Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán Dostál, k tej otázke toho, že čo hovorí čl. 84 ods. 2 ústavy, akože toho sme si vedomí, ale máme za to, že aj v intenciách toho, ako ste schválili novelu ústavy o súlade a o teda možnosti Ústavného súdu skúmať ústavné zákony s ústavou, tak len ste potvrdili to, čo sa domnievame, že ústavný zákon a jeho prijatie alebo jeho prijatím sa stáva tento súčasťou ústavy, a teda ako by to bolo napísané v ústave. Tým pádom aj, aj zmena takéhoto hlasovania sa dostane ústavným zákonom do ústavy a je úplne v poriadku. Čiže na toto máme odlišný právny názor.
A čo sa týka toho prechodného ustanovenia k tým ďalším článkom, myslím si, že som vo svojom vystúpení to odôvodnil dostatočne. A k tomu prechodnému ustanoveniu, k tomu bodu 7 čl. I, ktorý navrhujeme vypustiť, pretože sa domnievame, že je retroaktívny, no my sa naopak práve domnievame, že sa to bude týkať práv a povinností, ktoré vyplývajú z núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený za súčasného právneho stavu, za súčasného znenia ústavného zákona, pretože veď musí tu existovať aj nejaká právna istota. Právna istota v to, ako platia právne normy a keď je tu nejaký predpoklad toho, že sa núdzový stav nejakým dňom skončí a jednotlivé práva a povinnosti tých osôb tým pádom prestanú byť obmedzené, a potom tu dochádza k právnej úprave, ktorá hovorí, že ale neskončí sa, ale bude, bude pokračovať ďalej, no tak ako tu mi chýba tá právna istota, predvídateľnosť práva, kde tí občania, z hľadiska práva na predvídateľnosť právnych noriem dochádza tu k tomu, že vlastne sú nepredvídateľné, lebo keď ich takýmto spôsobom môže zákonodarca meniť a predlžovať, no tak kde tu máme akú predvídateľnosť práva? No nemáme ju žiadnu. Čiže z tohto pohľadu sa domnievam, že tu je, ide o retroaktivitu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k jednej faktickej poznámke pána poslanca Saloňa. Áno, je to presne tak, že je to čisto formálne a čistý alibizmus vlády, lebo aj to ustanovenie o tom, že to bude schvaľovať obyčajná väčšina, no ešte sa nestalo v tomto parlamente, že by vládna väčšina neschválila nejaký návrh vlády. Či už ten návrh bol naozaj na hrane, alebo podľa nášho názoru úplne v rozpore s ústavou, za všetko táto vládna väčšina zahlasovala, čiže aj pokiaľ to má byť obyčajnou väčšinou schvaľované v parlamente, tak je to naozaj len čisto, čisto alibizmus vlády, aby sa zakryla parlamentom, že to, čo chce schváliť, sa aj, aj parlament akože potvrdí, ale len akože, pretože pokiaľ to bude obyčajná väčšina, zase to bude schválenie len vládnou väčšinou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Boris, ja chcem oceniť tvoje vecné vystúpenie. Vlastne ja som na to včera viackrát upozorňoval, že sa tu rozplývame nad tým, že akú super kompetenciu dostáva parlament, že budeme vlastne rozhodovať o predlžovaní núdzového, núdzového stavu. Lenže viackrát som upozorňoval na to, že načo nám je taká kompetencia, keď viac mi to pripadá ako nejaký alibizmus pre vládu, keď my máme rozhodovať o niečom 20 dní po tom, ako to bude vyhlásené.
Aj na výbore som viackrát upozornil, že porozmýšľajte nad alternatívou, čo som vám hovoril ja, že dajte ten návrh, ktorý som vravel, že sedem dní pred uplynutím riadneho núdzového stavu vláda schváli jeho predĺženie, parlament bude mať sedem dní na to, aby o takom niečom rozhodol a v čase platnosti riadneho núdzového stavu vieme o tom diskutovať aj na pôde parlamentu. Vtedy mi to dáva nejaký význam. Vravel som vám to, aby ste to pripravili vy ako koaliční poslanci, pretože pri včerajšej diskusii bolo jasne, zrozumiteľne povedané, že nepodporíte ani náš návrh, ani návrh pána poslanca Šutaja Eštoka.
