Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania.
No, vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister, veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzitým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zširšia aj v pléne Národnej rady diskutovalo.
Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkovho kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už som povedal, zmeny, opatrenia, nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o štyristo. Ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili. A ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov.
Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté, sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušila tá záväznosť napríklad kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Európska komisia aj v kontexte odporúčaní MOP hovorí úplne iné. Veď my máme dneska napríklad už krajiny v Európe, ktoré nemajú napríklad minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená, toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované.
Vôbec siahať na minimálnu mzdu, opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade, my sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez zamestnancov.
No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem, príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu: Všetko je proti ľuďom, proti zamestnancom. Rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval. Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám.
Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky. Tá tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach. A tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky.
Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktoré veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa v tomto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie. Ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napríklad štátny rozpočet, že sa porušili zákony, ktoré napríklad určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť.
Možno toľko všeobecne a teraz, ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možnože sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti. No, nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz, tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci: Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť.
Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, oni predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobré, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu, aj pre druhú stranu.
Otázka gastrolístkov. No, v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady, na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia. Dobre, je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí. V reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja z gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť, a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napríklad alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré.
To, čo vítam a podporujem, pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky, sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že je potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 miliónov je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem, čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko, ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém. A je otázka, čo to urobí aj z pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov.
Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na lístky, druhých, ktorí budú na fina... a to je proste trošku zložitejší problém. A vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom, ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť, a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia, otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho, ako sa kto kedy vyspí, je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100-tisíc členov. To sa týka odborov. Čo sa týka u zamestnávateľov, mať 100-tisíc zamestnancov, ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že tá APZ sa stala riadnym členom a tých sedem miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelilo. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie.
No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém, kto bude tie veci zrátavať, a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len, pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800-tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov, a na druhej strane odbory, ktoré podobnú sumu 700- až 800-tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a, samozrejme, pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne je vyvážená táto časť, a preto bola aj prijatá, a preto si myslím, že funguje.
Nie je problém, aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov – školáci, KOVO a tak ďalej podľa jednotlivých rezortov a odvetví – a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší, pán minister, aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na Úrade vlády čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany, ale dve.
Čo sa dohodlo? Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov.
Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej.
No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej.
Čo je meritum veci? Dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať, pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy za-mes-tnan-cov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť, možno aj po tomto zákone, pán minister, a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký, ako je teraz, a v najmenej vhodnej dobe.
Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ, keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov, ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci, na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav a problémy, ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli? Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť? To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity, cítia ako útok na odbory.
Otázka. Pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov? Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov? Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale, naopak, aby plnil úlohy, pretože ten zákon o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony.
My sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba istú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej miery vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli, keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj to je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily, ktoré sú tu, sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor, no, ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to, čo navrhujeme, je opätovne, aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takéto fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť, tak je to až tisíc?
Skúsim vám ponúknuť rozmer, ako môžu odborári získať cez svoju členskú základňu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický oný, členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100-tisíc eur príjem jednotlivých členov, aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa, a čo s tými menšími? Ako to vykryť finančne, túto otázku? Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili, keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi, medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %, ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci, že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich, a ja sa k tomu hlásim.
Ale je tu jeden, jeden bod, ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľký obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť.
Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 230 a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť, sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacmi. Ony sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za 12 mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť, a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov.
Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácii je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi. Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém, preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota, dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci. No a ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia a opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené, naopak, aby boli v istom priestore, kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť ako odborová organizácia.
A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho paragrafu, ktorý hovorí o spore o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6, pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho, čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto, čo ponúkame, je isté, ja to nazvem, vylepšenie po zohľadnení tých najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. I bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 230a
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú.
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie" na svojom, by som povedal, účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a, by som povedal, hľadať isté riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len, ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák...
Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané "tak by som povedal"? Že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správne. Veď nebudeme hneď...
Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí, keď budete pokračovať.
Richter, Ján, poslanec NR SR
"Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
(2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
(3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
(4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
(5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
(6) Ak rozhodca oznámil podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
(7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety prijme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala."
Prechodné ustanovenia k úpravám, navrhujem, aby boli účinné od 1. marca tohto roku.
Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol, je
"§ 252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(3) V spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom 2021, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. 2021."
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 5.2.2021 9:43 - 9:58 hod.
Kamenický LadislavNajskôr by som chcel povedať to, že sme ako skupina poslancov najprv ešte, keď teda bola tá situácia trošku iná ako dnes, dávali návrh na uznesenie hlavne teda, čo sa týka samotnej verejnej diskusie, ktorá nám absolútne absentovala. Tento návrh v podstate Národná rada...
Najskôr by som chcel povedať to, že sme ako skupina poslancov najprv ešte, keď teda bola tá situácia trošku iná ako dnes, dávali návrh na uznesenie hlavne teda, čo sa týka samotnej verejnej diskusie, ktorá nám absolútne absentovala. Tento návrh v podstate Národná rada tým, že neprerokovala, v podstate akceptovala alebo teda nedala iný návrh uznesenia.
Čo sa týka nového návrhu, tak odôvodním, prečo si myslíme, že je nutné, aby plán obnovy, to sú jedinečné peniaze, ktoré máme dostať od Európskej únie v objeme asi 6 mld. eur, prečo si myslíme, že je potreba krízového riadenia tohto procesu.
V júli 2020 Európska rada schválila na mimoriadnom zasadaní impulz, ktorý mal presadiť národné plány podpory obnovy a odolnosti, týka sa to rokov, pre roky 2021 - 2023. Je to reakcia Európskej komisie na pandémiu. Vidíme, čo sa tu deje, a mňa teda veľmi mrzí, že okrem iného, čo sa všetko deje na Slovensku, toto nie je stredobodom záujmu. Poviem prečo. Lebo ak si zoberieme, že v objeme okolo 6 mld. eur, a sú to jedinečné zdroje, ktoré sa v podstate nebudú opakovať, bavíme sa tu momentálne o štvrtine všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto peniaze sú jedinečné v tom, že ak si predstavíme, že sme po dlhých rokoch hospodárskych rastov zrazu sa prepadli o viac ako 6 %, tak táto potreba je o to silnejšia. Stúpa nám v posledných mesiacoch nezamestnanosť na Slovensku napriek tomu teda, že v Európskej únii od júla minulého roku nezamestnanosť klesá. Dopady na ekonomiku na Slovensku sú o to väčšie, o čo dlhšie bude trvať núdzový stav a rôzne chaotické opatrenia, ktoré robí táto vláda.
