Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Poprosil by som, pán predsedajúci, aby ste upozornili pána Baránika, aby nepoužíval vulgarizmy aspoň, ak sa to trošku dá ho upozorniť. Myslím, že trošku sa to dá.
Ale keby som bol taký; späť k tomu pánovi Baránikovi, keby som bol, pán Baránik, taký ako vy, tak by som v tejto chvíli povedal asi toľko, že ste táradlo. A pretože nie som taký ako vy, tak to, samozrejme, nepoviem. Nuž ale čo povedať z toho nenávistného prejavu plnej, plnej, plnej pomstychtivosti. Vy nemáte červené oči, vy máte fialové oči, a takto sa nedá robiť politika. Však ani ten váš predseda vás nepochváli, ale možnože aj on, možno on aj áno, ale myslím si, že skutočne to, čo ste vy predviedli teraz v parlamente, tak to je absolútne, to je neprípustné jednoducho. Vy ste z tej všetkej znôšky viet nenávistných, ktoré ste povedali, s ktorými sa absolútne nedá súhlasiť, povedali len jednu jedinú múdru vetu a s tým som aj plne súhlasil. Viete, ktorá veta to je? Že Baránik je blázon.

Ťažko sa mi hľadajú slová po tomto vystúpení, lebo v zásade žiadne slušné mi ako na myseľ neprichádzajú, pán Baránik, musím povedať. Ale neznížim sa, neznížim sa na to, aby som išiel do nejakých invektív. Pán Baránik, slušní ľudia väčšinou nie sú tí, ktorí to o sebe vyhlasujú, lebo sebachvála vždy smrdela, smrdí a smrdieť bude a hovorí len o duševnej úbohosti toho, kto ju robí. To je prvá poznámka, ktorú si neodpustím.
A poďme k tým ďalším veciam. Nepoľavíme, budeme pritvrdzovať. Pán Baránik, ja rozumiem tomu, čo vládna koalícia hovorí, že všade musia byť "naši ľudia". Ale všade musia byť naši ľudia boli aj päťdesiate roky. Všade musia byť naši ľudia boli päťdesiate roky. Aj heslá z toho obdobia, že kto stojí na chodníku, nemiluje republiku, sa veľmi blížime k tomuto stavu a musíme byť veľmi ostražití. A ja byť vami, ktorí útočíte na zločineckú organizáciu, podľa vašich slov, SMER a ľudí, ktorí majú iný názor, sú nepriatelia krajiny, tak v každom prípade by som bol veľmi ostražitý a bol by som si vedomý stavu, že tak ako v našom prípade vládnutia je deň po, aj vo vašom prípade vládnutia bude deň po. Ak niekto sa vyhráža, tak do rovnakej situácie sa môžte dostať aj vy, lebo aj po vašom vládnutí príde nejaký Matovič s ľuďmi v poslaneckých laviciach ako vy, ktorí stratia akúkoľvek súdnosť a budú robiť politické čistky. A toto čaká vás, či chcete, alebo nechcete.

Pán podpredseda, budem veľmi stručný a trochu to odľahčím, pretože sa výborne zabávam na vašich kolegoch. Nedávno tu bola nejaká diskusia, sme sa bavili o poľnohospodárstve a nejaký poslanec povedal, že to ja zodpovedám za to, že Slovensko nie je sebestačné, pokiaľ ide o potraviny. Potom tu bola nejaká diskusia o životnom prostredí a niekto z vás povedal, že to ja zodpovedám za to, že v životnom prostredí musíme riešiť nejaké projekty. Teraz som počul, že ja zodpovedám, samozrejme, za všetky javy, ktoré dnes vnímame v súdnictve. A dnes sme dokonca počuli od pána ministra Krajniaka, že my v SMER-e zodpovedáme za COVID. Povedal to veľmi presne, tu stál a povedal to, že ľudia takí ako vy, vy ste ten COVID jednoducho spôsobili, lebo ho zatajujete, ja neviem, čo všetko porozprával pán minister, pretože už tiež mal podľa všetkého toho dosť a nevedel argumentovať a odpovedať na naše otázky.