Takže stále budem tvrdiť to, že je to, je to proste len naoko, je to čisto alibistické a parlament bude v tomto zohrávať úplne úlohu nejakého smiešneho štatistu, ktorý sa bude vyjadrovať 20 dní po niečom, čo v tom čase už ani nemusí platiť. Lebo ak ho vyhlásite, ten núdzový, predĺžite ten núdzový stav na 14 dní, tak potom načo budeme vlastne my o niečom rokovať?
A to, čo povedal aj kolega Susko, že vlastne ak aj parlament to neschváli, o 20 dní si to predĺžite potom znova a zase sa tu budeme doťahovať. A to isté na to prechodné ustanovenie chcem upozorniť, že je to také zvláštne, to ako keby sme dnes sa rozhodli, že ideme dôchodcom znížiť, zmeniť dôchodky, zmeniť spôsob vyplácania dôchodkov a vrátime to všetko spätne, ja neviem koľko rokov dozadu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zdôrazniť, že rokujeme o ústavnom zákone, ktorého účelom je opakovane predlžovať núdzový stav, ktorý máme dnes vyhlásený, na opakovane už teda v pochybnostiach, či je to v súlade s ústavou alebo nie, na 90 dní. A vláda teda má za to, že je potrebné opakovane tento núdzový stav predlžovať a preto tu predkladá túto novelu ústavného zákona.
V skrátenom legislatívnom konaní som už komentoval legislatívny proces, ale nedá mi, aby som tu nezopakoval, že tá mimoriadna situácia, ktorá tu teraz je, nevznikla včera ani predvčerom, ani pred mesiacom, ale vznikla už na jar. A už v lete, resp. začiatkom jesene tu bolo jednoznačne zrejmé, že príde ďalšia vlna, ktorá bude ďaleko silnejšia ako tá prvá, vláda, a teda vláda mala dosť času na to, aby tento návrh zákona pripravila v riadnom legislatívnom procese, aby mohol, mohla prebehnúť diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby sa k tomu mohli vyjadriť povinne pripomienkujúce subjekty, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborné organizácie, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť. Žiaľ, nestalo sa tak a opätovne tu máme už asi 55. a 56. návrh v skrátenom legislatívnom konaní a o to ešte viac, že ide v tomto prípade o návrh ústavného zákona, ktorým sa opäť novelizuje ústava v skrátenom legislatívnom konaní počas núdzového režimu, čo je teda nevídané.
Treba povedať, že vyhlásenie, resp. existencia núdzového stavu a jeho predlžovanie nie je len tak samoúčelné. To predlžovanie, resp. existencia núdzového stavu znamená, že vláda v takomto prípade môže zásadným, opakujem zásadným spôsobom obmedzovať základné ľudské práva a slobody. Či už ide o slobodu pohybu alebo pobytu, alebo iné druhy základných ľudských práv a slobôd. Práve v takomto prípade považujeme tento typ legislatívneho konania, skrátené legislatívne konanie, za veľmi nešťastný, pretože bez akejkoľvek diskusie sa tu idú zavádzať možnosti a ohrozenia k tomu, aby sa mohli takto bezprecedentne obmedzovať základné ľudské práva a slobody. A teda v kontexte toho, čo sme schválili pred dvomi dňami, resp. včera v novelizácii ústavy, že Ústavný súd už explicitne výslovne z ústavy nebude môcť posudzovať ústavné zákony s ústavou, tak ani tieto obmedzenia, ktoré predpokladá tento návrh ústavného zákona, Ústavný súd už nebude môcť posudzovať, že či sú v súlade s ústavou alebo nie.
