Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, skoro po týždni čakania som sa teda dostal s týmto, s týmito dvoma uzneseniami na radu. Jedná sa o dve uznesenia, ktoré už boli uvedené.
Najskôr by som chcel povedať to, že sme ako skupina poslancov najprv ešte, keď teda bola tá situácia trošku iná ako dnes, dávali návrh na uznesenie hlavne teda, čo sa týka samotnej verejnej diskusie, ktorá nám absolútne absentovala. Tento návrh v podstate Národná rada tým, že neprerokovala, v podstate akceptovala alebo teda nedala iný návrh uznesenia.
Čo sa týka nového návrhu, tak odôvodním, prečo si myslíme, že je nutné, aby plán obnovy, to sú jedinečné peniaze, ktoré máme dostať od Európskej únie v objeme asi 6 mld. eur, prečo si myslíme, že je potreba krízového riadenia tohto procesu.
V júli 2020 Európska rada schválila na mimoriadnom zasadaní impulz, ktorý mal presadiť národné plány podpory obnovy a odolnosti, týka sa to rokov, pre roky 2021 - 2023. Je to reakcia Európskej komisie na pandémiu. Vidíme, čo sa tu deje, a mňa teda veľmi mrzí, že okrem iného, čo sa všetko deje na Slovensku, toto nie je stredobodom záujmu. Poviem prečo. Lebo ak si zoberieme, že v objeme okolo 6 mld. eur, a sú to jedinečné zdroje, ktoré sa v podstate nebudú opakovať, bavíme sa tu momentálne o štvrtine všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto peniaze sú jedinečné v tom, že ak si predstavíme, že sme po dlhých rokoch hospodárskych rastov zrazu sa prepadli o viac ako 6 %, tak táto potreba je o to silnejšia. Stúpa nám v posledných mesiacoch nezamestnanosť na Slovensku napriek tomu teda, že v Európskej únii od júla minulého roku nezamestnanosť klesá. Dopady na ekonomiku na Slovensku sú o to väčšie, o čo dlhšie bude trvať núdzový stav a rôzne chaotické opatrenia, ktoré robí táto vláda.
Čo sa má v rámci plánu obnovy zmeniť? Mali by sa teda presadiť hlavne tzv. odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany Európskej komisie. Mal by sa posilňovať rastový potenciál Slovenska, mali by sa tvoriť nové pracovné miesta. Mali by sa zmierňovať sociálne, hospodárske dopady krízy. Takisto mala by sa zvyšovať sociálna a hospodárska odolnosť Slovenska a vzhľadom na trendy, ktoré prebiehajú aj v Európskej únii, by sa mala posilniť zelená ekonomika, digitalizácia, digitálna transformácia. Samozrejme, mala by sa upevniť sociálna, hospodárska, územná kohézia a mala by sa zlepšovať kvalita verejných financií.
Na jednej strane mali sme tu pána ministra financií, ktorý v podstate nám doručuje rozpočty s obrovskými deficitmi, dlh nám rastie. V rámci Európskej únie sme tuším, čo sa týka tempa rastu, sme asi na 7. mieste. To znamená medzi krajinami, ktoré majú najvyššie tempo nárastu dlhu z dôvodu pandémie.
Na druhej strane, čo je paradox, sme krajina, ktorá patrí medzi tých, ktorí, čo sa týka pomoci samotnej, sme dali najmenej v rámci Európskej únie spolu s Rumunskom na pomoc v pandémii. Máme tu 6 mld., ktoré môžme čerpať. A čo sa deje, tak to za chvíľu popíšem, ten proces, a my vidíme, že je tu veľký, veľký nezáujem zo strany vôbec vlády Igora Matoviča a samotného premiéra o to, akým spôsobom sa k týmto zdrojom môžme dostať.
Najprv by som spomenul ten proces, keď bol ohlásený plán, tzv. plán obnovy, tak to bolo v tom, v júli 2020, tak premiér Igor Matovič sa tu prsil, ako bude organizovať veľké konferencie, na ktorých nech ich je aj 50, že budú sa konať dokonca tuto v areáli Bratislavského hradu. Neudialo sa absolútne nič, žiadna verejná diskusia tu neprebiehala.