Ja to uľahčím každému, pán podpredseda. V tomto okamihu robím verejné prehlásenie a, prosím, môžte ho použiť, môžte ho použiť kedykoľvek, keď budete na mňa útočiť. Zodpovedám za všetko, úplne za všetko v tejto krajine. Takže ani sa nemusíte už unúvať nabudúce kritizovať stranu SMER – sociálnu demokraciu alebo mňa, rovno povedzte Fico zodpovedá, ja to v plnej miere akceptujem. Naozaj ma to baví a veľmi sa zabávam na tom, ako strácate argumenty a keď už neviete argumentovať, idete do týchto smiešnych osobných a trápnych útokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi vďačný pánovi predsedovi Ficovi, že povedal konečne iný názor ako ten váš obľúbený. Lebo ten váš obľúbený nám už všetkým ide krkom, aby som vám pravdu povedal. Lebo tá jednofarebnosť príznačná, neúprimná, často falošne nostalgická, to je čosi už neuveriteľne smiešne a komické.
Ale chcem sa pristaviť pri inej veci, ktorej teda rozumiem, na rozdiel od, samozrejme, tých odborných záležitostí, ktoré vám neberiem, chcem sa pristaviť pri tom, pri tej verejnej voľbe a tajnej voľbe. Toto je tuná diskutované skutočne od roku ´89, no a tie argumenty z toho ´89. roku trvajú dodnes. Viete, prečo tajná voľba a nie verejná? No preto, aby ste nemohli byť vydieraní, respektíve preto, aby vás nemohol nikto vydierať a aby ste ani vy nemohli vydierať. Preto je tá tajná voľba strašne dôležitá a platí to teraz viacej ako v tom roku ´89, lebo ten blbý, pitomý, primitívny strach, ktorý vy zavádzate do tejto spoločnosti, je čosi nehorázne, pani ministerka, čosi nehorázne. A v reakcii na pána poslanca hovorím toto dvojnásobne preto, lebo v tej spoločnosti sa ten strach tak šíri a to vám vyhovuje a myslíte si, že to vám pomôže udržať sa vo vládnutí. No nepomôže. Každý stalinista skončil a tak skončíte aj vy s vašou filozofiou, ktorú tuná práve predkladáte, a týka sa to aj tej verejnej a neverejnej voľby.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fico, chcel by som zdôrazniť jednu vec, čo ste povedali ohľadom presunu kompetencie riešiť disciplinárne konania na Najvyššom správnom súde. Doteraz túto kompetenciu nominovať členov disciplinárnych senátov má Súdna rada, pričom je paradoxné, že keď si prečítame dôvodovú správu k tomuto návrhu novely ústavy, tak sa tu hovorí, že vláda Slovenskej republiky vníma Súdnu radu ako dôležitý ústavný orgán verejnej kontroly súdnictva a sudcovskej legitimity zodpovedajúci za transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva, ktorý by mal disponovať právomocami, opakujem, ktorý by mal disponovať právomocami smerujúcimi k výkonu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a nad riadnym výkonom sudcovskej funkcie. Napriek tomuto konštatovaniu, čo je, myslím si, úplne jasné v dôvodovej správe, sa odoberajú kompetencie Súdnej rade a presúvajú sa na Najvyšší správny súd. A myslím si, že tá motivácia je úplne jasná a úplne presne ste ju pomenovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, opäť, poviem to vážne, želám vám zdravie, viem, že máte nejaký zákrok v najbližšom čase, tak nech vám to dobre dopadne, aj preto nikto nenamietal predbehnutie týchto bodov programu, ktoré mali byť neskôr.
