Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sľuby pred voľbami boli o ľuďoch, ale pán minister Krajniak dokazuje jednostranne, že v jeho vnímaní je to hlavne o zamestnávateľoch, podnikateľoch, a už vôbec nie o zamestnancoch. Predložil niekoľko návrhov, po minimálnej mzde to bude 13. dôchodok, ktorých spoločným menovateľom je, že chce zamestnancom, prípadne dôchodcom dať menej oproti súčasnému zákonu.
Ďalším spoločným menovateľom je skutočnosť, že za tieto zákony hlasoval on a celý klub strany SME RODINA. Vo voľbách sľubovali, a keď majú vo vládnej pozícii zákon napĺňať, tak ich menia na úkor slabších. Jednoducho podvádzali, klamali voličov, aby si ich získali pre svoje volebné hlasy. Minimálna mzda podľa automatu schváleného bývalou vládou a Národnou radou Slovenskej republiky sa totiž mala na budúci rok dostať na 656 eur. Po ťahaniciach na tripartite a veľkých rečiach o zmrazení minimálnej mzdy je na stole „kompromis“, a to 623 eur. Áno, tentoraz sú to práve zamestnanci, čo budú ťahať za kratší koniec.
Krajniakov návrh mení aj spomínaný automat. Po novom by sa od roku ’22 mala minimálna mzda rátať ako 57 % priemernej. Pôvodne to malo byť 60 %. Zároveň sa odvtedy od výšky minimálnej mzdy odpájajú príplatky za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. Práve v tomto bode ustúpil pán minister práve firmám, práve zamestnávateľom a podnikateľom.
Treba sa preto pýtať, či sú ľudia povinní obetovať svoj život práci za chudobné mzdy, aby tým dotovali živobytie pánov majiteľov firiem. Krajniak totiž nahráva firmám, minimálka stúpne paušálne o spomínaných 43 eur. A podľa prepočtov odborárov tak firmy usporia mnoho miliónov eur. Minister vymenil dodržanie zákona a garantovanie minimálnej mzdy za zmrazenie mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci. Zamestnanci tak od roku ’22 nedostanú ani cent navyše za svoju prácu v neštandardných pracovných časoch. Firmy takto ušetria 8,3 mil. ročne na sobotných príplatkoch, 13,1 mil. za odpracované nedele a ďalších 26,6 mil. na nočné šichty. Ročne tak zamestnanec bude okrátený na minimálnej mzde o 396 eur, na nočných 87 eur, na sobotách a nedeliach vrátane prípadne nočných sobôt, nedieľ o 97,78. Spolu za celý rok to predstavuje čiastku 574,38 eura. To sú finančné prostriedky, o ktoré prídu zamestnanci.
Minister za hnutie pána Kollára SME RODINA sa ešte na odborárov urazil, keď s jeho návrhom nesúhlasili. No prečo by mali zamestnanci odobriť faktické znižovanie svojich platov? Ak chce dosiahnuť kompromis, mal jednoducho aj odborárom niečo ponúknuť. Čomu sa čuduje, keď ponúka iba zhoršenie? Následne pán minister uviedol, že sa chce nabudúce radšej stretnúť s niekým iným, a odborárom sa osobne pomstí zavedením klauzuly, že musia mať na podnikovej úrovni aspoň 20 % členov, čím im, samozrejmá vec, zásadne sťaží vlastné fungovanie. Sociálny dialóg potvrdil, že v týchto situáciách nemôže byť medzi sociálnymi partnermi víťazov a porazených. Len kvalitný sociálny dialóg dáva záruku sociálneho zmieru. Preto ministrova nekomunikácia vyhnala zamestnancov pod odbormi do ulíc. Jednoducho Krajniakova minimálna mzda nahráva len firmám.
Je milé, keď hnutie SME RODINA s 1 684 členmi hovorí Konfederácii odborových zväzov, ktorá združuje 12 % všetkých zamestnancov Slovenska, že majú byť reprezentatívni, nehovoriac o tom, že v tripartite reprezentuje všetkých zamestnancov, lebo vyjednáva podmienky pre všetkých v kolektívnom vyjednávaní, a nielen pre svojich členov.