15. október bol dátum, kedy sme mali v podstate možnosť odovzdať nejaký ten návrh plánu obnovy. To sa, samozrejme, neudialo. Spalo sa celé leto a hovorilo sa o tom, ako stovky odborníkov na tom pláne obnovy robia. Nakoniec sa objavil nejaký dokument, ktorý nebol plánom obnovy. Bol nejakým rámcovým dokumentom, z ktorého sa akože malo niečo vybrať, čo pôjde do plánu obnovy. To je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť, samozrejme, čo sa týka verejnej diskusie, tá tu neprebiehala absolútne, aj keď teda pán minister sa stretol s niektorými predstaviteľmi. Ja som to vnímal, ja som to sledoval a vnímal som to veľmi alibisticky, tieto stretnutia, nakoľko dodnes počúvame obrovskú kritiku zo strany súkromného sektoru, ktorý v podstate je tvorcom pracovných miest na Slovensku a tento bol z tejto verejnej diskusie v podstate skoro vylúčený a na ich pripomienky sa veľmi nehľadelo. Spomeniem potom neskôr príklady.
Väčšina krajín Európskej únie o plán obnovy, sa vždy stará premiér krajiny. Čo urobil Igor Matovič? Igor Matovič balík za 6 mld. eur odovzdal, hodil na krk ministrovi financií Hegerovi, ktorý sa s tým v podstate trápi. Vidíme tie výstupy a vidíme reakcie Európskej komisie, kde teda stále sú veľké pripomienky z ich strany a zatiaľ teda my nemáme žiadny plán obnovy, ktorý by sme mohli do toho apríla tohto roku odovzdať v takom stave, aby Európska komisia v podstate mohla rozhodnúť o tom, čo z toho plánu obnovy schvália a čo neschváli.
Dnes máme január, prebiehajú tzv. technické rokovania medzi Európskou komisiou, ktorá, kde teda sú tam viaceré pripomienky. My, ja chcem, narážam teraz aj na transparentnosť celého procesu, nakoľko Európska komisia jasne vyzývala všetky členské štáty na to, aby plán obnovy bol transparentne prerokovaný a zverejnený a prípadne prediskutovaný. Vláda túto povinnosť nemá, ale Európska komisia vyzýva, aby tento plán obnovy bol dostatočne prerokovaný.
Prečo dávame tento návrh uznesenia? No aj preto, lebo je veľmi atypické, ak premiér absolútne sa nestará o plán obnovy. Ešte poviem moment, kedy sa oňho začal starať.
Na druhej strane Národná rada absolútne nerokovala o pláne obnovy. Ja keď chodím po tých výboroch a vidím kolegov aj z koalície, kde sa teda bavíme o tom, že bolo by vhodné, aby... A nieže len vhodné, ale priam sa to núka, aby Národná rada o takomto vážnom dokumente alebo teda pláne rokovala, tak sú veľmi rozpačití aj koaliční kolegovia a vidím aj to hlasovanie. Vo väčšine výborov sa väčšina koaličných poslancov zdržala pri tejto našej kritike a ja to plne chápem. Ja sa pýtam, vám ako koaličným poslancom nevadí, že sa tu niečo peče, nikto nevie v Národnej rade, čo sa peče a ako sa to peče a čo bude vlastne výsledkom a či teda budeme teda schopní čerpať tých 6 mld., alebo nebudeme schopní ich čerpať?
Čo vyšlo na povrch? Vyšiel jeden 15-stránkový dokument, nebudem vám ho tu ukazovať, nakoľko máme to zakázané, ale je to 15 strán, ktoré predstavilo ministerstvo financií. Ja som si ich detailne preštudoval. Jedná sa v podstate o nejaké tie oblasti, ktorých by sa mal samotný plán obnovy týkať. Tento obsah dokumentu hovorí o zelenom Slovensku. Samozrejme, ak si pozrieme sumu, ktorú vyčlenila, vyčlenilo ministerstvo financií na tento plán, je to okolo 1,9 mld. z tých 6 mld. To sa hýbeme stále v sume okolo 32 - 32,5 %. Požiadavka Európskej komisie bola na 37 % a toto vyčíta nielen Slovensku, ale aj ostatným členským štátom.
Na digitalizáciu sa malo vyčleniť 20 %. Tá je popretkávaná v tých ostatných projektoch, čiže neviem presne, o akú sumu sa jedná za slovenskú stranu, ale môžem povedať, že čo sa týka digitalizácie, tak máme tam momentálne vyčlenených priamo v tom, v tej oblasti, okolo, nieže ani projekty, len hovoríme o sume 945 mil., čo je asi 16,2 %. Požiadavka je na 20 %. Možno je to viac, lebo v tých ostatných oblastiach je tá digitalizácia pretkávaná, čiže to sa nechcem hádať. Ale, ale opäť Európska komisia kritizuje členské štáty, aj Slovensko, za to, že nie sú naplnené tie základné požiadavky samotného plánu obnovy.