Začnem, pán podpredseda, otázkou na vás, ak dovolíte. Je v tejto Národnej rade dovolený iný názor, ako má vládna koalícia? (Reakcia predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Pretože zistili sme, že akonáhle má niekto iný názor, ako má vládna koalícia, je gauner alebo gangster.
Pán kolega, ktorý to povedal, ja vás nepoznám, ani neviem, ako sa voláte, pretože ja si pamätám ľudí v Národnej rade podľa toho, čo hovoria, a vy ste ešte nepovedali nič také, čo by stálo za zapamätanie, preto sa ani nemienim týmto štýlom zaoberať, pretože ak toto má byť vecná diskusia o reforme súdnictva, tak Pán Boh ochraňuj túto krajinu!
Pani ministerka, vy viete najlepšie, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A všetci dobre vieme, v akom stave je súdnictvo, v akom stave sú aj iné orgány činné v trestnom konaní, ak máme teda oddeliť orgány činné v trestnom konaní od súdov. Dovolím si v tejto prvej časti, pretože rokujeme v komornej atmosfére, nemá žiadny význam ísť do detailov, pretože médiá to nesledujú, nemáme ako posunúť tie naše posolstvá verejnosti, pretože dnes dominuje – z pochopiteľných dôvodov – pandémia. A budeme v druhom a treťom čítaní podávať pozmeňujúce návrhy, ale predsa len niekoľko politických a právnych poznámok k tomu, čo ste predložili, je potrebné.
My môžme dnes rozdeliť, pani ministerka, orgány činné v trestnom konaní a súdy na tri skupiny. Prvá skupina sú prokurátori, vyšetrovatelia a sudcovia, ktorí sú v absolútnej menšine a ktorí rozhodujú odvážne, spravodlivo, zákonne, ale tých je strašne málo. Potom je to skupina prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, ktorí urobia čokoľvek na svete, len aby dosiahli svoju kariéru. Čokoľvek na svete. A vy veľmi dobre viete, keď čítate odôvodnenia niektorých rozsudkov, vyhlásenia sudcov, tak vám musia stáť vlasy na hlave, pretože to sú často prejavy 50. rokov. A potom je tu veľká masa prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, s ktorými keď priamo hovoríte, tak vám povedia, dajte mi svätý pokoj, ja mám plat a rodinu. Ja budem robiť tak, ako chcú médiá, ja už chcem mať svätý pokoj. Ja nechcem dopadnúť ako Truban alebo niekto iný.
Dámy a páni, to, čo idete urobiť teraz, tým, čo nazývate, že to je reforma, to nie je žiadna reforma, ja sa k tomu vrátim, len prehlbujete tento strach a spôsobíte, že to bude ešte väčšia časť sudcov, prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí budú rozhodovať presne tak, ako chcete vy. O ničom inom to nie je.
Čo je reforma? Pani ministerka, keby som teraz zobral niektoré slovníky výkladové, tak pod reformou nenájdete výsledok, ktorý je v podstate návrh zmeny ústavy a nejaký návrh zákona, kde ste popísali to, čo vás tam napadlo na ministerstve spravodlivosti. Viete, čo je reforma? Keby ste napríklad prišli s tým, že budeme úplne inak voliť sudcov všeobecných súdov. Napríklad. Alebo keby ste trebárs povedali, že poďme zaviesť na Slovensku porotný systém, alebo, a môžem pokračovať, pokračovať a pokračovať. Toto, čo ste predstavili v návrhu zmeny ústavy a v príslušnom zákone, je len súhrn rôznych drobných opatrení, ktoré vôbec nevytvárajú reformu a ktorých cieľom je ešte prehĺbiť väčší strach medzi sudcami, to je po prvé. A po druhé, nemá to dohromady ani nič spoločné s tým, že súdy budú po tomto viac nezávislé, ako to tvrdíte v tomto okamihu vy.