Čo sa má v rámci plánu obnovy zmeniť? Mali by sa teda presadiť hlavne tzv. odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany Európskej komisie. Mal by sa posilňovať rastový potenciál Slovenska, mali by sa tvoriť nové pracovné miesta. Mali by sa zmierňovať sociálne, hospodárske dopady krízy. Takisto mala by sa zvyšovať sociálna a hospodárska odolnosť Slovenska a vzhľadom na trendy, ktoré prebiehajú aj v Európskej únii, by sa mala posilniť zelená ekonomika, digitalizácia, digitálna transformácia. Samozrejme, mala by sa upevniť sociálna, hospodárska, územná kohézia a mala by sa zlepšovať kvalita verejných financií.
Na jednej strane mali sme tu pána ministra financií, ktorý v podstate nám doručuje rozpočty s obrovskými deficitmi, dlh nám rastie. V rámci Európskej únie sme tuším, čo sa týka tempa rastu, sme asi na 7. mieste. To znamená medzi krajinami, ktoré majú najvyššie tempo nárastu dlhu z dôvodu pandémie.
Na druhej strane, čo je paradox, sme krajina, ktorá patrí medzi tých, ktorí, čo sa týka pomoci samotnej, sme dali najmenej v rámci Európskej únie spolu s Rumunskom na pomoc v pandémii. Máme tu 6 mld., ktoré môžme čerpať. A čo sa deje, tak to za chvíľu popíšem, ten proces, a my vidíme, že je tu veľký, veľký nezáujem zo strany vôbec vlády Igora Matoviča a samotného premiéra o to, akým spôsobom sa k týmto zdrojom môžme dostať.
Najprv by som spomenul ten proces, keď bol ohlásený plán, tzv. plán obnovy, tak to bolo v tom, v júli 2020, tak premiér Igor Matovič sa tu prsil, ako bude organizovať veľké konferencie, na ktorých nech ich je aj 50, že budú sa konať dokonca tuto v areáli Bratislavského hradu. Neudialo sa absolútne nič, žiadna verejná diskusia tu neprebiehala.
15. október bol dátum, kedy sme mali v podstate možnosť odovzdať nejaký ten návrh plánu obnovy. To sa, samozrejme, neudialo. Spalo sa celé leto a hovorilo sa o tom, ako stovky odborníkov na tom pláne obnovy robia. Nakoniec sa objavil nejaký dokument, ktorý nebol plánom obnovy. Bol nejakým rámcovým dokumentom, z ktorého sa akože malo niečo vybrať, čo pôjde do plánu obnovy. To je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť, samozrejme, čo sa týka verejnej diskusie, tá tu neprebiehala absolútne, aj keď teda pán minister sa stretol s niektorými predstaviteľmi. Ja som to vnímal, ja som to sledoval a vnímal som to veľmi alibisticky, tieto stretnutia, nakoľko dodnes počúvame obrovskú kritiku zo strany súkromného sektoru, ktorý v podstate je tvorcom pracovných miest na Slovensku a tento bol z tejto verejnej diskusie v podstate skoro vylúčený a na ich pripomienky sa veľmi nehľadelo. Spomeniem potom neskôr príklady.
Väčšina krajín Európskej únie o plán obnovy, sa vždy stará premiér krajiny. Čo urobil Igor Matovič? Igor Matovič balík za 6 mld. eur odovzdal, hodil na krk ministrovi financií Hegerovi, ktorý sa s tým v podstate trápi. Vidíme tie výstupy a vidíme reakcie Európskej komisie, kde teda stále sú veľké pripomienky z ich strany a zatiaľ teda my nemáme žiadny plán obnovy, ktorý by sme mohli do toho apríla tohto roku odovzdať v takom stave, aby Európska komisia v podstate mohla rozhodnúť o tom, čo z toho plánu obnovy schvália a čo neschváli.
Dnes máme január, prebiehajú tzv. technické rokovania medzi Európskou komisiou, ktorá, kde teda sú tam viaceré pripomienky. My, ja chcem, narážam teraz aj na transparentnosť celého procesu, nakoľko Európska komisia jasne vyzývala všetky členské štáty na to, aby plán obnovy bol transparentne prerokovaný a zverejnený a prípadne prediskutovaný. Vláda túto povinnosť nemá, ale Európska komisia vyzýva, aby tento plán obnovy bol dostatočne prerokovaný.
Prečo dávame tento návrh uznesenia? No aj preto, lebo je veľmi atypické, ak premiér absolútne sa nestará o plán obnovy. Ešte poviem moment, kedy sa oňho začal starať.
Na druhej strane Národná rada absolútne nerokovala o pláne obnovy. Ja keď chodím po tých výboroch a vidím kolegov aj z koalície, kde sa teda bavíme o tom, že bolo by vhodné, aby... A nieže len vhodné, ale priam sa to núka, aby Národná rada o takomto vážnom dokumente alebo teda pláne rokovala, tak sú veľmi rozpačití aj koaliční kolegovia a vidím aj to hlasovanie. Vo väčšine výborov sa väčšina koaličných poslancov zdržala pri tejto našej kritike a ja to plne chápem. Ja sa pýtam, vám ako koaličným poslancom nevadí, že sa tu niečo peče, nikto nevie v Národnej rade, čo sa peče a ako sa to peče a čo bude vlastne výsledkom a či teda budeme teda schopní čerpať tých 6 mld., alebo nebudeme schopní ich čerpať?