Je tam oblasť zdravotníctva, za ktorú teda na jednej strane v tom dokumente, ktoré zverejnilo ministerstvo financií, je to oblasť asi za 1,45 mld. eur, okolo 24,8 % z celkového balíka, ktorý sa má zaoberať napríklad ústavnou akútnou starostlivosťou, ale chcel by som podotknúť, že v tejto oblasti je napríklad starostlivosť o duševné zdravie, kde vláda chce vyčleniť 100 mil. eur na starostlivosť o duševné zdravie.
Paradoxom je, že takýchto 100 mil. eur chce vláda alokovať aj na obnoviteľné zdroje, to je absurdné, aby na duševné zdravie išlo toľko, išlo taký istý objem ako na v podstate projekty zelenej ekonomiky, ktoré absentujú, a obnoviteľné zdroje sú práve primárnou oblasťou, na ktorú Európska komisia poukazuje. Neviem, prečo je ten fokus na to duševné zdravie taký silný. Ja chápem, že ľudia v koronakríze trpia, ale, ale ideme asi stavať veľa, veľa sanatórií pre duševné zdravie. Vzhľadom na situáciu a ten pocit, ktorý aj ja mám osobne, je frustrácia slovenského národa veľká a vidím, že pán Igor Matovič sa ide starať o duševné zdravie slovenského národa veľmi detailne.
Poďme ďalej, sú tu napríklad, hovorí, táto vláda veľmi hovorí, keď sa vrátime k tomu projektu, teda programu Zelené Slovensko za 1,9 mld., veľa sa hovorí o zatepľovaní budov asi za 700 mil. eur. Viem, že to napriek tomu, že si myslím, že tu sa obzeráme dozadu, je to priorita Európskej komisie, čiže to by, myslím, že toto nebude nejakým problémom, ale opäť v tom Zelenom Slovensku sú tie obnoviteľné zdroje, ktoré sú kritizované zo strany Európskej komisie, len za 100 mil. eur.
Hovorí sa o modernizácií železníc. Vláda Slovenskej republiky sa hrdí tým alebo teda veľmi obhajuje to, že ideme, budeme transparentní a tu pán minister financií stále hovorí o tom, ako všetky projekty ide hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze. Tak ak zoberieme, teda opomenieme nákup testov, ktorý žiadny Útvar hodnoty za peniaze nikdy neskúmal ich efektivitu vynaloženia peňazí, tak chcem len pripomenúť, že som nedávno čítal správu v novinách, kde v podstate ministerstvo dopravy pri nákupe lokomotív odmieta závery Útvaru hodnoty za peniaze, čiže ja som zvedavý teda, ako sa takéto sporné veci budú riešiť, kde ministerstvo dopravy hovorí o tom, že, že ono bude, oni si budú nakupovať lokomotívy, aké oni potrebujú a nie, aké im bude odporúčať pán minister Heger.
Čiže ja som zvedavý, ako tu chce pán minister Heger to, čo hlása, na konci aj presadzovať vzhľadom na to, že sú tu veľké spory priamo v rámci koalície. Hovorí sa tu o dekarbonizácii priemyslu, kde chcem teda podotknúť, že, áno, za 400 mil. eur dekarbonizácia je to, čo trápi napríklad mnohé priemyselné podniky na Slovensku, a je to niečo, čo v podstate vzhľadom na tie technológie, ktoré by sa mali na dekarbonizácii použiť, vedia riešiť problém emisií skleníkových plynov veľmi rýchlo. Budeme ešte túto dekarbonizáciu spomínať pri tom, čo sa deje momentálne s plánom obnovy na úrovni koalície. Takže sa k tomu ešte vrátim.