Naozaj si vyhradzujeme právo, pani ministerka, ako ľudia, prepáčte, ktorí aj niečo vedia, aj niečo dosiahli, aby sme mali k vašim návrhom aj pozmeňujúce návrhy a vystúpenia, a bol by som rád, keby ste poučili svojich kolegov, poslancov vládnych, že ak sa mienia s nami baviť na úrovni "gangster" a "gauner", tak túto diskusiu nemôžme posunúť nikdy, nikdy ďalej.
Pokiaľ ide o samotný návrh Ústavy Slovenskej republiky, len pár drobností. Povedzte mi napríklad, pani ministerka, čo sa zmení na nezávislosti súdnictva, keď budeme takto komplikovane voliť sudcov Ústavného súdu napríklad alebo že ich ideme voliť verejne. Ja vás vnímam ako človeka, ktorá je výlučne proamerická, ako človeka, ktorá by určite, keby dnes bol november ´89 stála v prvom rade na všetkých námestiach. Tak prečo zrazu máme zavádzať do ústavy inštitúty verejnej voľby v personálnych otázkach, keď sme všetci kričali v tom novembri ´89/´90 "tajná voľba", to je demokratické a to je správne. Čo to zmení na závislosti alebo nezávislosti súdnictva, takáto voľba?
Pani ministerka, povedal som o vás, že ste čisto proamerická, a to je vaša orientácia a za to, samozrejme, vás ani nebudem kritizovať, ale hovoríte, že sudca Ústavného súdu musí skončiť, keď má 72 rokov. A vy nesledujete súťaž dvoch kandidátov na amerického prezidenta? Jeden 74 a druhý 78. A keď vyhrá ten, čo má 78, bude mať 82 alebo 83. Tak teda, ak si berieme vzory z týchto vašich krajín, ktoré tak milujete, tak potom berte tieto vzory poriadne, pretože človek, ktorý má 72 rokov, je v plnej fyzickej kondícii, je určite schopný mentálne poskytnúť pre Ústavný súd veľmi, veľmi veľa a je chyba, že takto týchto ľudí začíname týmto spôsobom deklasovať.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, že môžete radového sudcu kedykoľvek preložiť na iný súd? Čo zmení na nezávislosti súdnictva, pani predsedníčka, že môžte predsedu, podpredsedu a členov Súdnej rady kedykoľvek od-vo-lať? Potom načo sa s tým hráte v tej ústave? Popísali ste tam sto článkov o tom, ako budete tvoriť Súdnu radu, ako tam všetci budú a kto môže, kto nemôže. Naviac, samozrejme, tam budete nominovať nesudcov, čo je veľmi nebezpečné v prípade Súdnej rady, a potom tam napíšete, po tom všetkom komplikovanom, demokratickom, nezávislom, po tom všetkom napíšete, že ich môžete kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať. Tak to pred tým ani nepíšte, rovno napíšte iba toto ustanovenie, aby to bolo jasné.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, ak poviete sudcovi: No, no, no, neopováž sa mať iný právny názor, ako si sa dočítal v Denníku N alebo v denníku SME, pretože minimálne ťa disciplinárne pokefujeme. A viete, čo znamená disciplinárne pokefovanie. Znamená, že vás môžme zbaviť talára. No tak teda budú všelijako uvažovať tí sudcovia, len nebudú uvažovať tak, že by boli čisto nezávislí.
A mohol by som ísť rad za radom, pretože čo vás napadlo, to ste si tam dali. Prečo vznikol Najvyšší správny súd? No preto, aby ste mali pod kontrolou disciplinárne stíhanie sudcov. Pre nič iné. Inú logiku zriadenia Najvyššieho správneho súdu v tomto okamihu nemám.
Nuž a sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, ktoré budú predmetom, podľa môjho názoru, ústavného posúdenia, ale ak dopredu vylúčite možnosť, aby Ústavný súd sa zaoberal ústavným zákonom, že či rešpektuje, alebo nerešpektuje materiálne jadro, ktoré som nevymyslel ja, ale ktoré je v koncepte Európskeho práva veľmi blízke, tak to už bude definitívne cesta do pekla.
