Európskej únie, aby sme mohli čeliť koronakríze a druhý je migračný pakt, ktorý prijala Európska únia. Dneska sa dve tieto témy riešili s predsedníčkou Európskej komisie v rámci formátu V4 a viete, ktorý premiér tam chýbal? Iba premiér Slovenskej republiky Igor Matovič. Bol tam maďarský predseda vlády, český predseda vlády, poľský predseda vlády. Ale chýbal tam Igor Matovič, lebo musel byť na tlačovke a tam vyplakávať a falošne vyplákavať pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je veľmi kľúčová otázka na pána ministra Korčoka. Ako je možné, že v tých historických chvíľach, kedy od Európskej únie môžme získať peniaze (zaznievanie gongu), kedy môžeme aj zabrániť tým migračným tokom, ktoré sem môžu posielať z Bruselu, tak v tejto chvíli pán Matovič chýba v Bruseli, lebo tu robí cirkus na Slovensku. A toto je otázka, či takto napĺňame národný záujem.
Viete, mám taký pocit, že, a pán kolega to hovoril správne v týchto oblastiach, že naša vláda si nejak poplietla národný záujem. Ona rieši namiesto slovenských záujmov bieloruskú opozíciu. A sa tu vysväcujú fašistickými bieloruskými vlajkami ešte z čias druhej svetovej vojny naše historické budovy. Veď to je neuveriteľné! Alebo tu namiesto Jozefa Chovanca riešime Navaľného. Riešime tu venezuelskú opozíciu namiesto toho, aby sme chránili našich občanov pred migráciou a namiesto toho, aby sme dokázali vyjednať v Bruseli čo najviac peňazí pre Slovensko.
Čiže, páni kolegovia, alebo, pán kolega, správne hovoríte, národný záujem, len obávam sa, že pán Korčok si poplietol národný záujem Slovenskej republiky so záujmami USA.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Začal by som teda po poradí pánom poslancom Osuským. Prepáčte, ak neviete, prečo pred dvoma rokmi sa tá vražda v Belgicku nevyšetrovala, no tak sa spýtajte pána ministra Korčoka, on bol vtedy na čele rezortu a asi vám povie, že toto, čo ste teraz predviedli, je čistá demagógia. Pretože v tom čase sa to ututlávalo. Video nebolo vonku a nevedelo sa o tom, až do chvíle, kedy to video nevyšlo von, kde sme všetci videli, že ten polic, tá policajtka tam hajluje.
Čiže pán kolega Osuský, no to kedy sme mali reagovať? No v tej chvíli, ako sa to video dostalo von. Ale vtedy ste vy boli ticho. A toto je problém, na ktorý upozorňujem.
Pani Kozelová, pani poslankyňa chce, aby som skončil ako Julian Assange za moje názory. Ja vám poviem, ako skončil Julian Assange. Je vo väzení už niekoľko rokov, je obmedzovaný na slobode, hrozí mu doživotie, je mučený. Toto si želá pani poslankyňa Kozelová len preto, že mám iný názor. Prepáčte, do akej žumpy sa už dostávame? Do akej žumpy?
Tretia vec. Pani Kozelová zároveň povedala, že by teda chcela vítať migrantov a podobne. Nech sa páči, ale tak to povedzte. Povedzte, že ste zradili svojich voličov, lebo OĽANO nechcelo vítať migrantov, ale od vás teraz počúvam srdcervúce príbehy práve o migrantoch. No tak to povedzte, že tu chcete mať migrantov.
Pán Stančík, prečítajte si, prosím, moju knižku Antiglobalista a pochopíte všetko o tom marxizme (smiech v sále) a ja si potom rád, ja si potom veľmi rád prečítam vaše knižky (zaznievanie gongu) a keby ste náhodou nejaké nenapísali, tak sa skúste napraviť.
Pani Pleštinská sa pokúsila zaliečať pánovi Korčokovi, asi niečo potrebuje, na to reagovať nemusím.
