Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyňa, ak by som bol škodoradostný, tak by som si povedal, pokračujte a nahnevajte ešte aj tých ostatných občanov, ktorých sa vám doteraz nepodarilo nahnevať. Ale keďže nie som škodoradostný, predkladám tu návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, v súvislosti s tým, že som z okresu Topoľčany, že neviem si celkom zdôvodniť, prečo by mal byť Okresný súd v Topoľčanoch zrušený. Keďže bol, patrí k tým historicky vytvoreným súdom ešte v 19. storočí, tento konkrétne 1872, prežil Rakúsko-Uhorsko, Prvú česko-slovenskú republiku, vojnový Slovenský štát, prežil po ´48., po ´68., po ´89. a zrazu v tomto období sa hľadajú dôvody, prečo by mal byť zrušený. Nesúhlasím s tým a, samozrejme, s podporou mnohých občanov tohto okresu.
Ale nie je to to najpodstatnejšie čo tu chcem povedať.
Položil som si otázku, prečo sú všetky pokusy a reformné kroky jednotlivých rezortov tejto vlády také kontroverzné vo vzťahu k verejnosti. A to už sa nedotýka len tohto návrhu zákona a ani pani ministerky, ale trošku širšie. Podľa môjho názoru je to preto, že táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou verejnej správy, ktorú má v programovom vyhlásení vlády. Myslím, že pani kolegyňa tu spolu so mnou je vo výbore pre verejnú správu. Ja na samom začiatku tohto volebného obdobia, sme všetci, koalícia aj opozícia, vehementne hovorili o tom, aké reformné kroky, aká komplexná reforma verejnej správy sa uskutoční. Nuž ale táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou. Dneska nie je ani jasné, kto z členov vlády túto vážnu problematiku garantuje. Aj keď som už vtedy hovoril na začiatku, že to je téma premiérska. Ak sa tejto veci neujme premiér, tak sa reforma neuskutoční, pretože sa neuskutočnila ešte za žiadnej vlády.
Toto je ten veľký problém, pretože potom z toho vyplývajú konzekvencie rôzneho charakteru.
Vieme, že verejná správa je systémový prvok, ktorý zastrešuje vlastne celú správu štátu, či už štátnymi orgánmi, alebo samosprávou. Ale, samozrejme, zabezpečuje aj veci, ktoré sa dotýkajú služieb vo verejnom záujme. A tam z ústavy každý jeden občan má rovnaké právo na služby vo verejnom záujme a, samozrejme, aj výkon verejnej správy podľa kompetencií, najmä v regiónoch a najmä v obciach, pretože Slovensko je takto rozčlenené.
Čo z toho potom vyplýva? Vyplýva z toho, že každý rezort si vysvetľuje, keďže to nemá, ako sa hovorí, pána, si vysvetľuje po svojom, čo urobiť. Vnútro uvažuje, ja neviem, s tromi krajmi alebo štyrmi, stavebný zákon nám dokonca ide proti decentralizácii, pretože ide centralizovať kompetencie. To znamená, že ide od toho ´98 alebo 2000 roku úplne v protismere. A tak aj každý iný rezort postupuje podľa toho, ako si sám dokáže pripraviť veci a ako by mu to z hľadiska možno administratívneho čo najlepšie vyhovovalo. A tak je to, samozrejme, aj s nemocnicami, teda zdravotníctvom, a tak je to aj v prípade súdnej mapy.
Toľko len prosím, chcel som tento prvok, že tu absentuje komplexný prístup k verejnej správe, kde je organizácia výkonu kompetencií a potom z toho vyplývajú aj takéto veci, ktoré sa dotýkajú jednotlivých rezortov a v tomto prípade aj tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie nášho výboru sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, chcel by som formulovať stanovisko poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia k tlači 856. Je to návrh poslanca Národnej rady pána Svrčeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava.
My považujeme za mimoriadne nebezpečné, že v našom ústavnom systéme nemáme žiadny ústavný prostriedok na riešenie prípadných vládnych kríz. My dnes nevieme vyvolať predčasné parlamentné voľby, pretože bez novelizácie ústavy, ako to hovorí Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa nedá urobiť skrátenie volebného obdobia ani na základe ústavného zákona, ani na základe referenda.
Preto chcem oznámiť v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, že v prvom čítaní tento návrh zákona z dielne pána poslanca Svrčeka podporíme. Samozrejme, nesúhlasíme s jeho obsahom, pretože nemôžeme súhlasiť, aby došlo k odkladu riešenia tohto závažného problému až na rok 2024 za podmienky, že v druhom a treťom čítaní bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý zagarantuje, že táto zmena bude platná okamžite, čiže bude mať slovenský politický systém k dispozícii takýto krízový ústavný mechanizmus.
Pokiaľ takýto pozmeňujúci návrh v druhom, treťom čítaní neprejde, tak ani jeden z poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia nemôže podporiť túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Mám dve minúty, dobre? Dobre. Dajte mi to ešte raz, poprosím.