Pani ministerka, potom ste predložili súvisiaci zákon, ktorý ste nazvali, že zákon o reforme súdnictva. Tento zákon by ste mali nazvať zákon o zmene 28 zákonov. Veď tam nič neni! Vy iba v podstate tam detaily, drobnosti tam popisujete, reagujete na ústavu. To je, to je taký mišmaš. V poriadku, na to máte právo, hoci nie je veľmi pekné, ak zákon o reforme súdnictva predstavíte tak, že obsahuje 28 článkov samostatných, ktoré novelizujú 28 konkrétnych zákonov. Sama dobre viete, že nikto to nemá rád, keď sa jedným zákonom novelizuje takýto obrovský počet právnych predpisov, ale touto cestou ste sa teda vybrali.
Pani ministerka, zosumarizujem to, dámy a páni, v tejto komornej atmosfére, kedy tomu médiá nechcú – ani nikto iný – venovať pozornosť, vidíte, že ani záujem nás poslancov Národnej rady o tieto normy nie je veľký, pretože žijeme úplne inou témou. Žijeme tým, či budeme doma v karanténe, alebo že či premiér sa rozhodne zatvoriť túto krajinu. Mám už pocit, že sme v rukách človeka, ktorý môže prakticky všetko na svete, tak už len čakáme netrpezlivo, aký ortieľ bude nad nami vynesený v najbližších hodinách a v najbližších dňoch.
Garantujem vám, pani ministerka, že bez toho, aby som niekoho nazýval gaunerom alebo gangstrom, alebo mafiánom, alebo neviem čím, predložíme v druhom a treťom čítaní, lebo tam to môžeme robiť, tu to nemôžeme robiť, naše pohľady na to, čo by bolo treba alebo nebolo treba urobiť, keď ste už túto tému otvorili. Ale v tomto okamihu, v prvom čítaní, kde sa hodnotí celkový charakter právnej normy, musím konštatovať, toto, čo ste predložili, nemá s reformou súdnictva nič spoločné. Sú to len kozmetické účely; kozmetické ciele, ktorých cieľom je posilniť si pozíciu vládnej koalície a vlády v súdnictve a vyvolať medzi sudcami ešte väčší strach, ako tam je teraz.
Ďakujem pekne, to je náš pohľad.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jako, Dostál, nespochybňujem to, že by bolo možno lepšie, aby Ústavný súd nemal rovnako volených sudcov, respektíve na rovnaký čas, v rovnakom časovom, v časovej osi. S týmto sa, s tým sa dá súhlasiť. Ale nesúhlasím s tým modelom, ktorým sa to má zabezpečiť. Ako vedel by som si predstaviť, ak by v nejakom čase sa volili sudcovia nie na dvanásťročné, ale šesťročné obdobie. Ale pri jednej voľbe, tak ako je nastavený ten mechanizmus, voliť sudcov aj na dvanásť, aj na šesť rokov podľa toho, koľko získajú počtu hlasov, resp. žrebom, tak považujem za rozpor so základným ústavným princípom na rovnaký prístup k volenej funkcie. Takže to sme sa trošku asi nepochopili.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, pán poslanec Baránik, ťažko na toto nejakým spôsobom reagovať, lebo neviem, či teda ste mali pocit, že nejakým spôsobom bojujem. Ja som povedal, že chcem poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré máme a ktoré sú, sa stotožňujeme so stanoviskom sudcov Slovenska, a to nielen jedného samosprávneho združenia, ale vo veľa tých veciach, ktoré som povedal, aj s druhým združením sudcov Slovenska, čiže s obidvomi samosprávnymi organizáciami, pokiaľ teda mám správne informácie. A nebol to boj, ale bolo to vyjadrenie pochybností a v prvom čítaní návrh na to, aby sme o týchto veciach mohli v druhom čítaní diskutovať.