Pán Putin tu bol spomenutý. Ja som ho nespomenul ani raz. Ale zvláštne, že si zase potrebujete kopnúť do Ruska a dokonca tu hovoríte o tom, že tu boli zavraždení ruskí politici novičokom? Ja som nezachytil, že by niekto zomrel na novičok. Je to síce smrteľný jed, ale pán Navaľnyj ho prežil úplne v pokoji ako takú drobnú angínu. Toto je to (smiech v sále) hrozivé Rusko? Prepáčte (povedané s pobavením).

Vážené dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi len doplniť to, čo som už naznačil vo faktických poznámkach a položiť niekoľko otázok na pána ministra, ktoré budú relatívne vecné.
V prvom rade, pán minister, chcel by som sa spýtať, či to všetko, čo ste robili počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, bola pretvárka. Pretože vy ste boli jeden z najservilnejších štátnych tajomníkov vlády Roberta Fica a pokiaľ mám správne informácie, jeden z najservilnejších štátnych predstaviteľov, ktorý sa voči predsedovi vlády Robertovi Ficovi aj Petrovi Pellegrinimu správal mimoriadne, mimoriadne úlisne. A preto je základná otázka: pretvarovali ste sa? A pretvarujete sa aj dnes? A pretvarovali ste sa, keď ste boli hovorcom rezortu za Mečiara a štátnym za Dzurindu (zaznievanie gongu) a tak ďalej?
Čiže, pán kolega, ešte raz, prežiť celé toto obdobie asi s rôznymi politickými smerovaniami Slovenskej republiky predpokladá, že vy naozaj prežijete všetko, ako ten chrobák, ktorého meno nechcem vysloviť.
Druhá otázka, migračná politika. Toto je kľúčová otázka. My sa tu rozprávame a vy ste tu využili svoj prejav na to, aby ste tu glorifikovali Spojené štáty americké, ako keby ste boli predstaviteľom tejto krajiny, a neriešite tú najdôležitejšiu vec - migrácia. Tak na stole je nový migračný pakt, kde sa hovorí o povinnej solidarite. To znamená, že my musíme platiť sankcie, pokiaľ náhodou neprijmeme migrantov. My sme v situácii zrazu, že tlačia nás bývalé kolónie do toho, aby sme sa starali o problém, ktorý oni sami, oni sami zapríčinili. Tí inak zrumpľovali Afriku. My tu riešime problémy, že krajiny typu západných mocností rozmlátili Irak, rozmlátili Líbyu a my teraz musíme platiť, platiť za to, čo oni spôsobili. Toto je podľa mňa nonsens a ja dúfam, že sa konečne vyjadríte. Ja už deň čakám na vyjadrenie tejto vlády k migračnému paktu. Nech povedia ľuďom, že klamali a že teraz sem budú navážať migrantov. Nech to povedia. Alebo nech povedia opak, ale nech sa, prosím, vyjadria, lebo toto je úloha ministra zahraničných vecí.
Tretia otázka. Už tu bol spomínaný viackrát mnou Julian Assange. Tento, táto osobnosť veľmi silne ukazuje to pokrytectvo tejto vlády a celého liberálneho spektra. Julian Assange je hrdina. Je to človek, ktorý kvôli slobode a kvôli demokracii a kvôli tomu, aby ukázal, aké špinavosti sa dejú, zverejnil údaje o amerických zločinoch vo svete. A za to ho chcú Američania ak nie popraviť, minimálne mučiť a zavrieť na niekoľko životov do väzenia.
Ja sa pýtam, keď tak často hovoríte o Navaľnom, o všetkých možných predstaviteľoch opozície v Rusku a v iných štátoch, prečo sa neviete zastať Juliana Assangeho. Je tu teraz iniciatíva z Českej republiky, iniciatíva významných ľavicových intelektuálov na čele so slávnym sociológom profesorom Janom Kellerom, aby bol Julian Assange nominovaný na Nobelovu cenu, na Nobelovu cenu za mier.