Či už, že už samotné opatrenia, ktoré vláda nariadi, bude môcť posudzovať Ústavný súd, je druhá vec. Ale ten rozsah, ktorý stanovuje práve tento návrh ústavného zákona, už Ústavný súd nebude môcť posudzovať, čo v kontexte teda tejto zmeny ústavy je veľmi zaujímavé.
No ale poďme teda k tým konkrétnym ustanoveniam tohto návrhu ústavného zákona a poďme si ich rozobrať, že v čom sú podľa nášho názoru nesprávne a v čom sú neakceptovateľné. Nechceme v tomto prípade len kritizovať, ale prichádzame aj s konkrétnymi riešeniami a návrhmi, ako by sa tieto ustanovenia, ktoré teraz budem analyzovať, ako by sa dali vylepšiť a ako by sa dali nastaviť tak, aby boli podľa nášho názoru súladné so základnými princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. A k tomu teda na záver potom predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Po prvé ide o, ide o čl. I tohto návrhu ústavného zákona, ktorý v zásade umožňuje vláde predĺžiť núdzový stav aj po 90 dňoch na opakovane na ďalších 40 dní s tým, že Národná rada má možnosť schváliť do 20 dní už po opakovanom vyhlásení takéhoto núdzového stavu existenciu takéhoto núdzového stavu. Zo znenia tohto ustanovenia v čl. I ods. 2, aj podľa niektorých ústavných právnikov, bývalých sudcov Ústavného súdu, nie je úplne zrejmé, že či ten súhlas Národná rada bude dávať iba raz a potom vláda opakovane bude môcť predlžovať núdzový stav na ďalších 40 a 40 dní už bez súhlasu Národnej rady, alebo bude Národná rada musieť vyhlásiť alebo udeliť súhlas na takéto opätovné predĺženie pri každom ďalšom predĺžení takéhoto núdzového stavu.
Čiže je to zmätočné ustanovenie, ktoré nedáva jednoznačnú interpretáciu, a teda v súlade s tým, čo bolo schválené v ústave, že Ústavný súd to nebude môcť posudzovať, tak je opätovne takýto návrh podľa nášho názoru zmätočný a treba ho upraviť, pretože dáva priestor na pochybnosti.
Okrem toho treba povedať, že aký zmysel má vôbec takýto návrh dodatočného schvaľovania Národnou radou, a to obyčajnou väčšinou. No myslíme si, že to nemá žiaden zmysel, že to je len formálna zásterka, aby sa urobilo zadosť hlasom, ktoré kritizujú súčasný núdzový stav. Čiže povedzme si, že či je vlastne ten núdzový stav a najmä opatrenia, ktoré z neho táto vláda stanovuje pre občanov Slovenskej republiky, namieste. Dnes sme v situácii, kedy veľa podnikateľských subjektov, malých živnostníkov, ktorí sú naviazaní na dodávanie tovarov či už reštauráciám, hotelom alebo iným prevádzkam, ktoré sú dnes zavreté, že kolabujú. Kolabujú, majú existenčné problémy s prežitím. My práve tým, že budeme opakovane vyhlasovať núdzový stav a vláda bude prijímať opatrenia na základe tohoto núdzového stavu, my likvidujeme postupne existenciu, existenčné, existenciu vôbec jednotlivých rodín a občanov a ich možnosť zabezpečenia, hmotného zabezpečenia svojich rodín.