Čo vyšlo na povrch? Vyšiel jeden 15-stránkový dokument, nebudem vám ho tu ukazovať, nakoľko máme to zakázané, ale je to 15 strán, ktoré predstavilo ministerstvo financií. Ja som si ich detailne preštudoval. Jedná sa v podstate o nejaké tie oblasti, ktorých by sa mal samotný plán obnovy týkať. Tento obsah dokumentu hovorí o zelenom Slovensku. Samozrejme, ak si pozrieme sumu, ktorú vyčlenila, vyčlenilo ministerstvo financií na tento plán, je to okolo 1,9 mld. z tých 6 mld. To sa hýbeme stále v sume okolo 32 - 32,5 %. Požiadavka Európskej komisie bola na 37 % a toto vyčíta nielen Slovensku, ale aj ostatným členským štátom.
Na digitalizáciu sa malo vyčleniť 20 %. Tá je popretkávaná v tých ostatných projektoch, čiže neviem presne, o akú sumu sa jedná za slovenskú stranu, ale môžem povedať, že čo sa týka digitalizácie, tak máme tam momentálne vyčlenených priamo v tom, v tej oblasti, okolo, nieže ani projekty, len hovoríme o sume 945 mil., čo je asi 16,2 %. Požiadavka je na 20 %. Možno je to viac, lebo v tých ostatných oblastiach je tá digitalizácia pretkávaná, čiže to sa nechcem hádať. Ale, ale opäť Európska komisia kritizuje členské štáty, aj Slovensko, za to, že nie sú naplnené tie základné požiadavky samotného plánu obnovy.
Je tam oblasť zdravotníctva, za ktorú teda na jednej strane v tom dokumente, ktoré zverejnilo ministerstvo financií, je to oblasť asi za 1,45 mld. eur, okolo 24,8 % z celkového balíka, ktorý sa má zaoberať napríklad ústavnou akútnou starostlivosťou, ale chcel by som podotknúť, že v tejto oblasti je napríklad starostlivosť o duševné zdravie, kde vláda chce vyčleniť 100 mil. eur na starostlivosť o duševné zdravie.
Paradoxom je, že takýchto 100 mil. eur chce vláda alokovať aj na obnoviteľné zdroje, to je absurdné, aby na duševné zdravie išlo toľko, išlo taký istý objem ako na v podstate projekty zelenej ekonomiky, ktoré absentujú, a obnoviteľné zdroje sú práve primárnou oblasťou, na ktorú Európska komisia poukazuje. Neviem, prečo je ten fokus na to duševné zdravie taký silný. Ja chápem, že ľudia v koronakríze trpia, ale, ale ideme asi stavať veľa, veľa sanatórií pre duševné zdravie. Vzhľadom na situáciu a ten pocit, ktorý aj ja mám osobne, je frustrácia slovenského národa veľká a vidím, že pán Igor Matovič sa ide starať o duševné zdravie slovenského národa veľmi detailne.
Poďme ďalej, sú tu napríklad, hovorí, táto vláda veľmi hovorí, keď sa vrátime k tomu projektu, teda programu Zelené Slovensko za 1,9 mld., veľa sa hovorí o zatepľovaní budov asi za 700 mil. eur. Viem, že to napriek tomu, že si myslím, že tu sa obzeráme dozadu, je to priorita Európskej komisie, čiže to by, myslím, že toto nebude nejakým problémom, ale opäť v tom Zelenom Slovensku sú tie obnoviteľné zdroje, ktoré sú kritizované zo strany Európskej komisie, len za 100 mil. eur.
Hovorí sa o modernizácií železníc. Vláda Slovenskej republiky sa hrdí tým alebo teda veľmi obhajuje to, že ideme, budeme transparentní a tu pán minister financií stále hovorí o tom, ako všetky projekty ide hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze. Tak ak zoberieme, teda opomenieme nákup testov, ktorý žiadny Útvar hodnoty za peniaze nikdy neskúmal ich efektivitu vynaloženia peňazí, tak chcem len pripomenúť, že som nedávno čítal správu v novinách, kde v podstate ministerstvo dopravy pri nákupe lokomotív odmieta závery Útvaru hodnoty za peniaze, čiže ja som zvedavý teda, ako sa takéto sporné veci budú riešiť, kde ministerstvo dopravy hovorí o tom, že, že ono bude, oni si budú nakupovať lokomotívy, aké oni potrebujú a nie, aké im bude odporúčať pán minister Heger.
Čiže ja som zvedavý, ako tu chce pán minister Heger to, čo hlása, na konci aj presadzovať vzhľadom na to, že sú tu veľké spory priamo v rámci koalície. Hovorí sa tu o dekarbonizácii priemyslu, kde chcem teda podotknúť, že, áno, za 400 mil. eur dekarbonizácia je to, čo trápi napríklad mnohé priemyselné podniky na Slovensku, a je to niečo, čo v podstate vzhľadom na tie technológie, ktoré by sa mali na dekarbonizácii použiť, vedia riešiť problém emisií skleníkových plynov veľmi rýchlo. Budeme ešte túto dekarbonizáciu spomínať pri tom, čo sa deje momentálne s plánom obnovy na úrovni koalície. Takže sa k tomu ešte vrátim.
Čo sa týka samotnej digitalizácie, spomína sa tu reforma justície, ktorá je 200 mil. eur, kde teda chcem vedieť, ako pani ministerka, ktorá dnes mala byť a nedostavila sa včas na rokovanie, pani ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá príde asi tak o pol hodinu. Ja tu už čakám týždeň a som došiel načas, neviem teda, prečo ona nedokáže načas prísť. Ale hovorí sa o súdnej mape, hovorí sa o súdnej mape a táto súdna mapa je silne kritizovaná práve samotnými sudcami. Tá debata tu nejaká prebieha, ja si myslím, že, že každý minister by mal skutočne počúvať tých ľudí, ktorých sa samotné reformy týkajú. Ale ja poviem za seba, že ja vidím, tu sa veľa vecí prinesie na poslednú chvíľu, hodí sa to do vlády, do parlamentu a potom sa o tom akože má diskutovať. Takto prebieha aj diskusia o pláne obnovy.