Prosím, pán Korčok, vysvetlite, prečo by sme to nemali podporiť? Ten človek je hrdina, ktorý bojuje za pravdu, za slobodu a za demokraciu. To sú vaše hodnoty. Povedzte, prečo by sme takéto niečo nemali podporiť?
Štvrtá otázka. Jozef Chovanec. Spomeňte si, keď sme prišli s informáciou, že Jozef Chovanec, slovenský občan, dobrý človek z Terchovej, bol brutálne zabitý belgickou políciou, ktorá pri tom hajlovala, tak ja si presne pamätám reakciu ministerstva v ten istý deň. Citujem hovorcu MZV pána Tomagu: "Rešpektujeme nezávislosť vyšetrovacích orgánov, avšak vzhľadom na negatívnu reakciu verejnosti a v súvislosti so zverejnením videa sme belgické orgány požiadali, aby vyšetrovaniu prípadu venovali maximálnu pozornosť." Skoro pri tom zaspal, keď to hovoril. Toto bola reakcia rezortu diplomacie, ktorá mala okamžite zvolávať belgického veľvyslanca, okamžite ísť do Belgicka a riešiť tieto veci. Vy kým ste sa spamätali, to trvalo deň, dva, tri, štyri. Toto je váš reakčný čas na to, keď zavraždia slovenského občana? Na základe možno rasového dôvodu, keďže tá pani policajtka asi nehajlovala preto, aby ukazovala, ako miluje slovanské národy, že nie?
Čiže, pán minister, ospravedlníte sa rodine pána Chovanca za to, akým šlendrianským spôsobom ste sa k tejto kauze postavili, že neviete chrániť slovenských občanov v zahraničí a že neviete bojovať proti rasizmu, ktorý prevláda v západných spoločnostiach voči slovanským národom? Toto je niečo, čo by ste si, to, čo by ste mohli zodpovedať.
Ďalšia vec. Ja neviem, pán minister, cítite sa niekedy ako prevtelený do iných telies, napríklad do venezuelského ľudu alebo do bieloruského ľudu? Lebo ja mám niekedy pocit, že vy sa cítite ako bieloruský ľud. Vy si neuznáte prezidenta Lukašenka. Vy tam posielate opozícii 750-tisíc euro z peňazí našich daňových poplatníkov. V rámci Venezuely sa rozhodnete, že tam ten bude prezident bez toho, že by mal akúkoľvek legitimitu, tak len preto, že poslúcha Spojené štáty americké pán Guaidó, tak vy si ho uznáte za prezidenta. Veď to sú neuveriteľné vstupy do národnej suverenity cudzích štátov. To je porušenie Charty OSN. Vy absolútne pošliapavate a likvidujete medzinárodné právo, v prípade Venezuely aj v prípade Bieloruska. A vy poviete, že no nijako nevstupujem do vnútorných vecí Bieloruska. A tých trištvrte milióna bieloruskej opozícii, to je čo?! Keby nám Rusko teraz posielalo nejakej opozičnej strane trištvrte milióna, tak by ste boli prví, ktorí by tu kričali, že to je vstupovanie do našej suverenity. Ale v prípade Bieloruska vám to nevadí.
Čiže, pán Korčok (reakcia navrhovateľa), prosím, nechajte ma dohovoriť.
Ďalšia vec, viete, keď ste tu citovali Andreja Hlinku, že teda Andrej Hlinka povedal niečo dobré o Spojených štátoch amerických a to má byť dôkaz, že máme byť proamerický, hej? Viete, čo ešte povedal Andrej Hlinka? V roku 1936? Citujem: "Ja som slovenský Hitler. Ja tu urobím taký poriadok, ako Hitler v Nemecku." Vyplýva z tohto vášho výroku, že tu chcete mať nacistický režim? Toto má byť argument, že niečo povedal Andrej Hlinka o Amerike? (Reakcia navrhovateľa.) Pán kolega, viete čo? Akože to je v poriadku, že máte, že si ctíte, ale skúste sa upokojiť. Keď si ctíte Andreja Hlinku, ale to, že Andrej Hlinka niečo povedal o Američanoch, nedokazuje nič. V tom čase ešte Američania nemali na svedomí Irak, Líbyu, Afganistan a všetko to plienenie v Latinskej Amerike, ktoré stálo státisíce ľudí život, pán kolega.