Čo sa týka samotnej digitalizácie, spomína sa tu reforma justície, ktorá je 200 mil. eur, kde teda chcem vedieť, ako pani ministerka, ktorá dnes mala byť a nedostavila sa včas na rokovanie, pani ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá príde asi tak o pol hodinu. Ja tu už čakám týždeň a som došiel načas, neviem teda, prečo ona nedokáže načas prísť. Ale hovorí sa o súdnej mape, hovorí sa o súdnej mape a táto súdna mapa je silne kritizovaná práve samotnými sudcami. Tá debata tu nejaká prebieha, ja si myslím, že, že každý minister by mal skutočne počúvať tých ľudí, ktorých sa samotné reformy týkajú. Ale ja poviem za seba, že ja vidím, tu sa veľa vecí prinesie na poslednú chvíľu, hodí sa to do vlády, do parlamentu a potom sa o tom akože má diskutovať. Takto prebieha aj diskusia o pláne obnovy.
Ako prebehla diskusia napríklad o pláne obnovy? V decembri, keď bol minister Heger kritizovaný zo strany Európskej komisie za to, že neprebiehala verejná diskusia, a to kritizovali aj mnohí europoslanci, tak urobil tzv. online verejnú diskusiu. Viete, ako to prebieha? No tak všetkým poviete, kto chcete, prídite na túto webovú stránku, super, a príde tam, prídu tam zástupcovia ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, príde tam pán Smatana a dvaja alebo traja predstavitelia Európskej komisie na Slovensku. Odprezentujú, čo majú, a teraz im akože majú všetci dávať otázky, je obrovská diskusia, ktorá má vyriešiť plán obnovy.
Viete, kedy to urobil? Urobil to po tom, čo odovzdal v podstate draft, myslím, že odovzdal draft do Európskej komisie, kedy už v podstate tá diskusia je zbytočná. Tá diskusia mala prebiehať niekoľko mesiacov predtým, ako sa vôbec takýto nejaký materiál urobí, však aj to trvá nejaký čas, aby to pripravili, aby to niekam dali. A nieže niečo idem odovzdať a vtedy otvorím akože verejnú diskusiu, len aby som si odfajkol, že super, urobili sme verejnú diskusiu. Takto prebieha verejná diskusia k plánu obnovy.
Čo sa týka ďalších oblastí, na vzdelávanie vláda chce vyčleniť 850 mil. eur. Stále hovorím o 15-stránkovom dokumente, lebo budem hovoriť o ďalšom dokumente, ktorý v podstate neviem, aká je jeho relevancia, ale k tomu by sa tiež malo ministerstvo financií vyjadriť, nakoľko práve tou netransparentnosťou vznikajú šumy, vznikajú rôzne dohady, že čo sa kde deje, a nikto nikomu nič nepovie. Pri vzdelávaní ide o rozširovanie digitálnych zručností. Samozrejme, je to oblasť, ktorá je potrebná, aby sa rozvíjala. Samozrejme, ide o to, že meníme, mení sa doba a mnohí z nás možno si povedia, že, že sa mení k horšiemu, ale proste niektoré veci sa zastaviť nedajú. Vidíme mladých ľudí, že sú stále ponorení do počítačov a do smartfónov, nemyslím si, že to je dobré, ale proste tu dobu asi nezastavíme.
Čo sa týka konkurencieschopnosti a inovácií, tu je práve oblasť, na vedu, výskum a inovácie sa dáva 600 mil. eur. Len musím povedať, že tu je obrovská kritika zo strany napríklad súkromného sektora, nakoľko plán obnovy, tak ako, neviem teda, čo je presným obsahom, lebo ten dokument má 400 strán, ja mám 15, hej? Za chvíľu poviem, čo tam absolútne nevidím v tých 15 stranách, ale musím povedať, že súkromný sektor má obrovský inovačný dlh takisto a je to v podstate, sú to fabriky, ktoré napríklad nie sú, už sú aj zadlžené mnohé a potrebujú napríklad aj zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, lebo tie fabriky napríklad dávajú prácu ľuďom. A toto je práve to, čím by sa, v čom by mal plán obnovy pomôcť.
Lenže poviem otvorene, väčšina zdrojov, samozrejme, ide do verejnej oblasti, čo je fajn, ale nemalo by sa zabúdať na to, že čo je primárnym cieľom. Problém je, že my sme sa počas koronakrízy prepadli do jamy, my z tej jamy musíme sa nejako vyšplhať, a práve na to ten plán obnovy má slúžiť. Ak nezvýšime konkurencieschopnosť, ak nebudeme vedieť zabezpečiť hospodársky rast, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani pracovné miesta.