No a teda vrátim sa k tomu, aký to má zmysel. Obyčajná väčšina v parlamente, keď si zoberieme čisto matematicky počty, znamená 39 poslancov. Keď tu bude 76 poslancov, tak v zásade 38 - 39 poslancov môže schváliť núdzový stav. Ten núdzový stav znamená v konečnom dôsledku pri opatreniach, ktoré vláda stanovuje, taký zásah do základných ľudských práv a slobôd a ich obmedzovaní, že si myslíme, že na to, aby opakovane mohol byť vyhlasovaný po 90 dňoch, už mala byť naozaj tá situácia tak vážna, že sa na tom vie zhodnúť väčšina politického spektra v parlamente. A preto si myslíme, že by o takomto návrhu mala rozhodovať kvalifikovaná väčšina v parlamente, to znamená, ústavná väčšina. Preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, že bude o tom rozhodovať alebo mala by o tom rozhodovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
A tretia vec, ktorá nám tam vadí, je to dodatočné schvaľovanie, pretože pokiaľ to vláda vždy bude môcť vyhlásiť na 40 dní a z toho 20 dní bude môcť fungovať ten núdzový stav aj bez súhlasu parlamentu, no tak, aký to má zmysel? Tak na dvadsiaty deň sa parlament rozhodne, že to neschváli, napríklad, a vláda o tri dni ho vyhlási znova. A znova bude na 20 dní a po 20 dňoch znova bude rozhodovať parlament. Aký to, aký to má vôbec konkrétny a reálny zmysel? No je to čisto formálna záležitosť. Čisto formálna záležitosť bez akejkoľvek naozaj reálnej kontroly a výkonu, reálnej kontroly parlamentu nad takýmto konaním vlády. Pretože ak to má byť, lebo tento inštitút, ktorý je v článku I odsek 2, je reálnym nástrojom kontroly parlamentu nad činnosťou vlády. Ale v takom znení, ako je predložený, je naozaj len čisto formalistický. Čiže preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhneme, aby to bol predchádzajúci súhlas Národnej rady pred opakovaným vyhlásením, alebo predĺžením núdzového stavu a aby bol schvaľovaný naozaj kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou.
Ďalšiu vec, ktorej nerozumieme, a ktorú navrhneme aj v pozmeňovacom návrhu vypustiť z tohto návrhu ústavného zákona, je článok, je článok III, pardon, bod 3, v článku I. bod 3, kde sa dopĺňa pri obmedzení nedotknuteľnosti osoby a možnosti evakuácií na určené miesto aj nútený pobyt v obydlí. Čo je nútený pobyt v obydlí? Je to v zásade domáce väzenie, hej? Čiže vláda bude môcť občanom na základe predĺženého núdzového stavu vyhlásiť domáce väzenie. No povedzte mi, prosím vás, načo toto potrebujeme? Máme v písmene g), či už v súčasnom znení alebo po zmene, ktorú vláda navrhuje, máme možnosť občanom obmedziť právo pobytu a pohybu. Takéto nútené väzenie je už zahrnuté v tomto obmedzení pohybu a pobytu, čiže považujeme takéto niečo, zakotvenie v tom písmene a), za úplne nadbytočné a neprimerané.
Pokiaľ ide o článok, článok IV. V článku IV. doteraz bolo znenie, ktoré hovorilo, odcitujem, že: "Vláda môže na základe vyhláseného núdzového stavu obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie.". Čiže to obmedzenie základného práva ľudského na slobodu pohybu a pobytu v návrhu, resp. v zákone platnom, je určené určitým rozsahom, ako ho môže vláda obmedziť. Vláda teraz v tomto návrhu ten rozsah vypúšťa. Už sa navrhuje len, že môže obmedziť slobodu pohybu a pobytu bez akéhokoľvek určenia rozsahu. Čiže môže urobiť čokoľvek.
Bavili sme sa, mali sme debatu dnes ráno, dlhú, na, na, vyše hodinovú na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa bavili aj o tejto skutočnosti, kde pán podpredseda vlády hovoril, že to zavádzajú práve preto, aby mohli zjemniť tento, toto obmedzenie nielen tým, že niekomu zakážu slobodu pohybu na, zákazom vychádzania alebo vstupom na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, ale aj povedzme len nejakým obmedzením pohybu medzi okresmi alebo na nejakom teritóriu a pod. To je síce pekná myšlienka, avšak aj Benátska komisia hovorí sama, že určité ohrozenia obmedzovania základných ľudských práv a slobôd sú, pokiaľ nie sú limitované, sú takisto nebezpečné, ako nejaké zneužitie alebo ohrozenie samo.