Ako prebehla diskusia napríklad o pláne obnovy? V decembri, keď bol minister Heger kritizovaný zo strany Európskej komisie za to, že neprebiehala verejná diskusia, a to kritizovali aj mnohí europoslanci, tak urobil tzv. online verejnú diskusiu. Viete, ako to prebieha? No tak všetkým poviete, kto chcete, prídite na túto webovú stránku, super, a príde tam, prídu tam zástupcovia ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, príde tam pán Smatana a dvaja alebo traja predstavitelia Európskej komisie na Slovensku. Odprezentujú, čo majú, a teraz im akože majú všetci dávať otázky, je obrovská diskusia, ktorá má vyriešiť plán obnovy.
Viete, kedy to urobil? Urobil to po tom, čo odovzdal v podstate draft, myslím, že odovzdal draft do Európskej komisie, kedy už v podstate tá diskusia je zbytočná. Tá diskusia mala prebiehať niekoľko mesiacov predtým, ako sa vôbec takýto nejaký materiál urobí, však aj to trvá nejaký čas, aby to pripravili, aby to niekam dali. A nieže niečo idem odovzdať a vtedy otvorím akože verejnú diskusiu, len aby som si odfajkol, že super, urobili sme verejnú diskusiu. Takto prebieha verejná diskusia k plánu obnovy.
Čo sa týka ďalších oblastí, na vzdelávanie vláda chce vyčleniť 850 mil. eur. Stále hovorím o 15-stránkovom dokumente, lebo budem hovoriť o ďalšom dokumente, ktorý v podstate neviem, aká je jeho relevancia, ale k tomu by sa tiež malo ministerstvo financií vyjadriť, nakoľko práve tou netransparentnosťou vznikajú šumy, vznikajú rôzne dohady, že čo sa kde deje, a nikto nikomu nič nepovie. Pri vzdelávaní ide o rozširovanie digitálnych zručností. Samozrejme, je to oblasť, ktorá je potrebná, aby sa rozvíjala. Samozrejme, ide o to, že meníme, mení sa doba a mnohí z nás možno si povedia, že, že sa mení k horšiemu, ale proste niektoré veci sa zastaviť nedajú. Vidíme mladých ľudí, že sú stále ponorení do počítačov a do smartfónov, nemyslím si, že to je dobré, ale proste tu dobu asi nezastavíme.
Čo sa týka konkurencieschopnosti a inovácií, tu je práve oblasť, na vedu, výskum a inovácie sa dáva 600 mil. eur. Len musím povedať, že tu je obrovská kritika zo strany napríklad súkromného sektora, nakoľko plán obnovy, tak ako, neviem teda, čo je presným obsahom, lebo ten dokument má 400 strán, ja mám 15, hej? Za chvíľu poviem, čo tam absolútne nevidím v tých 15 stranách, ale musím povedať, že súkromný sektor má obrovský inovačný dlh takisto a je to v podstate, sú to fabriky, ktoré napríklad nie sú, už sú aj zadlžené mnohé a potrebujú napríklad aj zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, lebo tie fabriky napríklad dávajú prácu ľuďom. A toto je práve to, čím by sa, v čom by mal plán obnovy pomôcť.
Lenže poviem otvorene, väčšina zdrojov, samozrejme, ide do verejnej oblasti, čo je fajn, ale nemalo by sa zabúdať na to, že čo je primárnym cieľom. Problém je, že my sme sa počas koronakrízy prepadli do jamy, my z tej jamy musíme sa nejako vyšplhať, a práve na to ten plán obnovy má slúžiť. Ak nezvýšime konkurencieschopnosť, ak nebudeme vedieť zabezpečiť hospodársky rast, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani pracovné miesta.
Veľa sa hovorí o reformách, samozrejme, na tieto veci musia naviazať reformy, o tom ešte budem hovoriť, ale viete, reformy sú veci, ktoré sú na dlhé roky. To nie je, že dnes urobíte reformu a prejavia sa pozitívne výsledky zajtra alebo o rok, to je veľmi naivná predstava a hovorí sa o veľa reformách, k tomu sa ešte dostanem.
Ale musíme povedať, že zatiaľ to, čo sledujeme, podľa mňa bude to na... buď stále sa o niečom hovorí, a nevieme, ako to bude vyzerať, to sa bavíme napríklad o tej daňovej reforme, o tom bude ešte diskusia. Nebudem sa dnes o tom, samozrejme, keď bude treba, sa k tomu budem detailne vyjadrovať, ale zatiaľ sa tu len niečo hádže do médií, ale nevieme, ako to konkrétne bude vyzerať. Akurát vieme, že dane z nehnuteľnosti nám majú trikrát vyrásť. Nevieme, aký dopad daňovej reformy bude napríklad na samosprávy, či budú mať viac peňazí, či sa zmení štruktúra, alebo menej peňazí, alebo rovnako. Zatiaľ skutočne nevieme.
No a hovoríme o, hovoríme tu napríklad o dôchodkových reformách v tom pláne obnovy, teda vláda. Zatiaľ sa podarilo len to, že sme zrušili, zrušili sme odchod do dôchodku v 64 rokoch a povedalo sa, že super, hurá, však bude stačí len 40 rokov odrobiť a pôjdete do dôchodku. Čo sa nepovedalo a ja som zatiaľ nemal príležitosť o tom veľmi hovoriť, keď je niekto 18-ročný, zdá sa to veľmi sexi, že 40 rokov odrobí, tak v 58 pôjdete do dôchodku, výborné. Akurát nikto nepovedal, aká bude výška toho dôchodku, keď v tých 58 odídete do toho dôchodku, to je základný problém. Samozrejme, že tam vám to niekto vypočíta a zistíte, že budete mať o 100 euro nižší, nižší dôchodok. A čo keď sa stane, že v 65 to, čo ste si včera schválili, to, čo hovoril aj pán minister Richter, ak tých 40 rokov mať odrobených nebudete, hej, čiže budete musieť ešte robiť dlhšie, aby ste si tých 40 rokov odrobili a môže vám to trvať aj do 70, čiže zase otázka toho, že či je to také úžasné riešenie, to, čo ste navrhli tak, ako ste to urobili.