Ja som nespochybnil to, že je potrebné tu nejakým spôsobom reformu justície zaviesť, ale spochybnil som niektoré konkrétne návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavy sú, ktoré si myslím, že sú na diskusiu a sú také, ktoré si vyžadujú naozaj odbornú diskusiu a posúdenie, že či nie sú v rozpore so základnými princípmi demokratického štátu.
A pokiaľ ide o materiálne jadro ústavy, ak teda ste ma dobre počúvali, ja som sa neodvolával na žiaden konkrétny, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, ale odvolával som sa najmä na rozhodnutia či už ústavných súdov iných krajín, a najmä na názory právnych odborníkov z právnej teórie a praxe, ktorí takýmto spôsobom materiálne jadro ústavy uznávajú, najmä pokiaľ sa týka základných ľudských práv a slobôd. A to je, myslím si, nespochybniteľné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto zmena ústavy zavádza niektoré inštitúty, ktoré sú aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako je teda zriadenie Najvyššieho správneho súdu, na čo môžeme mať, samozrejme, odlišný názor, ale nedá sa vo vzťahu k tomu nejakým spôsobom asi právne namietať a argumentovať proti, takže k tomuto sa, k tomuto sa priamo vyjadrovať nebudem.
Čo by som chcel zdôrazniť alebo čo by som chcel vypichnúť k tomuto návrhu, je to, že vo veľa veciach s týmto návrhom – na rozdiel od toho, ako to je prezentované vo verejnosti – nesúhlasia ani samotní sudcovia a samotné sudcovské stavovské organizácie. A s niektorými z týchto, z týchto argumentov, ktoré tieto sudcovské organizácie namietajú, sa my ako klub stotožňujeme a tu by som chcel niektoré z týchto argumentov možno zdôrazniť a odôvodniť.
Máme totiž pochybnosti, že či tieto rozsiahle zmeny vo všetkých svojich bodoch, ja nehovorím, že vo všetkých, ale či vo všetkých svojich bodoch smerujú len k samotnej očiste justície, alebo či smerujú aj k neprípustnému podriaďovaniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci, lebo podľa nášho názoru je tu obava alebo pochybnosť o tom, že by sa mohol porušovať najmä princíp deľby moci a neodňateľné a nezrušiteľné právo občanov na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom, prípadne princípy nezávislosti súdnictva a sudcov ako takých, resp. právnej istoty a ústavou garantovaného práva na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok.
Treba povedať, že aj zákonodarná moc má svoje limity pre zákonodarnú činnosť a nie je možné ho z tejto, z týchto limitov ani zákonodarnú moc vylúčiť. To znamená, že nemôžme my ani z hľadiska ústavného, ústavného zákona alebo zmeny ústavy prijať, prijať čokoľvek, čo odporuje nejakým základným a zásadným princípom v demokratickom zriadení.
Čiže, aby som sa dostal k tým konkrétnym veciam, v prvom rade ja sa nestotožňujem s tým, že by sme mali obmedziť právo preskúmavať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou. Sú tu rôzne teoretické alebo teda názory právnych teoretikov, ale aj rozhodnutia ústavných súdov, ktoré, viacerých krajín, ktoré hovoria o tzv. materiálnom jadre ústavy, ktoré je tvorené základnými právami a slobodami občanov, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné. Nevyhnutnosť ochrany tohto materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu. Máme za to, že by mal byť niekto, kto by mohol preskúmať protiústavný zásah do materiálneho jadra ústavy, napr. ak by išlo do, zásah do základných ľudských práv a slobôd alebo niektorých iných základných princípov demokratického zriadenia. Čiže z tohto pohľadu si myslíme, že tu má byť nejaký takýto kontrolný mechanizmus, a tým kontrolným mechanizmom je práve, práve Ústavný súd, ktorý by mal mať možnosť toto, toto rozhodovať, pretože inak by schválením takejto zmeny sa vytvorilo ústavné oprávnenie pre ktorúkoľvek ústavnú parlamentnú väčšinu absolútne a svojvoľne, resp. neobmedzene obmedzovať až likvidovať neodňateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody občanov. Čo v zásade sa dá povedať, že je ignorovaním zásadnej právnej skutočnosti, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať, a súčasne i ústavné princípy materiálneho právneho štátu, a to konštatuje i Združenie sudcov Slovenska.