Veľa sa hovorí o reformách, samozrejme, na tieto veci musia naviazať reformy, o tom ešte budem hovoriť, ale viete, reformy sú veci, ktoré sú na dlhé roky. To nie je, že dnes urobíte reformu a prejavia sa pozitívne výsledky zajtra alebo o rok, to je veľmi naivná predstava a hovorí sa o veľa reformách, k tomu sa ešte dostanem.
Ale musíme povedať, že zatiaľ to, čo sledujeme, podľa mňa bude to na... buď stále sa o niečom hovorí, a nevieme, ako to bude vyzerať, to sa bavíme napríklad o tej daňovej reforme, o tom bude ešte diskusia. Nebudem sa dnes o tom, samozrejme, keď bude treba, sa k tomu budem detailne vyjadrovať, ale zatiaľ sa tu len niečo hádže do médií, ale nevieme, ako to konkrétne bude vyzerať. Akurát vieme, že dane z nehnuteľnosti nám majú trikrát vyrásť. Nevieme, aký dopad daňovej reformy bude napríklad na samosprávy, či budú mať viac peňazí, či sa zmení štruktúra, alebo menej peňazí, alebo rovnako. Zatiaľ skutočne nevieme.
No a hovoríme o, hovoríme tu napríklad o dôchodkových reformách v tom pláne obnovy, teda vláda. Zatiaľ sa podarilo len to, že sme zrušili, zrušili sme odchod do dôchodku v 64 rokoch a povedalo sa, že super, hurá, však bude stačí len 40 rokov odrobiť a pôjdete do dôchodku. Čo sa nepovedalo a ja som zatiaľ nemal príležitosť o tom veľmi hovoriť, keď je niekto 18-ročný, zdá sa to veľmi sexi, že 40 rokov odrobí, tak v 58 pôjdete do dôchodku, výborné. Akurát nikto nepovedal, aká bude výška toho dôchodku, keď v tých 58 odídete do toho dôchodku, to je základný problém. Samozrejme, že tam vám to niekto vypočíta a zistíte, že budete mať o 100 euro nižší, nižší dôchodok. A čo keď sa stane, že v 65 to, čo ste si včera schválili, to, čo hovoril aj pán minister Richter, ak tých 40 rokov mať odrobených nebudete, hej, čiže budete musieť ešte robiť dlhšie, aby ste si tých 40 rokov odrobili a môže vám to trvať aj do 70, čiže zase otázka toho, že či je to také úžasné riešenie, to, čo ste navrhli tak, ako ste to urobili.
Má to stáť menej peňazí, to bolo vypočítané, to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala. Čo to znamená? O tom sme sa tu nebavili, no znamená to to, že tie dôchodky budú nižšie. To znamená, nastavenie 40 rokov odrobiť a ideš do dôchodku znamená, že ľudia dostanú menšie dôchodky, lebo odrobili menej rokov, ako niektorí mohli.
Bavíme sa tu o rozpočtovej zodpovednosti, stále je tu nejaký návrh, kde teda hovoríme, teda vláda hovorí o reforme rozpočtovej zodpovednosti, k tomuto sa ja budem detailne vyjadrovať, keď budem mať finálny návrh rozpočtovej zodpovednosti, teda zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoznačne sme súhlasili s tým, zmeňme hrubý dlh na čistý dlh, to sme chceli už aj my v minulom volebnom období, keď sme hľadali ústavnú väčšinu. Terajší naši koaliční partneri, ktorí dnes chcú, aby sme to podporili, tak s tým nesúhlasili.
Jediná vec, čo som chcel na výbore, že dobre, tak s ničím nesúhlasíte, okej, tak aspoň túto jednu vec, ktorá je úplne nad slnko jasnejšia, podporte. Nikto. Boli dva zasadania výboru pre financie a rozpočet, nikto to nepodporil.
To, čo sa teraz nastavuje, momentálne visí na sporoch v rámci koalície, čiže to je opäť predmet sporu a uvidím, čo bude výsledkom. Samozrejme, ja sa budem potom detailne k tomuto, k tejto kvázi reforme, o ktorej sa tu bavíme, vyjadrovať.
Hovorí sa tu o zefektívnení riadenia verejných financií. Viete, ja počúvam stále krasorečenie aj ministra financií, a to hovorí o tom, ako sa nám bude dobre žiť, ako budeme transparentní, ako budeme, ako bude všetko super, len si to nepokazme, však to nám hovorí aj premiér Matovič. Za seba môžem povedať, že to sú všetko len pekné reči, len viete, to treba udělat, to treba urobiť. A to je to, čo sa nedeje, a to je práve problém aj plánu obnovy.