A to je aj tá otázka, prečo na Slovensku toľko ľudí si myslí, že Spojené štáty sú hrozba? Lebo sledujú, čo sa deje vo svete. Oni videli, že zomrelo 1,5 milióna ľudí v Iraku. Oni videli, ako sa bombardovala Juhoslávia. Oni videli, ako sa zrumpľoval Afganistan a Líbya a aké sú z toho neuveriteľné dôsledky. Oni vidia, čo robia Kube, že už niekoľko desaťročí protiprávne sa snažia vyhladovať tento ostrov, lebo si zvolil vlastnú cestu. A čo robia vo Venezuele? Čo robia v iných latinsko-amerických štátoch? Ako plienia, mučia a znásilňujú ľudí. Oni to vidia.
To, že vy to nevidíte, to je už potom otázka na vaše svedomie. Ale keď hovoríte, že NATO je, nie je v záujme Spojených štátoch amerických. NATO je v záujme čisto Slovenskej republiky. Také niečo som od vás počul. To v našom záujme bolo bombardovanie Belehradu? To v našom záujme bolo vyplienenie Líbye? Stabilný režim, ktorý fungoval a bol dobrou hrádzou pred migračnými tokmi z Afriky, a oni ho rozmlátia na cucky a teraz my musíme znášať tie dôsledky. A my tu teraz vymýšľame migračné kompakty. Chvalabohu, že sme tu mali slovenskú vládu na čele s Robertom Ficom, ktorá zastavila kvóty.
Takže, pán kolega, nie. NATO je predovšetkým v záujme Spojených štátov amerických, predovšetkým v záujme Spojených štátov amerických a je našou úlohou chrániť naše národné záujmy a nebyť kolenačkoví. Nebyť servilní. Nebyť takto submisívni.
Ďalšia vec, vaša podprahová rusofóbia. Aj to, ako ste vyhadzovali ruských diplomatov, alebo ako kopete do Číny úplne zbytočne. No pokyn je asi jasný, Spojené štáty americké na čele s Trumpom dneska robia z Číny najväčšieho triedneho nepriateľa, tak, pochopiteľne, všetci tí servilní politici, ktorých majú niekde v Európe, to robia tiež. Ale je to účelové, preboha. Tak rešpektujeme politiku jednej Číny, alebo nie? To je moja otázka. Lebo ja som presvedčený, že áno a že to vyjadrenie pani prezidentky voči Taiwanu bolo maximálne škodlivé a mohlo ublížiť našim vzťahom s Čínou.
Posledná vec, ktorú sa vás spýtam, pán kolega, dokážete rešpektovať takú hodnotu, na ktorej sa, verím tomu, tu všetci, aspoň formálne zhodneme všetci, hodnotu mieru? Dokážete rešpektovať medzinárodné právo? A dokážete rešpektovať, že našou vlasťou nie sú Spojené štáty americké, ale Slovenská republika? Pretože pokiaľ áno, tak prosím, prestaňte s tou kolenačkovou politikou voči západným mocnostiam, chráňte náš národný záujem, chráňte našich občanov, ako bol Jozef Chovanec, ktorý bol brutálne zavraždený nacistami v Belgicku, chráňte všetky naše hodnoty. A nikdy nedovoľte, aby našu zahraničnú politiku určovala jedna ambasáda. Lebo ja som mal z vás pocit, že keby tu namiesto vás bola americká veľvyslankyňa, tak sa dozvieme viac.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)