Ďalšia vec, ktorú, ktorou, alebo o ktorej máme pochybnosť, či je správna, je zrušenie súhlasu vzatia sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Totižto ja chápem, že sú tu určité obavy, alebo sú, ako tu už bolo naznačené predtým z hľadiska, vo vystúpení pána podpredsedu, z hľadiska preskúmavania majetkových pomerov sudcov a tých skutočností, ktoré sa tu udiali, že je tu možno dôvod na takéto nejaké obmedzenie, len treba si povedať, že, že čo toto obmedzenie alebo čo sa sledovalo pri zavedení súhlasu vzatím do väzby. Obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušovanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. To konštatuje aj Združenie sudcov Slovenska, pričom si treba uvedomiť, že súhlas na vzatie do väzby nič nehovorí o tom, že sudca nemôže byť trestne stíhateľný. Je to len súhlas so vzatím do väzby a je to práve z takého dôvodu, aby nemohlo dôjsť k zasahovaniu výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k právu občana na spravodlivý súdny proces.
Čiže z tohto pohľadu máme pochybnosti, že či naozaj je potrebné takéto opatrenie v novele ústavy zakotviť, lebo nevidíme v tom, v tom žiaden relevantný účel, keďže tak či tak je možné sudcu trestne stíhať. Tuná hovoríme len o súhlase vzatia do väzby. To vôbec nesúvisí s tým, že by sudcu nebolo možné, možné trestne stíhať.
Ďalšia oblasť, ktorú, ktorú by som chcel zdôrazniť, je postavenie Súdnej rady ako autonómneho a nie nezávislého ústavného orgánu. Súdna rada doteraz mala plniť justi; teda mala plniť najvyššiu nezávislú autoritu vo vzťahu k súdnej moci. Takýmto, takouto zmenou postavenia Súdnej rady sa vlastne zmení aj jej funkcia a bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu, čo si myslíme, že zasahuje do systému trojdelenia moci. V našom právnom systéme máme trojdelenie, systém deľby moci v tom, že tu máme zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Tieto moci by si vzájomne nemali, nemali do svojich funkcií zasahovať, resp. mal by byť nastavený ten mechanizmus kontroly váh a tá brzda protiváh. A z toho princípu si myslím, že takýto zásah do postavenia samotnej Súdnej rady je porušením práve takéhoto princípu delenia štátnej moci a narušenie toho princípu bŕzd a protiváh.
Ďalej, pokiaľ ide o reformu súdnej mapy, samozrejme, dá sa súhlasiť s tým alebo je to, je to legitímna požiadavka na zmenu súdnej mapy a pokiaľ ja viem, tak na súdoch prebieha už projekt dlhodobejšie, ktorý má túto reformu súdnej mapy riešiť. Na druhej strane práve tá úprava toho, že by malo dôjsť aj k novému prerozdeľovaniu sudcov v rámci tejto súdnej mapy bez nejakých konkrétnych princípov, predstavy o tom, ako to bude fungovať, tak máme pochybnosť, či tu bude možné prekladať sudcov z vyššieho stupňa súdu na nižší stupeň súdu, respektíve mimo miesta bydliska a tak ďalej. Čiže to je tiež otázka na konci dňa tohoto celého procesu, otázka na právo na zákonného sudcu, práva tých sudcov na to, ako boli zvolení, kde boli zvolení a tak ďalej. Čiže tuná máme pochybnosti, že akým spôsobom toto bude prebiehať, a to by sme chceli počuť od pani ministerky, ako si, ako si toto predstavuje.