Má to stáť menej peňazí, to bolo vypočítané, to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala. Čo to znamená? O tom sme sa tu nebavili, no znamená to to, že tie dôchodky budú nižšie. To znamená, nastavenie 40 rokov odrobiť a ideš do dôchodku znamená, že ľudia dostanú menšie dôchodky, lebo odrobili menej rokov, ako niektorí mohli.
Bavíme sa tu o rozpočtovej zodpovednosti, stále je tu nejaký návrh, kde teda hovoríme, teda vláda hovorí o reforme rozpočtovej zodpovednosti, k tomuto sa ja budem detailne vyjadrovať, keď budem mať finálny návrh rozpočtovej zodpovednosti, teda zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoznačne sme súhlasili s tým, zmeňme hrubý dlh na čistý dlh, to sme chceli už aj my v minulom volebnom období, keď sme hľadali ústavnú väčšinu. Terajší naši koaliční partneri, ktorí dnes chcú, aby sme to podporili, tak s tým nesúhlasili.
Jediná vec, čo som chcel na výbore, že dobre, tak s ničím nesúhlasíte, okej, tak aspoň túto jednu vec, ktorá je úplne nad slnko jasnejšia, podporte. Nikto. Boli dva zasadania výboru pre financie a rozpočet, nikto to nepodporil.
To, čo sa teraz nastavuje, momentálne visí na sporoch v rámci koalície, čiže to je opäť predmet sporu a uvidím, čo bude výsledkom. Samozrejme, ja sa budem potom detailne k tomuto, k tejto kvázi reforme, o ktorej sa tu bavíme, vyjadrovať.
Hovorí sa tu o zefektívnení riadenia verejných financií. Viete, ja počúvam stále krasorečenie aj ministra financií, a to hovorí o tom, ako sa nám bude dobre žiť, ako budeme transparentní, ako budeme, ako bude všetko super, len si to nepokazme, však to nám hovorí aj premiér Matovič. Za seba môžem povedať, že to sú všetko len pekné reči, len viete, to treba udělat, to treba urobiť. A to je to, čo sa nedeje, a to je práve problém aj plánu obnovy.
Čo chýba plánu obnovy? Tieto oblasti sú všetky popísané alebo nejako popísané, hovorí sa o sumách, ale Európska komisia nepožaduje to, že to rozsekáte na päť častí, na tri podčasti a poviete, že na toto dáme toľko 100 miliónov. Tam sa chcú konkrétne projekty, konkrétne projekty, konkrétne míľniky, koľko sa v ktorom roku na čo ide minúť, kde je, sú implementačné, implementačné tímy, ktoré to budú realizovať, lebo na to je málo času. To je od 2021 do roku 2023. Prečo na tri roky? To nie je o tom, že urobme veľké reformy a bude nám hej. To je o tom, aby sme povzbudili ekonomiku Slovenskej republiky, aby sme sa dostali z tohto marazmu, z toho, že tí ľudia v tých jednotlivých sektoroch trpia tak, že nemajú pomaly z čoho žiť, že sú na kolenách, a v podstate vláda reaguje aj rôznymi balíčkami plus, plus plus až vtedy, keď sa všetci ozvú a oznámia, že už neprežijeme. Niekedy ale tieto balíčky plus a plus plus prídu tak neskoro, že už nie je záchrany a tie firmy sú už dávno, dávno, buď v bankrote, alebo prepustili všetkých svojich zamestnancov.
Čo sa týka samotného procesu, musím povedať, že premiér, premiér Matovič sa začal zaujímať o plán obnovy až pred pár týždňami. A prečo sa začal oňho zaujímať? No lebo ho zaujíma, aký podiel ktorá strana má v tomto koláči. To snáď nemyslíme vážne!
Plán obnovy bol stanovený tak, že sú tu dané oblasti Európskou komisiou, a to nie je o tom, či Matovič má hento ministerstvo, alebo Sulík, alebo Kollár, alebo niekto iný. To je o tom, ktorá časť toho plánu obnovy patrí ktorému ministerstvu nejak kompetenčne. To znamená, kto sa tým má zaoberať. A tu sa vláda momentálne trhá o plán obnovy, ako keby si delila kožuch medveďa. Ja chcem prednú časť, ja chcem zadnú časť, ja chcem ľavú, ľavú, pravú a podobne, že koľko som ja získal percent v parlamente, do parlamentných volieb. To je, to prečo sa takto má deliť? Povedzte mi! To je tá transparentnosť? To je ten boj proti korupcii?
Európska komisia upozorňuje, že bude veľmi prísne sledovať, lebo už momentálne už má náznaky na to, že plány obnovy môžu byť predmetom korupcie, a bude sledovať jednotlivé projekty, ako budú prebiehať. Tak neviem, prečo minister, teda premiér tejto krajiny, štátu, Slovenska sa správa tak, ako sa správa. Prečo si to zrazu idú prehadzovať?
Bavíme sa tu o sto miliónoch, ktoré majú ísť napríklad preč z dekarbonizácie, ktorú som tu už spomínal, a majú ísť do oblasti životného prostredia k pánu Budajovi. Čiže od pána Sulíka k pánu Budajovi. Opäť tu vidím spor medzi koalíciou a že je to vyrovnávanie si nejakých účtov. Lebo dekarbonizácia priamo rieši skleníkové plyny, lebo je to technológia na odstraňovanie skleníkových plynov z ovzdušia. Samozrejme, oblasť životného prostredia je dôležitá, ale to, či vy riešite nejakú skládku, vám určite nevyrieši skleníkové plyny v takom veľkom, veľkom rozsahu ako tá dekarbonizácia. Čiže aká je logika tých presunov tých peňazí? Ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí.
Chcem podotknúť, že Európska komisia kritizuje hlavne nepripravenosť tých projektov konkrétnych, lebo to nie je len o tom, že poviete, že idem urobiť projekt taký a taký. Tam je normálne veľká štruktúra do tabuľky excelovskej, ktorú musíte vyplniť, sú tam jasne zadané požiadavky. A tie požiadavky potom musí na každý jeden projekt vyplniť ministerstvo financií.