Je tomu asi jeden a pol roka, čo požiadala APZ-ka, to je Asociácia priemyselných zväzov, o vstup do tripartity, to znamená do hospodárskej rady. Predložila doklady o reprezentatívnosti - viac ako 100-tisíc zamestnancov, čo je podmienka zákona. Požiadal som všetkých sociálnych partnerov, aby predložili reprezentatívnosť za svoje organizácie. Konfederácia odborových zväzov dokladovala 270-tisíc členov, najpočetnejšou zamestnávateľskou organizáciou je AZZ-ka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, potom Republiková únia zamestnávateľov, nasleduje APZ-ka a ešte Združenie miest a obcí Slovenska, ktorí spolu so samosprávnymi krajmi reprezentujú 113-tisíc zamestnancov. Súčasné rozloženie predstaviteľov zamestnávateľov reprezentuje viac ako 700-tisíc zamestnancov a Konfederácia odborových zväzov má svoje organizácie vo firmách a inštitúciách, ktoré predstavujú spolu cez 800-tisíc zamestnancov. Možno pre rovnanie, SaS združuje závratný počet 188 členov a pán Igor Matovič, náš premiér, rozšíril klub OĽANO z pôvodných 4 rodinných príslušníkov na neuveriteľných 45 členov. Pýtam sa, koho reprezentujú, koľkých členov majú tieto politické strany, keď niečo iné vyžadujú od odborárov.
Európsky výbor pre sociálne práva hovorí, že mzdy musia garantovať všetkým pracujúcim dôstojný život. Čistá minimálna mzda by preto mala dosahovať úroveň 60 % z čistej národnej priemernej mzdy. Takto výbor interpretuje ustanovenie Európskej sociálnej charty v čl. 4.
Ďalšie záväzky a odporúčania Slovenskej republiky, v roku 1996 Slovensko podpísalo revidovanú Európsku sociálnu chartu a zaviazalo sa ju implementovať a jej súčasťou je aj odporúčanie na podiele čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde. Napokon aj Európska únia prijala dokument s názvom Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vytyčuje ciele v oblasti sociálnych práv Európanov vrátane časti spravodlivých a dôstojných miezd. Stále viac je v Európskej únii skloňovaná tzv. európska minimálna mzda ako spôsob, akým sa má dosiahnuť vyrovnávanie regionálnych rozdielov v sociálnej oblasti pre všetkých občanov Európskej únie. Ani výška európskej minimálnej mzdy by však, prirodzene, nemohla byť v každom členskom štáte rovnaká. Rovnako predpokladáme, že sa stanoví výška minimálnej mzdy práve na základe vzorca, od ktorej sa budú jednotlivé výšky minimálnych miezd odvíjať, zohľadňujúc ekonomické podmienky. Preto je nepochopiteľné, že zamestnanci podľa tohto zákona budú mať úplne iné nadstavenie minimálnej mzdy v jednotlivých triedach. Úpravy v stupňoch sa môžu dotknúť veľkého množstva pracovníkov a bude sa jednoducho strácať kvalifikovanosť, ktorú doteraz triedy v plnej miere zohľadňovali. Musíme robiť všetko pre to, aby sa ľuďom na Slovensku jednoducho oplatilo pracovať a najmä aby vedeli uživiť seba a svoje rodiny, vyššie mzdy nie sú pre ekonomiku hrozbou.
Dámy a páni, štvorčlenná rodina na Slovensku, z ktorej jeden príslušník pracuje za minimálnu mzdu, je stále pod hranicou chudoby. Je neprijateľné, aby ten, čo robí, a jeho rodina boli v takejto situácii, preto je dôležité aj pri tej minimálnej mzde urobiť všetko pre to, aby sme sa tejto oblasti vyhli. Práve krajiny s lepšími zárobkami v Európskej únii prežili krízu pred 10 rokmi s menšími problémami a ich hospodárstva sa rýchlejšie dostali z recesie najmä preto, lebo ľudia míňali aj za lokálne tovary a služby, čo pomáha vnútornej spotrebe, a samozrejmá vec, že aj fungovaniu malých firiem.