Čo chýba plánu obnovy? Tieto oblasti sú všetky popísané alebo nejako popísané, hovorí sa o sumách, ale Európska komisia nepožaduje to, že to rozsekáte na päť častí, na tri podčasti a poviete, že na toto dáme toľko 100 miliónov. Tam sa chcú konkrétne projekty, konkrétne projekty, konkrétne míľniky, koľko sa v ktorom roku na čo ide minúť, kde je, sú implementačné, implementačné tímy, ktoré to budú realizovať, lebo na to je málo času. To je od 2021 do roku 2023. Prečo na tri roky? To nie je o tom, že urobme veľké reformy a bude nám hej. To je o tom, aby sme povzbudili ekonomiku Slovenskej republiky, aby sme sa dostali z tohto marazmu, z toho, že tí ľudia v tých jednotlivých sektoroch trpia tak, že nemajú pomaly z čoho žiť, že sú na kolenách, a v podstate vláda reaguje aj rôznymi balíčkami plus, plus plus až vtedy, keď sa všetci ozvú a oznámia, že už neprežijeme. Niekedy ale tieto balíčky plus a plus plus prídu tak neskoro, že už nie je záchrany a tie firmy sú už dávno, dávno, buď v bankrote, alebo prepustili všetkých svojich zamestnancov.
Čo sa týka samotného procesu, musím povedať, že premiér, premiér Matovič sa začal zaujímať o plán obnovy až pred pár týždňami. A prečo sa začal oňho zaujímať? No lebo ho zaujíma, aký podiel ktorá strana má v tomto koláči. To snáď nemyslíme vážne!
Plán obnovy bol stanovený tak, že sú tu dané oblasti Európskou komisiou, a to nie je o tom, či Matovič má hento ministerstvo, alebo Sulík, alebo Kollár, alebo niekto iný. To je o tom, ktorá časť toho plánu obnovy patrí ktorému ministerstvu nejak kompetenčne. To znamená, kto sa tým má zaoberať. A tu sa vláda momentálne trhá o plán obnovy, ako keby si delila kožuch medveďa. Ja chcem prednú časť, ja chcem zadnú časť, ja chcem ľavú, ľavú, pravú a podobne, že koľko som ja získal percent v parlamente, do parlamentných volieb. To je, to prečo sa takto má deliť? Povedzte mi! To je tá transparentnosť? To je ten boj proti korupcii?
Európska komisia upozorňuje, že bude veľmi prísne sledovať, lebo už momentálne už má náznaky na to, že plány obnovy môžu byť predmetom korupcie, a bude sledovať jednotlivé projekty, ako budú prebiehať. Tak neviem, prečo minister, teda premiér tejto krajiny, štátu, Slovenska sa správa tak, ako sa správa. Prečo si to zrazu idú prehadzovať?
Bavíme sa tu o sto miliónoch, ktoré majú ísť napríklad preč z dekarbonizácie, ktorú som tu už spomínal, a majú ísť do oblasti životného prostredia k pánu Budajovi. Čiže od pána Sulíka k pánu Budajovi. Opäť tu vidím spor medzi koalíciou a že je to vyrovnávanie si nejakých účtov. Lebo dekarbonizácia priamo rieši skleníkové plyny, lebo je to technológia na odstraňovanie skleníkových plynov z ovzdušia. Samozrejme, oblasť životného prostredia je dôležitá, ale to, či vy riešite nejakú skládku, vám určite nevyrieši skleníkové plyny v takom veľkom, veľkom rozsahu ako tá dekarbonizácia. Čiže aká je logika tých presunov tých peňazí? Ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí.
Chcem podotknúť, že Európska komisia kritizuje hlavne nepripravenosť tých projektov konkrétnych, lebo to nie je len o tom, že poviete, že idem urobiť projekt taký a taký. Tam je normálne veľká štruktúra do tabuľky excelovskej, ktorú musíte vyplniť, sú tam jasne zadané požiadavky. A tie požiadavky potom musí na každý jeden projekt vyplniť ministerstvo financií.
Ja sa chcem opýtať, viete, v Českej republike premiér Andrej Babiš má tiež tím, ktorý sa zaoberá plánom obnovy, ale je to premiérska téma. Na Slovensku? Nikoho to nezaujíma, však máme peňazí dosť, však deficit môže byť, aký chce, a dlh, však všetko sa vyhovoríme na COVID. Ale to je práve opačne. To má byť na to, aby sme tieto deficity a dlhy mali menšie. Tak preto máme využiť tých 6 mld. eur, o ktorých sa tu momentálne bavíme.