Ja sa chcem opýtať, viete, v Českej republike premiér Andrej Babiš má tiež tím, ktorý sa zaoberá plánom obnovy, ale je to premiérska téma. Na Slovensku? Nikoho to nezaujíma, však máme peňazí dosť, však deficit môže byť, aký chce, a dlh, však všetko sa vyhovoríme na COVID. Ale to je práve opačne. To má byť na to, aby sme tieto deficity a dlhy mali menšie. Tak preto máme využiť tých 6 mld. eur, o ktorých sa tu momentálne bavíme.
Vláda alebo teda ministerstvo financií, ja som čítal rôzne články na túto tému plánu obnovy a môžem povedať, že to, čo som videl, to sú výhovorky na Európsku komisiu, že toto nedodala, tamto nedodala. Ja chcem poprosiť aj ministra financií a všetkých tých, ktorí sa zaoberajú týmto, lebo ja mám iné informácie, nech to povedia priamo do očí Európskej komisii, že proste oni si neplnia svoje úlohy. Lebo tuto niečo rozprávať pre slovenské médiá, to sa dá velice jednoducho, ale sú to len výhovorky.
Čo sa týka samotných ešte vecí, ktoré sú v pláne obnovy, termíny sa blížia. Musím povedať, že my do apríla musíme odovzdať v podstate už hotový ten plán obnovy s tými projektami, míľnikmi, so všetkými dopadmi, implementačnými tímami, teda aj nejakým plánom implementácie. A ja mám veľkú obavu, že na jednej strane sa ten plán obnovy tu mení, prehadzujú sa stomilióny z jedného, z jednej oblasti do druhej, tak ako si to želá premiér Matovič, a uplynú nám termíny. Ak do apríla neodovzdáme plán obnovy v kompletnom nejakom tvare, v ktorom Európska komisia ho dokáže akceptovať, tak v podstate peniaze budeme čerpať bohviekedy a môže sa nám stať, že nám prepadnú veľké stámilióny eur.
My na to upozorňujeme teraz, lebo potom, keď už bude neskoro, tak, hovorím, to už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak neodovzdáme plán obnovy komplet, lebo nebude už celý technicky oddiskutovaný s Európskou komisiou a nebude v tvare, v akom Európska komisia ho požaduje, Európska komisia ho potom zoberie, má na to dva mesiace, aby povedala: Toto tam bude, toto tam nebude. A potom od vlastne 1. júla pravdepodobne by sme mohli čerpať zálohu na plán obnovy, ktorá je vo výške, najprv to bolo 10 %, viem, že sa uvažuje o tom, že by to bolo až 20 % z celkovej hodnoty peňazí. Čiže sa tu bavíme o stovkách miliónov eur, ktoré by sme mohli hneď použiť na realizáciu tohto plánu.
Takže aby som to celé zhrnul, čo sa týka toho, že prečo chceme, aby, že je nutnosť krízového manažmentu, čo sa týka plánu obnovy, tak jeden z dôvodov je aj to, že tá celková príprava bola taká, aká bola, že sa, že absentovala diskusia v Národnej rade, preto sme to doniesli aj do Národnej rady, že absentovala diskusia s rôznymi stavovskými organizáciami, a teda hlavne so súkromným sektorom, tak aby to pomohlo hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, rastu pracovných miest. Absentujú nám strategické pohľady na kľúčové výzvy plánu obnovy. Neexistuje analytický pohľad dopadov krízy na obyvateľstvo a ekonomiku a riešenie týchto samotných dopadov. Chýbajú tu pomenovania rastového potenciálu, a to najmä v hospodárstve. Chýba nám, chýbajú nám riešenia na rast zamestnanosti na Slovensku. Až potom by mali nasledovať reformy, o ktorých sa toľko hovorí, nakoľko ich účinok je oveľa, pocítime až o niekoľko rokov.
Peniaze sú prioritne cielené do verejného sektora a nezohľadňujú sa potreby súkromného sektora, ktorý postup pri pláne obnovy kritizuje. Zdroje idú len okrajovo na podporu priemyselnej, hospodárskej, digitálnej transformácie, pre rast produktivity a konvergencie na Slovensku. Vláda ignoruje základné ciele plánu obnovy a je preto nutné, aby nad týmto plánom obnovy bol zavedený tzv. krízový manažment.
O tom sú tieto uznesenia, o tom. By som vás chcel poprosiť o podporu tohto uznesenia a potom očakávam, že skutočne vznikne nejaký tím ľudí, ktorý vyvedie Slovensko z tejto pandémie a z tohto marazmu aj za pomoci týchto zdrojov, ktoré sú jedinečné, ktoré prídu len raz a nebudú sa opakovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2021 10:44 - 10:46 hod.
Richter JánPrvá vec je, čo sa týka tých brigádnikov. Áno, tiež s tým nemám problém, pretože je tam istá garancia cez inšpekciu práce, ktorá sa k tomu vyjadrí. Ja len pripomínam, boli roky, že 60-tisíc vysokoškolákov pracovalo nie preto, že chceli mať peniaze na míňanie, ale preto, aby mohli študovať. Lebo ich rodiny nemali na to, aby ich vedeli zabezpečiť.
Prvá vec je, čo sa týka tých brigádnikov. Áno, tiež s tým nemám problém, pretože je tam istá garancia cez inšpekciu práce, ktorá sa k tomu vyjadrí. Ja len pripomínam, boli roky, že 60-tisíc vysokoškolákov pracovalo nie preto, že chceli mať peniaze na míňanie, ale preto, aby mohli študovať. Lebo ich rodiny nemali na to, aby ich vedeli zabezpečiť.
65 rokov. Môže, nemusí, dobre, táto vec tam je. Pán minister, dávam do pozornosti, čo to urobí s dôchodkovou reformou? Vy uvažujete 40 rokov podmienku, čo keď tých 40 rokov do toho 65. roku neodrobí? Objektívne, dlhšie študoval alebo a tak ďalej, to znamená, môže to mať takéto konzekvencie.