Vieme, že aj samotní zamestnávatelia pociťujú v akútnej situácii a stave na trhu práce akútnu potrebu vyššej motivácie zamestnancov. Ani oni už nezvyknú namietať už ani samotnú potrebu zvyšovania minimálnej mzdy ako takej, skôr otázku predvídateľnosti jej zvyšovania a získanie kvalifikovaných stabilných a kvalitných zamestnancov je dnes väčšou výzvou, alebo možno najväčšou výzvou slovenského pracovného trhu. Napriek najnovšiemu vývoju je, je vyšší rast minimálnej mzdy ako produktivity, je v horizonte od roku 2004 po rok 2018 rast produktivity práce zamestnancov vyšší než rast platov. Podľa dát zverejnených Národnou bankou Slovenska reálna produktivita na hodinu rástla v období 2004 až 2018 o 47,6 %. V rovnakom období narástla reálna hodinová mzda o 45,9 %. Nárast miezd v Slovenskej republike je teda v súlade s rastom produktivity práce. Priemerný zamestnanec v Európskej únii vytvorí za hodinu hodnotu 42 euro, pričom zaplatené z toho dostane polovicu. Na Slovensku vytvorí za rovnaký čas hodnotu 35 eur, z čoho dostane iba 8 eur ako zárobok. Podľa Eurostatu dosiahli slovenskí zamestnanci v roku 2018 81,6 % produktivity práce zamestnancov v Európskej únii, no a ich mzdy predstavujú len 47,5 % z priemerných miezd zamestnancov v Európskej únii. Napokon aj pri často skloňovaných odvetviach citlivejších na náklady, ako sú napr. pekári, ovocinári, je zrejmé, že súčasťou ich zložitej situácie je práve nedostatok zamestnancov, ktorý nie je možné riešiť bez zvyšovania a motivácie vyššej mzdy.
Dámy a páni, skúsme pomenovať všeobecné sociálne a ekonomické vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy:
1. vymanenie sa zo systému pomoci v hmotnej núdzi spod hranice chudoby, zvyšovanie motivácie pracovať za minimálnu mzdu,
2. znižovanie miery rizika chudoby pracujúcich,
3. zvyšovanie sociálnej ochrany z hľadiska dôchodkových a nemocenských dávok, prípadne materskej,
- za ďalšie zvyšovanie celkovej životnej úrovne obyvateľstva, celkovej mzdovej úrovne, zvyšovanie spotreby domácností,
- celkové zlepšenie makroekonomických ukazovateľov, znižovanie priestoru pre šedú ekonomiku,
- zvyšovanie nízkeho podielu vyplácaných miezd na HDP, približovanie sa tzv. starším krajinám Európskej únie,
- no a celkom iste je to aj uzatváranie nožníc, to znamená regionálne rozdiely.
V prípade sektorov priemysel a nízko kvalifikované služby je rast miezd sprevádzaný fundamentom rastu produktivity práce, čím nie je ohrozená konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Stále nemáme jasný plán, ako skutočne oživiť hospodárstvo, ako podporiť spotrebu, zabrániť rastu nezamestnanosti, ochrániť zraniteľné a ohrozené skupiny pred prepadom do pasce chudobných, ako čeliť zmenám na trhu práce, ako naložiť s európskymi peniazmi vo výške niekoľkých miliárd eur, ktoré sa majú naliať do našej ekonomiky vážne zasiahnutej protiepidemickými opatreniami, a to aj napriek tomu, že sa nedávno priala nová aktivita, prvá pomoc plus.
Pán minister, nerešpektujete sociálny dialóg, uprednostňujete jedného sociálneho partnera, ale táto nezákonnosť jednoducho pokračuje. Veď aj štátny rozpočet vláda prijala bez konzultácií so sociálnymi partnermi, čím hrubo porušila zákon o tripartitnom vyjednávaní a podmienku, že štátny rozpočet musí byť predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, a preto navrhujem, aby sa v rokovaní o tomto bode programu ďalej nepokračovalo. Prosím pána spravodajcu, aby tento návrh registroval.
Na záver chcem uviesť, že som vo svojom vystúpení použil aj údaje Konfederácie odborových zväzov a názory ľudskoprávnej aktivistky pani Krempaskej uvedené v denníku Pravda.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