Čiže akokoľvek si môžme myslieť o tom, že vláda má v tomto prípade dobrý úmysel a že to nebude zneužívať, tak to ohrozenie toho zneužitia takýmto návrhom zákona vytvára. Nemusíme mať pochybnosť o tom, že vláda to chce zneužiť. Ale to, ale to nebude platiť len pre túto vládu, to bude platiť pre ďalšie vlády. Ako vieme, kto bude, kto bude, kto bude vládnuť? Ako vieme, že aj táto vláda nepríde do nejakej situácie, kedy to bude môcť zneužiť? Čiže my keď nastavujeme legislatívu, tak ju musíme nastaviť tak, aby tie opatrenia nielen v rámci dobrého úmyslu mohli fungovať, ale aby boli aj nezneužiteľné. A takéto rozšírenie, resp. neurčenie rozsahu toho obmedzenia slobody pohybu a pobytu považujeme za ohrozenie toho, že by mohlo dôjsť k zneužitiu. Ešte raz. Nemyslím si, že vláda má nekalé úmysly, ale my legislatívu musíme tvoriť tak, aby k takémuto ohrozeniu vôbec nemohlo prísť. A takéto znenie navrhované, ktoré tu je, naozaj vytvára tak široký priestor na zneužitie, že si myslíme, že je to neakceptovateľné a preto aj navrhujeme tento, toto ustanovenie, túto zmenu toho písmena g) v článku IV vypustiť.
No a nakoniec je, sú tu prechodné ustanovenia v bode 7 v článku I, ktorý hovorí, odcitujem: "Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.". Tu ani nejde o nepriamu retroaktivitu, ale tu ide výslovne o priamu retroaktivitu, kedy sa zákonom idú meniť podmienky, ktoré už boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy nejakým spôsobom nastavené. A keďže retroaktivita je v práve zakázaná v Slovenskej republike, tak takisto navrhujeme toto ustanovenie vypustiť.
A teraz by som, ak dovolíte, prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poprosím pána spravodajcu, ten návrh má štyri body, keby sa potom o každom bode dalo hlasovať osobitne.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357, sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I. bod 1. znie:
„1. V čl. 5 odseky 1 a 2 znejú:
«(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane.» S predĺžením podľa núdzového stavu, pardon, «s predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia musí vysloviť predchádzajúci súhlas Národná rada, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.»."
2. V čl. I bod 3 sa vypúšťa.
3. V čl. I bod 4 sa vypúšťa.
4. V čl. I bod 7 sa vypúšťa.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Dostál, Aliancia za rodinu, možno vám to niečo hovorí, možno. Aliancia za rodinu iniciovala pripomienky občanov Neničte nám ústavu! k návrhu novely ústavy, ktoré podpísalo, predstavte si, viac ako 8 800 občanov. „Drvivá väčšina pripomienok“, teraz citujem Alianciu za rodinu, „bola ignorovaná. Návrh novely ústavy považujeme nielen za šach-mat konzervatívcom, ale aj právnemu štátu.“ Toto je návrh tým, tých, ktorých sa to tiež týka, pán Dostál.
A ešte jednu vec vám chcem povedať, len tak na margo tohto všetkého a tohto cirkusu, ktorý tuná robíte s týmto návrhom. Ten núdzový stav zavádzate takýmto spôsobom len preto, lebo máte obyčajný strach z protestov. Obyčajný strach z protestov, ale nevyhnete sa tým protestom preto, lebo ľudia už na to kašlú, lebo už vás ľudia majú plné zuby, a ten 17. november, ktorý ste doteraz nepredýchali, si budete môcť odskúšať vo veľmi rýchlom čase znovu. Len to sú občianske nepokoje a to sú neni politické nepokoje.
To sú občianske nepokoje ľudí, ktorým beriete prácu, ktorým beriete jedlo, ktorým beriete ich existenciu. To je ten problém, to je dôvod, prečo vy zavádzate takýmto spôsobom núdzový stav. A môžete sa zakrývať čímkoľvek chcete, z tohto sa jednoducho nevylížite do..., neviem, aký dlhý čas, a neviem, ako budete chodiť po ulici o dva, o tri, o päť rokov.