No a, pán poslanec, ja vás pokladám za veľmi seriózneho človeka, ale tú tretiu vec, ten prílepok a prečo práve až tu, keby som chcel byť sprostý, tak poviem, že nemáte niečo. Veď to je najväčšie svinstvo, čo je v tom Sulíkovom kilečku toto. Zrušiť záväznosť kolektívnych zmlúv druhého stupňa! Veď boli sme súčasťou, keď sme boli v predsedníctve, predsednícka krajina aj tripartity, veď tam bola dohoda zamestnávateľov a zamestnancov, že toto je spôsob a forma. Celý sever Európy, všetky krajiny na severe nemajú žiadne minimálne mzdy, pokrývajú všetko kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Budeme prvá krajina v Európe, ktorá toto zruší. Hoci Európska komisia ide úplne opačným smerom. Zhorší sa postavenie zamestnancov, opätovne je to útok, samozrejme, veľký na odbory, no a práve takéto zmluvy garantujú pracujúcim v rovnakých odvetviach porovnateľné mzdové a pracovné podmienky a vrátane benefitov. Z tohto všetkého jednoducho odchádzame. Opakujem, budeme prví v Európe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2021 10:03 - 10:04 hod.
Richter JánVystúpenie v rozprave 4.2.2021 9:28 - 9:59 hod.
Richter JánNo, vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister, veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzitým sa udialo, prípadne bolo...
No, vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister, veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzitým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zširšia aj v pléne Národnej rady diskutovalo.
Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkovho kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už som povedal, zmeny, opatrenia, nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o štyristo. Ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili. A ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov.
Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté, sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušila tá záväznosť napríklad kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Európska komisia aj v kontexte odporúčaní MOP hovorí úplne iné. Veď my máme dneska napríklad už krajiny v Európe, ktoré nemajú napríklad minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená, toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované.
Vôbec siahať na minimálnu mzdu, opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade, my sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez zamestnancov.
No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem, príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu: Všetko je proti ľuďom, proti zamestnancom. Rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval. Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám.
Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky. Tá tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach. A tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky.
Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktoré veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa v tomto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie. Ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napríklad štátny rozpočet, že sa porušili zákony, ktoré napríklad určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť.
Možno toľko všeobecne a teraz, ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možnože sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti. No, nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz, tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci: Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť.
Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, oni predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobré, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu, aj pre druhú stranu.
Otázka gastrolístkov. No, v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady, na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia. Dobre, je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí. V reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja z gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť, a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napríklad alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré.
To, čo vítam a podporujem, pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky, sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že je potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 miliónov je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem, čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko, ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém. A je otázka, čo to urobí aj z pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov.
Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na lístky, druhých, ktorí budú na fina... a to je proste trošku zložitejší problém. A vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom, ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť, a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia, otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho, ako sa kto kedy vyspí, je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100-tisíc členov. To sa týka odborov. Čo sa týka u zamestnávateľov, mať 100-tisíc zamestnancov, ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že tá APZ sa stala riadnym členom a tých sedem miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelilo. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie.
No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém, kto bude tie veci zrátavať, a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len, pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800-tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov, a na druhej strane odbory, ktoré podobnú sumu 700- až 800-tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a, samozrejme, pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne je vyvážená táto časť, a preto bola aj prijatá, a preto si myslím, že funguje.
Nie je problém, aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov – školáci, KOVO a tak ďalej podľa jednotlivých rezortov a odvetví – a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší, pán minister, aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na Úrade vlády čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany, ale dve.
Čo sa dohodlo? Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov.
Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej.
No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej.
Čo je meritum veci? Dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať, pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy za-mes-tnan-cov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť, možno aj po tomto zákone, pán minister, a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký, ako je teraz, a v najmenej vhodnej dobe.
Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ, keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov, ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci, na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav a problémy, ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli? Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť? To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity, cítia ako útok na odbory.
Otázka. Pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov? Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov? Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale, naopak, aby plnil úlohy, pretože ten zákon o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony.
My sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba istú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej miery vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli, keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj to je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily, ktoré sú tu, sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor, no, ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to, čo navrhujeme, je opätovne, aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takéto fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť, tak je to až tisíc?
Skúsim vám ponúknuť rozmer, ako môžu odborári získať cez svoju členskú základňu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický oný, členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100-tisíc eur príjem jednotlivých členov, aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa, a čo s tými menšími? Ako to vykryť finančne, túto otázku? Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili, keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi, medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %, ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci, že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich, a ja sa k tomu hlásim.
Ale je tu jeden, jeden bod, ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľký obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť.
Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 230 a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť, sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacmi. Ony sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za 12 mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť, a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov.
Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácii je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi. Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém, preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota, dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci. No a ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia a opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené, naopak, aby boli v istom priestore, kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť ako odborová organizácia.
A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho paragrafu, ktorý hovorí o spore o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6, pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho, čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto, čo ponúkame, je isté, ja to nazvem, vylepšenie po zohľadnení tých najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. I bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 230a
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú.
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie" na svojom, by som povedal, účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a, by som povedal, hľadať isté riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len, ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák...
Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané "tak by som povedal"? Že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správne. Veď nebudeme hneď...
Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí, keď budete pokračovať.
Richter, Ján, poslanec NR SR
"Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
(2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
(3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
(4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
(5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
(6) Ak rozhodca oznámil podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
(7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety prijme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala."
Prechodné ustanovenia k úpravám, navrhujem, aby boli účinné od 1. marca tohto roku.
Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol, je
"§ 252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(3) V spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom 2021, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. 2021."
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2021 9:13 - 9:15 hod.
Richter JánPrvá vec je tá, ktorá sa týka tých výsledkov toho poslaneckého prieskumu, kde som sa mal možnosť zúčastniť aj ja. Treba povedať jednu vec, že v tom sociálnom poistení nikdy nie je tak zákon postavený, že sa dá plošne uplatniť na všetkých žiadateľov. Každý jeden prípad je individuálny a individuálne sa musí predsa aj posudzovať, to je treba...
Prvá vec je tá, ktorá sa týka tých výsledkov toho poslaneckého prieskumu, kde som sa mal možnosť zúčastniť aj ja. Treba povedať jednu vec, že v tom sociálnom poistení nikdy nie je tak zákon postavený, že sa dá plošne uplatniť na všetkých žiadateľov. Každý jeden prípad je individuálny a individuálne sa musí predsa aj posudzovať, to je treba mať na mysli.