Ďalšia vec je zmena textu ústavy, ktorá upravuje, že rozhodovanie, za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku funkcie, zúžením tohto na neprípustnosť stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, považujeme za zásadný problém celej tejto novely, pretože imunita sudcu je zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá zase, opäť súvisí s deľbou štátnej moci, kde by nemala výkonná moc zasahovať do sudcovskej moci a je to v zásade porušenie osobných záruk nezávislosti sudcu a nezávislosti súdu ako takého a v konečnom dôsledku zase aj práva občana na nezávislý súdny proces. A k tomuto máme aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorú by som chcel zvýrazniť, je otázka voľby sudcov Ústavného súdu. Navrhuje sa tu nejakým spôsobom delená duálna voľba sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich funkčného obdobia, pokiaľ by došlo k voľbe viacerých, myslím, ako šiestich, pani ministerka? Viacerých sudcov Ústavného súdu jednou, jednou vládnou mocou, jedným parlamentom. Po posledných voľbách na Ústavný súd, myslím si, že v najbližších rokoch, a to, myslím, najbližších desať až dvadsať rokov takéto niečo, pokiaľ som správne počítal, nehrozí.
Na druhej strane si myslím, že takýto princíp je diskriminačný vo vzťahu k týmto kandidátom a znemožňuje za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám jednotlivých funkcionárov. Totižto navrhuje sa taká zmena, ktorá by, taký mechanizmus, ktorý by umožňoval pri voľbe sudcov tých, ktorí získali najväčší počet hlasov, voliť na dvanásť rokov, a tých, ktorí získajú menší počet hlasov, voliť na šesť rokov, pričom ak budú mať sudcovia zhodný počet hlasov v tom počte ďalších šesť, tak sa bude žrebovať žrebom. Tak? (Rečník sa obrátil na navrhovateľku.) Správne som to, myslím, pochopil, a toto si myslím, že je naozaj problém ústavný na právo za rovnakých podmienok k prístupu k volenej, k volenej funkcii.
Čiže toľko k úvodu k tomuto návrhu ústavy. S tými ostatnými ustanoveniami, o tých sa dá diskutovať, s tým nejakým spôsobom, to teraz nechcem ďalej, ďalej prezentovať, k tomu sa budeme vyjadrovať potom v druhom čítaní, ale z hľadiska prvého čítania a filozofie zákona zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, no, ja nemôžem úplne súhlasiť so všetkým, čo ste povedali, pretože ako sa už ľudovo hovorí, nehádžme všetkých do jedného vreca. Samozrejme, pochybenia niektorých jednotlivcov sú nespochybniteľné, ale tým nemôžme povedať, že všetci sudcovia sú skorumpovaní alebo všetci sudcovia, sudcovia sú zlí. S týmto by ste asi ani vy nesúhlasili, s takýmto, s takýmto konštatovaním. Čiže určite nejakú reformu urobiť treba. Otázka je, že či táto reforma je nastavená vo všetkých svojich bodoch správne; k tomu sa ešte pokúsim neskôr vyjadriť.
A pokiaľ sa týka toho, čo ste povedali ohľadom preverenia majetkových pomerov sudcov, áno. Na druhej strane nemôžte sa tváriť, že ste teraz objavili Ameriku a že idete urobiť niečo, čo sa tu predtým nesnažilo spraviť. Ak si spomeniete na volebné obdobie 2012 – ´16, tak my sme prijali zákon, ktorý riešil preverenie majetkových pomerov sudcov. Žiaľbohu, dopadol na Ústavnom súde tak, ako dopadol, ale tie, ten pokus na práve túto otázku, ktorú ste zvýraznili ako najpodstatnejšiu, sme sa už pokúšali zaviesť v rokoch 2012 až ´16.
Ďakujem.