Vláda alebo teda ministerstvo financií, ja som čítal rôzne články na túto tému plánu obnovy a môžem povedať, že to, čo som videl, to sú výhovorky na Európsku komisiu, že toto nedodala, tamto nedodala. Ja chcem poprosiť aj ministra financií a všetkých tých, ktorí sa zaoberajú týmto, lebo ja mám iné informácie, nech to povedia priamo do očí Európskej komisii, že proste oni si neplnia svoje úlohy. Lebo tuto niečo rozprávať pre slovenské médiá, to sa dá velice jednoducho, ale sú to len výhovorky.
Čo sa týka samotných ešte vecí, ktoré sú v pláne obnovy, termíny sa blížia. Musím povedať, že my do apríla musíme odovzdať v podstate už hotový ten plán obnovy s tými projektami, míľnikmi, so všetkými dopadmi, implementačnými tímami, teda aj nejakým plánom implementácie. A ja mám veľkú obavu, že na jednej strane sa ten plán obnovy tu mení, prehadzujú sa stomilióny z jedného, z jednej oblasti do druhej, tak ako si to želá premiér Matovič, a uplynú nám termíny. Ak do apríla neodovzdáme plán obnovy v kompletnom nejakom tvare, v ktorom Európska komisia ho dokáže akceptovať, tak v podstate peniaze budeme čerpať bohviekedy a môže sa nám stať, že nám prepadnú veľké stámilióny eur.
My na to upozorňujeme teraz, lebo potom, keď už bude neskoro, tak, hovorím, to už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak neodovzdáme plán obnovy komplet, lebo nebude už celý technicky oddiskutovaný s Európskou komisiou a nebude v tvare, v akom Európska komisia ho požaduje, Európska komisia ho potom zoberie, má na to dva mesiace, aby povedala: Toto tam bude, toto tam nebude. A potom od vlastne 1. júla pravdepodobne by sme mohli čerpať zálohu na plán obnovy, ktorá je vo výške, najprv to bolo 10 %, viem, že sa uvažuje o tom, že by to bolo až 20 % z celkovej hodnoty peňazí. Čiže sa tu bavíme o stovkách miliónov eur, ktoré by sme mohli hneď použiť na realizáciu tohto plánu.
Takže aby som to celé zhrnul, čo sa týka toho, že prečo chceme, aby, že je nutnosť krízového manažmentu, čo sa týka plánu obnovy, tak jeden z dôvodov je aj to, že tá celková príprava bola taká, aká bola, že sa, že absentovala diskusia v Národnej rade, preto sme to doniesli aj do Národnej rady, že absentovala diskusia s rôznymi stavovskými organizáciami, a teda hlavne so súkromným sektorom, tak aby to pomohlo hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, rastu pracovných miest. Absentujú nám strategické pohľady na kľúčové výzvy plánu obnovy. Neexistuje analytický pohľad dopadov krízy na obyvateľstvo a ekonomiku a riešenie týchto samotných dopadov. Chýbajú tu pomenovania rastového potenciálu, a to najmä v hospodárstve. Chýba nám, chýbajú nám riešenia na rast zamestnanosti na Slovensku. Až potom by mali nasledovať reformy, o ktorých sa toľko hovorí, nakoľko ich účinok je oveľa, pocítime až o niekoľko rokov.
Peniaze sú prioritne cielené do verejného sektora a nezohľadňujú sa potreby súkromného sektora, ktorý postup pri pláne obnovy kritizuje. Zdroje idú len okrajovo na podporu priemyselnej, hospodárskej, digitálnej transformácie, pre rast produktivity a konvergencie na Slovensku. Vláda ignoruje základné ciele plánu obnovy a je preto nutné, aby nad týmto plánom obnovy bol zavedený tzv. krízový manažment.
O tom sú tieto uznesenia, o tom. By som vás chcel poprosiť o podporu tohto uznesenia a potom očakávam, že skutočne vznikne nejaký tím ľudí, ktorý vyvedie Slovensko z tejto pandémie a z tohto marazmu aj za pomoci týchto zdrojov, ktoré sú jedinečné, ktoré prídu len raz a nebudú sa opakovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.