No a tie otcovské, materské; áno, problém, ktorým sme sa zaoberali aj my. Postup je taký, rozhodne pobočka Sociálnej poisťovne, odvolanie je na ústredie, ak nepochodí ani tam, je, samozrejmá vec, k dispozícii súd. Týchto rozhodnutí bolo relatívne veľmi veľa aj na súde a treba povedať, že tie výsledky toho súdu boli rozdielne. Niekde v prospech žiadateľa, niekde v neprospech žiadateľa. To znamená, že len naznačujem, že to je relatívne široký problém a nedá sa absolútne plošne povedať, že biele alebo čierne.
K tomu zákonu, čo predkladá pán minister. Samozrejme, že akceptujeme ten nález Ústavného súdu. Pre mňa je podstatné to, že v tom pätnástom roku sme zaviedli minimálny dôchodok, to veľa krajín jednoducho nemá. No, ale aj napriek tomu rozhodnutiu si dovolím povedať, že osobne si myslím, že druhý pilier nie je určený pre poberateľov minimálneho dôchodku, osobne si skôr myslím, že tí boli podvedení niekde pri nábore, ktorý robili v tom čase, keď sa zavádzal, zavádzal druhý pilier. Na druhý pilier je ideálne zarábať aspoň tisíc euro mesačne a sporiť 30 rokov a potom môže aj riskovať z hľadiska jednotlivých fondov.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 16:00 - 16:01 hod.
Nemky MartinNávrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí...
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 11:48 - 11:50 hod.
Takáč RichardA druhá vec je, nesúhlasím s vami v tom, v tých takých, by som povedal, troška politických veciach, ktoré ste rozprávali, jednak čo sa týka Slovenského pozemkového fondu, a toho listu, o ktorom hovoríte. My ho všetci máme k dispozícii, pán minister, a ten list, nie je ukladaná nám nejaká povinnosť, v tom liste sa Európska komisia len dotazovala určité otázky, na ktoré do tejto chvíle nevedela a nedostala odpoveď.
Čo sa týka ceny nájmu od Slovenského pozemkového fondu, ja súhlasím s tým, plne s tým súhlasím, že tie ceny, ktoré boli nastavené, boli nastavené zle, neúmerne, ale otázne je, akým spôsobom vypočítavať túto cenu. Táto cena, tak ako, pokiaľ mám informácie, je aj pripravovaná, by mala, mala vychádzať od VPJ-čky, čiže od bonity pôdy, podľa kvality pôdy, lebo všetci dobre vieme, že to bolo, nebolo to kóšer a nebolo to v poriadku, a hovorili ste o tých takých malých farmároch, ktorí nemajú, by som povedal, nejaký piár.
Pán minister, práveže to boli hlavne aj tí malí farmári, o ktorých ste vy hovorili, že ste s nimi chodili po Slovensku pred voľbami, tak to boli tí, ktorí hovorili, že vás tam ani raz nevideli. A práveže tí dosť intenzívne kričali voči vám a poukazovali na chyby, ktoré sa v tomto rezorte dejú za týchto desať mesiacov.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:35 - 10:36 hod.
Takáč RichardMňa...
Mňa skôr vyrušuje to a toto nie je prvý prípad toho, ako funguje vládna koalícia, a to, že dôjde sem do prvého čítania nejaký návrh zákona alebo návrh novelizácie zákona, ktorý ale vôbec, vôbec neprejde odbornou diskusiou, a potom to príde sem na stôl, zistíme, že aj samotní koaliční poslanci majú voči tomu určité výhrady, čo plne rešpektujeme, ale zbytočne zas vyrušujeme a hlavne v tomto stave, kde máme pandémiu na COVID, vyrušujeme aj laickú a, samozrejme, odbornú verejnosť, ako takéto zásadné veci, takéto novelizácie zákonov bez odbornej diskusie, ktorá by tomu predchádzala, keby bola, tak by zamedzila tomu, že tu dostávame maily, telefonáty, búria sa potravinári, poľnohospodári, je to proste vyjasnené úplne na začiatku a možnože nejaká novelizácia sem príde taká, ktorú podporia aj opoziční, aj koaliční poslanci.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:05 - 10:06 hod.
Takáč RichardAle tu treba otvorene povedať a, pán minister, pani kolegyňa, že my nemôžme, proste príde jeden list z Európskej komisie a my sa tu s prepáčením pokakáme všetci. Proste my musíme začať riešiť intenzívne to, aby sme spoločne s V4 a ďalšími krajinami v rámci Európskej únie si presadzovali tieto veci. My nemôžme dopustiť to, že toto napríklad v Nemecku alebo v iných krajinách nefunguje a my proste na Slovensku povieme dobre, teda budeme. Však týmto reálne ohrozujeme slovenských potravinárov a poľnohospodárov.
Strana SMER - sociálna demokracia nezahlasuje za toto a chcem poprosiť kolegov, fakt reálne kolegov koalícii, už neviem, ako sa to dá vysvetliť, že to, že to nie je dobré. Je to zlé pre tých potravinárov. A aj týmto krokom to číslo 37 % nemusí byť. Môže byť omnoho nižšie a tých kamiónov môže byť omnoho viacej.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:01 - 10:02 hod.
Stredák AntonChcem len povedať niektorým kolegom, ktorí sa nehýbali v potravinárstve, že behom pár rokov len v našom regióne Nitra zanikli minimálne 4 mäsokombináty, ktoré zlikvidovali tieto zahraničné obchodné...
Chcem len povedať niektorým kolegom, ktorí sa nehýbali v potravinárstve, že behom pár rokov len v našom regióne Nitra zanikli minimálne 4 mäsokombináty, ktoré zlikvidovali tieto zahraničné obchodné reťazce, že ich tlačili s cenami pod výrobné ceny, a to: Nitra, Nové Zámky, Levice, Dunajská Streda. Bolo to veľmi citeľné a vlastne tu začal úpadok sebestačnosti na Slovensku potravinami.
Ďakujem pekne.