Pán poslanec, demagogická argumentácia, ale chápem, že chcete aspoň trochu zmierniť výčitky svedomia vášmu hlasovaciemu koaličnému stroju. Ale idem k veci, pretože ste hovorili, že ste niečo nespo..., pretože ste argumentovali, že ste niečo nepochopili.
Zaráža, znova vám to zopakujem, veľmi citlivé ustanovenie o dodatočnom súhlase Národnej rady k vládou vyhlásenému núdzovému stavu, o toto sa jedná, a tam ste argumentovali, že predsa Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť súhlas aj za jeden deň po vyhlásení núdzového stavu vládou. To znamená, nebude čakať 20 dní. A prečo teda nedávate predchádzajúci súhlas Národnou radou Slovenskej republiky, ak je pravda, že do jedného dňa Národná rada vie vyhlásiť súhlas, tak to môže urobiť s predchádzajúcim súhlasom a máte vyriešené to citlivé ustanovenie, o ktorom som vám povedal, že, a ktoré všetci vnímame ako veľmi citlivé a až protiústavné. Čiže dá sa veľmi dobre zaviesť režim predchádzajúceho súhlasu Národnou radou, ak to trvá jeden deň, čo ste vo svojej argumentácii použili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ostaňme vo vecnej rovine, tak ako našu debatu vedieme od začiatku. Vy ste odborník na ústavné právo, ja nie, ale celý čas sa tu rozplývame nad tým, akú super kompetenciu dostane parlament, že bude rozhodovať o predĺžení núdzového stavu. Lenže stále ja tvrdím to, že je to úplne zbytočná kompetencia pre ten parlament, ak má rozhodnúť po 20 dňoch, kedy ten dvad..., ten núdzový stav tých 20 dní bude platiť tak či tak.
To, že na 20. deň parlament rozhodne, že to nebude, tak čo je z toho, keď tých 20 dní si tá vláda predĺžila ten núdzový stav? Preto som vám navrhoval, že veď je to ten istý mechanizmus, ako máte navrhnutý teraz, ale bude sa schvaľovať v čase platného núdzového stavu. Sedem dní pred ukončením vláda príjme predĺženie núdzového stavu, predloží to parlamentu, parlament je povinný do 7 dní sa zísť tak či tak aj v súčasnosti, ak je požiadaná Národná rada o zvolanie mimoriadnej schôdze, tak do 7 dní zasadne parlament a ešte v čase platnosti núdzového stavu rozhodne alebo nerozhodne o tom, či bude takýto núdzový stav predĺžený. Čo je na tom nelogické?
To, čo je predložené teraz, je proste bez logiky, kde parlament bude, ale čisto len a len nejaký štatista, resp. budeme v pozícii alibizmu, kde povedia, veď aj parlament sa k tomu môže vyjadriť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, spomínali ste v súvislosti s týmto neštandardným legislatívnym procesom pri schvaľovaní ústavy, pri schvaľovaní, pardon, tohto zákona, že v prípade ústavy prebehol štandardný legislatívny proces. Áno, formálne áno. Ale vecne a materiálne to vôbec tak nemôžeme konštatovať a musím povedať, že to nie je pravda. Je to vidno najmä v tom, ako bola schválená ústava a aké zmeny v tejto ústave boli schválené. Keď si zoberieme najspornejšie zmeny, ktoré v ústave boli schválené, a to, či to je kompetencia Ústavného súdu, ktorá nebola predmetom MPK, dostala sa tam až po MPK pred rokovaní Legislatívnej rady vlády, resp. vlády, a teda nikto v rámci MPK sa k tomu nemohol vyjadriť, ani z povinne pripomienkujúcich subjektov, ani z verejnosti.
A nehovoriac o tom, že ani dôchodkové zabezpečenie, ktorý sa do..., ktoré sa dostalo do novelizácie ústavy tu v pléne, takisto nebolo predmetom žiadnej odbornej diskusie a pokusy o podriadenie prokuratúry pod exekutívu ani nehovorím, ktoré našťastie neprešlo.