Pán predseda, keďže máme záujem urobiť krátke dvojminútové vyhlásenia pred hlasovaním, tak by som chcel požiadať o poradu poslaneckých klubov na 15 minút. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 860). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Saková, súhlasím s tým, čo ste povedali z hľadiska tej analýzy rozhodnutia Ústavného súdu. Ja by som len doplnil jednu vec, ktorú ste povedali. Je pravdou, že pokiaľ znenie referendovej otázky nie je priamo ústavným znením, že by si to vyžadovalo ešte spolukonanie parlamentu, kde poslanci potom nie sú viazaní takouto vyjadrenou vôľou v referende, aj keď si to teda neviem z hľadiska demokratických princípov predstaviť, že by niekto rozhodoval potom proti takejto vôli.
Na druhej strane však chcem upresniť, že pokiaľ by referendová otázka akéhokoľvek typu – či už zmeny ústavy, alebo samotnej možnosti referenda – znela tak, že by bol definovaný priamo ústavný text, tak ako sa robia pozmeňovacie návrhy klasicky v parlamente, tak si myslím, že takáto, takýto výsledok referenda by už nepotreboval súčinnosť parlamentu a stal by sa priamo, ak by bolo takéto referendum úspešné, stal by sa priamo ústavným textom bez toho, že by bolo potrebné tu v Národnej rade ešte nejakým spôsobom schvaľovať ústavný zákon. Čiže aj ak by takáto zmena ústavy prešla, tak by sa potom už nevyžadovalo v referende nejaké, teda po výsledku referenda nejaké ďalšie spolupôsobenie parlamentu, ale bolo by priamo ústavným zákonom to, čo by sa v referende prijalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Svrček, prvé čítanie je určené na to, aby sme diskutovali a bavili sa v rozprave o filozofii zákona ako takom a my filozoficky nemôžme súhlasiť s tým, že účinnosť tohto návrhu bude odložená až do roku 2024. To proste filozoficky nejde vzhľadom k tomu, čo sme sľúbili ľuďom, vzhľadom k tomu, čo ste vy sľúbili ľuďom, z hľadiska toho, aby sa urobilo zadosť rozhodnutiu Ústavného súdu, nálezu Ústavného súdu, ktorý povedal v tom rozhodnutí z minulého roka o referende jedinú vec a to, že jedinou prekážkou, teda on povedal viacej vecí, ale z hľadiska konania referenda povedal: "Jedinou prekážkou toho, aby sa referendum mohlo konať, je, že ústavný text neobsahuje túto možnosť." Čiže akonáhle by ústavný text ustanovoval túto možnosť, skrátiť volebné obdobie referendom, tak by to bolo súladné s ústavou. A nič nehovoril o tom, že je to možné až do nasledujúceho obdobia alebo do predchádzajúceho obdobia. Čiže ak by sme zabezpečili, že sa takýto ústavný text dostane do ústavy, tak by konanie referenda mohlo byť a to okamžite. Čiže preto my nemôžme súhlasiť s takouto filozofiou tohto návrhu, že sa to odloží až do ďalšieho volebného obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Tomáš, musím absolútne súhlasiť so všetkým, čo ste v svojej rozprave povedali. V tomto návrhu SME RODINA absolútne oklamala svojich voličov a aj všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože zavádza tu zase dvojaký meter, aký sme v tomto volebnom období videli už niekoľkodesiatokkrát aj možno stoviekkrát. To, čo platí pre súčasnú koalíciu, neplatí pre opozíciu.
Videli sme to, ako nám zavreli ústa v rozprave o obrannej dohode, absolútne bezprecedentne, nedemokraticky uzavreli rozpravu a nedovolili opozícii sa vyjadriť, ako sa zákon o rokovacom poriadku vzťahuje inak na túto koalíciu a inak na opozíciu, pri referende sa šesťmesačná lehota dodržiava na to, aby sa zákon nemohol znova predložiť, pri koalícii to už neplatí. A toto isté je aj v tomto prípade.
A pokiaľ sa predkladateľ chce brániť tým, že nemôže sa to vzťahovať na toto volebné obdobie z hľadiska retroaktivity, tak je to absolútne klamstvo a je to nepravda, pretože takáto úprava bude platiť odo dňa účinnosti tohto textu v Ústave Slovenskej republiky. Nebude účinnosť predbiehať platnosť. To znamená, nebude účinnosť tohto ustanovenia sa vzťahovať na predchádzajúce právne vzťahy. Pokiaľ si zoberieme teóriu práva, tak aj významní teoretici z oblasti teórie práva hovoria, že nie každé pôsobenie neskoršieho zákona do minulosti sa v teórii považuje za spätné pôsobenie. To je aj dôvod, prečo sa hovorí o nepravej retroaktivite, ktorá nemusí striktne sa považovať za samotnú retroaktivitu, hovoria odborníci na teóriu práva. Takže z tohto pohľadu v tomto prípade vôbec nepôjde o retroaktivitu, pretože sa budú upravovať vzťahy do budúcna. To máte, ako keby sme nemohli zmeniť nikdy dane podľa tohto názoru.
Ďakujem.