No a v tomto prípade pokiaľ hovoríme o tomto zákone, tak tu už vôbec neplatí, že ide o nejaký štandardný proces, pretože sa k tomu nemohli vyjadriť žiadni ani odborníci, ani povinne pripomienkujúce subjekty, ani verejnosť. No a vyplynul z toho návrh, na ktorom sa to aj odzrkadlilo z hľadiska kvality, pretože sú tu určité pochybnosti o zmätočnosti z hľadiska toho, kedy parlament a či opakovane a či raz bude vyjadrovať tento súhlas pri schvaľovaní núdzového stavu, pochybnosti o tom, že ide o neprimerané rozšírenie obmedzení základných ľudských práv a slobôd, a pochybnosti aj o retroaktivite prechodných ustanovení.
Takže tento legislatívny proces má svoje limity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, na úvod ste začali veľmi cynickým obvinením, že máme radosť z toho, že je tu pandémia, že sú tu reštrikčné opatrenia, že je tu ekonomická, ekonomický prepad, no budem hovoriť za seba, vôbec nemám radosť z toho, že je tu pandémia, ani z ničoho iného a veľmi ľudsky poviem, že sa obávam o tom, že, o to, o to, že sa môžu nakaziť moji najbližší blízki týmto zákerným ochorením. Ale na druhej strane pandémiou nemôže život končiť, my sa jednoducho musíme naučiť s týmto vírusom koexistovať a dodržiavať bezpečnostné a hygienické opatrenia.
Položili ste otázku, že čo je to pokrytecké. No pre mňa je napríklad pokrytecké aj to, že ako sa správate teraz. V pozícii opozičného politika vám vadili mnohé veci a tieto isté veci teraz považujete za absolútne legálne a legitímne. A to mi vadí, toto používanie dvojakého metra. Použijem aj ďalšie prípa..., príklady.
Tak deti druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl do školy nemôžu, ale niektorí politici, exponovaní hovoria otvorene o tom ako urobia všetko pre to, aby ich deti do školy mohli ísť. Zakázali ste nám na sviatok všetkých svätých i zapáliť sviečku na hroby svojich blízkych. Ale pán minister vnútra Mikulec na pietnej spomienke v Prešove mohol sa prihovoriť prítomným a bolo ich oveľa viacej ako 6 ľudí.
Takže prestaňte používať dvojaký meter, buďte rovnako náročný na seba, pretože ľuďom to začína vadiť.

Pán poslanec Podmanický, tak ako som naučený pri tvojich prihláseniach do rozpravy, veľmi kultivovane, k veci, bez zbytočných emócii a už vôbec nie urážok. Oceňujem to, že si sa veľmi správne obrátil na pána poslanca Dostála, ktorý naozaj v tom minulom volebnom období bol strážcom oprávnenosti využívania skráteného legislatívneho konania. Len škoda, že ten meter v poslednom období radikálne zmenil.
My nielenže devalvujeme systém skráteného legislatívneho konania, my devalvujeme a dehonestujeme v poslednom období ústavu a Ústavný súd. Poslanci vládnej koalícii dnes pri hlasovaní odstránili tak potrebný systém bŕzd a protiváh. A veľmi presne si pomenoval aj to, čo pri schvaľovaní vládnych nariadení chýba, či už vláde, alebo vládnym poslancom, a to je najmä cit a široký konsenzus. Častokrát sa, bohužiaľ, stáva, že nielen absentuje nejaká celospoločenská diskusia, ale navyše, ak dôjde ku konkrétnemu vládnemu nariadeniu, častokrát sa stane, že na druhý deň alebo o pár dní je toto nariadenie korigované, opravované, snaží sa niekto vysvetliť, že to tak nemysleli, a naozaj do spoločnosti takýmito nariadeniami prinášajú len a len chaos a neistotu.
A skúsim ťa ešte doplniť, pán poslanec, zabudol si odkázať veľkej časti vládnej koalície, že kto seje vietor, zožne búrku. A, žiaľ, tí, čo siali vietor, budú musieť zožať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)